Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/119/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2100899957
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2100899957.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Y. XX, zastúp: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o.,
IČO: 51 163 730, Bernolákovo, Poľovnícka 4, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Bratislava, Račianska 62, o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 6.176,24 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 6.176,24 eur od
29.8.1999 do zaplatenia, zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 195.858,40 Sk (6.501,31 eur) s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 6.501,31
eur od 29.8.1999 do zaplatenia, z titulu poistného plnenia z poistnej udalosti, ku ktorej došlo poškodením
jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 13.7.1999.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.7.1999 sa na vozidle žalobcu stala dopravná nehoda, pri ktorej

po šmyku narazilo do obrubníka cesty, ktorý poškodil všetky mäkké časti vnútri motora, a na ktorom
obrubníku vozidlo zostalo stáť aj po nehode. Náraz pri nehode nebol do karosérie prednej časti, ale
zospodu do motora a do chladiča. Žalobca urobil hlásenie o dopravnej nehode dňa 16.7.1999, žalovaný
urobil obhliadku vozidla a bola spísaná zápisnica o poškodení motorového vozidla. Opravu vozidla
vykonala firma Čížik - Auto J a J so sídlom v Trnave v hodnote 19.114,10 Sk (634,47 eur), pri ktorej boli
použité náhradné diely zakúpené žalobcom v celkovej sume 177.000,- Sk (5.875,32 eur).

3. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 14C/119/2000-182 zo dňa 4.7.2007 žalobu v celom rozsahu
zamietol. V dôsledku podaného odvolania, bol predmetný rozsudok rozhodnutím Krajského súdu v
Trnave č.k. 10Co/214/2008-215 zo dňa 10.3.2009 zrušený. Následne rozhodol Okresný súd Trnava
rozsudkom č.k. 14C/119/2000-355 zo dňa 10.2.2012, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu. Krajský
súd v Trnave rozsudkom č.k. 10Co/88/2012-421 zo dňa 22.1.2014 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
v časti týkajúcej sa sumy 325,07 eur s príslušenstvom, rozsudok v časti o zaplatenie sumy 6.176,24 eur
zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť sumu v tejto výške žalobcovi zaplatiť, a v časti príslušenstva

k priznanej sume vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V dôsledku podaného dovolania zo
strany žalovaného, Najvyšší súd SR rozhodnutím č.k. 8Cdo/257/2014-467 zo dňa 11.11.2015 rozsudok
Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/88/2012-421 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava č.k. 14C/119/2000-355 zo dňa 10.2.2012 tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovisumu 6.176,24 eur zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave opätovne rozhodol a
rozsudkom č.k. 11Co/30/2016-480 zo dňa 20.4.2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
14C/119/2000-355 zo dňa 10.2.2012 v napadnutej zamietajúcej časti žaloby o zaplatenie istiny 6.176,24

eur. Dovolanie, ktoré bolo podané voči tomuto, v poradí už tretiemu rozhodnutiu Krajského súdu v
Trnave, bolo Najvyšším súdom SR dňa 25.10.2017 odmietnuté. V dôsledku toho, rozsudok Krajského
súdu v Trnave zo dňa 20.4.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 9.5.2016. Vzhľadom na takýto spôsob
rozhodovania o podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 6.501,31eur s
úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne z tejto sumy od 29.8.1999 do zaplatenia je zrejmé, že

predmetom rozhodovania v ďalšom konaní zostalo už len rozhodovanie o nároku žalobcu na úroky z
omeškania zo sumy 6.176,24 eur od 29.8.1999 do zaplatenia, nakoľko v tejto časti o žalobe po zrušení
rozhodnutím dovolacieho súdu nebolo doteraz rozhodnuté.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný

skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového
poriadku na pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov, ktorí mali predvolanie na
pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a
súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

7. Predmetom konania po tom, ako bolo o istine uplatnenej žalobou právoplatne rozhodnuté, bolo už len
príslušenstvo k tejto istine, a to vo výške 17,6% ročne zo sumy 6.176,24 eur od 29.8.1999 do zaplatenia.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.11.2018 žiadal, aby súd zastavil konanie,
pretože žalovaný zavinil zmenou právnych dôvodov neschopnosť žalobcu uniesť dôkazné bremeno

v rozsahu výšky škody spôsobenej poistnou udalosťou. Poistná udalosť bola tiež zo strany polície
nedostatočne zdokumentovaná. Zároveň žiadal, aby súd vychádzal z ustanovenia § 257 Civilného
sporového poriadku a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa. Za takýto dôvod považoval najmä, že ekonomické pomery poisťovne v ziskoch a
pomery v rodine žalobcu, sú diametrálne odlišné.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.11.2018 poukázal na skutočnosť,
že žaloba aj v časti istiny 6.176,24 eur bola zamietnutá, z toho dôvodu súd ani o príslušenstve k tejto
sume nemôže rozhodnúť inak ako tak, že aj v tejto časti súd žalobu zamietne.

10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu 29.8.1999, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej

sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

13. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že žaloba v časti o priznanie úrokov z omeškania nie
je dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.501,31 eur s úrokom z omeškania vo

výške 17,6% ročne zo sumy 6.501,31 eur od 29.8.1999 do zaplatenia. O nároku vo výške 325,07 eur s
príslušenstvomboloprávoplatnerozhodnutérozsudkomOkresnéhosúduTrnavač.k.14C/119/2000-355
zo dňa 10.2.2012, ktorým bola žaloba zamietnutá, keď rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
10Co/88/2012-421 zo dňa 22.1.2014, bol zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sasumy 325,07 eur s príslušenstvom potvrdený, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2014.
O nároku zo zvyšnej časti vo výške 6.176,24 eur bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. 14C/119/2000-355 zo dňa 10.2.2012, ktorým bola žaloba zamietnutá aj v tejto časti, a to v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/30/2016-480 zo dňa 20.4.2016, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 10.2.2012 v napadnutej zamietajúcej časti žaloby o zaplatenie
istiny 6.176,24 eur. Rozsudok o tejto časti žaloby nadobudol právoplatnosť dňa 9.5.2016. Z uvedeného
mal súd teda za preukázané, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná. Nakoľko
žalovanému nevznikla voči žalobcovi žiadna povinnosť vyplatiť mu akékoľvek plnenie, nemohol sa voči

žalobcovi dostať do omeškania s plnením svojho dlhu, takže žalobca nebol oprávnený požadovať od
neho úroky z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania
nebol dôvodný, preto ho súd vo výroku I. zamietol.

14. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

keďžalovanýmalvsporeplnýúspech,zčohovyplývaajjehonároknacelúnáhradutrovkonania.Žaloba
bola zamietnutá v celom rozsahu, z čoho teda vyplýva hrubý úspech žalovaného 100 % a hrubý úspech
žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody

pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobca v konaní tvrdil, že na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd
nemá priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového

poriadku. Vyššie citované ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, predstavuje odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok konania, keď súd výnimočne nemusí zaviazať neúspešnú stranu
sporu na náhradu trov konania úspešnej protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na
tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že v spore bola
úspešná, preto použitie tohto ustanovenia musí mať vždy výnimočný charakter a musí zodpovedať

konkrétnym osobitným okolnostiam daného prípadu, pričom splnenie týchto dvoch podmienok musí byť
kumulatívne. Súd pri aplikácii § 257 je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti osobitného zreteľa, na ktoré by pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania bolo potrebné
výnimočne prihliadnuť. Tiež nie je možné nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane len na základe
hodnotenia dopadu rozhodnutia o tomto nároku na stranu, ktorej bola povinnosť trovy konania nahradiť,

uložená. I keď k aplikácii ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku dochádza aj z aspektov
sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, zárobkové prípadne iné pomery nielen strany,
ktorúbypodľarozhodnutiazaťažovalapovinnosťnahradiťtrovykonaniaaleajtejstrany,ktorejmajetková
sféra by nepriznaním trov konania bola dotknutá, nejde o automatické uplatnenie tohto ustanovenia
súdom. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán môže byť napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá

nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa. Zo strany žalobcu však žiadne takéto konkrétne dôvody nielenže preukázané,
ale ani tvrdené neboli. Dôvod, v ktorom žalobca videl potrebu nepriznať žalovanému náhradu trov
konania bol ten, že poukázal na ekonomické pomery poisťovne v ziskoch a pomery v jeho rodine,ktoré sú diametrálne odlišné. Ustanovenie § 257 pritom neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami ( k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Takýmto
dôvodom nie je ani skutočnosť, že neúspešná strana nie je solventná, prípadne že zárobková alebo

majetková situácia úspešnej strany je lepšia ako u protistrany. V tejto súvislosti však súd poukazuje na
tú skutočnosť, ku ktorej došlo v priebehu konania, a síce, že žalobcovi bolo nálezom Ústavného súdu
SR zo dňa 29.9.2016 priznané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000 eur (i keď v samotnom konaní
úspešný nebol).

20. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

21. V konaní vznikli trovy štátu, a to z dôvodu znaleckého dokazovania, keď znalcovi bola na základe
uznesenia súdu vyplatená odmena za vypracovanie znaleckého posudku, ktorá odmena mu bola
poukázaná z časti zo zloženého preddavku a z časti zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Trovy štátu

do 30.6.2016 výslovne upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného
do 30.6.2016), v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho
nahradili nové procesné poriadky, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré trovy štátu výslovne neupravujú. Súd preto, rozhodujúc o

trovách štátu, rozhodol podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, keď vo výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keď aj o tejto výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).