Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010501
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518010501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

vedenejprotiobžalovanémuH.U.,Q..XX.XX.XXXXT.R.,W.U.U.R.H.,F.Y.XXXX,stíhanýnaslobode,
trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase
spáchania skutku (ďalej len "Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra
2019 v Novom Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: H. U., Q.. XX.XX.XXXX T. R., W. U. U. R. H., F. Y. XXXX, stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 08.09.2018 v čase asi o 19:30 hod. v F. Č.. XXX nastúpil do osobného motorového vozidla Škoda
Fabia k družke poškodenej J. S., ktorá ho následne odviezla autom do U. R. H. Č.. XXXX a počas cesty
vo vozidle jej uviedol slová „skapeš, skapeš“, pričom jej vulgárne nadával, následne, keď zaparkovala
vozidlo pred rodinným domom v U. R. H., F. Y. Č.. XXXX, obžalovaný H. U. z neho vystúpil, otvoril kapotu
na vozidle, odkiaľ vytrhol klinový remeň a uviedol jej slová: „ja ťa zlikvidujem, zničím“, po čom poškodená

J. S. vystúpila z vozidla a privolala hliadku PZ, následne k nim pristúpil H. U. a odtiahol obžalovaného
H. U. od poškodenej, čím obžalovaný u poškodenej J. S. vzbudil dôvodnú obavu a jej život a zdravie,
t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), s poukazom na § 38 ods. 2,3,8
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad správaním obvineného.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.11.2018 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 666/18/3304-23 zo dňa 16.11.2018, na obvineného
H. U., Q.. XX.XX.XXXX T. R., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/88/2018-130 zo dňa 02.01.2019, ktorým uznal obvineného
za vinného v zmysle obžaloby. Obvinený H. U. podal voči predmetnému trestnému rozkazu v zákonnej

lehote odpor.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2019 za účasti obžalovaného, jeho
obhajcu, poškodenej J. S. a zistil nasledovné:

Obžalovaný H. U. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 666/18/3304-23 zo
dňa 16.11.2018, doručenej súdu dňa 19.11.2018, právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm
c) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na
slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej

kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami,
ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2,
ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a

v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného H. U. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj
čin úprimne oľutoval, poškodenej sa osobne ospravedlnil. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora a
poškodenej v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per
analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného

o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo
spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného
vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť,
resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa
obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len

ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a o ochrannom opatrení.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania

trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j.
dolusdirectusvzmysle§15písm.a)Trestnéhozákona,tedachcelspôsobomuvedenýmvtomtozákone
porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany
jedná o protiprávne konanie. Objektom predmetných trestných činov sú primárne medziľudské vzťahy a

právo poškodených nebyť vystavovaný závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku bola osobapoškodenej, ktorá tieto vyhrážky vnímala a bola schopná im porozumieť. Konaním obžalovaného došlo
k porušeniu týchto objektov, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj
príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Zdôvoduprijatiavyhláseniaobžalovanéhootom,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe
súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť
zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste a ochrannom opatrení podľa § 257 ods.
8 Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku
o treste a ochrannom opatrení, a to výsluchom svedka J.. Y. S., oboznámením znaleckého posudku
znalca MUDr. Andrey Žiškovej č. 29/2018 zo dňa 24.10.2018, oboznámením aktuálneho odpisu registra

trestov obžalovaného, lustrácie v evidencii priestupkov, správ OR PZ Y. W., správ o povesti od Obce
U. R. H. a zistil nasledovné:
Z výsluchu svedkyne J.. Y. S. ako aj z jej lekárskej správy zo dňa 16.08.2019 vyplýva, že obžalovaný bol
na ich ambulancii celkovo päťkrát, a to 16.07.2018, 06.08.2018, 15.10.2018, 21.01.2019 a 15.08.2019.
Dobrovoľne k liečeniu prišiel v júli 2018 s požiadavkou ambulantného liečenia problémov s alkoholom.

Uviedol, že jeho problém sa od roku 2014 zhoršil, preto vyhľadal pomoc, preto mu boli indikované lieky
pomáhajúce udržať abstinenciu. Na kontrole 15.10.2018 uviedol, že abstinenciu porušil, lebo stretol
kamaráta, dosť si vypil, došlo k incidentu s priateľkou, načo skončil v ÚVV Ilava, potom bol prepustený
alkohol nepil. Na ďalšiu stanovenú kontrolu sa nedostavil. V júni 2019 ich ambulanciu navštívila matka
obžalovaného, ktorá uviedla, že obžalovaný opäť pije a žiadala, aby bol predvolaný na kontrolu. Na

základe toho bol predvolaný a dostavil sa 15.08.2019, uviedol, že na kontroly pozabudol, nemal dojem,
že ich potrebuje, lebo sa snažil a pil iba málo. Občas nealkoholické pivo a aj niečo tvrdé na oslave.
Bol na operácii, boli mu robené testy, kde boli zistené zvýšené hodnoty GMT, čo je aj indikátor užívania
alkoholu. Obžalovaný bol preto upozornený na riziká spojené s požívaním alkoholu a bol znova poučený,
že liečba spočíva v abstinencii a je celoživotná. Opätovne mu boli predpísané lieky. Lekárka sa vyjadrila,

že u obžalovaného bude postačovať ambulantná forma liečby, ktorá by mala trvať aspoň jeden rok,
abstinencia by mala byť ale celoživotná.

Zo znaleckého posudku MUDr. Andrey Žiškovej, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, č. 29/2018 zo dňa 24.10.2018

vyplýva, že obžalovaný H. U. v čase spáchania skutku netrpel ani v súčasnej dobe netrpí duševnou
chorobou alebo poruchou v zmysle psychotického ochorenia, ktoré by malo vplyv na jeho ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti. U obžalovaného je rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu, pred 5 rokmi
mal zadržané vodičské oprávnenie pre jazdu pod vplyvom alkoholu, v partnerskom vzťahu sú po celý
čas jeho trvania konflikty pre jeho ebrietálnu agresivitu. Na naliehanie partnerky vyhľadal odbornú

pomoc, v pití však pokračoval ďalej. Pil bez preferencie, prítomné boli ranné dúšky, vzrast tolerancie,
pamäťové okná pri miešaní alkoholu. Pitie racionalizuje, následky bagatelizuje až neguje. Necíti sa byť
chorý. Je zamestnaný ako vodič, v práci problémy údajne nemá. Žije pod dohľadom rodičov. Netrpí
duševnou poruchou alebo chorobou v užšom slova zmysle. V čase skutku bol pod vplyvom alkoholu,
v stave opitosti stredne ťažkého stupňa, ktorú si navodil sám a dobrovoľne. Pod vplyvom alkoholu je

výbušný, podráždený a koná agresívne voči okoliu. Vracia sa k partnerke, napriek tomu, že ona ho
pod vplyvom alkoholu v domácnosti odmietala. Obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať. Je schopný chápať zmysel trestného
konania. Je závislý od alkoholu a pod jeho vplyvom sa správa agresívne. Znalec odporúča nariadiť
probandovi protialkoholické liečenie ambulantnou formou, abstinuje, pracuje ako vodič z povolania, býva

u rodičov je pod ich dohľadom, užíva lieky na redukciu chuti na alkohol.

Obžalovaný bol uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Tp/72/2018-12 zo dňa
10.09.2018 vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, z obavy pokračovania
v trestnej činnosti. Väzba začala dňa 08.09.2018 o 22,10 hod. Na základe uznesenia Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 2Tpo/106/2018-34 zo dňa 20.09.2018, právoplatné dňa 20.09.2018, bol
obžalovaný z väzby prepustený na slobodu, bol prijatý sľub obžalovaného a ako náhrada bola prijatá
záruka dôveryhodných osôb - rodičov obžalovaného, väzba bola nahradená dohľadom probačnéhoa mediačného úradníka, zároveň mu bol uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej a zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný nemá
záznam v registri trestov. Obžalovaný bol trikrát postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, za
čo mu boli uložené pokuty a jedenkrát aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a

spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím

slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34
ods. 4 Tr. zákona).Súd prihliadol na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, a to podľa § 36
písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti), priťažujúcu

okolnosť súd u obžalovaného nezistil. Súd v danej veci ukladal trest za trestný čin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, kde je po úprave pri prevahe poľahčujúcich okolností
trestná sadzba vo výmere 6 (šesť) mesiacov až 26 (dvadsaťšesť) mesiacov, teda súd vzhľadom na
prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu z rozdielu, t. j. o 10 (desať) mesiacov. V danom prípade súd obžalovanému

uložil podmienečný trest odňatia slobody v minimálnej dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 6
(šesť) mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil súd na 18
(osemnásť) mesiacov. Zároveň mu súd uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látokaochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnouformou.Podmienečnýtrestbudeuobžalovaného
podľa súdu viesť dostatočne k jeho náprave a prevýchove k tomu, aby viedol riadny život. Takto uložený
trest zodpovedá naplneniu účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., t. j. individuálno - preventívneho a s

ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ochrany spoločnosti, výchovy páchateľa, či
morálneho odsúdenie páchateľa. Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný.

Napriek tomu, že obhajoba žiadala, aby súd obžalovanému ochranné opatrenie neukladal, že
obžalovaný sám dobrovoľne podstúpi liečbu, nakoľko je vodič z povolania, súd v danom prípade

pristúpil aj k uloženiu liečby a nevyhradzoval rozhodovanie o liečbe na samostatné verejné zasadnutie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dostatočné dokazovanie ohľadom ochranného opatrenia, a to
výsluchom aktuálnej lekárky obžalovaného J.. Y. S. ako i oboznámením znaleckého posudku znalkyne
z odvetvia psychiatrie MUDr. Andrey Žiškovej. V danej veci súd poukazuje na potrebu uloženia liečby
u obžalovaného s poukazom na vyjadrenie MUDr. Žiškovej, ktorej obžalovaný uviedol, že dobrovoľnú

pomoc lekára vyhľadal na naliehanie partnerky, v pití však pokračoval ďalej. Znalec poukázal na to,
že obžalovaný pitie racionalizuje, následky bagatelizuje až neguje. Necíti sa byť chorý. Pod vplyvom
alkoholu je výbušný, podráždený a koná agresívne voči okoliu. Z výsluchu J.. S. bolo zistené, že
obžalovaný sa odo dňa, kedy mu bol odvolacím súdom uložený zákaz požívania alkoholických nápojov,
t. j. od 20.09.2018 dostavil dobrovoľne na jej ambulanciu v podstate len trikrát za posledný rok, a to dňa

15.10.2018, 21.01.2019 a 15.08.2019. Na kontroly sa však nedostavoval pravidelne, dostavil sa až na
výzvu lekára. Matka obžalovaného potvrdila, že v júni 2019 opäť pil napriek súdnemu zákazu, ktorým mu
v danej veci bola nahradená väzba. Aktuálne obžalovaný pitie neguje, berie lieky, chodí na kontroly, má
vôľu prestať piť a je pod dohľadom rodičov. U obžalovaného je rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu.
Súd s poukazom na uvedené uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou

formou vzhľadom na výsledky znaleckého posudku znalca MUDr. Andrey Žiškovej ako aj s poukazom na
vyjadrenie J.. Y. S.. Sociálne správanie u obžalovaného sa podľa vyjadrenia znalca zlepší absolvovaním
uvedeného typu ochranného liečenia ambulantnou formou.

V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným

konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody tzv. adhézne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.