Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 1, 2019

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4T/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010207
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2019:6819010207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Králikovej a prísediacich

U.. U. Q. Y. G.. T. O. na hlavnom pojednávaní dňa 01. 07. 2019 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Y. C., A.. XX.XX.XXXX Q. H. X., trvale bytom A. O. XX,
okres Rimavská Sobota, rozvedený, bez zamestnania, t.č. vo väzbe
v ÚVV Banská Bystrica,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
1)
- dňa 04.12.2018 vo večerných hodinách v presne nezistenom čase v rodinnom dome so súpisným
číslom XX Q. E. L. Q. - Š., v okrese Revúca, sa vyhrážal svojej manželke G. C., A.. XX.XX.XXXX tým,
že zabije ju, ich deti aj celú jej rodinu, pri čom boli prítomní Š. Š., G. Š., G. C. Y. U. C., čím u Ivety
Farkašovej a jej rodiny vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

- dňa 05.12.2018 v čase asi o 16.30 hod. neoprávnene proti vôli oprávnených užívateľov rodinného
domu so súpisným číslom XX Q. E. L. Q. - Š. v okrese Revúca, a to G. C., A.. XX.XX.XXXX, G. Š.B., A..
XX.XX.XXXX, Š. Š., A.. XX.XX.XXXX Y. P. T. O. Š., A.. XX.XX.XXXX vošiel na dvor uvedeného domu
tým spôsobom, že prešiel cez zatvorenú neuzamknutú bránku oplotenia, kde aj napriek výzvam G. C.
Y. Š. Š., aby z dvora rodinného domu odišiel, na túto ich výzvu nereagoval, na dvore zotrval do doby,
keď Y. C. domáce osoby G. C., G. Š. Y. O. Š. vytlačili rukami von z dvora, pričom páchateľ opakovane

vykrikoval na G. C., že ju zabije, ako aj celú jej rodinu a podpáli im celý dom, následne sa po odchode
Y. C. k uvedenému rodinnému domu znova vrátil a z ulice vykrikoval na G. C., že zabije ju, aj jej celú
rodinu, že počas zajtrajšieho dňa sa vráti a všetkých ich pozabíja, pri čom boli prítomní Š. Š., G. Š., G.
C. Y. O. Š., čím u G. C. a jej rodiny vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom uvedenými skutkami
nedošlo k ublíženiu na zdraví,

2)

-dňa 18.03.2019 v čase asi o 23.00 hod. na ceste pred rodinným domom č. XX v obci L. Q. - Š., okres
Revúca, spoza brány rodinného domu kričal na G. Š., A.. XX.XX.XXXX Y. Š. Š., A.. XX.XX.XXXX, obaja
trvalé bytom L. Q. - Š. XX, ktorí sú zároveň rodičia jeho manželky G. C., A.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom
L. Q. - Š. XX, aby mu priniesli ukázať jeho maloleté deti, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti, tiež
najmenej dvakrát zopakoval, aby stiahli obvinenia proti nemu na polícii, teda aby „zmenili svoje svedecké
výpovede" v trestnej veci vedenej proti nemu na Okresnom riaditeľstve PZ v Revúcej pod ČVS: E.-XXX/VYS- H.-XXXX, lebo ak tak neurobia, tak ich zabije a podpáli im dom a týmto svojim konaním vzbudil u
poškodených G. Š. Y. Š. Š. dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

t e d a

1)
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal

na chránenej osobe a verejne,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách a voči chránenej osobe,

2) hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal, a taký čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

1)

-pokračovacíprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.b),e)Trestnéhozákona,

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona

2) zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

r o z h o d o l :

podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení dvoch
poľahčujúcichokolnostipodľa§36písm.l),n)Trestnéhozákonaaprizisteníjednejpriťažujúcejokolnosti
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4

Trestného zákona per analogiam ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obžalovaného Y. C. obžalobu za skutky, ktorými mal
naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a ďalším skutkom
pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.
Obžalovaný odpovedal "áno" na otázky
-podľa§333ods.3písm.c/Tr.poriadku,čirozumie,čotvorípodstatuskutkov,ktorésamukladúzavinu,

- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako pokračovacieho
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, zločinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchané skutky,

ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/
Trestného zákona

Prokurátor Okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutkov, kladených mu za vinu. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj
ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace
s priznanými skutkami a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania pokračovacieho

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, zločinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný je rozvedený, je otec troch maloletých detí, ktoré
spolu s jeho bývalou manželkou žijú v obci L. Q.. V komisii na ochranu verejného poriadku prejednávaný

nebol, ďalej bližšie hodnotený nie je.

Obžalovaný má v registri trestov 6 záznamov, z toho dve odsúdenia súdmi Slovenskej republiky,
v obidvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Posledné štyri záznamy sa týkajú
majetkovej trestnej činnosti spáchanej na území Spolkovej republiky Nemecko. V registri priestupkov

má 2 záznamy jednak za drobnú krádež, jednak za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa
lustrácie v registri Generálnej prokuratúry SR proti obžalovanému nie je aktuálne vedené žiadne ďalšie
trestné stíhanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa

§ 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestných činov priznal a
ich spáchanie úprimne oľutoval, a podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, a to že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pokiaľ ide o prvú súdom priznanú poľahčujúcu
okolnosť, súd uvádza, že obžalovaný spáchanie prejednávaných trestných činov v zmysle podanej
obžaloby v konaní pred súdom od začiatku nepopieral a tieto v celom rozsahu priznával už v priebehu

rozhodovaniasúduoďalšomtrvaníjehoväzby,arovnakotakajvpriebehubezprostrednenasledujúceho
hlavného pojednávania, kedy učinil vyhlásenie o uznaní viny. Ďalší sebakritický postoj obžalovaného
k prejednávanej trestnej činnosti po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku, prejav jeho úprimnej ľútosti počas záverečnej reči svojho obhajcu, a jeho následnú
verbalizáciu počas vlastnej záverečnej reči, súd premietol do vzhliadnutia poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o druhú, v konkrétnom prípade, súdom priznanú
poľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.n/Trestnéhozákona,atožepáchateľnapomáhalpriobjasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom, súd uvádza, že už priebehu prípravného konania obžalovaný
popisoval rodinné nezhody spojené s odchodom jeho manželky a ich maloletých detí zo spoločnej
domácnosti, ktoré v spojení s ďalšími dôkazmi, vrátane pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu,

sp. zn. 8P/61/2018 o rozvode manželstva, umožnili súdu už v priebehu prípravného konania v čase
rozhodovania o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby vytvoriť si komplexnejší obraz
o okolnostiach prejednávaného prípadu. Obžalovaný, ako väzobne stíhaný, predovšetkým v konaní
pred súdom, svojou aktívnou účasťou, napomohol objasňovaniu trestnej činnosti a umožnil súdu
rozhodnutie o jeho vine bez vedenia rozsiahleho, prokurátorom navrhovaného dokazovania, najmä

osobnými výsluchmi desiatich svedkov za účasti tlmočníka, ktorých výpovede, rovnako tak, ako výpoveď
obžalovaného, s prihliadnutím na potrebu ich tlmočenia medzi slovenským a maďarským jazykom, spolu
s ďalšími navrhovanými dôkazmi by nebolo možné podľa zásad kontradiktórneho procesu vykonať na
jedinom hlavnom pojednávaní, vedenom v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Naopak potrebou
nariadenia každého ďalšieho hlavného pojednávania by sa výrazným spôsobom prispelo k navyšovaniu

nákladov predmetného trestného konania, či už na trovách povinnej obhajoby, alebo eskortovaní
obžalovaného z ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici na Okresný súd Revúca. Za uvedených
okolností konkrétneho prípadu súd preto aj popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, keďžezároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, predovšetkým súdu, plne si
uvedomujúc nemožnosť duplicitného zohľadňovania rovnakej okolnosti v zmysle ustanovenia § 38 ods.
1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o zistenie priťažujúcich okolností, bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/
Trestného zákona, a to že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Trestného zákona súd neprihliadol, jednak preto že dve odsúdenia súdmi Slovenskej republiky
má obžalovaný zahladené, a jednak preto, že právoplatné odsúdenie iného členského štátu sa v zmysle

ustanovenia§7bods.2Trestnéhozákonazohľadňujerovnako,akokebybolovydanésúdomSlovenskej
republiky, len ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, čo v
konkrétnom prípade napr. za podvod s verejnými, sociálnymi alebo rodinnými dávkami splnené nebolo,
ako aj preto, že aj ďalšie odsúdenia obžalovaného na území Spolkovej republiky Nemecko sa týkajú iba
majetkovej trestnej činnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods.
3 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona pristúpil k zníženiu hornej hranice

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (4 roky až 10 rokov) na 4 roky až 8 rokov. Nakoľko
obžalovaný sa dopustil troch úmyselných trestných činov, z ktorých dva sú zločinmi, a boli spáchané
dvomi skutkami, súd pri ukladaní úhrnného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť ďalej postupoval
podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia
slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V konkrétnom prípade tak došlo

k zvýšeniu upravenej (zníženej) hornej hranice trestnej sadzby zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona (najskôr v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona spôsobom uvedeným
v § 38 ods. 8 Trestného zákona z výmery 4 roky až 10 rokov na výmeru 4 roky až 8 rokov) o jednu
tretinu na výmeru 4 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.

Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc
pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, súd dospel k záveru, že

by použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody hoci aj na úplne dolnej hranici vo
výmere 4 roky za zistených skutkových okolností, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a
minulo by sa zákonom sledovanému účelu trestu, ktorý podľa názoru súdu možno dosiahnuť aj trestnom
kratšieho trvania, a to analogickým použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona,
poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 55/2016

zo dňa 27.06.2017 (R 44/2017) (ďalej len „Stanovisko R 44/2017“), keďže obžalovaný na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku učinil vyhlásenie o vinne zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe, ktoré vyhlásenie obžalovaného bolo po kladnom vyjadrení prokurátora
súdom prijaté, čím sa obžalovaný nielen vzdal vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní,
ale jeho prijatím súčasne nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku (tzn.

neodvolateľnosťvyhlásenia,nevykonaniedokazovaniavrozsahuuznanejvinyaobmedzenieopravného
prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu). Z odôvodnenia
tohto stanoviska ďalej vyplýva, že potom je namieste, aby aj súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o
vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie a pri použití argumentu a minori ad maius (od menšieho
k väčšiemu) k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o

vine a treste. Keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého) rozhodnutia o druhu a výmere treste, možnosť mimoriadneho zníženia trestu je tu preto
ešte dôležitejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a
vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Uvedenému korešponduje aj ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, keďže Trestný
poriadok stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a
treste, a to aj po začatí hlavného pojednávania v konaní pred súdom za situácie, že podmienky pre jeho
vykonanie splnené boli, a to aj dodatočne, neustanovuje však, že by tak prokurátor urobiť musel, o to
viac za situácie, ako je tomu v konkrétnom prípadne, kedy prejednávanou trestnou činnosťou nebola

spôsobená žiadna škoda a obžalovaný sa dopustil iba verbálnych útokov bez fyzického násilia, keď zo
strohého stanoviska prokurátora nie je možné zistiť, prečo tak nekonal, hoci v konaní o dohode o vine a
treste je možné pri treste odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestnéhozákona uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.

Z odôvodnenia Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj
55/2016 zo dňa 27.06.2017 (Stanovisko R 44/2017) ďalej vyplýva, že na dotknuté priznanie (uznanie
viny), ak je spojené s úprimným oľutovaním činu je možné ďalej prihliadnuť, ako na poľahčujúcu
okolnosť, a to napriek mimoriadnemu zníženiu trestu, nakoľko poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestnéhozákonaintegrujeajiný(ďalší)obsahovýprvok-úprimnéoľutovaniečinu(napr.privyužitípráva

záverečnej reči a posledného slova) a trest sa mimoriadne znižuje na základe podobnej, ale kvalitatívne
odlišnej okolnosti - vytvorenia možnosti obvineným (obžalovaným) pre zjednodušený procesný postup
(podobne je tomu pri dohode o vine a treste). Nejde teda o blokáciu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 1
Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Poukazujúc na uvedené, rešpektujúc tiež ústavné právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie,
teda rešpektovanie zákazu diskriminácie, v dôsledku jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti a jeho
prejavenú úprimnú ľútosť vo vzťahu k nej aj učineným vyhlásením o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, ktoré bolo následne súdom prijaté, súd s prihliadnutím na zistené skutkové okolnosti
pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody ustanoveného

Trestným zákonom zníženého o jednu tretinu, keďže obžalovaný sa dopustil vo vzťahu k poškodeným
iba verbálnych útokov, po tom, čo sa v dňoch 04.12.2018 a 05.12.2018 nestretol so svojimi maloletými
deťmi, ktorým doniesol darčeky k nadchádzajúcemu sviatku „Mikuláša“, rovnako aj dňa 18.03.2018 po
tom, čo sa mu nepodarilo stretnúť s bývalou manželkou G. C. v snahe urovnať ich vzájomné rodinné
nezhody a dosiahnuť obnovenie spoločnej domácnosti, pri ktorých verbálnych útokoch nielenže nikoho

nezranil, ale nikoho ani fyzicky nenapadol, je uloženie trestu odňatia slobody hoci na úplnej dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 4 roky zjavne neprimerané. Účelu trestu sledovanému Trestným zákonom
podľa názoru súdu zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody zníženého o jednu tretinu pod dolnú
hranicu upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri analogickom použití ustanovenia § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, a to vo výmere 32 mesiacov, avšak ako trestu nepodmienečného,

keďže bolo preukázané, že obžalovaný sa protispoločenského konania verbálnymi útokmi dopustil už aj
v minulosti a tieto sa vo veľmi krátkom čase vo svojej závažnosti a intenzite stupňujú, čomu nasvedčuje
právna kvalifikácia skutkov a uznanie viny z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/, e/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a zo zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Iba nepodmienečný trest odňatia
slobody je za takejto situácie pre obžalovaného dostatočným zvýraznením nebezpečnosti spáchaných
trestných činov nielen pre spoločnosť, ale i jeho vlastnú rodinu a snáď povedie k jeho prevýchove.
Vzhľadom už na uvedené okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, súd
považuje takto vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody za dostatočný a spravodlivý, napĺňajúci

účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho preto zaradil na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona.

Predmetnýrozsudokneobsahujevýrokonáhradeškody,keďžeanijedenzpoškodenýchsidoskončenia
vyšetrovania nárok na náhradu škody v trestnom konaní vôbec neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní
odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovanéhoobžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na
právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.