Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232800
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116232800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Lusien Trans s.r.o.,
so sídlom Žilina, Priemyselná 8817, IČO: 36 864 455, právne zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, proti žalovaným: 1/ KRISTEN, a. s., so
sídlom Žilina, Dolné Rudiny 1, IČO: 44 738 978, 2/ SAROR BROKER, a.s., so sídlom Žilina, A. Rudnaya
9/A, IČO: 36 381 705, obaja právne zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric,
s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val 11, o zriadenie vecného bremena práva cesty, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/232/2016-363 zo dňa 28. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol
žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v práve vstupu, prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez časť pozemku CKN parc. č.
3670/146, zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre
obec a kat. územie U., v rozsahu 3 m2, ako je zakreslené v príslušnom geometrickom pláne, a cez

časť pozemku CKN parc. č. 3670/131, zastavané plochy a nádvoria o výmere 728 m2, zapísaného na
LV č. XXXX vedeného pre obec a kat. územie U., v rozsahu 145 m2, ako je zakreslené v príslušnom
geometrickom pláne, v prospech vlastníka stavby sociálnoprevádzkovej budovy súp. č. XXXX, stojacej
na pozemku CKN parc. č. 3670/188, a stavby skladu súp. č. XXXX, stojacej na pozemku CKN parc. č.
3670/132, za jednorazovú odplatu.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca má (inú) prístupovú cestu k svojej stavbe, než
ktorej zriadenia sa domáhal. Navyše, v prípade zriadenia vecného bremena by došlo k výraznej ujme

na strane žalovaných, ktorí by nemohli plnohodnotne využívať svoje nehnuteľnosti na podnikateľskú
činnosť, keď žalobca si cestu môže zabezpečiť inak (proporcionalita). Konštatoval, že zriadenie
nevyhnutnej cesty v zmysle § 151 ods. 3 Obč. zák. je ultima ratio prostriedkom pre prípad, keď si vlastník
stavbynemôžeprístupkstavbezabezpečiťinak,pričomnavýškunákladovalebonapohodlnosťprístupu
sa neprihliada. Ide zároveň o oprávnenie (v zmysle možnosť) súdu, nie o povinnosť.
3. Okresný súd mal za to, že žalobca ako vlastník budovy, ku ktorej nemá, podľa jeho tvrdení, prístupovú
cestu, je aktívne legitimovaný; pasívne legitimovaní sú žalovaní 1/ a 2/, ktorí sú vlastníkmi prvého, resp.

druhého dotknutého pozemku, po ktorom/ktorých by prístupová cesta mala viesť. Žalovaní tvrdili, že
žalobca má k dispozícii inú prístupovú cestu, ktorú využívajú aj ďalšie subjekty v areáli; uvedené potvrdil
aj samotný žalobca a vyplynulo to aj zo stanovisko spoločnosti I.S.Servis. V zmysle zmluvy uzatvorenej
medzi menovanou spoločnosťou a žalobcom má žalobca právo užívania na dobu neurčitú. V priebehusporu, najmä po predbežnom právnom posúdení veci súdom, začal žalobca toto právo spochybňovať a
udával, že ide o zmluvu so súkromným subjektom, jeho situácia je tak ohľadom prístupu k jeho stavbám
neistá a závisí od vôle tohto subjektu. K uvedenému okresný súd konštatoval, že vychádza zo stavu v

čase jeho rozhodovania. Na pojednávaní dňa 28.1.2019 už žalobca tvrdil, že v danom čase už nemohol
užívať predmetnú prístupovú cestu spoločnosti I.S.Servis, nakoľko zmluvný vzťah bol ukončený pre jeho
zlú finančnú situáciu. Tieto svoje tvrdenia však nepreukázal, pričom síce uviedol, že to môže doložiť na
ďalšom pojednávaní, nežiadal však taký dôkaz na podporu svojich tvrdení vykonať. Na základe toho
súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca užíva predmetnú účelovú komunikáciu spoločnosti I.S.Servis,

ktorá je za poplatok určená pre všetky subjekty v priemyselnom areáli práve na prístup k jednotlivým
nehnuteľnostiam. Žalobca zároveň má možnosť realizovať prístup k stavbám práve uzavretím nájomnej
zmluvy alebo zmluvy o užívaní účelovej komunikácie spoločnosti I.S.Servis, čo predstavuje splnenie
možnosti iného prístupu k stavbám žalobcu; dôsledkom toho je nedôvodnosť žaloby o zriadenie vecného
bremena voči žalovaným. Pokiaľ aj žalobca nemá prístup k svojej stavbe priamo z verejnej komunikácie,
zákon neustanovuje, že vlastník stavby musí mať prístup z verejnej komunikácie.

4. Žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
Vychádzal zo záveru o plnom úspechu žalovaných v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
5. O trovách štátu rozhodol okresný súd tak, že tento má voči žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu(výrokIII.).Ideotrovyobhliadkynamiestesamom,nároknanáhraduktorýchbolaštátupriznaná

voči neúspešnej sporovej strane.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Namietal prvotne porušenie jeho práva na spravodlivý proces, v ktorej súvislosti poukazoval

na nedoručenie mu vyjadrenia k replike zo dňa 14.5.2018 a vyjadrenia k obhliadke zo dňa
3.12.2018. Okresný súd pritom založil svoje rozhodnutie aj na argumentoch žalovaných obsiahnutých v
predmetných podaniach, konkrétne šlo o argumentáciu o možnosti iného prístupu k stavbám žalobcu a
o závažnej ujme, ku ktorej by na strane žalovaných došlo zriadením vecného bremena. Doručený mu bol
len zoznam príloh k predmetnému vyjadreniu k obhliadke. Predmetné podania neboli ani oboznámené

na pojednávaní dňa 28.1.2019.
8. Odvolateľ ďalej namietal skutkové závery okresného súdu, a to jednak že má inú možnosť prístupu
k svojej nehnuteľnosti - uzavretím zmluvy o užívaní účelovej komunikácie spoločnosti I.S.Servis, ako
aj, že zriadením vecného bremena by došlo k výraznému zásahu do vlastníckych práv žalovaných.
Okresný súd podľa neho nevzal žiaden zreteľ na dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že z

finančných dôvodov došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so spoločnosťou I.S.Servis a že má voči nej
naďalej podlžnosti. Okresný súd bez relevantného dôvodu nevykonal dokazovanie výsluchom štatutára
spoločnosti I.S.Servis Ing. Širanca, ako to navrhovali žalovaní; pričom žalobca výsluch menovaného
nenamietal (ani neučinil duplicitný návrh na výsluch menovaného). Jeho výpoveďou by mohol mať súd
preukázané, či má žalobca v čase rozhodovania súdu, nie či mal v čase pred jeho rozhodnutím, uzavretú

so spoločnosťou I.S.Servis platnú nájomnú zmluvu. Nevedno, na základe akých dôkazov dospel okresný
súd k záveru o možnosti prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam len uzavretím nájomnej zmluvy so
spoločnosťou I.S.Servis, keď už v podanej žalobe bolo uvedené, že sa účelová komunikácia označenej
spoločnosti napája na ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve viacerých súkromných spoločností, a až tieto
sa napájajú na verejnú komunikáciu. S uvedeným sa okresný súd nevysporiadal.

9. Z odôvodnenia rozsudku tiež nevyplýva, z akých dôkazov mal okresný súd preukázané, že zriadením
vecného bremena by na strane žalovaných vznikla závažná ujma. Iba žalovaný 1/ tvrdil (t.j. nie aj
žalovaný 2/), že vykonáva nakládky a vykládky tovaru, v dôsledku čoho sa prístupová cesta uzavrie aj
na 24 hodín. Zároveň, vecné bremeno by spočívalo len v prechode a prejazde. Využitie nehnuteľností
žalovaných v rozsahu 3 m2, resp. 145 m2 na manipuláciu s nadrozmerným tovarom je nereálne, resp.

v mieste určenom geometrickým plánom neprichádza do úvahy.
10. Podľa odvolateľa je súd jedinou inštanciou, ktorá môže zabezpečiť výkon práv vlastníkov stavieb v
ústavou garantovanom rozsahu. Skutočnosť, že tretia osoba by mohla byť ochotná uzavrieť so žalobcom
nájomnú zmluvu za účelom užívania účelovej komunikácie je irelevantná a zodpovedá tomu i judikatúra,
na ktorú okresný súd poukázal. Akým spôsobom by bol žalobca chránený, ak by od neho táto tretia

osoba požadovala neprimeranú odplatu za užívanie takejto komunikácie. Prístup k stavbám by žalobca
mal a môže mať jedine z verejnej komunikácie, resp. z miesta prístupného verejnosti. Zriadenia vecného
bremena by sa musel domáhať na všetkých pozemkoch v súkromnom vlastníctve, inak by si prístup k
stavbe nedokázal zabezpečiť. Interpretácia danej problematiky okresným súdom je nesprávna.11. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že
na základe kúpnej zmluvy nevznikol nárok pôvodných žalobcov a ich právneho nástupcu - aktuálneho

žalobcu - užívať cudzí pozemok CKN parc. č. 3670/146. Súd nemusí zriadiť vecné bremeno, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi; tiež musí brať na zreteľ princíp proporcionality. Žalovaní ďalej, okrem
iného, zopakovali niektoré argumenty okresného súdu s tým, že sa s nimi stotožňujú. Vo všeobecnosti
poukazovali na skutočnosť, že žalobca má zabezpečený iný prístup.

12. Žalobca v následnom písomnom stanovisku k uvedenému vyjadreniu žalovaných uviedol, že je
totožné s ich vyjadrením k žalobe zo dňa 22.2.2018 a neobsahuje žiadne vyjadrenia smerujúce k
odvolacím dôvodom. Pre prípad, že by odvolací súd rozhodol v jeho neprospech, predmetné vyjadrenie
žalovanýchjenutnépovažovaťzaneúčelnýúkonprávnejslužby,atedaodvolacísúdbyimnemalpriznať
náhradu trov odvolacieho konania.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Vo vzťahu k námietke odvolateľa - žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces krajský súd
konštatuje:
15. Zodpovedá skutočnosti, že vyjadrenie žalobcov zo dňa 14.5.2018 („vyjadrenie k replike“) nebolo
žalobcovi doručené; uvedené však bez ďalšieho nemožno kvalifikovať tak, že došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces. Pokiaľ odvolateľ argumentoval, že na dôvodoch uvedených v

predmetnom vyjadrení žalovaných založil okresný súd svoje rozhodnutie, ide o argumentáciu vyložene
účelovú. Okresný súd síce zamietol žalobu v podstate z dôvodu, že žalobca má zabezpečený iný
prístupksvojimnehnuteľnostiam(stavbám),čopredstavujegroargumentáciežalovanýchvichvyjadrení
zo dňa 14.5.2018, uvedené vyjadrenie však predstavuje iba zopakovanie, resp. odkaz na pôvodnú
argumentáciu obsiahnutú už vo vyjadrení žalovaných k žalobe (rovnako tak všeobecná argumentácia

ohľadom nevyhnutnosti rešpektovania princípu proporcionality pri zriaďovaní vecného bremena) a tieto
otázky boli predmetom zisťovania a dokazovania v priebehu celého konania/sporu, čoho sa žalobca
aktívne zúčastňoval, preto nemohlo nedoručením dupliky žalobcovi reálne dôjsť k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.
16. Odvolací súd v danej spojitosti poukazuje na závery konštatované Najvyšším súdom SR v uznesení

sp. zn. 3 Cdo 97/2011 (publikované v časopise Zo súdnej praxe 2/2019), týkajúce sa síce primárne
vyjadrení v odvolacom konaní, avšak aplikovateľné aj na okolnosti súdenej veci. V zmysle predmetných
záverov má byť vyjadrenie sporovej strany poskytnuté na zaujatie stanoviska druhej strane vtedy, ak
má zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Iný pohľad na realizáciu práva sporovej strany oboznámiť
sa s vyjadrením protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nekončiaci) proces

vyjadrovania sa jednej sporovej strany k vyjadreniam druhej sporovej strany, čoho dôsledkom by bol
prehnaný formalizmus popierajúci zmysel právnej úpravy.
17. Pokiaľ ide o namietané vyjadrenie (žalovaného 1/) k obhliadke dat. 3.12.2018, z obsahu
elektronického súdneho spisu nie je prvotným náhľadom možné jednoznačne ustáliť, či žalobcovi
bolo predmetné vyjadrenie doručené alebo nie (v ESS boli pod tým istým označením ako dva

samostatné elektronické dokumenty zaevidované, vytvorené dve časti jedného podania žalovaných
osobne podaného na súde dňa 3.12.2018, a to jednak „zoznam príloh“ ako jeden elektronický dokument
a zvyšok predmetného podania ako druhý elektronický dokument). Z hľadiska obsahu predmetného
podania podstatná je tá jeho časť, ktorá bola vytvorená ako druhý elektronický dokument. Žalobca
v odvolaní uvádzal, že mu bola doručená len prvá časť predmetného podania - „zoznam príloh“. V

pochybnostiach sa krajský súd priklonil na stranu žalobcu, z čoho vyplýva, že vychádzal z hypotézy, že
žalobcovi nebolo podanie - vyjadrenie žalovaného 1/ k obhliadke doručené.
18. Odhliadnuc od uvedeného procesného nedostatku, krajský súd v rámci materiálneho náhľadu na
princíp kontradiktórnosti konania skúmal, či nedoručením predmetného podania žalobcovi mohlo dôjsť,
resp. došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Predovšetkým tu treba opätovne zdôrazniť, že

dôvod, na ktorom založil okresný súd rozhodnutie o zamietnutí žaloby, je existencia inej prístupovej cesty
k nehnuteľnostiam (stavbám) žalobcu. Táto problematika, ako krajský súd konštatoval už vyššie, bola
komplexne riešená v celom priebehu konania, okrem iného aj na obhliadke na mieste samom za účasti
žalobcu, ako aj na následnom pojednávaní dňa 28.1.2019 za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.Vyjadreniekobhliadkedat.3.12.2018pritomneobsahuježiadnetakénovétvrdenia,okolnosti,naktorých
by okresný súd založil svoje rozhodnutie, pričom žalobca by nemal na ne možnosť reagovať v priebehu
konania. Zároveň možno v danej súvislosti poukázať na odôvodnenie bodu 15. napadnutého rozsudku,

v ktorom bode okresný súd opísal zásadný/podstatný obsah vyjadrenia žalovaného 1/ k obhliadke dat.
3.12.2018, takže žalobca mal (v konečnom dôsledku) možnosť sa s ním oboznámiť.
19. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec odvolacieho konania však súčasne krajský súd považuje za
potrebnévsúvislostisprocesomoboznamovania(sa)súdusobsahomspisu,resp.listínvprejednávanej
veci (po oboznámení sa so zvukovou nahrávkou z pojednávania zo dňa 28.1.2019) poukázať na ust.

§ 204 CSP. V okolnostiach prejednávanej veci (a vzhľadom na obsah odvolania) tak okresný súd mal
na pojednávaní dňa 28.1.2019 prečítať minimálne dupliku žalovaných („vyjadrenie k replike“) alebo
oboznámiťsjejobsahom,keďžetátonebolažalobcovidoručená,ktorúskutočnosťsimoholsúdzobsahu
spisu zistiť. Obdobne mal okresný súd postupovať aj vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu 1/ k obhliadke dat.
3.12.2018, ktoré vyjadrenie zrejme nebolo žalobcovi doručené (tu okresný súd možno predpokladal, že
žalobcovi doručené bolo). A tiež mal okresný súd prečítať, prípadne minimálne oboznámiť s obsahom

všetkých tých ďalších listinných dôkazov, ktoré neboli stranám doručené.

20. Čo sa vecného prieskumu napadnutého rozsudku týka, krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu
ako neopodstatnené.
21. Žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,

a to prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaných. Ako však bolo na základe vykonaného
dokazovania preukázané, žalobca má iný prístup k svojim nehnuteľnostiam (stavbám), a to cez
komunikáciu vo vlastníctve spoločnosti I.S.Servis, resp. nebolo preukázané, že by zaniklo zo zmluvy
vyplývajúce oprávnenie žalobcu využívať predmetnú komunikáciu. Obstojí odôvodnenie okresného
súdu, že žalobca nenavrhol za účelom preukázania zániku jeho zmluvného vzťahu so spoločnosťou

I.S.Servis vykonanie akéhokoľvek dôkazu; na pojednávaní dňa 28.1.2019 iba uviedol, na otázku, či vie
preukázať dohodu o ukončení nájmu s označeným subjektom, že „to“ zabezpečí nabudúce. V ďalšom
priebehupojednávania,anivrámcizhrnutiaargumentácie,takýdôkaznenavrholvykonať,zatýmúčelom
odročiť pojednávanie atď.

22. Ako naznačil už okresný súd v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v priebehu sporu,
predovšetkým po predbežnom právnom posúdení veci, začal žalobca spochybňovať zmluvné právo
cesty po komunikácii vo vlastníctve spoločnosti I.S.Servis. Uvedené konanie žalobcu sa tak javí byť
účelovým s cieľom dosiahnuť úspech v spore - zriadenie práva cesty cez pozemky žalovaných. Z
objektívneho hľadiska nie je (bez ďalšieho) daný dôvod, aby prenajímateľ, ktorý má z nájmu príjem,

ukončil zmluvný vzťah so žalobcom. Tvrdené dlhy žalobcu voči prenajímateľovi, ktorých existenciou
žalobca odôvodňoval nezáujem prenajímateľa na ďalšom trvaní nájomného vzťahu, neboli preukázané.
23. Neobstojí v uvedenej súvislosti argumentácia žalobcu, že nenamietal proti výsluchu osoby
štatutárneho orgánu spoločnosti I.S.Servis Ing. Širanca a vzhľadom na návrh žalovaných na vykonanie
predmetného dôkazu nenavrhol duplicitne vykonanie toho istého dôkazu. Aktuálne konanie je konaním

sporovým, ktoré zaťažuje tú ktorú procesnú stranu dôkazným bremenom. V určitom štádiu konania (keď
žalobca začal argumentovať zánikom zmluvného nájomného vzťahu, resp. keď začal spochybňovať
predmetnú inú prístupovú cestu) bolo v zásade výlučne v záujme žalobcu, aby označený svedok potvrdil
túto jeho argumentáciu. A platí zároveň, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté tou ktorou
stranou, ak jej tvrdenia, argumentáciu má za preukázanú inými dôkazmi. Preto sa strana v princípe

nemôže spoliehať na to, že na podporu jej tvrdení súd vykoná dôkaz navrhnutý protistranou.
24. V neposlednom rade, eventuálny vznik dlžôb žalobcu voči označenému prenajímateľovi
(nepreukázaný, ako bolo konštatované) je nevyhnutné vnímať v kontexte charakteru žalobcu ako
podnikateľského subjektu a činnosti žalobcu prevádzkovanej v jeho dotknutých nehnuteľnostiach
(stavbách) ako činnosti podnikateľskej, a z toho vyplývajúceho podnikateľského rizika. Vzhľadom na

(minimálne v minulosti) fungujúci prístup k jeho stavbám po komunikácii vo vlastníctve spoločnosti
I.S.Servis a následné domáhanie sa zriadenia iného prístupu žalobou je namieste úvaha o snahe
žalobcu preniesť dôsledky jeho podnikateľského rizika (strata, dlhy) na iný subjekt (žalovaných), keď
napríklad žalobcom navrhovaná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena celkovo 1.674 eur
je na úrovni ročného nájomného a poplatku za strážnu službu (12 x 90 eur + 50 eur).

25. Pokiaľ odvolateľ argumentoval, že komunikácia vo vlastníctve spoločnosti I.S.Servis sa napája na
ďalšie nehnuteľnosti iných súkromných subjektov, pričom až tieto sú napojené na verejnú komunikáciu,
uvedenáargumentáciajebezpredmetná.Vsúvislostisprístupomžalobcukjehostavbámpokomunikácii
vo vlastníctve označenej spoločnosti nevyvstával, nebol tvrdený faktický problém s prechodom aprejazdom cez nadväzujúce pozemky vo vlastníctve tretích subjektov. Okolnosti prístupu žalobcu cez
tieto nadväzujúce pozemky neboli predmetom skúmania v konaní, a to zrejme, logicky, z dôvodu, že
žalobca s prístupom cez tieto pozemky nemá žiadny problém. Pokiaľ poukazoval na potrebu podania

žaloby na zriadenie vecného bremena cez pozemky ďalších vlastníkov, šlo len o hypotetickú situáciu,
ktorá však v jeho prípade nenastala.

26. Nakoľko pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ergo pre rozhodnutie o veci, bolo postačujúce
vysporiadať sa s argumentáciou odvolateľa - žalobcu ohľadom ne/existencie iného prístupu k jeho

stavbám, resp. ne/preukázania zániku takého iného prístupu, pričom dotknuté závery okresného
súdu obstoja, nezaoberal sa zvyškom odvolacej argumentácie (t.j. predovšetkým uplatnením princípu
proporcionality pri ne/zriadení vecného bremena).

27. Vychádzajúc z uvedených úvah a záverov krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v merite
veci.

28. Rovnako potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania (vo vzťahu
medzi sporovými stranami, ako aj o trovách štátu) ako od meritórneho rozhodnutia závislom. Okresný
súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.

Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto protistrane - žalovaným 1/ a
2/ patrí voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej
výške týchto trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po ich posúdení v zmysle § 261 CSP
súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.