Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318011056
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318011056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov

JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného A. T. pre zločin výroby detskej
pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák.
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/98/2018 zo dňa
06. 02. 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

A. T., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom E., okr. G., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Bratislava od 31. 07. 2018

u k l a d á :

Podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr.

zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. (per analogiam) úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných častiach ostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/98/2019 zo dňa 06. 02.

2019 bol obžalovaný A. T. uznaný za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. v súbehu s prečinom sexuálneho
zneužívania podľa § 201a Tr. zák. a prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. a zločinom ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že:

„vystupujúc pod menom „A. T.“ od presne nezisteného času v mesiaci apríl až máj 2018 a z

presne nezisteného miesta kontaktoval prostredníctvom sociálnych seti: www.facebook.com , mobilnej aplikácie snapchat a sociálnej siete www.instagram.com maloletú L. H., nar. 20. 05. 2007, pričom s touto viedol komunikáciu sexuálneho
a vulgárneho charakteru a neskôr od maloletej žiadal fotky obnažených častí tela a genitálií, ktoré muposlala, avšak neskôr si obvineného postupne ako ju kontaktoval cez vyššie uvedené sociálne siete
blokovala, obvinený si následne zakladal aj falošné účty, kde na sociálnej sieti www.instagram.com
si vytvoril aj účet pod jej menom a s jej fotografiou, kde sa potom vyhrážal

maloletej, že ak sa mu neospravedlní do 24. 05. 2018 do 20:00 hod., tak zverejní na sociálnej
sieti www.instagram.com prostredníctvom jej falošného účtu, ktorý vytvoril
všetky fotografie, ktoré mu maloletá zaslala, tento čas neskôr obvinený zmenil na 25. 05. 2018 do 20:00
hod.,okreminéhosaobvinený2-krátdotazovalmaloletej,čipôjduspoluvon,obvinenýmaloletejzasielal
fotografie svojho pohlavného údu, čím týmto konaním zneužil maloleté dieťa.“

Za uvedené trestné činy mu bol podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložené
ochranné liečenie sexuologické ambulantnou formou.

Uvedený rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný proti nemu zahlásil
odvolanie ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní a to čo do výroku
o treste, ktoré bližšie písomne zdôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu.

Vpísomnezdôvodnenomodvolanívpodstateuviedol,žeuloženýtrestjepodľajehonázoruneprimerane
prísny a neadekvátny k spáchanému trestnému činu. Poukázal na skutočnosť, že na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine , ktoré súd prijal a vo veci tak nevykonal dokazovanie ohľadne jeho
viny. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017, pričom odcitoval tam

uvedenéprávnevety.Vtejtosúvislostinavrhol,abyodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.e/Tr.por.zrušil
napadnutý rozsudok, nakoľko je uložený trest neprimeraný a zároveň navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol a to tak, že ulož menej prísny trest, alebo iný alternatívny trest.

K písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila zákonná zástupkyňa maloletej

poškodenej, ktorá poukázala na závery znaleckého posudku podľa ktorého ovládacia schopnosť
obžalovaného bola v čase spáchania skutku v podstatnej miere znížená, upozornila na nízky vek
obžalovaného a jeho nedostatok skúseností, ktoré mu bránili pochopiť možné následky jeho konania a
vyjadrila presvedčenie, že pod vedením skúseného psychológa obžalovaný zvládne nežiaduce črty vo
svojej osobnosti potlačiť. Odvolaciemu súdu dala do pozornosti, že výška uloženého trestu je v rozpore s

jej svedomím a jej rodina sa necíti byť natoľko poškodená, aby obžalovanému prijali 7 ročný trest odňatia
slobody, pretože trest by mal byť spravodlivý za účelom nápravy jedinca a nie jeho zničením. Je toho
názoru, že aj z hľadiska štátu by bol nižší trest prínosom a požiadala odvolací súd o zmiernenie trestu.

Okresná prokuratúra Bratislava III nevyužila svoje právo a v lehote danej jej okresným súdom sa k

písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadrila.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržal písomne vypracovaného
odvolania a súčasne poukázal na podanie matky maloletej poškodenej, ktorá žiadal uloženie
miernejšieho trestu.

ProkurátorKrajskejprokuratúryBratislavanaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduuviedol,žerozsudok
súdu prvého stupňa považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny, a preto navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v podstate uviedol, že krátko pred spáchaním
skutku sa rozišiel so svojou priateľkou a preto prostredníctvom sociálnych sietí sa kontaktoval najprv
s dievčatami 18+ a neskôr to bolo aj 18-, pretože tie prvé ho odmietli aj z dôvodu, že v tom čase bol
nezamestnaný. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že od začiatku spolupracoval a priznal sa a to nie
preto, že chcel nižší trest. Odvolací súd požiadal, aby mu uložil trest s použitím inštitútu mimoriadneho

zníženia trestu, prípadne podmienečný trest alebo iný, alternatívny trest. Svoje konanie ľutuje.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a pretopodľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. T. je
dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 veta prvá Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený

alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Úvodom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný A. T. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté a teda prvostupňový súd dokazovanie, v

akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, nevykonal, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a ochrannom opatrení.

Pokiaľ sa týka druhu trestu, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uloženým nepodmienečným
trestom odňatia slobody. Okresný súd však nie celkom náležite prihliadol na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich okolností, ale najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku a na osobu
obžalovaného,jehopomeryamožnostijehonápravyikeďuloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody
vo výmere 7 rokov je zákonný a jeho uložením nedošlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona v
zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že podľa ustanovenia § 34 Tr. zák. je účelom trestu ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom táto ochrana sa realizuje formou trestnej represie (tým, že sa
páchateľovi zabráni v páchaní trestnej činnosti), individuálnej prevencie (tým, že sa vytvoria podmienky
na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život) a generálnej prevencie (tým, že sa iní odradia
od páchania trestnej činnosti).

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest

podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním
spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie,
ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie
potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného
práva vôbec, sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a

resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania
má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a
kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený
sebakritickýakajúcnypostoj„odmenený“miernejšímtrestom,napr.tak,akotoumožňujesúčasnýinštitút
poľahčujúcej okolnosti z dôvodu „úprimnej ľútosti“, upravený v § 36 písm. l) Trestného zákona.

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že pochybil okresný súd,
keď pri svojich úvahách o výmere trestu nevychádzal precízne zo všetkých zásad uvedených v
ustanoveniach relevantných pre jej určovanie a neriadil sa zhora uvedenými úvahami teórie trestného
práva.

Prvostupňový súd pri určovaní výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody dostatočne
nereflektoval na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností, ale najmä na spôsob spáchania činua jeho následok, pohnútku a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy tak, ako to
má na mysli zákonné ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd je toho názoru, že osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri
hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby
pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti.
Treba prisvedčiť odvolacím argumentom obžalovaného o neprimeranej prísnosti okresným súdom
vymeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný T. sa doposiaľ nedostal do konfliktu

so zákonom, okrem marginálnych priestupkov za drobné krádeže (priestupky z roku 2017), k spáchanej
trestnej činnosti sa doznal a túto úprimne oľutoval. Zo záverov znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, síce vyplýva, že obžalovaný netrpí na duševnú chorobu,
ale jeho osobnosť je abnormne štruktúrovaná a čo sa týka jeho sexuality, možno hovoriť o sexuálnej
deviácii v zmysle poruchy sexuálnej preferencie so zameraním na detské ženské objekty, avšak nejedná
sa o pedofíliu a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. V prípade obžalovaného T.a

sa nejedná o nenapraviteľného páchateľa, ktorý by sa sústavne dopúšťal trestnej činnosti, alebo inej
protiprávnej činnosti, preto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov považuje
aj odvolací súd za neprimerane prísny. Práve z dôvodu, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest

kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným
zákonom tak, ako to upravuje § 39 Tr. zák., teda mimoriadny zmierňovací inštitút, v tomto konkrétnom
prípade § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

V zhora naznačenom kontexte odvolací súd v názorovej zhode s obhajobou akcentuje, že ak možno

páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por.
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto
obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade
nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu
dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v

zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie
dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie
pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže
tuideopríslušnúčasťrozhodnutiasúduprvéhostupňa,dovolaniemôžepodaťlenministerspravodlivosti
- k tomu pozri R 12/2017).

Vzhľadom na vyššie uvedené je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine
(rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť)
pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení
dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre

obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia.
Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne
správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Odvolací súd je teda toho názoru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky
a 8 mesiacov, teda na samom spodku upravenej trestnej sadzby je adekvátny k osobe obžalovaného

T.a, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy a zohľadňujúci spôsob spáchania činu a jeho následok.
Napokon takto uložený trest a jeho účel je posilnený ešte o správne súbežne uložené ochranné
liečenie sexuologické ambulantnou formou tak, ako to odporúčala znalkyňa vzhľadom na zdravotný stav
obžalovaného a potrebu terapeutického pôsobenia na jeho osobu. V kontexte následkov spáchanej
trestnej činnosti nemožno ponechať bez povšimnutia vyjadrenie zákonnej zástupkyne poškodenej, ktorá

popísala dopad konania obžalovaného na poškodenú maloletú L. H. tak, ako je to uvedené vyššie.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušoval celý výrok o treste rozhodol i o zaradení obžalovaného do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia pretože takémuto zaradeniuzodpovedajú kritériá uvedené v zákonnom ustanovení § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na
správnosť výroku o uloženom ochrannom liečení, ktorý napokon nebolo ani odvolaním napadnutý, zostal
napadnutý rozsudok v tejto časti nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.