Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119010374
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119010374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Polyákovej a prísediacich

Miloša Ďuriša a Viery Pňačekovej, v trestnej veci obžalovaného M. N., pre zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 07.05.2019 takto

r o z h o d o l :

dňa 13.11.2018 v čase približne o 14:00 hodine v Zlatých Moravciach na chodníku medzi obchodným
domom Tesco a autobusovou stanicou žiadal od maloletého D. H., narodeného: XX.XX.XXXX a A. G.
finančné prostriedky vo výške 40,- Eur, na čo sa ho A. G. opýtal, že kedy vráti peniaze maloletému D. H.
a povedal mu, že ich ťahá za nos, na čo im povedal „vy skurvené decká, so mnou sa nezahrávajte, mám

veľa peňazí, dávajte si na mňa pozor, môžem tých chlapov zavolať a môže sa Vám niečo stať“ následne
chytil A. G. pravou rukou za krk, potom obom poškodeným prikázal, aby si sadli na lavičku, čo poškodení
zo strachu urobili, povedal im, aby si vybrali peňaženky a aby mu ich ukázali a dali mu peniaze, pričom
prvý peňaženku vybral A. G. a pred obvineným si vysypal všetky drobné peniaze, ktoré mal v peňaženke,
v celkovej výške cca 1,40 Eur do ruky a odovzdal ich M. N., následne si svoju peňaženku vybral D. H,
v ktorej mal 10,- Eur a taktiež ich odovzdal M. N., ktorý mu následne povedal, aby ukázal všetky miesta
v peňaženke, kde v zazipsovanej priehradke peňaženky našiel ďalších 5,- Eur, ktoré tiež odovzdal M.

N., čím maloletému D. H., trvale bytom S. lehota XX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou O.. R. C.,
trvale bytom S. U. XX spôsobil škodu vo výške 15,- Eur a A. G., trvale bytom D. XXX spôsobil škodu
vo výške 1,40 Eur.

t e d a :

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

t ý m s p á c h a l :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 1 Trestného zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby uhradil poškodenému W. C.,
nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom S. U. XX, XXX XX S. U. k rukám matky R. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. U. XX, XXX XX S. U. spôsobenú škodu vo výške 5,- Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného W. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale

bytom S. U. XX, XXX XX S. U. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 26.03.2019 pod
č. 2 Pv 792/18/4403, prejednal súd trestnú vec proti obvinenému M. N. a na hlavnom pojednávaní dňa
07.05.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný M. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.05.2019 v prítomnosti svojej obhajkyne
urobil vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe.

Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g)

a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora ako aj
poškodených súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania
skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným

v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli nepochybne naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal

obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne
právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, ochranného
opatrenia a náhrady škody.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to predovšetkým tých, ktoré mali po

obsahovej stránke povahu správ o povesti obžalovaného, teda najmä správy z Ústrednej evidencie
priestupkov, odpis registra trestov, pripojený spis Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.: 0T/13/2018, ale
aj zápisnice o výsluchu poškodených z prípravného konania.

Úlohou súdu tak v zmysle podanej obžaloby zostalo rozhodnúť len o otázke trestu a náhrady škody.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Súd zo záverečnej reči obžalovaného zistil, že obžalovaný je otcom maloletých detí, pričom prejavil
túžbu sa o ne opäť na slobode riadne starať, jeho trestom je už to, že sa v poslednom období dozvedel,
že matka má diagnostikovanú cukrovku, zároveň sa ešte raz zdvorilo ospravedlnil poškodeným za to
čo im spravil. Z jeho trestného ako aj priestupkového registra ďalej súd zistil, že obžalovaný prišiel

do stretu s trestným zákonom v dvoch prípadoch, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí, ako
keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín zo
dňa 16.04.2018, sp. zn.: 0T/13/2018 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, ktorý mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov do 17.04.2020 a zároveň mu bol uložený

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere dvadsaťštyri mesiacov.Obžalovaný bol päťkrát priestupkovo prejednávaný a postihovaný. Pokiaľ išlo o priestupkové previnenia,
tieto sa prevažne týkali porušovania občianskeho spolunažívania, pravidiel v cestnej premávky a v
jednom prípade sa jednalo o priestupok proti majetku.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery vychádzal aj zo skutočnosti, že tento obžalovaný i
keď spočiatku využil svoje právo odoprieť výpoveď, následne svojou podrobnou výpoveďou poskytol
orgánom činným v trestnom konaní všetky informácie nevyhnutné na náležité objasnenie trestného činu,
popísal presne spôsob vykonania skutku, aktívne spolupracoval, doznal sa k spáchaniu skutku a svoje

konanie úprimne ľutoval.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť
uvedenú pod písmenom l), ktorú mu uznal z dôvodu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku
a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Priznanie uskutočnil na hlavnom pojednávaní, pričom uviedol,
že svoje konanie veľmi ľutuje a ešte raz sa ospravedlnil poškodeným. Zároveň súd u obžalovaného

vzhliadol aj poľahčujúcu okolnosť pod písmenom n), pretože svojim postojom k prejednávanej trestnej
veci významným spôsobom napomohol súdu objasniť trestnú činnosť a bez povšimnutia nemohol
súd ponechať ani to, že tým aktívne prispel k výrazne rýchlejšiemu objasneniu a ukončeniu trestnej
veci jej meritórnym rozhodnutím, čím významným spôsobom prispel k vytvoreniu možnosti dosiahnuť
rozhodnutie vo veci samej bez potreby vykonávania rozsiahleho dokazovania.

Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného žiadnu nezistil.

Nielen výsledný pomer, ale tiež význam takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom
súdu umožňoval aplikáciu § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy pri ukladaní trestu súd nevyhnutne
znižuje hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Trest bol v prípade tohto obžalovaného jasne

určený sadzbou uvedenou v § 188 odsek 2 Trestného zákona, a to na sedem až dvanásť rokov.

Súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu, osoby obžalovaného (jeho minulosť, vek, postoj k
prejednávanej veci), zohľadnení možností jeho nápravy ako aj z hľadiska následku trestného činu dospel
k záveru, že trest uložený hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby by bol pre obžalovaného

neprimerane prísny. Súd vychádzal z toho, že trest musí byť rozumný a má spôsobovať len takú ujmu,
ktorá je nevyhnutná na splnenie jeho účelu, kedy ujma obsiahnutá v treste nemá byť neprimeraná.

Pri prevahe a význame zistených poľahčujúcich okolností a zároveň absencii priťažujúcich okolností a
predovšetkým s ohľadom na pomery obžalovaného ako aj skutočnosť, že jeho konaním prišlo k vzniku

škody nepatrnej hodnoty (16,40 Eur) súd rozhodol, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, a to
aj preto, že na jeho nápravu, ale tiež na ochranu spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania.
Napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci obžalovaný konal spôsobom, kedy sa dopustil skutku na
chránenejosobe-dieťati,vzalsúddoúvahy,žezávažnosťacharaktertohtotrestnéhočinubolopotrebné

posudzovať aj s ohľadom na ďalšie, s vecou súvisiace okolnosti a ukladať trest v súlade so všetkými
zásadami trestania.

V tejto súvislosti súd tiež zameral svoju pozornosť na zásadu humanity ukladanej sankcie (zákaz krutého
aneprimeranéhotrestuvovzťahukukonkrétnemupáchateľovi),zásaduindividualizáciepoužitejsankcie

(teda druh a výmeru sankcie, ktorú súd ukladá s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vzťahujúce sa k
závažnosti posudzovaného trestného činu ako aj možnosti resocializácie páchateľa) a zásadu úmernosti
uloženej sankcie vo vzťahu k spáchanému trestnému činu. Súd vzal do úvahy, že ak má byť uložený
trest primeraný, účinný a ak má zároveň pôsobiť odstrašujúco, nesmie byť ukladaný tak, aby pôsobil
ako odplata za spáchaný trestný čin a jeho výkonom nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť. V danom

prípade je zrejmé (vzhľadom na trestné sadzby), že zákonodarca umožnil uplatnenie tvrdej represie, keď
dôvodom na prísny trest mala byť v jeho prípade skutočnosť, že sa dopustil trestného činu na chránenej
osobe, avšak aj tieto fakty hodnotil súd v širších súvislostiach. Prihliadol na tú skutočnosť, že poškodený
A. G. mal v čase spáchania skutku len 10 mesiacov pred nadobudnutím plnoletosti a poškodený W. C.
malvinkriminovanomčase16rokovavneposlednomradesámobžalovanýbolvčasespáchaniaskutku

iba necelý rok po prekročení zákonom stanovenej hranice označujúcej osobu blízku veku mladistvým.
Ďalej súd prihliadol na kritický postoj obžalovaného a dospel k záveru, že ako z hľadiska generálnej
prevencietakajzhľadiskaindividuálnejprevenciebudevdanomprípadepostačujúceuložiťtrestodňatia
slobodyvrámcizmiernenej,mimoriadnezníženejtrestnejsadzbevovýmeredvadsaťštyrimesiacov.Súdtak urobil s presvedčením, že trest v tejto výmere postačujúco ochráni spoločnosť pred obžalovaným
ako páchateľom trestného činu, bude spôsobilý zabrániť mu, aby ďalej páchal trestnú činnosť a zároveň
bude postačovať na to, aby na obžalovaného pôsobil výchovne a primäl ho viesť po jeho vykonaní riadny

život a rešpektovať zákony.

S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti a v súlade s § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona, uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvadsať štyri mesiacov
nepodmienečne. Na výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia

slobodysminimálnymstupňomstráženia,atopodľa§48odsek2písmenoa)Trestnéhozákona,pretože
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Všetky už vyššie uvedené skutočnosti boli pre súd dostatočnou zárukou, že vyššia výmera trestu a
jeho následný priamy výkon u obžalovaného sú primerané a že zabezpečiť ochranu spoločnosti bude

možné aj takýmto trestom kratšieho trvania, ktorý obžalovanému spôsobí ujmu, ktorá bude postačujúca
na splnenie jeho účelu.

Takto uložený trest považoval súd za správny, pretože pri jeho ukladaní rešpektoval princíp zákonnosti a
zároveň ním vyjadril aj princíp individualizácie, nakoľko druh a intenzita trestu musí zodpovedať všetkým

zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Súd tento trest považoval súčasne za spravodlivý.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd považoval za preukázané, že prokurátor podal na
obvineného obžalobu, podľa ktorej mal obžalovaný svojim konaním spôsobiť poškodenému A. G. škodu
vo výške 1,40 Eur. Poškodený A. G. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1,40

Eur, ktorú však obžalovaný k termínu hlavného pojednávania uhradil, čo doložil originálom poštového
poukazu, preto súd vo vzťahu k tomuto poškodenému nerozhodoval o náhrade škody.

Vo vzťahu k poškodenému W. C. súd zistil, že prokurátor podal na obvineného obžalobu, v zmysle
ktorej mal obžalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobiť poškodenému W. C. škodu iba vo výške

15,- Eur. Poškodený W. C. si však v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody až vo výške
226,40 Eur, pretože v iné dni a na inom mieste mal údajne odovzdať obžalovanému ešte aj ďalšie
peňažné prostriedky, pravdepodobne v sume 211,40 Eur. V zmysle obžaloby Okresného prokurátora sa
obžalovaný úmyselne zmocnil za použitia násilia od poškodeného W. C. iba sumy vo výške 15,- Eur. Z
tejto sumy obžalovaný navyše preukázateľne uhradil k termínu hlavného pojednávania sumu vo výške

10,- Eur, čo vyplynulo z predloženého potvrdenia o poukázaní peňažných prostriedkov obžalovaným
na číslo účtu vedeného v Poštovej banke, a.s. v tvare IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. W. C.
potvrdil,žesajednáojehoúčetaledotermínuhlavnéhopojednávaniamueštenebolapripísanásumavo
výške 10,- Eur. V dôsledku uvedeného W. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.05.2019, zhodne
so svojou zákonnou zástupkyňou R. C. upravil výšku uplatnenej škody tak, že od obžalovaného žiada

nahradiť sumu vo výške 216,40 Eur, ktorú dosiahol ako rozdiel pôvodne uplatnenej výšky 226,40 Eur a
obžalovaným nahradenej škody vo výške 10,- Eur. Vzhľadom na to, že prokurátor Okresnej prokuratúry
v obžalobe uviedol, že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenému W. C. škodu vo výške 15,-
Eur, z ktorej súd považoval za preukázané uhradených 10,- Eur, tak podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku súd uložil obžalovanému, aby uhradil poškodenému W. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom S.

U. XX, XXX XX S. U. k rukám matky R. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom S. U. XX, XXX XX S. U.
spôsobenú škodu vo výške 5,- Eur a podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného
W. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom S. U. XX, XXX XX S. U. so zvyškom nároku na náhradu škody
na civilný proces, pretože výsledky dokazovania nevytvorili súdu podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody aj v zostávajúcej výške 216,40 Eur.

Po starostlivom uvážení všetkých skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.