Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311207826
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6311207826.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so
sídlom 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA
legal s. r. o., 811 03 Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému K. Y., narodeného
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. F., U. XXX/XX o vymoženie 926, 30 EUR s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad 040 11 Košice, Werferova

1, pod sp. zn. EX 2753/2011 , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k.
5Er/197/2011 zo dňa 23. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod sp. zn. EX 2753/2011 zamietol. Súd v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku skúmal

návrh na začatie exekúcie, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ako aj exekučný titul
a konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi povinným a
právnym predchodcom oprávneného vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a na daný vzťah aplikoval
ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách a v nich
obsiahnutých neprijateľných podmienkach. Ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva
využil i Smernicu 13/93/EHS a poukázal tiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd, teda, môže posúdiť ako neprijateľnú i
podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo
spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Článok 9

bod 2 obchodných podmienok pre úver obsahuje práve takéto dojednanie, nakoľko umožňuje riešenie
sporov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovská doložka sa nachádza v prechodných a záverečných ustanoveniach obchodných
podmienok pre úver. Formulár zmluvy spolu s obchodnými podmienkami je vopred pripravený a
spotrebiteľ tak nemá možnosť ovplyvniť obsah takejto podmienky. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku
individuálne nedohodol, ale je obsiahnutá v textovej časti záverečných ustanovení zmluvy spolu s

ostatnými podmienkami. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť
dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Takto dojednanú
zmluvnú podmienku považoval súd za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za
neplatnú. Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci od neplatne
uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru,

že je vydaný v rozpore so zákonom.Oprávnený sa v zákonnej 15-dňovej lehote ( § 204 ods. 1, vety prvej, O. s. p.) proti uzneseniu okresného
súdu odvolal. V odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. ). Namietal, tiež že Zákon o rozhodcovskom konaní

(v ust. § 45) neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia,
teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovania a vydávať
rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať
zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Poukázal i na judikatúru Súdneho

dvora EÚ ( Rozhodnutie C - 40/80) , podľa ktorého nie je prípustné, aby vnútroštátny
súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva,
a aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa
spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania

musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných
rozhodnutí, pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Nemožno preto vyvodzovať
z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach,
no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu

exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Pokiaľ sa týka samotnej rozhodcovskej doložky, oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu
§53ods.1písm.r)Občianskehozákonníka(rozhodcovskádoložkaakoneprijateľnápodmienka). Podľa
názoru oprávneného cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje

práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor
iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie za považuje za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi, ostáva možnosť
riešiť spor v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje právo voči dodávateľovi uplatňovať
aj občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za

neprijateľnú. Uvedené, teda, v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212
ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a podľa ust.

§ 219 ods. 1, 2 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré

poukazuje. Okresný súd správne zistil, že z povahy zmluvných strán ( podnikateľ vs. fyzická osoba
nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je
zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere
ďalšie dokazovanie nie je potrebné vykonať. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd na základe
dostatočne zisteného stavu veci a napadnuté uznesenie v tomto smere riadne odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa
rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne a v súdenej veci je neplatná. Len pre úplnosť odvolací súd k veci dodáva a poukazuje i
na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci „ASTURCOM“ (na ktorý poukázal i sám oprávnený v

podanom odvolaní), v ktorom judikoval, že smernica Rady 93/13 EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľavnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na
základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú podmienku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude

uvedenou doložkou viazaný.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Podľa zákona § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, okrem iného vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( § 45 ods.
1 písm. c).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 toho istého zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí

v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Materiálna právoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky sa nastolil
kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý
je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej aj
výnimky ( viď. napr. ustanovenie § 159 O. s. p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom).

Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu. Uvedená výnimka sa vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, pretože pokiaľ by bolo
ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, súd by nemohol rozhodcovský
rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať
aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný
prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu

rozhodnutia.Exekučnýsúdjepripostupepodľa§45Zákonaorozhodcovskomkonaníoprávnenýhľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle §
159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57
Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom

konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje
exekučnému súdu jeho skúmanie. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský
súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a

rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu,
aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim
verejnou mocou.

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky oprávneného, že konštatovanie rozhodcovskej doložky ako

neprijateľnej zmluvnej podmienky v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej
doložky, tu odvolací súd poukazuje na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného
zákonného ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z citovaného je zrejmé, že jediným dôsledkom neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej
zmluve je jej neplatnosť. Preto ak v danej veci exekučný titul pre vykonanie exekúcie predstavuje

rozhodnutie vydané rozhodcom, ktorý vo veci konal a rozhodol na základe neplatného zmluvného
ustanovenia, takéto rozhodnutie nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. S poukazom na
uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia,
ako vecne správne potvrdil.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.