Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/593/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225648
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112225648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Ing. Mária Dubáňa, v právnej veci žalobcu: KOMVaK - Vodárne a
kanalizácie mesta Komárna, a.s., so sídlom E. B. Lukáča 25, 945 01 Komárno, IČO: 36 537 870,
zastúpený: Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., IČO: 35 943 882, Zámocká 5, Bratislava
proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Úradom pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, P. O.
BOX 98, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 31. januára 2014, č. k. 19C 71/2012-409, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žaloba ohľadne

náhrady nemajetkovej ujmy zamietnutá.
Vo výroku priznanej náhrady škody vo výške 24.496,27 eur s príslušenstvom a v zamietajúcej časti
náhrady škody sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i
a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
24.496,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 07.08.2012 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151
ods. 3 O.s.p., s tým, že o trovách konania rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právoplatným rozhodnutím úradu pre verejné
obstarávanie číslo XXX - W. /. - XXXX, zo dňa 03.12.2008 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
2.152.613,- Sk z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.12.2008. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 10/2009 - 214, zo dňa
09.07.2010 napadnuté rozhodnutie žalovanej číslo XXX - W. /. - XXXX, zo dňa 03.12.2008, ako aj
rozhodnutie číslo XXX-B. K. X/XX/XXXX/XX /., zo dňa 08.10.2008 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie

konanie. Žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vo výške 725,96 eur. Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol o odvolaní rozsudkom sp. zn. 4 Sžf 11/2010, zo dňa 18.11.2010 tak, že potvrdil
rozsudok Krajského súdu Bratislave sp. zn. 4S 10/2009, zo dňa 09.07.2010 a zároveň priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 151,65 eur. Rozhodnutím č. XXX-SK X /. /. N., zo dňa 16.08.2011
žalovaná ako správny orgán zastavila správne konanie začaté dňa 04.10.2007 vo veci uloženia pokuty
podľa § 123 ods. 1 písm. a) zákona číslo 523/2003 Z.z. za uzavretie zmluvy o dielo so zhotoviteľom X.
S. - Z. B., V. na D. F. S. - T.Š. K., B. P., A., E. bez použitia postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní

z dôvodu, že odpadol dôvod pre toto správne konanie.
3.PrávoplatnýmrozhodnutímÚradupreverejnéobstarávaniečísloXXX-W.-XXXX,zodňa27.03.2008
bolažalobcoviuloženápokutavovýške40.680,-Skzdôvoduporušeniazákonaoverejnomobstarávaní.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.06.2010, č. k. 2 S 89/08 - 105 žalobu žalobcu zamietol.Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 6 Sžf 51/2010, zo dňa 22.06.2011 rozsudok
Krajského súdu Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej číslo X XX - W. - XXXX, zo dňa
27.03.2008 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho

zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 733,42 eur. Dôvodom zrušenia oboch rozhodnutí
vydaných úradom bolo, že správny orgán začal v predmetnej veci konať voči žalobcovi po uplynutí ročnej
subjektívnej lehoty (ktorá je lehotou prekluzívnou).
4. Žalobca uhradil na účet žalovanej uloženú pokutu vo výške 2.152.613,- Sk, dňa 08.10.2008, pokutu
vo výške 40.680,- Sk, dňa 27.03.2008. Sumu 2.152.613,- Sk žalovaná vrátila žalobcovi dňa 14.07.2011

a sumu 40.680,- Sk dňa 18.10.2011, čo vyplynulo z listinných dôkazov založených v spise.
5. Zrušeným právoplatných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie z dôvodu preklúzie, t. j.
zrušenímuloženýchpeňažnýchsankciíanáslednýmzastavenímsprávnychkonanívedenýchžalovanou
voči žalobcovi došlo k naplneniu zákonných predpokladov na uplatnenie zodpovednosti štátu za
škodu vzniknutú poškodenému účastníkovi správneho konania (žalobcovi) v súvislosti so správnymi
konaniami, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia vydané. Žalobcovi tak vznikol voči štátu nárok, s

poukazom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na svoju
obranu v správnom konaní, kde bol úspešný, ako aj nárok na náhradu ďalšej škody, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti so správnym konaním vedeným voči nemu.
6. Z obsahu predloženej zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. XX - XX/XXXX uzavretej medzi
žalobcom a advokátskou kanceláriou Mandzák a spol. s.r.o. vyplýva, že jej predmetom bolo právne

zastupovanie klienta v administratívnom konaní vedenom Úradom pre verejné obstarávanie č. XXX -
SK X/X/XXXX/XX/XXXX, právne zastupovanie v administratívnom konaní č. XXX - SK X /. /., právne
zastupovanie v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre, právne zastupovanie vo veci
uplatnenia nárokov z titulu neplatného odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. XXX/X.X/XXXX, zo dňa 08.12.2004. Žalobca uhradil právnemu zástupcovi na základe

predloženej faktúry č. X/XX/XXXX odmenu za právne služby v sume 138.833,75 Sk (uhradené dňa
28.03.2008), faktúry číslo X/XX/XXXX odmenu za právne služby v sume 59.529,75 Sk (uhradené dňa
24.10.2008), faktúry číslo X/XX/XXXX odmenu za právne služby v sume 113.116,50 Sk (uhradené dňa
05.01.2009). V článku III zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa zmluvné strany dohodli na odmene
vo výške 500.000,- Sk bez DPH, dodatkom č. 1 k tejto zmluve, v článku I bod 4 sa zmluvné strany

dohodli, že v súlade s ustanovením § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. advokátovi prináleží tarifná odmena
za úkony právnej služby vykonané advokátom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb uvedený
v článku I bod 1 zmluvy v jednotnej výške 10.000,- Sk bez DPH za 1 úkon právnej služby bez ohľadu
na výšku alebo hodnotu veci poskytovaných právnych služieb. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli na
podielovej odmene podľa § 7 a § 8 citovanej vyhlášky vo výške 16 % z hodnoty za úspešné ukončenie

sporu, ktorá sa určí zo základu - maximálnej výšky pokuty, ktorá sa môže klientovi uložiť alebo výška
určená súdnym rozhodnutím.
7. Žalobca si v tomto súdnom konaní ako súčasť nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v
dôsledku vydania nezákonných rozhodnutí žalovanej, uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré mu
vznikli v predmetných správnych konaniach Pri vyčíslení škody vo forme vynaložených trov právneho

zastúpenia v správnom konaní č. XXX - SK X/XXXX/XX/XXXX vychádzal z tarifnej odmeny podľa
hodnoty veci - 2.152.613,- Sk v zmysle ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z., kde odmena za 1 úkon
právnej pomoci predstavuje v roku 2007 sumu 571,86 eur vrátane režijného paušálu, v roku 2008
sumu 572,26 eur vrátane režijného paušálu. V tomto správnom konaní boli vykonané tieto úkony
právnej pomoci - prevzatie a príprava veci dňa 13.11.2007, účasť na oboznámení sa s podkladom pre

rozhodnutie a vyjadrenie účastníka konania k podkladom pre rozhodnutie dňa 19.11.2007, stanovisko
k správnemu konaniu podané prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 30.11.2007, rozklad zo dňa
06.03.2008, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 27.05.2008, účasť na vypočutí účastníka konania
dňa 20.08.2008, účasť na vypočutí svedka pána X. S. dňa 20.08.2008, účasť na vypočutí svedka pána
R. A. dňa 08.09.2008, účasť na ústnom pojednávaní dňa 08.09.2008, rozklad zo dňa 21.10.2008. Trovy

právneho zastúpenia v tomto správnom konaní predstavujú sumu celkom 5.721,40 eur.
8. V správnom konaní č. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX výška škody predstavuje vynaložené trovy
právneho zastúpenia vypočítané z tarifnej odmeny podľa hodnoty veci - 40.680,- Sk v zmysle ust.
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., kde odmena za 1 úkon právnej pomoci predstavuje v roku 2007 sumu
77,28 eur vrátane režijného paušálu, v roku 2008 sumu 77,67 eur vrátane režijného paušálu. V tomto

správnom konaní boli vykonané tieto úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava veci dňa 13.11.2007,
účasť na oboznámení sa s podkladom pre rozhodnutie a vyjadrenie účastníka konania k podkladom
pre rozhodnutie dňa 19.11.2007, stanovisko k správnemu konaniu podané prostredníctvom právnehozástupcu zo dňa 30.11.2007, rozklad zo dňa 06.02.2008. Trovy právneho zastúpenia v tomto správnom
konaní predstavujú sumu celkom 309,51 eur.
9. Súd prvej inštancie mal za to, že si žalobca uplatňuje škodu vo forme náhrady za úkon právnej

pomoci „prevzatie a príprava veci“ na základe plnomocenstva zo dňa 13.11.2007 viacnásobne, keď
si ich už uplatnil v konaní pred správnym súdom podľa piatej časti O.s.p., pričom tento úkon bol v
oboch prípadoch súčasťou priznaných trov právneho zastúpenia. Úkon prevzatie a príprava si uplatnil
osobitne aj za správne konanie č. XXX SK X/. v sume 571,86 eur a za správne
konanie č. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX v sume 77,28 eur, keď tarifnou hodnotou veci bola výška uloženej

sankcie úradom. Podľa súdu prvej inštancie advokát prevzal právne zastúpenie s jasne označeným
rozsahom na základe písomného plnomocenstva od žalobcu zo dňa 13.11. 2007 len jeden krát, preto
si náhradu za úkon právnej služby, ktorého súčasťou je prevzatie veci nemôže úspešne od žalovanej
uplatňovať viacnásobne. Za úkon prevzatie a príprava veci bolo žalovanou už plnené na základe výrokov
právoplatných súdnych rozhodnutí vydaných v rámci správneho súdnictva vo výrokoch týkajúcich sa
trov právneho zastúpenia, v rozsahu 1/13 výpočtového základu. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie v

časti uplatnenej škody vo výške 571,86 eur a 77,28 eur predstavujúcej vyčíslenú hodnotu úkonu právnej
služby „prevzatie a príprava“ za obe správne konania neuznal a v tejto časti žalobu na náhradu škody
zamietol.
10. V časti uplatnených nárokov za správne konanie č. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX súd prvej inštancie
vychádzal z obsahu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, kde hodnota jedného úkonu bola dojednaná na

sumu 10.000,- Sk / 331,93 eur. Za ďalších 9 v návrhu označených úkonov právnej pomoci v správnom
konaní č. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX táto suma predstavuje čiastku 2.987,45 eur. Pri určení výšky škody
spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia v správnom konaní č. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX súd
vychádzal zo sumy vyčíslenej v žalobnom návrhu vo výške 77,67 eur za 1 úkon právnej služby. Za 3
úkony táto suma prestavuje čiastkou 233,01 eur. Úkony právnej služby označené v žalobe považoval za

súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., keď úkony označené ako „účasť na oboznámení sa s podkladom
pre rozhodnutie a vyjadrení účastníka konania k podkladom pre rozhodnutie dňa 19.11.2007, účasť na
vypočutí účastníka konania, účasť na vypočutí svedkov“ bolo možné analogicky považovať za úkon
právnej služby definovaný v ust. § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky ako účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri
oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania a podobne. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu

tiež vyplynulo, že právny zástupca tieto úkony naozaj vykonal a zúčastnil sa ich. Súd prvej inštancie
ustálil výšku škody spočívajúcu v účelnom vynaložení trov konania, ktoré mu vznikli v správnych
konaniach vedených žalovanou, na sumu 3.220,46 eur.
11. Pokiaľ ide o škodu vo forme ušlého zisku vo výške 20.878,17 eur súd prvej inštancie aj tento nárok
považovalzadôvodný,keďžežalobcovibolovdôsledkuvydanianezákonnéhorozhodnutiaznemožnené

disponovať s peňažnými prostriedkami vo výške 2.152. 613,- Sk (suma uloženej pokuty v správnom
konaní XXX SK X/XXXX/XX/XXXX) podľa svojich aktuálnych podnikateľských potrieb a plánov v dobe
od 08.12.2008 do 14.07.2011, t. j. 948 kalendárnych dní. V tomto období žalovaná na základe ňou
vydaného rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené pre nezákonnosť, zadržiavala finančné prostriedky
vo vlastníctve žalobcu v uvedenej výške. Stratu vyvolanú tým, že bol žalobca nútený zaplatiť pokutu

na základe rozhodnutia neskôr zrušeného pre nezákonnosť a prišiel tak o výnos s týmito prostriedkami
spojený, možno považovať za ušlý zisk, ktorý je žalovaná povinná mu uhradiť. Pokiaľ ide o výšku
ušlého zisku, súd prvej inštancie sa stotožnil s metodikou jeho určenia v zmysle znaleckého posudku
predloženého žalobcom, na úrovni 11,25 % vychádzajúc z výšky úrokov z omeškania v zmysle § 3
nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z.. V súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody vznikol žalobcovi

aj nárok na náhradu nákladov za vypracovaný znalecký posudok v zmysle vyúčtovania vypracovaného
súdnym znalcom J.. Q. W. vo výške 397,64 eur, ktorú výšku súd považoval za obvyklú výšku odmeny
za vypracovanie znaleckého posudku takéhoto charakteru. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi
majetkovú škodu v celkovej výške 24.496,27 eur, pozostávajúcu zo sumy 3.220,46 eur - uhradené trovy
právneho zastúpenia v správnych konaniach, zo sumy 397,64 eur - náklady za vypracovaný znalecký

posudok, zo sumy 20.878,17 eur - ušlý zisk. Takto vyčíslenú škodu považoval v príčinnej súvislosti z
nezákonnými rozhodnutiami žalovanej.
12.Včastiuplatnenejnemajetkovejujmysúdprvejinštanciežalobuzamietol,nakoľkonemalpreukázanú
jej existenciu. Odôvodnenie jej vzniku v príčinnej súvislosti s odňatím euro dotácie, respektíve
nenávratného finančného príspevku rozhodnutím ministerstva životného prostredia je nenáležité a bez

právnej relevancie. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného
a teda nie je spojená so znížením majetkového stavu. Spočíva predovšetkým v poškodení dobrého
mena právnickej osoby alebo v neistote pri rozhodovaní alebo v zásahoch do riadenia spoločnosti.
Nemajetkovú ujmu takéhoto charakteru však žalobca v konaní nepreukázal. Priznané príslušenstvo(úroky z omeškania) súd odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z.. O trovách rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
13. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobca aj žalovaná.

14. Žalobca podal odvolanie v časti výroku 2, v ktorej súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že tento neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutá časť
rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň napadnuté rozhodnutie v časti

výroku 2 je nepreskúmateľné. Mal za to, že je potrebné rozlišovať právne zastúpenie v správnom konaní
a právne zastúpenie v súdnom konaní podľa piatej časti O.s.p. Plnomocenstvom zo dňa 13.11.2007
žalobca splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie vo veci správnych konaní o uložení pokuty č.
XXX SK X/XXXX/XX/XXXX, Č.. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX. Po nadobudnutí právoplatnosti správnych
rozhodnutí žalovanej, a pred podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí súdom, sa museli
uskutočniť ďalšie porady právneho zástupcu so žalobcom, ktorých predmetom bolo oboznámenie

žalobcu ako klienta s ďalším možným postupom, t. j. možnosťou využiť inštitút správneho súdnictva.
Bolo na zvážení žalobcu, či bude pokračovať v súdnych konaniach podľa piatej časti O.s.p. Súdne
konanie v správnom súdnictve je samostatné konanie a nepovažuje sa za pokračovacie konanie
správneho konania, v ktorom bolo vydané napádané správne rozhodnutie. Mal za to, že úkony právnej
služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ za obe správne konania, teda škoda vo výške 571,86 eur a

77,28 eur boli účelnými trovami konania, ktorých vynaloženie žalobcom bolo primerané a nevyhnutné
vzhľadom k okolnostiam prípadu, hroziacej sankcii a škode. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú
ujmu, túto žalobca odôvodňoval predovšetkým pocitom právnej neistoty počas trvania správnych a
súdnych konaní. Právoplatnými rozhodnutiami žalovanej bol žalobca obvinený zo správnych deliktov,
ktoré sú považované za tzv. kvázi trestné činy, pričom možno konštatovať, že osoba obvinená zo

spáchania správneho deliktu vníma obvinenie osobne, rovnako ako osoba obvinená zo spáchania
trestného činu. Žalobcovi boli uložené správne sankcie - finančné pokuty vo vysokej výške. Súčasne na
základe uvedených správnych konaní bolo vydané rozhodnutie ministra životného prostredia o zrušení
rozhodnutia o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu základná
infraštruktúra, priorita 2 - enviromentálna infraštruktúra, opatrenie 2. 1 - zlepšenie a rozvoj infraštruktúry

na ochranu a racionálne využívanie vôd a došlo k odstúpeniu ministerstva životného prostredia ako
poskytovateľa pomoci od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 08.12. 2004.
V dôsledku uvedeného musel žalobca vrátiť ministerstvu životného prostredia finančné príspevky v
celkovej výške 389.693,20 eur. Napokon uložením správnych pokút došlo k poškodeniu dobrého mena
žalobcu, keď nezákonné rozhodnutia žalovanej boli pravidelne predmetom rokovania samosprávnych

orgánov mesta K.. Zároveň došlo k zásahu do riadenia a hospodárenia spoločnosti, keď žalobca musel
mať finančné zdroje na zaplatenie správnych pokút uložených nezákonnými rozhodnutiami a súčasne
zabezpečiť riadny chod spoločnosti. Pokiaľ ide o príslušenstvo k pohľadávke žalobca mal za to, že mu
prináležia úroky z omeškania aj za obdobie lehoty šiestich mesiacov predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody.

15. Žalovaná podala odvolanie v rozsahu súdom prvej inštancie priznaných nárokov a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, príp.
aby ho v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je riadne odôvodnený. Mala
za to, že žalobcovi možno priznať škodu vo forme náhrady trov konania za zastupovanie správnych

konaniach, len za tie trovy, ktoré boli účelne vynaložené. Hoci bol žalobca zastúpený od začiatku
právnym zástupcom, tak tvrdenia o preklúzii práva správneho orgánu uložiť pokutu za správny delikt,
nikdy nenamietal a tento argument nebol nikdy predmetom obhajoby poskytnutej právnym zástupcom.
Z rozsudkov Krajského súdu Bratislave ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa
nestotožnili s právnymi závermi žalobcu, rozhodnutia žalovanej považovali za vecne správne a k ich

zrušeniu došlo len z dôvodu začatia administratívneho konania po uplynutí jednoročnej prekluzívnej
lehoty. Hoci právny zástupca žalobcu v správnych konaniach poskytoval žalobcovi množstvo právnych
služieb, tieto neviedli k úspechu v konaní respektíve nemali vplyv na rozhodnutie, keďže v nich
nepoukazoval na uplynutie prekluzívnej lehoty, a preto ich nemožno považovať za trovy účelne
vynaložené. Tým že právny zástupca poskytol žalobcovi v predmetných správnych konaniach úkony

právnych služieb bez objektívneho vplyvu na výsledok v správnych konaniach, nemožno tieto úkony
považovať za účelne vynaložené, nakoľko dôvodom zrušenia rozhodnutí bolo uplynutie subjektívnej
lehoty pre začatie správneho konania, na ktorú súd prihliada ex offo. Nesúhlasila zo súdom prvej
inštancie, že podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa 1/13 z výpočtového základu vzťahujelen na zastúpenie pred správnym súdom podľa piatej časti O.s.p. a nevzťahuje sa na úkony právnej
pomoci v rámci úkonov právneho zastúpenia v správnom konaní. Žalovaná nesúhlasila ani s výpočtom
trov právneho zastúpenia, konkrétne s vyčíslením úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny

podľa hodnoty veci. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby. Vzhľadom k tomu, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutkový stav veci, pre žalobcu ani správny orgán pri začatí poskytovania právnych služieb nebolo vôbec
zrejmé, či bude, respektíve nebude uložená pokuta a v akej výške. Preto nie je možné vychádzať z

výšky pokuty pri určení tarifnej odmeny právneho zastupovania. Preto bolo potrebné postupovať podľa
§ 11 ods. 1 vyhlášky v zmysle ktorého, je základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
1/13 výpočtového základu, keďže nebolo možné hodnotu veci alebo práva v čase začatia poskytovania
právnej služby vyjadriť v peniazoch. Žalovaná nesúhlasila ani s niektorými úkonmi právnej služby, ktoré
sižalobcauplatňoval.Vsprávnomkonaníč.XXXSKX/XXXX/XX/. nesúhlasilasúkonmiprávnejpomoci
- účasťou na oboznámení sa s podkladom pre rozhodnutie a vyjadrení účastníka konania podkladom pre

rozhodnutie dňa 19.11.2007, stanoviskom k správnemu konaniu podanému prostredníctvom právneho
zástupcu zo dňa 30.11.2007. Ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.)
zahŕňaobidvažalobcomvyčíslenéúkonyako1úkonprávnejslužbyateda,keďžesažalobcadostatočne
nevyjadril na oboznámení s podkladom pre rozhodnutie a poskytol stanovisko až dodatočne, nemožno
tu hovoriť o efektívne vynaložených finančných prostriedkoch, ale o účelové rozdelenie jedného úkonu

právnej služby na 2 úkony. V správnom konaní č. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX žalovaná ďalej nesúhlasila
s úkonmi právnej pomoci - účasťou na vypočutí účastníka konania dňa 20.08.2008, účasťou na vypočutí
svedka p. S. dňa 20.08.2008 a p. A. dňa 08.09.2008, účasťou na ústnom pojednávaní dňa 08.09.2008.
Predmetné účasti nemožno považovať za úkony právnej služby analogicky podľa § 14 ods. 5 vyhlášky.
V správnom konaní č. XXX SK X/XXXX/XX/XXXX žalovaná nesúhlasila s priznaním náhrady za úkony

právnej pomoci - účasťou na oboznámení sa s podkladom pre rozhodnutie a vyjadrení účastníka
konania podkladom pre rozhodnutie dňa 19.11.2007, stanoviskom k správnemu konaniu podanému
prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 30.11.2007. Ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o správnom
konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) zahŕňa obidva žalobcom vyčíslené úkony ako 1 úkon právnej služby
a teda, keďže sa žalobca dostatočne nevyjadril na oboznámení s podkladom pre rozhodnutie a poskytol

stanovisko až dodatočne, nemožno tu hovoriť o efektívne vynaložených finančných prostriedkoch, ale
o účelové rozdelenie jedného úkonu právnej služby na 2 úkony.
V ďalšom žalovaná odmietala vyčíslenie ušlého zisku ako aj jeho právny základ. Ušlý zisk nemožno
vyčísľovať na základe úroku z omeškania z dôvodu, že úrok z omeškania predstavuje sankciu za
oneskorené splnenie peňažného záväzku. Žalovaný nebol voči žalobcovi v pozícii dlžníka a nemožno tu

hovoriť o oneskorenom splnením peňažného záväzku. Žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
a zotrval len na hypotézach o ušlých finančných prostriedkoch. Nestačí však pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo v dôsledku vydania rozhodnutia
žalovanej. Uvedené sa však nestalo. Súd prvej inštancie tak žalobcovi priznal len potenciálny ušlý zisk.

Žalovaná poukázala aj na zanedbanie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcom počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na majetku. Žalobca nepožiadal žalovanú o uzavretie dohody v splátkach
respektíve o odklad platenia pokuty, v dôsledku čoho by si nemusel brať úver a škoda by mu nevznikla.
Žalobca tak mohol zabrániť vzniku ním uplatnenej škody - ušlému zisku, keby požiadal o uzavretie
dohody v splátkach respektíve o odklad platenia pokuty. V dôsledku uvedeného nie je potom daná ani

príčinná súvislosť medzi škodou - ušlým ziskom a nezákonnými rozhodnutiami žalovanej, keďže žalobca
mohol zabrániť vzniku tejto škody požiadaním žalovanú o uzavretie dohody v splátkach, respektíve o
odklad platenia pokuty. Žalovaná nesúhlasila ani s priznaným nárokom na náhradu škody spočívajúcu
vo vynaložených nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, keďže tento nebol potrebný pre
stanovenie výšky ušlého zisku a takto vynaložené náklady na jeho vypracovanie boli vynaložené v

rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti konania. Napokon žalovaná namietala nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku.
16. K odvolaniu žalovanej zaslal svoje písomné stanovisko žalobca. Uviedol, že v časti trov právneho
zastúpenia ako súčasti nároku na náhradu škody sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie,
ako aj jeho právnym odôvodnením, ktoré považuje za riadne a správne, s výnimkou námietky, ktorú

žalobca uplatnil vo svojom odvolaní v časti nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia za úkon
právnej pomoci „prevzatie a príprava veci“. Žalobca zotrval na stanovisku, že je potrebné rozlišovať
právne zastúpenie v správnom konaní a právne zastúpenie v súdnom konaní podľa piatej časti O.s.p.
Po nadobudnutí právoplatnosti správnych rozhodnutí žalovanej a pred podaním žalôb o preskúmaniezákonnosti týchto rozhodnutí sa museli uskutočniť ďalšie porady právneho zástupcu so žalobcom,
ktorýchpredmetombolooboznámeniežalobcuakoklientasďalšímmožnýmpostupom,t.j.smožnosťou
využiť inštitút správneho súdnictva. Žalobca má za to, že súdne konanie v správnom súdnictve je

samostatné konanie a nepovažuje sa za pokračovacie konanie správneho konania, v ktorom bolo
vydané napádané správne rozhodnutie. Žalobca súhlasí aj s analógiou, ktorú súd prvej inštancie
aplikoval na úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu v správnom konaní, keď
tieto súd analogicky považoval za úkony právnej služby definované v § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. V súvislosti s argumentom žalovanej, že žalobca, hoci bol od začiatku predmetných

správnych konaní zastúpený právnym zástupcom, nevzniesol námietku preklúzie subjektívnej lehoty pre
začatie správneho konania už v priebehu samotných správnych konaní, uviedol, že táto argumentácia
je v predmetnej veci absolútne irelevantná. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná ako ústredný orgán
štátnej správy má poznať právo a svoju pôsobnosť má vykonávať v súlade s hmotnoprávnymi i
procesnoprávnymi predpismi, teda žalovaná ako správny orgán mala vedieť posúdiť, či boli splnené
všetky hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady na začatie a vedenie správnych konaní voči

žalobcovi. Argumentmi o nutnosti vzniesť námietku preklúzie žalovaná výrazne spochybňuje vlastnú
odbornosť na vykonávanie pôsobnosti a kontrolnej činnosti, ktorú jej zveruje príslušný zákon. Tvrdenie
žalovanej, že pokiaľ by už v priebehu správneho konania žalobca namietol prekluzívnu, tak by sa dalo
škode predísť, je účelové, nakoľko žalovaná počas celého konania v správnom súdnictve s názorom
o preklúzii nesúhlasila, z čoho možno odôvodniť, že by tak nesúhlasila ani v administratívnom konaní.

Nesúhlasil s argumentom žalovanej, že výška pokuty nebola na začiatku správneho konania (v zmysle
§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - v dobe kedy sa určuje tarifná odmena) absolútne zrejmá. V
konaní o náhradu škody vedenom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmá ako výška pokuty uložená
nezákonným rozhodnutím žalovanej, tak i skutočnosť, že v tomto prípade sa jednalo o 2 nezákonné
rozhodnutia, ktorými žalovaná obvinila žalobcu zo správnych deliktov. V ďalšom sa žalobca stotožnil so

záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil výšku náhrady škody spočívajúcu v účelných trovách konania,
ktoré žalobcovi ako poškodenému vznikli v správnom konaní vedenom žalovanou, v ktorom táto vydala
dve nezákonné rozhodnutia, na sumu 3.220,46 eur s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z.. V rozhodnom čase platila úprava ustanovenia § 18 ods. 3 citovaného zákona v zmysle,
ktorého nebol poškodený obmedzovaný rozsahom náhrady odmeny tak, že by sa mohol dožadovať

náhrady škody do výšky tarifnej odmeny. K uvedenému došlo až s účinnosťou od 01.01.2013. Keďže
zmluvná odmena vynaložená a zaplatená žalobcom zjavne presahuje výšku odmeny za úkony právnej
služby uplatnenej v tomto konaní, niet dôvodu na to, aby sa táto odmena nepriznala. Žalobca ohľadom
časti škody predstavujúcej ušlý zisk uviedol, že počas obdobia 948 kalendárnych dní nemohol nakladať
s nemalými finančnými prostriedkami, pričom výška ušlého zisku bola určená znaleckým posudkom.

Žalovaná ohľadom výšky ušlého zisku nenavrhla žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by podporila názor,
že sa jedná o nereálny zisk.
17. V doplňujúcom stanovisku zo dňa 26.05.2014 žalobca k otázke označenia orgánu oprávneného
konať v mene štátu poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010, v zmysle
ktorého, ak sa na konaní (z ktorého škoda vznikla) podieľajú viaceré orgány štátu, tak je rozhodujúce,

na ktorom z nich bola podaná žiadosť. Keďže žiadosť bola podaná na Úrade pre verejné obstarávanie
a tento žiadosť neodstúpil, tak príslušným na konanie v tejto veci je Úrad pre verejné obstarávanie. V
ďalšom poukazoval na to, že bolo na žalobcovi, kedy a akým spôsobom uplatní námietku preklúzie,
pričom túto námietku nemusel ani uplatniť a aj tak by bol v konaní úspešný (keďže nielen správne súdy,
ale aj žalovaný orgánu verejnej správy stíha povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na prekluzívnu).

Tým, že správne súdy si osvojili námietku preklúzie vznesenú žalobcom, tak tým ešte neaprobovali
vecnú správnosť nezákonných správnych rozhodnutí vydaných žalovanou. Nemožno preto súhlasiť s
argumentáciou žalovanej, že správne súdy aprobovali správnosť jej rozhodnutí, keďže správne súdy sa
len stotožnili s názorom žalobcu o preklúzií, a vzhľadom na relevantnosť tohto argumentu rozhodli v
prospech žalobcu (keďže preklúzia bola sama o sebe postačujúcim dôvodom pre vyhovenie žalobnému

návrhu). Ďalšími dôvodmi žalobcu sa správne súdy nezaoberali, a preto nie je možné dospieť k názoru,
že sa s týmito ostatnými dôvodmi žalobcu nestotožnili. Má teda za to, že žalobcovi prináleží náhrada
aj za tieto úkony právnej služby, keďže ich právny zástupca riadne vykonal a žalobca za nie riadne
zaplatil právnemu zástupcovi. Nesúhlasí s názorom žalovanej, že pri výpočte tarifnej odmeny nie je
možné vychádzať z výšky pokuty, keďže žalovaná „nemusela“ uložiť pokutu v maximálnej výške. Tým,

že žalovaná vychádzala z doslovného znenia zákona o verejnom obstarávaní a uložila žalobcovi pokutu
v konštantnej výške a túto patrične neznížila, tak tým konala v rozpore s názorom Najvyššieho súdu SR
prezentovanom v uznesení sp. zn. 4Sžf/85/2012. Táto argumentácia preto jasne dokumentuje účelovosť
postojov žalovanej, keď v konaní o uložení pokuty vychádza z toho, že je potrebné uložiť pokutu vkonštantnej výške a v konaní o náhradu škody svoj postoj mení a uvádza, že nie je potrebné vychádzať z
tejto konštantnej výšky a táto sa môže i znížiť. K náhrade škody vo forme ušlého zisku uviedol, že ušlým
ziskom môže byť i strata vyvolaná tým, že poškodený bol nútený zaplatiť pokutu na základe rozhodnutia,

ktoré bolo neskôr zrušené pre nezákonnosť a prišiel tak o výnos s týmito peniazmi spojený. K náhrade
nemajetkovej ujmy uviedol, že nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch len z dôvodu, že
poškodený je právnickou osobou, neobstojí. Nemajetková ujma spôsobená právnickej osobe pri výkone
verejnej moci môže spočívať predovšetkým v poškodení dobrého obchodného mena spoločnosti, v
neistote pri rozhodovaní, či v zásahu do riadenia spoločnosti. Takúto ujmu môže vyvolať i nezákonná

prehliadka v sídle spoločnosti.
18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila aj žalovaná. Uviedla, že nemožno súhlasiť so žalobcom,
že má nárok na náhradu škody za úkon „prevzatie a príprava“ za obe správne konania, za ktoré už bolo
žalovanou raz plnené na základe výrokov právoplatných súdnych rozhodnutí. Advokát prevzal právne
zastúpenie s jasne označeným rozsahom na základe plnomocenstva od klienta zo dňa 13.11.2007.
Predmetné plnomocenstvo zahŕňalo aj právne zastupovanie klienta v administratívnych konaniach

vedených žalovanou. Vzhľadom ku skutočnosti, že účelom úkonu „prevzatie a príprava zastúpenia“ je,
aby sa advokát mohol dozvedieť, kto a v akom rozsahu ho hodlá poveriť svojím zastupovaním, je
evidentné, že v rozsahu jasne uvedenom v zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 13.11.2007
splnomocnil žalobca advokátsku kanceláriu Mandzák a spol. s r. o. a preto náhradu za úkony právnej
pomoci „prevzatie a príprava“ si môže uplatniť len 1 krát. Bolo by v rozpore s vyhláškou č. 655/2004

Z.z., aby sa právny zástupca žalobcu viacnásobne oboznamoval s rozsahom poverenia. K žalovanej
nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že na túto má nárok výhradne fyzická osoba v súvislosti s
ochranou jej osobnostných práv. Medzi právne prostriedky ochrany dobrej povesti právnickej osoby
nepatrí náhrada nemajetkovej ujmy. Žalovaná v ďalšom poukázala na to, že z rozsudkov Krajského súdu
Bratislave a zároveň aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že sa nestotožnili s právnymi

závermi žalobcu, rozhodnutia žalovanej (žalobcom označené ako „nezákonné rozhodnutia“) boli vecne
správne a zrušené boli len z dôvodu začatia administratívneho konania po uplynutí jednoročnej
prekluzívnej lehoty. Žalovaná nesúhlasila ani s argumentáciou žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej
pohľadávky, keď v tejto časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a správny. Žalovaná
sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu (náhrady škody) najskôr odo dňa nasledujúceho po

uplynutí šesťmesačnej lehoty, ktorú jej zákon dáva na predbežné prejednanie nároku. V doplňujúcom
vyjadrení zo dňa 20.05.2014 ďalej poukázala na nejednotnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v
otázke včasnosti vedenia administratívnych konaní (t.j. začatia plynutia subjektívnej lehoty na začatie
správneho konania). Poukázala aj na to, že žalobca nepožiadal žalovanú o uzavretie dohody v
splátkach, respektíve o odklad platenia pokuty v dôsledku čoho by si nemusel brať úver, čím by mu

nevznikla žalovaná škoda. V takýchto prípadoch ide o bežnú prax, pričom žalovaná neeviduje prípad,
kedy by nebolo požiadavke o uzavretie dohody v splátkach vyhovené. Žalobca teda mohol zabrániť
vzniku ním uplatnenej škody - ušlému zisku, kedy požiadal o uzavretie dohody v splátkach, respektíve o
odklad platenia pokuty. Žalovaná je toho názoru, že žalobca kumulatívne porušenie právnej povinnosti
žalovanej, vznik škody, jej výšku, príčinnú súvislosť medzi konaním a vznikom škody nepreukázal, preto

nie sú v danej veci naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu.
19. Odvolací súd (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 23.06.2014, č. k. 6Co/199/2014-495 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žaloba, týkajúca sa náhrady nemajetkovej ujmy
zamietnutá potvrdil, a v časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 24.496,24 eur s príslušenstvom a v časti, ktorou zamietol žalobu, napadnutý rozsudok súdu prvej

inštanciezrušilavecmuvtomtorozsahuvrátilnaďalšiekonaniearozhodnutie.Odvolacísúdsastotožnil
s názorom žalovanej, že základom pre výpočet výšky trov právneho zastúpenia v oboch správnych
konaniach mala byť 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase
vykonania úkonu právnej pomoci). Predmetom správnych konaní bolo posudzovanie porušení zákona o
verejnom obstarávaní, za ktoré síce bolo možné uložiť pokutu, avšak počas vykonávania úkonov právnej

služby nebolo zrejmé, či bude alebo nebude pokuta uložená, a ak áno, v akej výške. Nebolo teda možné
postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z., keďže pri začatí poskytovania právnej služby
nebolo možné určiť výšku peňažného plnenia (pokuty), ktorej sa právna služba týkala. Podľa názoru
odvolacieho súdu, mal súd prvej inštancie pri výpočte trov právneho zastúpenia v správnych konaniach
(resp. pri určovaní výšky škody) vychádzať z toho, že hodnotu veci nebolo možné vyjadriť v peniazoch

a preto mal základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určiť vo výške 1/13 výpočtového
základu (iba takéto vyčíslenie podľa odvolacieho súdu zodpovedá vyhláške č. 655/2004 Z.z.).
Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie mal takto postupovať napriek tomu, že medzi účastníkmi
bola uzavretá zmluva o poskytnutí právnych služieb, z obsahu ktorej vyplývalo právo advokáta naodmenu vo výške 10.000,- Sk za 1 úkon právnej pomoci bez ohľadu na hodnotu sporu (tzv. tarifná
odmena dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny (§ 2 ods. 1 písm. d/ vyhlášky). Účelom
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je odškodniť poškodeného

aj na trovách, ktoré vynaložil v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, avšak toto
odškodnenie možno priznať len za trovy právneho zastúpenia v takej výške, ktorá zodpovedá výpočtu,
ktorý je v súlade s vyhláškou číslo 655/2004 Z.z. (§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Na druhej
strane odvolací súd za dôvodné považoval odvolanie žalobcu v tom, že mu mal súd prvej inštancie
priznať náhradu škody vo výške vynaložených trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej pomoci

„príprava a prevzatie veci“, a to za obe správne konania. V tomto smere vychádzal z toho, že konanie
pred správnym súdom podľa piatej časti O.s.p. je samostatným súdnym konaním, v ktorom sa rozhoduje
o trovách konania podľa § 250k O.s.p. v spojení s § 142 O.s.p., avšak sa rozhoduje len o tých trovách,
ktoré vznikli v tomto súdnom konaní. V konaní pred súdom podľa piatej časti O.s.p. sa neriešia tie
trovy, ktoré vznikli účastníkovi v samotnom správnom konaní. Odvolací súd vyjadril názor, že žalobcovi
prináleží náhrada škody zahŕňajúca vynaložené náklady na trovy právneho zastúpenia v správnych

konaniach, a to aj za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, a to za každé správne
konanie samostatne. Odvolací súd ďalej poznamenal, že rozsudok súdu prvej inštancie nebol správny
ani v časti priznanej náhrady škody vo forme ušlého zisku vo výške 20.878,17 eur. Mieru zhodnotenia
peňažných prostriedkov totiž nebolo možné odvodzovať od výšky sankčného úroku z omeškania. V
tomto smere odvolací súd uzavrel, že žalobcovi mohol vzniknúť nárok na náhradu škody vo forme ušlého

zisku, avšak závery súdu prvej inštancie boli v tomto smere predčasné. Závery o dôvodnosti nároku na
náhradu škody vo forme ušlého zisku mohli vyplývať len z konkrétnych skutkových okolností prípadu,
ktoré však neboli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd ďalej nepovažoval
za dôvodný ani nárok na náhradu škody predstavujúci vynaložené náklady na vypracovanie znaleckého
posudku vo výške 397,64 eur, nakoľko tento nebol dôkazom, ktorý by preukazoval výšku ušlého zisku,

keďže nevychádzal zo žiadnych konkrétnych okolností prípadu, výšku ušlého zisku neodvodzoval od
konkrétneho správania sa (zámeru) žalobcu, iba stroho konštatoval jeho viazanosť na sankčný úrok z
omeškania. Za vecne správny považoval odvolací súd iba výrok napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v jeho zamietajúcej časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy. Tu sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nedôvodnosti tohto nároku. Poukázal na to, že nárok žalobcu

na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č.
514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. V tejto časti preto zrejme ide o
nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods.
3 Obč. zák. Odvolací súd bol rovnako názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by nezákonnými
rozhodnutiami žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Uviedol, že žalobca

ani v odvolaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov súdu prvej inštancie,
ktorý nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.
20. Na dovolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.09.2015, sp.
zn. 2Cdo/433/2014 zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 23.06.2014, sp. zn. 6Co/199/2014 vo
výroku, ktorým odvolací súd potvrdil zamietajúcu časť rozsudku okresného súdu vo vzťahu k náhrade

nemajetkovej ujmy a vo výroku, v ktorom zrušil rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej a zamietajúcej
časti vo vzťahu k náhrade škody za vynaložené trovy právneho zastúpenia a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti dovolanie odmietol.
21. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým
1. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žaloba, týkajúca sa náhrady

nemajetkovej ujmy zamietnutá; 2. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti: a/ ktorou
súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na náhradu škody za vynaložené trovy právneho zastúpenia vo
výške 3.220,46 eur, b/ ktorou súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na náhradu škody (nákladov) za
vypracovaný znalecký posudok vo výške 397,64 eur, c/ ktorou súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na
náhradu ušlého zisku vo výške 20.878,17 eur, d/ ktorou súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol

(súčetsúmvbodoch a+b+cje24.496,27eur).Vovzťahukuplatnenejnemajetkovejujmeodvolacísúd
nárok žalobcu posúdil aj podľa ustanovenia § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak bez toho, aby
postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili. Odvolací súd tak účastníkom nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii uvedeného
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto jeho procesný postup vykazuje vady konania v zmysle

ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Z tohto dôvodu dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v
jeho potvrdzujúcej časti podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.
V časti uplatneného nároku na náhradu škody za vynaložené trovy právneho zastúpenia, odvolací súd
nárok žalobkyne posúdil aj podľa ustanovenia § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďtoto ustanovenie považoval za rozhodujúce pre rozhodnutie veci, pričom opätovne nedodržal postup
podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a nevyzval účastníkov, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili. Týmto
postup odvolacieho súdu vykazoval vady konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.. V

ďalšom dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že hoci tento zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v
časti, v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu škody za vynaložené trovy právneho zastúpenia
predstavujúce sumu 3.956,32 eur, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa však týmto nárokom [s výnimkou
nároku na náhradu škody vo výške vynaložených trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci
„príprava a prevzatie veci“ za dve správne konania v peňažnom vyjadrení 649,14 eur (571,86 eur za

správne konanie č. XXX/SKX/XXXX/XX/XXXX + 77,28 eur za správne konanie č. XXX/
SKX/XXXX/XX/XXXX)] nezaoberal. Odvolací súd sa tak vo svojom rozhodnutí úplne opomenul zaoberať
dôvodmi zrušenia časti zamietajúceho výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o nároku na náhradu škody vo výške 3.307,18 eur (zamietnutý nárok na náhradu škody za trovy vo
výške 3.956,32 eur - odôvodnené zrušenie zamietajúceho výroku v peňažnom vyjadrení 649,14 eur).
Preto je v tejto časti rozsudok odvolacieho súdu nepresvedčivý, právne nedostatočne vyargumentovaný

a nepreskúmateľný. Dovolanie žalobcu smerujúce proti výroku odvolacieho súdu, ktorým tento zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na náhradu ušlého
zisku vo výške 20.878,17 eur a na náhradu škody (nákladov) za vypracovaný znalecký posudok vo výške
397,64 eur, dovolací súd odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p., v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p..
22. Následne odvolací súd s poukazom na ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval obe strany sporu, aby sa

písomne vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o nárok
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur, ako i k možnej aplikácii ust. § 18 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pokiaľ ide o určenie výšky škody v podobe vynaložených trov právneho
zastúpenia vo výške 7.176,78 eur.
23. Žalovaná sa v tomto smere vyjadrila tak, že sa plne stotožnila s názorom odvolacieho súdu o

nepriznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/17/2010, z 10.08.2011, v zmysle ktorého medzi právne
prostriedky ochrany dobrej povesti právnickej osoby nepatrí náhrada nemajetkovej ujmy. Analogicky
sa takto vyjadrili súdy i v ďalších rozhodnutiach, napr. sp. zn. 1 Cdo 100/2009, sp. zn. 1 Cdo 116/96,
sp. zn. 3 Cdo 201/2007, uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 289/2012-11. Navyše žalobca doposiaľ

nemajetkovú ujmu nepreukázal. Žalobcove odôvodnenie vzniku nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti
s odňatím eurodotácie, resp. nenávratného finančného príspevku rozhodnutím ministerstva životného
prostredia je nenáležité a bez právnej relevancie k takémuto druhu ujmy vo vzťahu k § 17. K aplikácii
§ 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v kontexte určenia výšky škody v podobe vynaložených trov
právneho zastúpenia žalovaná uviedla, že sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožňuje s právnym

názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho prvom rozhodnutí. Má za to, že škoda predstavujúca
náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia v správnych konaniach na základe dohody žalobcu
s právnym zástupcom, t. j. jednorazovú (500.000,- Sk), podielovú (16 %), nemožno odškodniť, pretože
boli dohodnuté nad rámec zákonnej tarifnej odmeny, resp. prekračujú jej výšku. Vyjadrenie žalovanej
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 13.05.2016 (č.l. 560).

24. Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril tak, že právna kvalifikácia žalobcom uplatneného
nároku prináleží súdu, pričom žalobca nie je povinný uviesť právnu kvalifikáciu. Žalobca vec dostatočne
skutkovo vymedzil, a ak má odvolací súd za to, že v danom prípade sa jedná o nárok podľa § 19b ods.
3 Občianskeho zákonníka, tak z procesného hľadiska mu nič nebráni, aby takto vec právne kvalifikoval,
a teda zaoberal sa aplikovateľnosťou i tohto ustanovenia. Uviedol, že názoru odvolacieho súdu, že

náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. sa môže priznať len fyzickej
osobe, a nie právnickej osobe, nemá žiadnu oporu ani v citovanom zákone, ani v ustálenej judikatúre.
V tomto smere poukázal na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 13.04.2011, sp. zn. Cpjn 206/2010, v zmysle ktorého výška primeraného
zadosťučinenia za porušenie práva na primeranú dĺžku konania u právnických osôb nemusí byť vždy

nižšia, ako je tomu u fyzických osôb. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok
veľkého senátu zo dňa 08.12.1999 vo veci Freedom and Democracy Party proti Turecku, rozsudok
ESĽP zo dňa 19.12.1994 vo veci Vereinigung demokratisher Soldaten Osterreichs and Gubi proti
Rakúsku, rozsudok ESĽP zo dňa 06.04.2000 vo veci Comingersoll S.A. proti Portugalsku) primerané
zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu sa zásadne poskytuje aj právnickým osobám. S existenciou tejto

judikatúry ESĽP by sa mal dôsledne vysporiadať aj odvolací súd, berúc náležitý zreteľ i na to, že dovolací
súd doposiaľ vo svojej rozhodovacej činnosti neprijal právny názor, ktorý mieni aplikovať odvolací súd,
t. j. že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je možné
priznať len právnickej osobe. K výške škody predstavujúcej náhradu za právne služby žalobca uviedol,že žalobca si nikdy neuplatňoval náhradu škody za úkony právnej služby, ktoré by mali základ v zmluvnej
odmene, naopak uplatňoval si nárok v zmysle ustanovení tarifnej odmeny. Spor medzi procesnými
stranami spočíva v tom, aká je výška tarifnej odmeny, t. j. či výška tarifnej odmeny sa bude odvíjať od

výšky pokút uloženej žalovanou v správnom konaní (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), tak ako
to prezentuje žalobca, alebo výška tarifnej odmeny uplatňujúcej sa pri predmete konania, ktorý nie je
oceniteľný v peniazoch (§ 11 ods. 1 cit. vyhlášky), tak ako to prezentuje žalovaná. Vyjadrenie žalobcu
bolo žalovanej doručené dňa 13.06.2017, č.l. 584.
25. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), opätovne

preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny v časti, ktorou bola žaloba ohľadne náhrady nemajetkovej
ujmy zamietnutá.
26. Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zakladá právo osoby voči štátu na náhradu
škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci, ktoré
právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu (§ 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.).
Zákon č. 514/2003 Z.z. je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku z
generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a pre vznik
tejto zodpovednosti je potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie, existencia
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani

neupravuje rozsah jej náhrady. V prípade náhrady škody je potom potrebné použiť ustanovenie § 442
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Avšak musí vzniknúť v dôsledku nezákonného
rozhodnutia a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi.
27. Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody v zmysle citovaného zákona ako škodu, ktorá mu

vznikla v dôsledku vynaložených trov právneho zastúpenia v správnych konaniach, v ktorých boli vydané
nezákonné rozhodnutia, škodu vo forme ušlého zisku z dôvodu nemožnosti disponovať s peňažnými
prostriedkami, ktoré musel vynaložiť na zaplatenie uložených pokút po dobu od ich vynaloženia do doby
ich vrátenia žalovanou, škodu vo forme vynaložených nákladov na vypracovanie znaleckého posudku,
na základe, ktorého bola určovaná výška ušlého zisku, ako i nemajetkovej ujmy.

28. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci, na ktorý treba aplikovať ustanovenia zákona
č. 514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociasprávnesavysporiadal
aj s otázkou vecnej pasívnej legitimácie žalovanej. V konaní bolo riadne preukázané, že došlo k vydaniu
nezákonných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré nadobudli právoplatnosť a boli zrušené

pre nezákonnosť príslušným orgánom - v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu podľa piatej časti O.s.p..
29. K jednotlivým odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza nasledovné:
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie

o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom
bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená
inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným
predpisom (§ 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase vzniku škody). V citovanom
ustanovení je teda definovaný osobitný nárok na náhradu škody, ktorej výška zodpovedá výške trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
30. Trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobcom v predmetných správnych konaniach teda
predstavujú škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí, jej výška
potom zodpovedá výške trov právneho zastúpenia, ktorých vyčíslenie zodpovedá právnej úprave
vyhlášky č. 655/2004 Z.z o odmenách advokátov. Náhrada škody takto zahŕňa len náhradu tých trov

právneho zastúpenia, ktoré boli v správnych konaniach vynaložené účelne (viď výklad nižšie) a ktorých
vyčíslenie zodpovedá citovanej vyhláške.
Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za
právne služby poskytované klientom upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena advokáta sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a jeho klientom; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta
sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14) - § 1 ods. 2 vyhlášky.

31. Dňa 22.10.2007 bola medzi žalobcom a advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o. uzavretá
zmluva č. XX-XX/XXXX Y. poskytovaní právnych služieb. V nej sa advokát zaviazal poskytovať
žalobcovi právne služby, predmetom ktorých je vypracovanie komplexného právneho stanoviska vo veci
administratívneho konania o uloženie pokuty zo strany správneho orgánu, ktorým je Úrad pre verejné
obstarávanie SR, v zmysle oznámenia o začatí správneho konania č. XXX - SK X/XXXX /. /., zo dňa

02.10.2007. Zmluvné strany sa dohodli, že advokátovi prináleží odmena v celkovej výške 500.000,- Sk
za vypracovanie právneho stanoviska. Dňa 19.02.2008 bol uzavretý dodatok č. 1 k predmetnej zmluve,
v ktorom sa advokát okrem právnych služieb vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy, zaviazal poskytovať
žalobcovi aj právne zastupovanie v administratívnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX, v
administratívnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX, právne zastupovanie v súdnom konaní
vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11 S 71/2007, ako i právne zastupovanie žalobcu vo

veci uplatnenia nárokov z titulu neplatného odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku. Zmluvné strany sa dohodli, že advokátovi prináleží tarifná odmena za úkony právnej služby
pri zastupovaní vo vyššie uvedených veciach v jednotnej výške 10.000,- Sk bez DPH za 1 úkon právnej
služby bez ohľadu na výšku alebo hodnotu vecí poskytovaných právnych služieb. Zároveň sa zmluvné
stranydohodli,žeadvokátoviprináležíajpodielováodmenavcelkovejvýške16% zhodnotyzaúspešné

skončenie sporu.
32. Žalobca si v tomto konaní titulom náhrady škody uplatňoval náhradu trov konania, ktoré vynaložil
za zastupovanie správnych konaniach č. XXX - SK X/XXXX/XX/XXXX P. Č.. XXX - SK X/X/XXXX/XX/
XXXX v celkovej výške 7.176,78 eur, keď pri vyčísľovaní vychádzal z tarifnej odmeny podľa hodnoty
veci, t. j. z výšky uložených pokút. Hodnotu jedného úkonu právneho zastúpenia v správnom konaní č.

XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX tak vyčíslil na sumu 571,86 eur (v roku 2007) a 572,26 eur (v roku 2008)
a v správnom konaní č. XXX - SK X/XXXX/XX/XXXX na sumu 77,28 eur (v roku 2007) a 77,67 eur (v
roku 2008). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške trov konania (pokiaľ ide o správne konanie č.
XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX) vychádzal z obsahu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, kde hodnota
jedného úkonu bola dojednaná na sumu 10.000,- Sk / 331,93 eur. Za 9 úkonov právnej pomoci v tomto

správnom konaní túto sumu určil čiastkou 2.987,45 eur. Pokiaľ ide o trovy konania správnom konaní
č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX súd vychádzal zo sumy vyčíslenej v návrhu vo výške 77,67 eur za
1 úkon právnej služby. Za 3 úkony táto suma predstavuje čiastku 233,01 eur. Žalobcovi neuznal úkon
právnejpomoci„prípravaaprevzatieveci“zaobesprávnekonania,nakoľkozatietoúkonybolažalobcovi
priznaná náhrada správnym súdom podľa piatej časti O.s.p.. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie

za základ pre výpočet hodnoty 1 úkonu právnej pomoci za zastupovanie v správnom konaní č. XXX -
SK X/X/XXXX/XX/XXXX nebral výšku uloženej pokuty, ale vychádzal z tarifnej odmeny dohodnutej v
zmluve o poskytnutí právnej pomoci, t.j. zo sumy 10.000,- Sk za 1 úkon právnej pomoci. Na druhej strane
v správnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX za základ pre výpočet odmeny bral do úvahy
výšku uloženej pokuty (40.680,- Sk). Vyššie uvedený rozdielny prístup k výpočtu výšky trov právneho

zastúpenia (a tým aj výšky škody) v týchto správnych konaniach nijako nezdôvodnil.
33. Odvolací súd je toho názoru, že takto vypočítaná výška škody nie je správna. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom žalovanej, že základom pre výpočet výšky trov právneho zastúpenia v oboch
správnych konaniach mala byť 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej
v čase vykonania úkonu právnej pomoci). Predmetom správnych konaní bolo posudzovanie porušení

zákona o verejnom obstarávaní, za ktoré síce bolo možné uložiť pokutu, avšak počas vykonávania
úkonov právnej služby nebolo zrejmé, či bude alebo nebude pokuta uložená, a ak áno, v akej výške.
Nebolo teda možné postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z., keďže pri začatí
poskytovania právnej služby nebolo možné určiť výšku peňažného plnenia (pokuty), ktorej sa právna
služba týkala. Vzhľadom na to, mal súd prvej inštancie pri výpočte trov právneho zastúpenia v správnych

konaniach (resp. pri určovaní výšky škody) vychádzať z toho, že hodnotu veci nebolo možné vyjadriť
v peniazoch a preto mal základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určiť vo výške
1/13 výpočtového základu (iba takéto vyčíslenie zodpovedá vyhláške č. 655/2004 Z.z.).
Súd prvej inštancie mal takto postupovať napriek tomu, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
poskytnutí právnych služieb z obsahu, ktorej vyplývalo právo advokáta na odmenu vo výške 10.000,-

Sk za 1 úkon právnej pomoci bez ohľadu na hodnotu sporu (tzv. tarifná odmena dohodnutá inak ako
základnou sadzbou tarifnej odmeny -§ 2 ods. 1 písm. d) vyhlášky). Účelom náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je odškodniť poškodeného aj na trovách, ktoré vynaložil
v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, avšak toto odškodnenie možno priznať len zatrovy právneho zastúpenia v takej výške, ktorá zodpovedá výpočtu, ktorý je v súlade s vyhláškou číslo
655/2004 Z.z. (§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.).
34. Napriek skutočnosti, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2016 (č.l. 570) uvádza, že si nikdy

neuplatňoval náhradu škody za úkony právnej služby, ktoré by mali základ v zmluvnej odmene, naopak
uplatňoval si nárok v zmysle ustanovení tarifnej odmeny (pričom podľa neho sporným malo zostať iba
to, či výška tarifnej odmeny sa bude odvíjať od výšky pokút uloženej žalovanou v správnom konaní
- § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., alebo sa bude vychádzať z toho, že predmet konania nebol
oceniteľný v peniazoch - § 11 ods. 1 cit. vyhlášky), odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie

priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 2.987,45 eur (za 9 úkonov právnej pomoci v správnom konaní
č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX) vychádzajúc z obsahu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, kde
hodnota jedného úkonu bola dojednaná na sumu 10.000,- Sk /331,93 eur (9 x 331,93 eur = 2.987,45
eur). Z týchto dôvodov bolo potrebné sa vyjadriť i k otázke, či je možné v rámci uplatneného nároku
na náhradu škody v podobe vynaložených trov konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie,
priznať náhradu škody za takto vynaložené trovy vychádzajúce zo zmluvnej odmeny. Z tohto dôvodu

odvolací súd umožnil stranám sporu postupom podľa § 382 C.s.p. vyjadriť sa i k možnej aplikácii
ust. § 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. na posudzovaný prípad (č.l. 552, 561).
35. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa § 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
bol právny zástupca žalobcu povinný upozorniť žalobcu pri rokovaní o zmluvnej odmene, že v konaní
pred súdom mu môže byť priznaná iba náhrada trov podľa ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z. o tarifnej

odmene. Ak ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. odkazuje pri určení výšky škody
na výšku trov právneho zastúpenia ustanovenú osobitným predpisom, ktorým je vyhláška č. 655/2004
Z.z., tak pri rozhodovaní o náhrade škody predstavujúcej vynaložené trovy právneho zastúpenia, treba
rešpektovať celú právnu normu (vyhlášku), t.j. aj jej ustanovenie § 18 ods. 1. Vzhľadom na uvedené,
má odvolací súd za to, že škodu predstavujúcu náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia v

správnych konaniach na základe dohody žalobcu s právnym zástupcom, t.j. jednorazovú (500.000,-
Sk), podielovú (16 %), ako i tarifnú odmenu dohodnutú inak ako základnú sadzbu tarifnej odmeny, ak
tietobolidohodnuténadrámeczákonnejtarifnejodmeny,resp.prekračujújejvýšku,nemožnoodškodniť.
Odvolací súd nepopiera právo žalobcu dohodnúť sa s právnym zástupcom na odmene prevyšujúcej
základnú tarifnú odmenu, žalobca však pri takejto dohode musí počítať s tým, že v prípade súdneho

konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, výšku škody možno priznať len v
rozsahu zodpovedajúcom hodnote úkonov právnej pomoci vypočítanej podľa základnej tarifnej odmeny.
Trovy právneho zastúpenia presahujúce tarifnú odmenu bude musieť hradiť z vlastných prostriedkov.
36. V opačnom prípade by dochádzalo k neprípustnému obohacovaniu poškodeného. Ustanovenie §
18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné vykladať tak, že poškodená osoba má právo na

náhradu akýchkoľvek trov vynaložených v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia,
resp. akýchkoľvek trov právneho zastúpenia, ale len tých, ktorých výpočet zodpovedá úprave vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., a to aj pri rešpektovaní jej ustanovenia § 18 ods. 1. Vzhľadom na uvedené výška škody
žalobcu na trovách konania vynaložených v správnych konaniach predstavuje sumu 1.371,- Sk / 45,51
eur za 1 úkon právnej pomoci, a to v každom správnom konaní rovnako. K tejto sume bude potrebné

pripočítať aj príslušný režijný paušál a príslušnú sadzbu DPH. Napokon treba dodať, že žalobca nebol v
správnom konaní úspešný (keďže mu boli právoplatne uložené pokuty), preto výšku odmeny za 1 úkon
právnej pomoci nemohol počítať z výšky uloženej pokuty, lebo by ju počítal z výšky svojho neúspechu
v správnom konaní. Na túto skutočnosť nemal vplyv jeho následný úspech v konaní pred správnym
súdom, keďže toto konanie bolo samostatným konaním (čo napokon tvrdí aj samotný žalobca), v ktorom

bolo rozhodovanie o trovách konania samostatne upravené v Občianskom súdom poriadku.
37. Ak si teda poškodený dohodne (so svojim advokátom) vyššiu ako tarifnú odmenu, musí si byť
vedomý, že sa sám pričinil o navýšenie jeho nákladov a úhradu zvýšených nákladov nemusí znášať štát.
Trovy konania vynaložené nad rámec tarifnej odmeny nie sú tak odvolacieho súdu v priamej príčinnej
súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Tieto trovy (prevyšujúce tarifu) totiž žalobca vynaložil

už na základe vlastného uváženia (vlastného rozhodnutia) po dohode s jeho právnym zástupcom,
pričom ich vynaloženie nebolo nevyhnutné pre jeho obranu v správnom konaní (bolo to rozhodnutie
samotného žalobcu, že sa s advokátom dohodol na zmluvnej odmene). Je potom zrejmé, že trovy
konania prevyšujúce tarifu žalobca nemusel (ale chcel, keď sa na to zmluvne zaviazal s jeho advokátom)
vynaložiť na svoju obranu v správnom konaní.

38. V rámci náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. sa tak uhradzujú len účelne, či dôvodne
vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil; pritom
záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v súdnom konaní vynaloží.
V súvislosti s odmenou za zastupovanie advokátom platí, že aj v prípade, ak sa klient s advokátomdohodne na zmluvnej odmene, pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej
fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej
odmene (§ 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Podľa odvolacieho súdu v súlade s uvedenými zásadami niet preto dôvodu, aby štát uhrádzal
poškodenému v tomto špecifickom prípade náhrady škody všetky náklady, ktoré vynaložil v správnom
konaní na svoju obranu. Bolo by popretím základných predpokladov pre náhradu škody, aby štát hradil
aj náklady spojené so zastúpením, ktoré boli poškodeným vynaložené bezúčelne. Treba preto uplatniť
obmedzenie v tom zmysle, že pre účely náhrady škody sa musí jednať o náklady na obranu vynaložené

účelne. Prijatý záver však žiadnym spôsobom neobmedzuje právo účastníka zvoliť si pre svoju obranu
v správnom konaní advokáta, ale sa iba limituje právo poškodeného na náhradu účelne vynaložených
nákladov v konaní. Túto požiadavku treba považovať za legitímnu, lebo niet dôvodu pre to, aby ktokoľvek
hradil náklady na odstránenie vadného stavu (v tomto prípade zrušenie nezákonného rozhodnutia),
ktoré neboli vynaložené dôvodne. Účelnosť vynaložených nákladov na trovy obrany znamená aj to,
že štát nie je povinný znášať náklady v podobe neprimerane dohodnutých zmluvných odmien medzi

advokátom a poškodeným, ktoré niekoľko násobne prevyšujú odmenu mimozmluvnú. Východiskom,
čo treba považovať za účelne vynaložené náklady na trovy obhajoby, môže byť už zmienené pravidlo,
podľa ktorého pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej
osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Podľa odvolacieho
súdu niet dôvodu, aby sa toto pravidlo neuplatnilo aj pri určení rozsahu náhrady škody spočívajúcej v

trovách obhajoby, ktorá náhrada sa priznáva proti štátu, keďže jeho použitím sa objektívne vyjadruje
odmena za zastupovanie, ak zástupcom je advokát. Tarifná odmena advokáta vo vyhl. č. 655/2004
Z.z. vychádza z kritérií, ktoré sú jasne určené, ktoré sú merateľné a predvídateľné. Určenie rozsahu
náhrady škody podľa uvedených kritérií nepochybne prispieva aj k právnej istote účastníkov tohto
právneho vzťahu. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne vynaložené náklady poškodeným na

zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny. So zreteľom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu názoru, podľa ktorého pre účely náhrady škody
spočívajúcej v nákladoch vynaložených poškodeným na obhajobu v správnom konaní podľa zákona č.
514/2003 Z.z., treba skutočnú škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré
trebapovažovaťnákladyvovýškeodmenyadvokátazazastupovanieklientavsprávnom konaníurčenej

podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o tarifnej odmene (k tomu pozri i rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/402/2015).
39. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď priznal žalobcovi náhradu
škody vo výške 2.987,45 eur (za 9 úkonov právnej pomoci v správnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/
XX/XXXX) vychádzajúc z obsahu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, kde hodnota jedného úkonu bola

dojednaná na sumu 10.000,- Sk / 331,93 eur (9 x 331,93 eur = 2.987,45 eur). Rovnako nepostupoval
správne ani pokiaľ išlo o druhé správne konanie (č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX), kde súd vychádzal
zo sumy 77,67 eur za 1 úkon právnej služby (za 3 úkony = 233,01 eur), kde za základ pre výpočet
odmeny bral do úvahy výšku uloženej pokuty 40.680,- Sk. S poukazom na závery odvolacieho súdu
vyslovené v bode 33-38 tohto rozhodnutia, mal súd prvej inštancie vychádzať pri určení výšky škody

titulomtrovprávnehozastúpeniavynaloženýchvsprávnychkonaniach,vktorýchbolivydanénezákonné
rozhodnutia, zo sumy 1.371,- Sk / 45,51 eur (1/13 výpočtového základu) za 1 úkon právnej
pomoci, a to v každom správnom konaní rovnako. K tejto sume mal pripočítať aj príslušný režijný paušál
a príslušnú sadzbu DPH. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol o náhrade škody spočívajúcej vo vynaložených trovách za zastupovanie

žalobcu v oboch správnych konaniach (teda tak výrok, ktorým žalobcovi ohľadne tohto nároku priznal
sumu 3.220,46 eur bez DPH, ako i zamietajúci výrok vo vzťahu k náhrade škody za vynaložené trovy
právneho zastúpenia), nakoľko súd prvej inštancie pri výpočte tejto škody nepostupoval správne.
Pre úplnosť odvolací súd v tejto časti uplatneného nároku dodáva, že žalobca sa v žalobe domáhal
náhrady škody za vynaložené trovy v celkovej výške 7.176,78 eur s DPH. Išlo o sumu trov právneho

zastúpenia spolu pre obe správne konania s pripočítaním príslušnej DPH. V správnom konaní č. XXX
- SK X/X/XXXX/XX/XXXX išlo o sumu 5.721,40 eur bez DPH a v správnom konaní č. XXX - SK X/X/
XXXX/XX/XXXX o sumu 309,51 eur bez DPH (spolu 6.030,91 eur + DPH = 7.176,78 eur). Žalobca za
základ pre výpočet tarifnej odmeny bral v oboch prípadoch výšku uloženej pokuty správnym orgánom.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v tejto časti uplatneného nároku priznal žalobcovi titulom

trov za zastupovanie v správnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX sumu 2.987,45 eur (trovy
bez DPH) a v správnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX sumu 233,01 eur (bez DPH), spolu
3.864,55 eur s DPH (3.220,46 eur bez DPH). V prvom prípade súd prvej inštancie vychádzal zo zmluvne
dohodnutej odmeny a v druhom prípade (v zhode so žalobcom) z výšky priznanej pokuty.Súd prvej inštancie žalobu ohľadne tejto časti nároku zamietol len pokiaľ išlo o sumu 571,86 eur (v
správnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/XXXX z dôvodu nepriznania odmeny za úkon právnej
služby - príprava a prevzatie veci) a sumu 77,28 eur (v správnom konaní č. XXX - SK X/X/XXXX/XX/

XXXX z dôvodu nepriznania odmeny za úkon právnej služby - príprava a prevzatie veci).
Odvolací súd vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie ani v jednom prípade nepostupoval správne,
keďže v prvom prípade nemal vychádzať zo zmluvne dohodnutej odmeny, ale z tarifnej hodnoty a v
druhom prípade nemal vychádzať z hodnoty uloženej pokuty, ale rovnako z tarifnej hodnoty, ktorou je
v oboch prípadoch 1/13 výpočtového základu. Preto nebolo možné (ako dovodí dovolací súd na str. 14

svojho rozhodnutia) zo strany odvolacieho súdu odôvodňovať zrušujúci výrok ohľadne zamietnutej sumy
3.956,32 eur predstavujúcej výlučne matematický rozdiel medzi uplatnenou sumou 7.176,78 eur s DPH
a priznanou sumou 3.220,46 eur bez DPH, resp. sumy 3.307,18 eur po zohľadnení „odôvodneného“
zrušenia zamietajúceho výroku v peňažnom vyjadrení 649,14 eur. Inak povedané, súd prvej inštancie
(odhliadnucododlišnéhovýpočtutrovkonaniažalobcomvžalobeasúdomprvejinštancievnapadnutom
rozsudku) priznal žalobcovi trovy konania za všetky v žalobe uplatnené úkony právnej pomoci za jeho

zastupovanievsprávnychkonaniachsvýnimkouúkonuprávnejslužby-prípravaaprevzatiezastúpenia,
rozdiel je len v tom, že vychádzal z inej metodiky ich výpočtu (v prvom správnom konaní vychádzal
zo zmluvne dohodnutej odmeny - žalobca tu vychádzal z tarifnej hodnoty sporu spočívajúcej vo výške
uloženej pokuty, v druhom prípade súd prvej inštancie rovnako ako žalobca vychádzal z tarifnej hodnoty
sporu spočívajúcej vo výške uloženej pokuty). Práve z dôvodu tejto odlišnej metodiky výpočtu trov

konania (ako nároku na náhradu škody), nesprávne použitej tak žalobcom ako i súdom prvej inštancie,
došlo k tomu, že sa tu vyskytuje rozdiel v sume 3.307,18 eur. Táto suma teda nepredstavuje odmenu
za žiadne iné úkony právnej služby, ktoré by neboli vo vyššie uvádzaných výpočtoch zohľadnené.
Preto nebolo možné túto (výslovne dovolacím súdom iba matematicky vypočítanú sumu) odôvodňovať
odvolacím súdom v jeho prvotnom (dovolacím súdom zrušenom) rozhodnutí. Inými slovami, odvolací

súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu škody v
podobe vynaložených trov v správnych konaniach, avšak sa nestotožnil s metodikou ich výpočtu (či už
použitom žalobcom, alebo súdom prvej inštancie). Preto nebolo možné pristúpiť iba k matematickému
odpočítaniu sumy 7.176,78 eur a sumy 3.220,46 eur (nehovoriac o tom, že prvá z nich je s pripočítaním
príslušnej DPH a druhá je bez DPH) a tento rozdiel odôvodňovať.

40. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2016 poukázal na to, že spor medzi procesnými
stranami spočíva v tom, aká je výška tarifnej odmeny, t. j. či výška tarifnej odmeny sa bude odvíjať
od výšky pokút uloženej žalovanou v správnom konaní (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), tak
ako to prezentuje žalobca alebo výška tarifnej odmeny uplatňujúcej sa pri predmete konania, ktorý nie
je oceniteľný v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), tak ako to prezentuje žalovaná.

Nie je preto odvolaciemu súdu zrejmá požiadavka žalobcu o jeho upovedomenie, či odvolací súd v
danom prípade mieni aplikovať iné právne normy než akým je ustanovenie § 18 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z., a to najmä ustanovenia § 10 ods. 1 alebo ustanovenia § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky,
tak, aby sa žalobca mohol účinne vyjadriť k otázke aplikovateľnosti týchto právnych noriem. Ako už bolo
uvedené, v predmetnom súdnom konaní tak žalobca ako i žalovaná sa k otázke aplikovateľnosti týchto

právnych noriem na posudzovaný prípad vyjadrovali, keď samotný žalobca svoju žalobu (pokiaľ ide o
nárok na náhradu škody v podobe vynaložených trov konania v správnych konaniach) opieral práve o
ustanovenie § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, keď od počiatku tvrdil, že základ pre výpočet tarifnej odmeny za
úkony právnej služby sa má odvíjať od výšky uloženej sankcie správnym orgánom, na druhej strane
žalovanáargumentovalapoužitím§11ods.1cit.vyhlášky,kedypredmetsporunebolomožnépovažovať

za oceniteľný. V podstate i odvolacia argumentácia žalovanej v tejto časti smerovala k aplikácii § 11
ods. 1 cit. vyhlášky. K tomuto odvolaniu (vrátane aplikácie cit. ustanovenia na určenie výšky náhrady
škody)malžalobcamožnosťsavyjadriť,čoajurobil.Ajvposlednomsvojomvyjadrenízodňa22.11.2016
žalobcapotvrdzuje,žespormedzistranami(pokiaľideonároknanáhraduškodyvpodobevynaložených
trov konania) spočíva práve v rozdielnom názore strán sporu ohľadne aplikácie § 10 ods. 1, resp. § 11

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Nebol preto dôvod osobitne, strany sporu, postupom podľa § 382 C.s.p.
vyzývať, aby sa vyjadrili k aplikácii cit. ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. na posudzovaný prípad. Použite
citovanýchustanovenívyhláškyodvolacímsúdomtaknemôžepredstavovaťprežalobcutzv.„prekvapivé
rozhodnutie“.
41. Na druhej strane je dôvodné odvolanie žalobcu v tom, že mu mal súd prvej inštancie priznať náhradu

škody vo výške vynaložených trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej pomoci „príprava a prevzatie
veci“, a to za obe správne konania. V tomto smere treba vychádzať z toho, že konanie pred správnym
súdom podľa piatej časti O.s.p. bolo samostatným súdnym konaním, v ktorom sa rozhodovalo o trovách
konania podľa § 250k O.s.p., v spojení s § 142 O.s.p., avšak sa rozhodovalo len o tých trovách, ktoré muvznikli v tomto súdnom konaní. V konaní pred súdom podľa piatej časti O.s.p. sa neriešili tie trovy, ktoré
vznikli účastníkovi v samotnom správnom konaní. Inými slovami, pri náhrade trov správneho konania sa
nepostupuje podľa ustanovení O.s.p. (v súčasnosti C.s.p.), a tieto je povinný účastník znášať sám (§

31 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní). V prípade, ak sa neskôr ukáže, že rozhodnutie
v správnom konaní bolo nezákonné, vzniká poškodenému nárok na náhradu škody, ktorej súčasťou
je aj náhrada trov tohto správneho konania, a to vrátane úkonu právnej pomoci „prípravy a prevzatie
zastúpenia“. Niet dôvodu spájať konanie pred správnym orgánom s konaním pred súdom podľa piatej
časti O.s.p.. Nemožno teda hovoriť, že správny súd v rámci rozhodovania o trovách konania priznal

žalobcovi odmenu za úkon právnej pomoci „príprava a prevzatie veci“ aj za samotné správne konanie, a
tedajehopriznaniebyboloduplicitné. Správnysúdvôbecnerozhodovalotrováchsamotnéhosprávneho
konania. Napokon úkon právnej pomoci „príprava a prevzatie zastupovania v správnom konaní“ nie je
totožným úkonom právnej pomoci „prípravy a prevzatia právneho zastupovania“ v konaní pred súdom
podľa piatej časti O.s.p.. Žalobcovi teda prináleží náhrada škody zahŕňajúca vynaložené náklady na
trovy právneho zastúpenia v správnych konaniach, a to aj za úkony právnej služby - príprava a prevzatie

zastúpenia, a to za každé správne konanie samostatne.
42. Rovnako neobstojí argumentácia žalovanej o neúčelnosti trov vynaložených žalobcom za právne
zastupovanie v správnom konaní č. XXX/SK X/XXXX/XX/XXXX, konkrétne odmena za účasť na
oboznámení sa s podkladom pre rozhodnutie a vyjadrení účastníka konania k podkladom pre
rozhodnutie dňa 19.11.2007, stanovisko k správnemu konaniu zo dňa 30.11.2007, účasť na vypočutí

účastníka konania dňa 20.08.2008, účasť na vypočutí svedka S. dňa 20.08.2008, účasť na vypočutí
svedka A. dňa 08.09.2008, účasť na ústnom pojednávaní dňa 08.09.2008 a v správnom konaní
číslo XXX/SK X/XXXX/XX/XXXX, konkrétne účasť na oboznámení sa s podkladom pre rozhodnutie a
vyjadrenie účastníka dňa 19.11.2007 a stanovisko k správnemu konaniu zo dňa 30.11. 2007. V tomto
smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tieto úkony možno podriadiť pod

ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vykonania úkonu,
a to aj s použitím analógie podľa odseku 5 si citovaného ustanovenia.
43. Odvolací súd poukazuje na to, že účelnosť vynaložených trov tu treba chápať v tom zmysle, že ide
len o také trovy, ktorých vynaloženie bezprostredne súviselo s predmetom správneho konania, t.j. ide o
odmenu za úkony právnej pomoci, ktorými zástupca žalobcu reagoval na priebeh správneho konania,

vrátane výsledkov dokazovania. Účelnosť vynaložených trov však nemožno posudzovať z hľadiska
nevyhnutnosti ich vynaloženia pre dosiahnutie úspechu žalobcu v konaní. Pri takomto výklade by
žalobcovi nebolo možné priznať žiadnu škodu vo forme vynaložených trov, keďže žalobca v správnych
konaniach úspešný nebol. Znamenalo by to, že keďže všetky ním vynaložené trovy nezabezpečili jeho
úspech v správnom konaní, neboli ani účelne vynaložené. Uvedený výklad by však nekorešpondoval

s ustanovením § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z..
44. Za vecne správny považoval odvolací súd iba výrok napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej
časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy. Tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie o nedôvodnosti tohto nároku. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že
žalobca v konaní nepreukázal, že by nezákonnými rozhodnutiami žalovanej došlo k neoprávnenému

zásahu do jeho dobrej povesti. Stratou (vrátením) eurodotácie, resp. odstúpením od zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku zo strany Ministerstva životného prostredia SR mohla žalobcovi
vzniknúť len majetková škoda, ktorú si však v tomto konaní neuplatňoval. Okrem uvedeného nároky
z údajného neplatného odstúpenia od tejto zmluvy si žalobca s pravdepodobnosťou uplatňuje v
samostatných konaniach (napr. v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre sp. zn. 11S/71/2007).

Aj zmluva o poskytovaní právnej pomoci v znení jej dodatku č. 1 splnomocňuje právneho zástupcu
žalobcu na uplatňovanie nárokov z titulu neplatného odstúpenia od zmluvy (viď čl. I bod 1 písm. d)
Dodatku). Ide však o nároky uplatňované voči Ministerstvu životného prostredia SR. Nie je vylúčené, že
v dôsledku nezákonných rozhodnutí žalovanej vznikla žalobcovi aj nemajetková ujma, táto však nebola
v tomto konaní nijako preukázaná, pričom samotné odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku a povinnosť vrátiť túto eurodotáciu jej existenciu nepreukazujú (ako už bolo
uvedené, týmto mohla žalobcovi vzniknúť len majetková škoda). Rovnako žalobca nepreukázal, že
uloženie sankcií (pokút) bolo predmetom rokovania samosprávnych orgánov mesta K., a že nimi došlo
k zásahu do riadenia a hospodárenia spoločnosti, keď si musel žalobca zadovážiť finančné zdroje na
zaplatenie správnych pokút. Rovnako aj v tomto prípade (nutnosť zadovážiť si prostriedky na zaplatenie

pokút) ide len o nárok na náhradu škody, ktorá však v konaní uplatňovaná nebola (viď výklad pri ušlom
zisku v pôvodnom rozhodnutí odvolacieho súdu- škoda vo forme nákladov za požičanie peňazí od tretej
osoby). Žalobca teda ani v odvolaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov
súdu prvej inštancie, ktorý nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.V tomto smere odvolací súd dodáva, že súhlasí so žalobcom, že aj nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci môže byť predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia v peniazoch právnickej
osobe za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ktorá jej týmto vznikla, avšak táto musí byť v konaní pred

súdom riadne preukázaná. Táto musí byť riadne preukázané najmä z dôvodu, že zasahujúcim do dobrej
povesti právnickej osoby je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich mu zo zákona. Dochádza
tu teda k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem právnickej osoby, do povesti ktorej
sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Preto
nie každý nezákonný zásah (nezákonné rozhodnutie) orgánu verejnej moci musí byť automaticky

spojený s priznaním peňažného zadosťučinenia, ale iba taký, pri ktorom bolo riadne preukázané, že
skutočne neprimerane poškodil dobré meno právnickej osoby a to natoľko, že to opodstatňuje priznanie
odškodnenia aj v peniazoch. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo poškodeného (žalobca),
ktorý ho však v predmetnom spore neuniesol.
45. Dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu smerujúce voči výroku v poradí prvého rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorým tento zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie

žalovanú zaviazal na náhradu ušlého zisku vo výške 20.878,17 eur a na náhradu škody (nákladov) za
vypracovaný znalecký posudok vo výške 397,64 eur. Rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 23.06.2014,
č. k. 6Co/199/2014-495 tak v týchto svojich zrušujúcich výrokoch zostalo právoplatné, a preto pokiaľ ide
o dôvody v ňom uvedené, odvolací súd na ne poukazuje.
46. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok v časti, ktorou

bola žaloba ohľadne nemajetkovej ujmy zamietnutá. V časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 24.496,27 eur s prísl. z titulu náhrady škody a v zamietajúcej časti náhrady škody,
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec
v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
47. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách (nároku) prvoinštančného,

odvolacieho i dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239
ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).