Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6Pc/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519200087
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1519200087.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 1, J., zast.:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s.r.o., so sídlom: Panenská 33, Bratislava,
za účasti manžela: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y. XXX/X, J., V. republika o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e, že vo veci rozvodu manželstva účastníkov
konania n e m á právomoc konať.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka dňa 08.01.2019 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva. V návrhu uviedla,

že manželstvo bolo uzavreté 15.12.2012 a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR -
v osobitnej matrike J.. Navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky
(ďalej len ,,odporca“) je štátnym občanom V. republiky. Manželstvo je bezdetné. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky mali manželia posledné spoločné bydlisko na adrese XXXXSW XXXth G. S..X-XXX, C.,
FL XXXXX, A.. K. XX.XX.XXXX odporca odletel z C. do V., kde si v J. prenajal byt a nemieni obnoviť
spolužitie s navrhovateľkou. Podľa navrhovateľky je príslušnosť tunajšieho súdu daná ustanovením §

92 CMP v spojení s ustanovením § 12 a 14 CSP a podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

2. Z dôvodu pochybností ohľadom právomoci (z návrhu vyplynulo, že navrhovateľka dlhodobo žije v
USA a odporca v Českej republike), tunajší súd výzvou zo dňa 16.01.2019 vyzval navrhovateľku, aby
v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, preukázala, že býva na území Slovenskej
republiky najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu.

3. V podaní zo dňa 25.01.2019, ktorým navrhovateľka reagovala na výzvu súdu, uviedla: ,,je zrejmé, že
somžilavprevažnejmieresvojejpracovnejkariéryarodinnéhoživotavzahraničí,oddeleneanevytvorila

som si s manželom bývanie ani v J. ani v J.. Do pozornosti však dávam, že ako účastníci konania sme
sa spoločne dohodli o podaní návrhu na rozvod manželstva na slovenskom súde.“ Ku svojmu podaniu
navrhovateľka pripojila vyjadrenie odporcu, v ktorom odporca uvádza: ,,Pretože moja manželka E. C. sa
rozhodla znášať náklady rozvodu a už od XX.XX.XXXX je opäť na dlhodobom pobyte v C. A. a minimálne
do leta XXXX sa do V. republiky nedostane, kde by musela podať ďalší návrh na náš nesporný rozvod, a
tiež vzhľadom k tomu, že dĺžka rozvodového konania je dlhšia a náklady s ním spojené sú v V. vyššie, a

keďžesmesatakuždohodli,výslovnesiprajem,abynásrozviedolslovenskýsúd.“Listinypreukazujúce,že navrhovateľka na území D. republiky žila aspoň šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu
na rozvod manželstva, súdu nepredložila.

4. V zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

5. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ,,nariadenie Brusel IIa“), vo veciach rozvodu,
rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu:
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej J. a Írska tam má
"domicil";
b)ktoréhoštátnymipríslušníkmisúobajamanželiaalebovprípadeE.J.aT.,aktammajúobajamanželia
"domicil".

6. Podľa článku 6 nariadenia Brusel IIa, manžela, ktorý:
a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo
b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj "domicil" na
území jedného z týchto členských štátov,

možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

7. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa
článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.

8. Podľa článku 17 nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Predmetom konania je rozvod manželstva, pričom navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej

republiky a odporca je štátnym občanom Českej republiky. Ide teda o vec s medzinárodným prvkom.
Nakoľko sú účastníci konania občanmi rôznych štátov EÚ, súd pri skúmaní právomoci aplikoval
ustanovenia nariadenia Brusel IIa.

13. Citovaný článok 3 nariadenia Brusel IIa určuje dve kritériá právomoci súdov členského štátu, a to

obvyklý pobyt a spoločné štátne občianstvo. Kritérium určenia právomoci súdov Slovenskej republiky
podľa spoločného občianstva účastníkov konania neprichádzalo do úvahy, keďže navrhovateľka je
slovenským štátnym občanom a odporca českým. Súd teda musel skúmať svoju právomoc podľa
obvyklého pobytu účastníkov konania.14. Definícia obvyklého pobytu nie je nikde obsiahnutá, súd teda pri posúdení otázky, či má osoba
obvyklýpobytnaúzemíurčitéhoštátu,muselzobraťdoúvahyvšetkyrelevantnéskutočnostikonkrétneho

prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde
sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby
zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba
zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť
ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom

bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré
zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. Z
predloženého návrhu na rozvod, ako aj z vyjadrenia odporcu pripojeného k podaniu zo dňa 25.01.2019
vyplynulo, že navrhovateľka dlhodobo žije a pracuje v Miami, USA a odporca od 27.05.2018 žije v Českej
republike. Možno preto konštatovať, že obvyklý pobyt navrhovateľky je v Miami, štát Florida, USA a
obvyklý pobyt odporcu je v Českej republike.

15. Tunajší súd má za to, že v danej právnej veci nemá právomoc konať, pretože žiaden z účastníkov
konania nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt. S prihliadnutím na ustanovenie článku
6 nariadenia Brusel IIa, odporca, ktorý má obvyklý pobyt na území Českej republiky a je štátnym
príslušníkom Českej republiky, nemôže byť žalovaný súdmi Slovenskej republiky, nakoľko tie si nemôžu

založiť svoju právomoc v zmysle článku 3 nariadenia Brusel IIa.
16. Vyššie uvedená skutočnosť, ako aj to, že právomoc konať vo veci majú súdy Českej republiky, tvorí
prekážku pre založenie si zostatkovej právomoci slovenským súdom v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia
Brusel IIa. Tunajší súd si teda nemôže založiť svoju právomoc v zmysle vnútroštátnej úpravy tak ako to
žiadala navrhovateľka, pričom je úplne bez právneho významu, že účastníci konania výslovne žiadali,

aby o veci rozhodovali slovenské súdy

17. Súd konštatujúc, že v danej veci nemá právomoc konať, zároveň konanie s prihliadnutím na § 9 CSP
a § 161 ods. 1 a 2 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.