Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211829
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717211829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcu R Collectors, s. r. o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS
s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej R. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. E. XX/X, O., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č. k. 15Csp/217/2017-90 zo dňa 06. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom vo zvyšku žalobu zamietol ako i vo výroku o trovách
konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur, s úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 31.10.2017 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

2) Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
ako bankou a žalovanou ako dlžníčkou bola uzavretá zmluva o úvere. Jednalo o spotrebiteľský úver,
a preto zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. I/2017 bola predmetná
pohľadávka platne postúpená na žalobcu, ktorý sa stal aktívne legitimovaným na jej vymáhanie. Žalobca
sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 5.000,- eur. Z dôvodu, že zo strany žalovanej k plneniu nedošlo,

pričom v konaní neboli produkované z jej strany dôkazy, ktoré by preukazovali, že žaloba v tejto
časti nie je podaná dôvodne a žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej
žaloby v tejto časti, súd žalobe v časti o zaplatenie 5.000,- eur vyhovel a zaviazal žalovanú na jej
zaplatenie. Uplatnený úrok vyčíslený do 30.10.2017 v sume 5.986,47 eur ako aj úrok od 31.10.2017
do zaplatenia nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že bol názoru, že dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, pričom v danom prípade bol úver
vyhlásený za predčasne splatný dňa 03.11.2014. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici, sp. zn. 14Co/335/2017 zo dňa 18.09.2018, v ktorom hovorí, že ak nastal (po zosplatnení
úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, ale
je povinný zaplatiť úver jednorázovo, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu inak
patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavnéhosúdu SR zo dňa 18.09.2012 sp. zn. IV. ÚS 479/2012, v ktorom ÚS SR vyslovil, že považuje za ústavne
akceptovateľný výklad rozhodnutie krajského súdu, keď po zosplatení úveru nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Žalobcovi priznal len nárok na úroky z omeškania, ktoré

si uplatnil v súlade s ust. § § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ
sa žalobca domáhal zaplatenia bankových poplatkov vo výške 39,28 eur, v tejto časti žalobu zamietol z
dôvodu, že táto časť nároku nebola v žalobe ani v listinných dôkazoch riadne špecifikovaná, preto tento
nárok nemal zapreukázaný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku, ktorým súd zamietol
jeho nárok v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania z dôvodu v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. h), f) CSP. Namietal, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v
lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak
o privátnu nováciu celého záväzku ale naopak o kumulatívnu nováciu, pri ktorej sa jedná o zmenu

za trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúceho v zániku určitých doterajších vzájomných
práv a povinnosti a v ich nahradení novo dohodnutými vedľa už existujúcich. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť
svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z
tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho

právach a povinnostiach. Je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsobu splatenia úveru.
Akýkoľvek iný výklad je nesprávny. Súdom prezentovaný názor je absurdný a veriteľa stavia do obzvlášť
nevýhodného postavenia. Nie len že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru,
ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok. Záväzok žalovanej doposiaľ
nezanikolakeďženezanikolhlavýzáväzokdlžníka,nemožnohovoriťozánikuakcesorickéhozmluvného

úroku. Namietal, že nebolo vzaté do úvahy, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny
úveru, pričom zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Zmluvný úrok je odplatou za
poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov
ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny
finančných prostriedkov. Poukázal pri tom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Najvyššieho súdu

SR ako aj rozhodnutia krajských súdov. Konštatoval, že podľa názoru súdu prvej inštancie nepatria
žalobcovi iba úroky po zosplatnení, no napriek tejto skutočnosti nepriznal úroky do zosplatnenia, a preto
sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia,
pričom bolo porušené aj právo na spravodlivý proces. Žalobca preukázal súdu písomné uzatvorenie
Zmluvy o úvere a teda z toho vyplývajúce vyčíslené úroky do zosplatnenia, pričom žalovaná toto

skutkové tvrdenie nepoprela. Pokiaľ súd mal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia, bol povinný ho poučiť
a postupom podľa § 150 ods. 2 CSP vyzvať na uvedenie ďalších skutkových tvrdení. Súd si svoju
povinnosť informovať žalobcu o tom, že považuje skutočnosť uplatnených úrokov do zosplatnenia za
spornú nesplnil, čím odňal žalobcovi právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a možnosť preukázať
skutočnosť, ktorú súd považoval za spornú. Rozhodnutie súdu je tak pre žalobcu prekvapivé. Na základe

uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom vo zvyšku žalobu zamietol ako i vo výroku o trovách konania podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.000,- eur spolu s príslušenstvom do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.7) Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu patrí nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa §
52 ods. 1 OZ a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej splatnosti,

môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. §
565 OZ, v prípade každej formy úveru. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy
veriteľovsajednoznačnezakotvuje,žetzv.odplatnéúrokybudúveriteľovipatriťvýhradnelendookamihu
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade
s ust. § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení

uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len
na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by na ťarchu žalovanej (ako
spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy

(stranami v konaní) aj v danom prípade.

8) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že odňatím možnosti konať pred súdom nie je taký postup, keď sa strane odňala možnosť konať
pred ním len pre časť konania, t.j. mohla teda neskôr ako v tomto prípade v rámci odvolacieho konania

svoje práva a teda aj svoj vplyv na výsledok konania uplatniť, čo aj žalobca učinil. Žalobca v odvolaní
namietal, že mu napriek konštatácii súdu prvej inštancie o nepriznaní úrokov po zosplatnení, nepriznal
aj úroky pred zosplatnením úveru. K uvedenému je potrebné konštatovať, že pokiaľ sa žalobca žalobou
domáhal zaplatenia dlžných úrokov z istiny do 30.10.2017 vo výške 5.986,47 eur (splatnosť nastala dňa
03.11.2014), ani tomuto nároku žalobcu nebolo možné vyhovieť predovšetkým z dôvodu, že žalobca

neopísal v žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera predmetný nárok, nevymedzil časové
ohraničené obdobie, t.j. moment vzniku, trvania a zániku nároku na tieto úroky. Riadna špecifikácia
sumy 5.986,47 eur čo do dôvodu aj výšky, v tejto súvislosti aj riadne vymedzenie času jej „existencie“
je nevyhnutným predpokladom pre posúdenie dôvodnosti rozsahu uplatňovaného nároku. Povinnosťou
žalobcu bolo, úplne a pravdivo uviesť akým spôsobom je vypočítaná predmetná suma, t.j. za aké

obdobie vznikla a tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať. Je procesne neprípustné, aby žalobca svoju
povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti nahradil odkazom na pripojené listinné dôkazy, pretože ak
by súd vlastnou činnosťou, iniciatívne zo žalobcom označených a predložených listín zisťoval rozsah
dôvodnosti jeho žaloby, postupoval by v priamom rozpore so základným princípom rovnosti strán sporu
v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu v štandardnom kontradiktórnom konaní. Nemožno súhlasiť

s odvolacou argumentáciou žalobcu, že ak uvedené vymedzenie absentovalo, súd ho mal procesným
postupom podľa § 150 ods. 2 CSP vyzvať na doplnenie. Žalobca je tým subjektom v spore, ktorého
zaťažuje povinnosť uviesť nielen pravdivé ale aj podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 150 ods.1
CSP), postup súdu podľa § 150 ods.2 CSP má fakultatívnu povahu, t.j. súd môže vyzvať stranu sporu
na doplnenie skutkových tvrdení, predmetné ustanovenie však nie je možné chápať ani ako výzvu na

odstránenie nedostatkov podania (§ 128 a § 129 CSP), ani ako osobitnú poučovaciu povinnosť súdu
o procesných právach a povinnostiach (§ 160 CSP) ako sa mylne domnieva odvolateľ. Je tak zrejmé,
že absencia skutkových tvrdení k určitému nároku v žalobe uplatnenej vedie k jeho neuznaniu a k
následnému zamietnutiu, tak sa stalo aj v prípade dielčieho nároku (o zaplatenie sumy 5.986,47 eur)
aj v tejto súdenej veci.

9) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná
mala v odvolacom konaní úspech, patrila by jej náhrada trov ale keďže ostala v odvolacom konaní
nečinná (zo spisu nevyplýva že by jej nejaké trovy vznikli) súd jej nárok nepriznal.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).