Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 16, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717200389
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717200389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a

členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému J. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. R. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 952,70 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen, č. k. 12Csp/7/2017-47 zo dňa 23.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol tak, že vo zvyšnej časti
príslušenstva žalobu zamieta a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
žalovanú sumu 952,70 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy 952,70 Eur od
11.05.2004 do zaplatenia v mesačných splátka po 30 Eur, vždy do 30 dňa v mesiaci od právoplatnosti
rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným naraz celý dlh. V časti prevyšujúcej
priznaný úrok z omeškania okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“ ) tak, že žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že strany sporu dňa 22.12.2003 uzatvorili
Zmluvu o úvere č. 6130575, na základe ktorej boli žalovanému poukázané peňažné prostriedky vo
výške 663,88 Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru
vo výške 424,88 Eur (t. j. spolu v sume 1 088, 76 Eur) v ôsmych mesačných splátkach po 136,10
Eur, počnúc dňom 05.01.2004. Žalovaný tieto peniaze v zmysle čestného prehlásenia B. B., nar.
XX.XX.XXXX poukázal B. B.. Okresný súd Zvolen trestným rozkazom č. k. 3T/196/05-59 zo dňa

30.12.2005, právoplatným 31.01.2016 uznal obvineného J. Y.a B. B. vinnými z trestného činu úverového
podvodu. Uložil im trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 12 mesiacov. Poškodenú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., odkázal s nárokom na náhradu
škody na občianskoprávne konanie, kde žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa
23.01.2018 nárok žalobcu uznal, pričom uviedol, že úver si zobral, aby poskytnuté peňažné prostriedky
odovzdal B. B.. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie
§ 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.10.2001, ďalej

na ustanovenie § 4 ods. 1 až 4 citovaného zákona a uviedol, že žalovaného zaviazal na zaplatenie
žalovanej sumy 952,70 Eur, pretože dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške
952,70 Eur, ktorý žalovaný uznal je dôvodný. Zároveň okresný súd uložil žalovanému v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. povinnosťzaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej sumy 952,70 Eur od 11. 05. 2004
do zaplatenia.

2. Proti výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti príslušenstva zamietol sa žalobca odvolal a
v odvolaní uviedol, že má zato, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 365 ods. 1
písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ďalej k vade uvedenej
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), k vade uvedenej v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a k vade uvedenej v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci).
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že dňa 22.12.2003 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. 6130575,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi
vrátiť spolu s príslušným poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 424,88 Eur v ôsmych splátkach

po 136,09 Eur mesačne. Žalovaný splátky úveru riadne a včas neuhradil a na výzvy a upomienky
žalobcu nereagoval. Dlh vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere sa tak stal splatným dňa 10.05.2004.
Uvedené konanie žalovaného (neplnenie zmluvných povinností) malo za následok vznik nároku žalobcu
na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil podaním žaloby na súde prvej
inštancie, ktorú žalobu súd prvej inštancie čiastočne - v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania -

zamietol. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že má zato, že v trestnom aj v civilnom konaní dostatočne
preukázal, že ak by žalovaný so žalobcom predmetnú zmluvu o úvere neuzatvoril, nedošlo by ani k
poskytnutiu úveru a k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca
poskytol žalovanému titulom Zmluvy o úvere č. 6130575 zo dňa 22. 12. 2003 žalovaný mohol žalobca
poskytnúť inému subjektu, ktorý by si svoje záväzky plnil riadne a včas. Zdôraznil, že výška, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na predmetnej strane zmluvy,
čo je evidentné z jej prvotného náhľadu. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nemožno hovoriť o
absencii výšky, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť
o akejkoľvek absencii obsahových náležitosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č.
258/2001Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniapredmetnejzmluvyoúvere,nestanovoval maximálne

možnú prípustnú výšku odplaty za poskytnutie úveru. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. júnom 2014,
výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných
do 31. mája 2014, čo znamená, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy o úvere uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty nie je dôvod aplikovať. Regulácia
odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej

zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za poskytnutie spotrebiteľských úverov v obdobných prípadoch s tým,
že pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol,

že dojednaný úrok za poskytnutie úveru predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru,
pričom ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia, či primeranosti ceny,
vzhľadom na čo dojednanie o výške odplaty za poskytnutie úveru nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov
zo strany veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom

zmluvnom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Odplata za
poskytnutie úveru patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu až do doby kedy budú na základe
úverovej zmluvy poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Odplatu za poskytnutie úveru ako
aj jej zabezpečenie označil žalobca v danom prípade za primeranú a súladnú s dobrými mravmi,
keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšovala výšku odplaty vyžadovanej v obdobných

prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri tom istom druhu
finančných produktov. Z uvedeného podľa žalobcu jasne vyplýva, že pri trestnom čine úverového
podvodu nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru ale aj odplate za poskytnutie
úveru a ďalším záväzkom, ktoré vznikli žalobcovi ako veriteľovi v dôsledku omeškania žalovaného ako
dlžníka. V závere odvolania žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. V podaní zo dňa 15.03.2018 označenom ako „vyjadrenie“, žalovaný uviedol, že tak ako uviedol v
priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie je ochotný a aj schopný splácať svoj dlh vočižalobcovi v mesačných splátkach po 30 Eur. Vyššiu sumu mesačnej splátky nie je schopný platiť,
nakoľko jeho príjem sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy. Ďalej uviedol, že jeho manželka aj syn sú
nezamestnaní a jeho príjem je jediným príjmom rodiny, z ktorého musí uhrádzať náklady na bývanie a

pokrývať základné životné potreby.

4. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 a §
380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrário) a rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd rozhodol tak, že vo zvyšnej časti

príslušenstva žalobu zamieta a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z dôvodov
uvedených v odvolaní a v rozsahu podaného odolania. Žalovaný v odolaní okresnému súdu vytkol,
že druhým výrokom (ktorým žalobu vo zvyšnej časti príslušenstva zamietol) nesprávne rozhodol, keď

nezobral do úvahy skutočnosti, že žalobcovi zanikol nárok aj na úrok za poskytnutie úveru, ktorý bol v
Zmluve o úvere č 6130575 zo dňa 22.12.2003 dojednaný tak, že nebol v rozpore s výškou odplaty, ktorá
bola v rozhodnom období (v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) obvyklá na trhu s úvermi.

6. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu

dospel odvolací súd k záveru, že dôvody odolania uvádzané žalobcom v odvolaní nekorešpondujú s
obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde sa uvádza, že súd prvej inštancie v celom
rozsahu žalobe vyhovel pokiaľ ide o žalovanú istinu vo výške 952,70 Eur, ktorú žalovaný na pojednávaní
konanom pred okresným súdom dňa 23. 01. 2018 uznal, avšak žalobu zamietol len pokiaľ ide o nárok
na úrok z omeškania v rozsahu jedného dňa omeškania, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol (ods.

15 odôvodnenia), že priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 952,70 Eur
odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, ktorá sa stala splatnou dňa 10.05.2004, t.
j. odo dňa 11.05.2004 až do zaplatenia (nie od 10. 05. 2004, tak ako požadoval žalobca v žalobe)
s tým, že v časti nároku na úrok z omeškania okresný súd žalobu za jeden deň omeškania zamietol.
Čiastočné zamietnutie žaloby sa teda týkalo len nároku na úrok z omeškania a to pokiaľ ide o nárok

na úrok z omeškania za jeden deň omeškania, keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na
úrok z omeškania od 11.05.2004 do zaplatenia a nie od 10.05.2004 do zaplatenia, ako si tento nárok
žalobca v žalobe uplatnil. Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, týkajúca sa odplaty za poskytnutie
úveru, preto nie je súladná s dôvodmi čiastočného zamietnutia žaloby v odvolaním napadnutej časti
týkajúcej sa nároku na úrok z omeškania (teda v časti týkajúcej sa príslušenstva žalovanej istiny), a

preto ako taká neobstojí. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zreteľne vyplýva, prečo
bola žaloba vo zvyšnej časti príslušenstva zamietnutá, a preto iné dôvody odolania ako sú dôvody
čiastočného zamietnutia žaloby v časti týkajúcej sa príslušenstva, nie sú spôsobilé zvrátiť správnosť
záverov súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku rozsudku súdu prvej inštancie (vo výroku
II.),keďnavyšesúdprvejinštanciežalobepokiaľideoistinuaprevažnúčasťnárokunaúrokzomeškania

(s výnimkou nároku na úrok z omeškania za jeden deň omeškania), vyhovel. Z uvedeného dôvodu
odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní nemôžu byť predmetom preskúmania správnosti
záverov súdu prvej inštancie odvolacím súdom v odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej
inštancie.

7. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie „vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol“ a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ustanovenia § 378 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2

druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).