Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010097
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517010097.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej C. J., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale
bytom G. XXX, pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátorky Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 02.04.2019, sp.zn. 1T/49/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.

septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02.04.2019, sp.zn.
1T/49/2017 bola obžalovaná C. J. uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

ako zamestnanec v pracovnej pozícii ekonómka podnikateľskej činnosti na Strednej priemyselnej škole v
Novom Meste nad Váhom na J. ul. č. XX v čase od 01.01.2014 do dňa 31.03.2015 prevzala postupne od
62 ubytovaných hostí turistickej ubytovne patriacej SPŠ v Novom Meste nad Váhom finančnú hotovosť
za ubytovanie na základe uzatvorenej Dohody o hmotnej zodpovednosti so zamestnávateľom Strednou
priemyselnou školou v Novom Meste nad Váhom na J. ul. č. XX zo dňa 02.01.2012, na základe ktorej

prevzala hmotnú zodpovednosť za pokladničnú hotovosť a ceniny, a ktoré finančné prostriedky mala
následne po zúčtovaní odviesť na účet zamestnávateľa Strednej priemyselnej školy v Novom Meste nad
Váhom na J. ul. č. XX, pričom z takto prevzatej čiastky si finančné prostriedky vo výške 24 758,00 €
ponechala pre vlastnú potrebu a neodviedla, čím spôsobila poškodenému Strednej priemyselnej škole
Nové Mesto nad Váhom J. ul. č. XX, IČO: 161403, škodu vo výške 24 758,00 €, a to tak, že prijaté
peniaze za ubytovanie na vrátnici neboli prevedené do účtovníctva a neboli vložené do pokladne:

príjem z príjem z
vrátnice vrátnice

príjem do príjem na zaúčtovaný nezaúčto-
pokladne v vrátnici v do pokladne vaný do
za mesiac rok Eurách Eurách v Eurách pokladne
v Eurách
január 2014 441,70 2 547,40 444,00 2 103,40
február 2014 2 672,10 2 273,40 1 341,00 932,40

marec 2014 1 546,30 2 785,60 1183,70 1 601,90
apríl 2014 1 299,80 3 194,16 819,10 2 375,06máj 2014 1 760,90 2 891,66 1 047,50 1 844,16
jún 2014 2 153,00 2 630,16 1 075,80 1 554,36
júl 2014 4 085,24 3 843,16 2 111,50 1 731,66

august 2014 2 596,95 2 701,93 1111,50 1 590,43
september 2014 2 919,10 4 364,03 1 775,80 2 588,23
október 2014 1 836,70 2 201,50 1 074,70 1 126,80
november 2014 1 838,20 2 337,20 1 202,50 1 134,70
december 2014 1 774,70 3 056,90 997,30 2 059,60

január 2015 637,00 2 240,70 374,00 1 866,70
február 2015 1159,80 2 311,20 1021,10 1 290,10
marec 2015 1 790,10 2 110,20 1151,70 958,50
SPOLU 28 511,59 41 489,20 16 731,20 24 758,00

Za to bola odsúdená podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm.
n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 /
jeden/ rok, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods.1 Trestného zákona súd
obžalovanej výkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní18/osemnásť/
mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona bolo tiež rozhodnuté, že obžalovaná je povinná uhradiť

poškodenej Strednej priemyselnej škole, J. ul. č. XX, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 161403, náhradu
škody vo výške 24.758,- Eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti nemu podala
prokurátorka odvolanie v neprospech obžalovanej a to proti výroku o treste, ktorý nepovažuje za

primeraný a dostatočný, z dôvodu neuloženia aj trestu zákazu činnosti obžalovanej spojenej s hmotnou
zodpovednosťou. Uloženie trestu zákazu činnosti prokuratúra považuje za opodstatnené s poukazom
na okolnosti prípadu, kedy obžalovaná v pracovnej pozícii ekonómka podnikateľskej činnosti páchala
predmetný skutok kontinuálne v priebehu 14-tich mesiacov, teda nejednalo sa o žiaden jednorazový
skrat, ale premyslené a cielené konanie obžalovanej. Poukázala tiež na výšku spôsobenej škody a

skutočnosť, že od spáchania skutku v roku 2015 obžalovaná nenahradila škodu ani čiastočne, pričom
jej osoba neposkytuje dostatočnú záruku, že v prípade vykonávania činnosti spojenej z hmotnou
zodpovednosťou, sa opakovane nedopustí obdobného skutku. Preto prokurátorka považuje za potrebné
na ochranu spoločnosti pred ďalším podobným konaním obžalovanej uložiť jej aj trest zákazu činnosti
spojenej s hmotnou zodpovednosťou. Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd v zmysle § 321

ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 1T/49/2017 zo dňa 02.04.2019 vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám vo veci rozhodol tak, že popri obsahovo totožných výrokoch o treste ako v rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/49/2017 zo dňa 02.04.2019 uloží podľa § 61 ods. 2 Trestného
zákona navyše aj trest zákazu činnosti spojenej s hmotnou zodpovednosťou.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokurátorky uviedla, že sa v plnej
miere pridržiava písomných dôvodov odvolania okresnej prokurátorky, navrhla tomuto vyhovieť s tým,
aby krajský súd rozhodol v zmysle návrhu uvedeného v odvolaní.

Obhajca obžalovanej uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátorky zamietnuť. Obžalovaná je t.č.
zamestnaná a je ochotná škodu ihneď po výzve začať uhrádzať. Pokiaľ ide o uloženie zákazu činnosti,
obžalovaná je už určitým spôsobom potrestaná aj v tomto smere, pretože ak rozsudok prvostupňového
súdu nadobudne právoplatnosť, nebude môcť obžalovaná vykonávať podnikateľskú činnosť.

Obžalovanáuviedla,žesúhlasísoslovamiobhajcu,uždvarokyjezamestnanánapozíciiadministratívny
pracovník a s financiami pri svojej pracovnej činnosti do styku neprichádza.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo
prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. o vine,

uznal obžalovanú napadnutým rozsudkom vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, pretože táto svojím konaním popísaným v skutku naplnila všetky zákonné znaky
citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a
v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce
podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k

záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Preskúmaním výroku o treste z podnetu odvolania prokurátorky krajský súd zistil, že okresný súd
prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods.1 a 4 Tr.zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania
a to spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. O osobe

obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ nebola súdne trestaná a nemá evidované žiadne priestupky.
Okresný súd jej správne priznal tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona,
teda že doposiaľ viedla riadny život a priznala sa ku skutku a svoje konanie oľutovala a napomáhala
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Po zvážení
všetkých skutočností dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého

stupňa vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 18 mesiacov, je
trestom primeraným a zákonným, zohľadňujúcim všetky okolnosti prípadu. Ani odvolací súd nezistil,
že by bolo nevyhnutné na obžalovanú vplývať aj trestom zákazu činnosti, spočívajúcom v zákaze
výkonu činnosti spojeným s hmotnou zodpovednosťou. Odhliadnuc od skutočnosti, že takto uvedený
návrh odvolateľa je nekonkrétny a veľmi všeobecne formulovaný, nepovažoval ani odvolací súd za

nevyhnutné ukladať obžalovanej trest zákazu činnosti, spočívajúci vo výkone zamestnania, povolania,
alebo funkcie spojenej s hmotnou zodpovednosťou. Odvolací súd poukazuje na doterajší bezúhonný
život obžalovanej, jej postoj k spáchanej trestnej činnosti, kedy priznala vinu a čin oľutovala, prejavila
ochotu uhradiť spôsobenú škodu, jej aktuálne zamestnanie, kde s financiami nepracuje a je nutné
uviesť, že už samotné odsúdenie za predmetný trestný čin môže mať vplyv na možnosť zamestnať sa

na takej pozícii, kde by prichádzala do styku s finančnými prostriedkami. Napokon počas skúšobnej
doby bude jej chovanie súdom sledované a v prípade opakovania trestnej činnosti by mohol byť výkon
trestu nariadený. Preto ani odvolací súd z hľadiska naplnenia účelu trestu nepovažoval za nevyhnutné
obžalovanej ukladať aj trest zákazu činnosti, tak ako sa to domáhala prokurátorka.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry odvolací súd nepovažoval za dôvodné a
preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.