Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19Csp/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116218871.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: SPP -

distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený : Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: H. H. XX/XX, Q., právne zastúpená : CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Zlatovská 22, Trenčín, o zaplatenie sumy 530,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od
25.10.2016 do 31.10.2016 z a s t a v u j e.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
530,63 eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 25.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.

2.Žalobcažalobuodôvodniltým,žežalobcajeprevádzkovateľomavlastníkomdistribučnejsietevrátane

technologických objektov a zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej
sietekukoncovýmodberateľom,zabezpečujepripojeniekdistribučnejsietiameraniespotrebyzemného
plynu. Uviedol, že pri kontrole odberného miesta dňa 16.01.2015 bolo zistené a aj znalcom Ing. Petrom
Leškom z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia skonštatované porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber plynu je podľa § 825 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike
považovaný za neoprávnený. Žalobca tak v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
449/2012 Z.z. vyčíslil škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu na sumu 530,63 eur, na čo

žalobca vystavil žalovanej vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaná v lehote splatnosti neuhradila,
a preto sa domáha zaplatenia tejto sumy so zákonnými úrokmi z omeškania žalobou na súde.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 19Csp/105/2016-28 zo dňa 15.12.2016, proti
ktorému žalovaná podala včas odôvodnený odpor. Uviedla, že nárok je nedôvodný, nemá vedomosť
o zásahu do plomby na plynomere, k zaisteniu plynomera nebola privolaná a nemá žiaden dôkaz,
že plomba v čase zaistenia plynomeru bola tá istá, ktorá bola predložená znalcovi na preskúmanie.

Uviedla, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Jej nájomca dňa 22.10.2014 ukončil nájom rodinného
domu, žalovaná vypla kúrenie a požiadala SPP o zníženie mesačných preddavkov na plyn zo sumy
240,- eur na sumu 30,- eur. Z vyúčtovania údajnej škody vyplýva, že cena neoprávnene odobratého
plynu bola vypočítaná pomocou typového diagramu dodávky a údajne malo dôjsť k odberu 1.212 m3plynu za obdobie od 28.10.2014 do 16.01.2015, s čím vôbec nesúhlasí. Podľa žalovanej, až súd môže
určiť po vykonanom dokazovaní, či žalobcovi vznikla alebo nevznikla škoda a ak áno, v akej výške.
Namietala tiež, že meradlo nebolo dané na znalecké skúmanie na ústav metrológie, aby sa potvrdila

alebo vyvrátila správnosť merania. Namietala tiež správnosť účtovania úrokov z omeškania z dlžnej
sumy. Žiadala preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S poukazom na odôvodnený včas podaný
odpor, súd uznesením č.k. 19Csp/105/2016-66 zo dňa 20.01.2017 platobný rozkaz zrušil. Žalobca sa k
podanému odporu vyjadril dňa 24.03.2017, poukázal na to, že pri neoprávnenom odbere zemného plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide o objektívnu

zodpovednosť odberateľa. Stav spotreby zemného plynu nameraný meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné použiť a náhrada škody sa musí určiť podľa
§ 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynu.Akvprípadeneoprávnenéhoodberuplynumeradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania
neoprávneného odberu, tak sa v zmysle § 1 ods. 9 tejto vyhlášky odber plynu účtuje odo dňa, ku ktorému

bol na odbernom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla
predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa
zistenia neoprávneného odberu. Keďže šlo v danom prípade o prvý prípad neoprávneného odberu a
meradlo bolo umiestnené na verejne prístupnom mieste, bolo množstvo odobratého plynu podľa § 82
ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. určené pomocou typového diagramu. Plynomer č. XXXXXXXXBXXX

pri jeho demontáži bol umiestnený do boxu a odoslaný bol na posúdenie znalcovi, znalec v posudku
skonštatoval,žepredmetskúmania-plynomerč,XXXXXXXXBXXXmubolpredloženývnepoškodenom
obale s údajom na počítadle 21823,738, a preto je zrejmé, že plynomer bol znalcovi doručený tak, ako
ho pracovníci žalobcu zdemontovali na odbernom mieste žalovanej. Navrhol, aby súd vypočul znalca
Ing. Petra Leška, nakoľko žalovanou boli vznesené námietky proti znaleckému posudku. Žalobca ďalej

poukázal na to, že úroky z omeškania si uplatňuje až od splatnosti účtovaného dokladu, ktorým bola
vyúčtovaná škoda a nie od jeho vystavenia. Žiadal preto priznať úroky z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 530,63 eur od 01.11.2016 do zaplatenia. Žalobca tiež uviedol, že vzťah medzi ním a žalovanou
sa nemá posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete
neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, pretože tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 29.03.2018, na ktoré sa dostavila žalovaná a jej právny zástupca,
nedostavil sa žalobca. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.03.2018 (po úradných
hodinách podateľne súdu) doručil súdu elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že
musí zabezpečiť účasť advokáta na viacerých pojednávaniach vytýčených na rovnaký deň, a to a to

pojednávanie vytýčené na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 5C/270/2016 so začiatkom 8,15 hod.,
pojednávanie vytýčené na Okresnom súde Nové Zámky , sp. zn. 4Csp/3/2018 so začiatkom 8,30 hod. a
pojednávanie vytýčené na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 9Cb/31/2017 so začiatkom o 10,45
hod.. Vzhľadom na to, že nebolo vylúčené a niekedy sa to stáva, že by niektoré z iných pojednávaní
bolo zrušené, nechcel skôr prípadne zbytočne žiadať o odročenie pojednávania vedeného pred tunajším

súdom, ale právny zástupca priebežne zisťoval, či náhodou niektoré iné pojednávanie nebude zrušené.
Nakoľko však nemá informáciu o tom, že by pojednávanie buď na Okresnom súde Nové Zámky, sp.
zn. 5C/270/2016 so začiatkom 8,15 hod. alebo pojednávanie tiež na Okresnom súde Nové Zámky, sp.
zn. 4Csp/3/2018 so začiatkom 8,30 hod. a alebo pojednávanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom,
sp. zn. 9Cb/31/2017 so začiatkom o 10,45 hod. bolo zrušené, prosil Okresný súd Trenčín o odročenie

pojednávania. Súd však vyhodnotil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania ako nedôvodnú, ktorú
skutočnosť súd právnemu zástupcovi žalobcu oznámil na ním uvedenú emailovú adresu dňa 29.03.2018
o 8:36 hod, teda bezodkladne po tom, čo žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania podaná deň pred
pojednávaním v čase po úradných hodinách podateľne súdu bola spracovaná a predložená sudkyni
na rozhodnutie o návrhu na odročenie pojednávania. Súd totiž nevyhodnotil žalobcom uvádzaný dôvod

pre odročenie pojednávania ako dôvod, ktorý by bol dôležitý a skutočne zakladal potrebu odročenia
pojednávania. Súd konštatuje, že kolízia pojednávaní právneho zástupcu strany sporu v tom istom
termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na
odročenie pojednávania, navyše za stavu, keďže v žiadosti o odročenie pojednávania je len uvedené
to, že kolízia pojednávaní nastala. Na to, aby teoreticky mohla byť žalobcova žiadosť o odročenie

pojednávania vyhodnotená súdom ako dôvodná, by bolo nutné uviesť minimálne to, kedy sa advokát
dozvedel o kolízii (z podania pritom možno vyvodiť, že vedomosť o kolízii mal už dávnejšie, ale čakal
až do poslednej možnej chvíle, či sa bude môcť pojednávania na tunajšom súde zúčastniť), čo bránilo
alternatívnemu riešeniu vzniknutej situácie (zastúpenie iným advokátom, resp. koncipientom), prečožiada zrovna o odročenie pojednávania na tomto a nie na inom súde, atď. Bez uvedenia bližších
okolností zistenej kolízie súd nemohol rozhodnúť inak, ako len tak, že návrh na odročenie pojednávania
nie je dôvodný. Súd tiež dodáva, že od advokáta je vždy možné s poukazom na § 183 ods. 2 CSP

dôvodne požadovať, aby sa nechal pri kolízii pojednávaní zastupovať iným advokátom, keďže žalobcom
uvádzané dôvody pre odročenie pojednávania nie sú ani dôvodom, o ktorom sa advokát dozvedel krátko
pred pojednávaním (o kolízii pojednávaní mal advokát vedomosť v dostatočnom časovom predstihu
umožňujúcom mu prijať opatrenia na vyriešenie vzniknutej situácie) a ani nebolo preukázané, že by
strana, ktorú zastupuje, odôvodnenie trvala na osobnom zastúpení týmto advokátom. Okrem toho

žiadosť o odročenie pojednávania nebola podaná ani bezodkladne po tom, čo sa o dôvode na odročenie
pojednávania (teda o kolízii) dozvedel právny zástupca žalobcu tak, ako je to vyžadované v § 183 ods.
3 CSP. Zo samotného podania právneho zástupcu žalobcu jasne vyplýva, že o kolízii pojednávaní mal
vedomosť už skôr, nakoľko v ňom uvádza, že skôr nechcel žiadať zbytočne o odročenie pojednávania,
keďže až do dňa predchádzajúceho dňu konania pojednávania čakal, či niektoré iné pojednávanie
nebude zrušené a či kolízia neodpadne, a teda žiadosť o odročenie pojednávania podal až tesne pred

konaním pojednávania. Takýto postup, kedy prakticky až tesne pred konaním pojednávania strana žiada
o odročenie pojednávania, hoci o prípadnom dôvode, pre ktorý sa nebude môcť pojednávania v danom
termíne zúčastniť, vedela už v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľný, a teda súd pri
posúdení dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania vzal do úvahy aj to, že podmienka včasnosti
oznámenia dôvodu na odročenie pojednávania nebola naplnená. Súd preto pojednával v neprítomnosti

žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Súd najskôr rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do 31.10.2016 , keďže žalobca uviedol v podaní zo dňa 08.03.2017, že
si uplatňuje ďalej úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 01.11.2016 do zaplatenia, pričom

v žalobe si uplatňoval úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do
zaplatenia. Keďže v časti úrokov z omeškania žalobca uplatňoval menej ako v pôvodnej žalobe, podanie
žalobcu súd vyhodnotil podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do 31.10.2016.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania
za obdobie od 25.10.2016 do 31.10.2016 a vzhľadom na to, že sa k späťvzatiu žaloby v tejto časti

nevyžaduje súhlas žalovanej (keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním, kedy by
súd na jej nesúhlas neprihliadal), súd prvým výrokom tohto rozsudku zastavil konanie v príslušnej časti.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä vyúčtovacou faktúra, výpočtom škody, sprievodným listom

k výpočtu škody, listom vlastníctva, znaleckým posudkom, príkazom na domovú prehliadku,
platobnými dokladmi SIPO, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, predsúdnom
komunikáciiu medzi žalobcom a žalovaným, odpoveďou žalobcu na podnet, upomienkami, zápisom
zo dňa XX.XX.XXXX, montážnym listom meradla, fotodokumentáciou z odberného miesta, a rovnako
súd oboznámil na pojednávaní aj obsah vyjadrenia žalobcu doručeného 29.03.2018, ktoré nebolo pred

pojednávaním doručené žalovanej a v ktorej žalobca opakovane poukazoval na to, že pri tomto druhu
neoprávneného odberu plynu ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za škodu. Žalovaná
prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal vznik škody,
žalovaná nebola prítomná pri kontrole a demontáži plynomeru dňa 16.01.2015 a namietala, že plynomer
nebol podrobený znaleckému skúmaniu ústavom metrológie, aby sa zistilo, či toto meradlo meralo

správne a tiež namietala výpočet škody. Za rozhodné obdobie od 28.10.2014 do 16.01.2015 bola
žalovanej zaslaná aj vyúčtovacia faktúra, kde bola vyúčtovaná cena plynu aj je z nej zrejmá fixná
sadzba plynu, a teda cena plynu bola už raz riadne vyúčtovaná. Žalovaná na otázky súdu uviedla, že
po dni 22.10.2014 dom na ulici B.-R. XX zostal prázdny, nepoužíval sa, nakoľko po vykonanej domovej
prehliadke nájomca opustil túto nehnuteľnosť a viac v nej nikto nebýval. Z tohto dôvodu žalovaná aj

znížila mesačné zálohové platby za plyn v danom období na sumu 30 eur a od tohto dňa sa žiadne
plynové spotrebiče v dome nepoužívali, k odberu plynu nedochádzalo. Až asi od 10.01.2015 správkyňa
domu chodila do tejto nehnuteľnosti variť, nakoľko prerábala kuchyňu a žalovaná jej umožnila dočasne
využívať kuchyňu v jej dome. Uviedla, že v celej veci vypovedala aj na polícii v pozícii svedkyne, nakoľkožalobca podal z dôvodu neoprávneného odberu plynu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Nemáalevedomosť, akotototrestnékonanienakoniecdopadlo,nodomnievasa,že trestnéoznámenie
bolo odmietnuté, pretože viac ju z polície nekontaktovali ani neobdržala žiadnu písomnosť. Súd na

základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 16.01.2015 súd zistil, že dňa 16.01.2015
pracovníci žalobcu vykonali kontrolu plynomera č. XXXXXXXXBXXX na odbernom mieste B. - R. XX, so
stavom21823m3,odbernémiestobolopreblombované2ksplomb,došlokvýmenemeradla,zhotoveniu

fotodokumentácie ( č.l. 75 - 77) a meradlo v zapečatenej škatuli bolo odoslané na expertízu znalcovi.
Podľa zápisu meradlo bolo prístupné a pri výmene bola prítomná p. I. C. označená ako správkyňa. V
montážnom liste meradla je identifikovaný plynomer, ktorý bol demontovaný ( č. XXXXXXX so stavom
21823 m3) a aj plynomer, ktorý bol nanovo montovaný na uvedenom odbernom mieste.

10. Preskúmanie plynomera č. XXXXXXX so stavom 21823,738 bol vykonaný znalcom Ing. Petrom

Leškom z odboru kriminalistika, odvetvia mechanoskopia, pričom v posudku je konštatované, že tento
plynomer bol predložený na expertízu v nepoškodenom obale. Znaleckým posudkom bolo zistené,
že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „XX-MXX“, na základe optického
skúmania bolo posudkom jednoznačne potvrdené, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští
a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na plombe osadenej v kryte

číselníkanebolozistenépoškodenieaniprítomnosťlepiacejhmoty.Sveľkoupravdepodobnosťoumožno
podľa znalca konštatovať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené -
odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami
plombovacích klieští znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporných a kontrolných odtlačkov, nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla.

Optickýmskúmanímpovrchukrytučíselníkaznalecďalejzistilpoškodeniespodnejplochykrytučíselníka
v blízkosti plomby krytu číselníka.

11. Na základe záverov znaleckého skúmania žalobca vyhodnotil odber zemného plynu na odbernom
mieste žalovanej ako odber neoprávnený, keďže k odberu plynu došlo meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným
odberom na sumu 530,63 eur podľa § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. (podrobný výpočet obsiahnutý vo
výpočte náhrady škody zo dňa 25.02.2015 na č.l. 8). Žalobca súčasne vyhotovil vyúčtovanie škody za
odber zemného plynu dokladom č. XXXXXXXXXX vo výške 530,63 eur so splatnosťou dňa 13.04.2015

12. Podľa predložených platobných dokladov SIPO vystavených na meno žalovanej vyplýva, že
žalovaná mala predpísané a uhrádzala preddavkové platby za odber plynu na adrese B. - R. XX, pričom
v období od 01/2014 do 05/2014 a od 07/2014 do 09/2014 uhradila predpísané mesačné preddavkové
platby za plyn vo výške 247,- eur mesačne, v mesiaci 11/2014 uhradila po započítaní faktúry predpísanú
mesačnúzálohovúplatbuzaplynvsume30,56euravmesiacoch12/2014a01/2015uhradilaprepísanú

zníženú zálohovú platbu v sume 30,- eur mesačne za odber zemného plynu.

13. Žalovaná ďalej predložila faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 30.11.2013 za fakturačné obdobie
od 19.10.2012 do 18.10.2013 za spotrebu zemného plynu, kde bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške
885,- eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 30.11.2015 za fakturačné obdobie od 19.10.2014 do

18.10.2015 za spotrebu zemného plynu, kde bol vyúčtovaný preplatok vo výške 578,95 eur

14. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu pohľadávky z titulu škody spôsobenej neoprávneným
odberom, ktorý aj pred podaním žaloby žalovaná namietala, pričom žalobca dňa 29.05.2015 žalovanej
vystavil písomnosť - Odpoveď voči odvolaniu žalovanej, v ktorej zotrval na svojom stanovisku

o dôvodnosti pohľadávky titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom za použitia
totožných argumentov, aké žalobca uvádzal vo svojich písomných podaniach adresovaných súdu v
tomto súdnom konaní.

15. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Neoprávneným
odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa

za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ

potvrdil.

Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak

vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Ak nemožno vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu

škodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynuustanovenývšeobecnezáväznýmprávnympredpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

Podľa § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Ak ide o
prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na

verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet
škodyspôsobenejdruhýmaďalšímtakýmneoprávnenýmodberomplynunatomistomodbernommieste
sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa § 1 ods. 1 a 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, (1) Škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene
odobratéhoplynuúdajeurčenéhomeradla,vypočítaakosúčinmnožstvaneoprávneneodobratéhoplynu

určeného podľa odsekov 3 až 11 a
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1)
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,

zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je
1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,
2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

4. školou,
c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu
podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

(9) Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo
nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa,
ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočeturčeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12
mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 16.01.2015 zamestnanci žalobcu vykonali
kontrolu odberného miesta žalovanej na adrese B. - R. XX, kde demontovali plynomer č. XXXXXXX s
evidovaným stavom 21823 m3 a namontovali nový plynomer č. XXXXXXX so stavom 00001 m3, pričom
plynomer č. XXXXXXX (meradlo) bol po jeho uložení do zapečatenej škatule zaslaný na znalecké
skúmanie. Prevedeným dokazovaním na základe predloženého znaleckého posudku znalca Ing. Petra

Leška č. 80/Pl-2015 bolo jednoznačne preukázané, že sporné odtlačky plombovacích klieští a kontrolné
odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, keď vykazovali síce obsahovú zhodu, ale
tvarovú a rozmerovú nezhodu, a teda je veľká pravdepodobnosť odstránenia pôvodného zabezpečenia
meradla proti neoprávnenej manipulácii u žalovanej a jeho nahradenia novým zabezpečením - plombou,
ktorého znaky neboli vytvorené plombovacími kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo
samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/

zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a čo spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za
prípadnú škodu, keďže žalobca si svoj nárok uplatnil z titulu náhrady škody. Základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pri neoprávnenom
odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide

objektívnu zodpovednosť, tj. odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn plynomerom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom toto porušenie mohol spôsobiť
ktokoľvek. Preto zavinenie ako štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu súd pri takomto type
zodpovednosti neskúma, a teda je irelevantné, či porušenie spôsobil odberateľ plynu, alebo niekto iný
i bez vedomia odberateľa, ktorým argumentom sa bránila žalovaná. Rovnako tak súd nepovažoval za

relevantnú obranu žalovanej, podľa ktorej nebolo preukázané, že plynomer odmontovaný z odberného
miesta žalovanej a plynomer predložený znalcovi bol jeden a ten istý plynomer, keďže ako zo zápisu
o vykonanej kontrole odberného miesta a montážneho listu meradla, tak aj z obsahu znaleckého
posudku vyplýva, že odmontovaný a na znalecké skúmanie predložený plynomer bol identifikovaný
č. XXXXXXXXBXXX so stavom 21823 m3, pričom tento bol po demontáži uložený do zapečatenej

škatule a znalcovi predložený v neporušenom obale. Tvrdenia žalovanej o zámene resp. o akýchkoľvek
dodatočnýchzásahochdoplynomeruvčaseodjehodemontážepojehodoručenieznalcovisúvyvrátené
tým, že číslo a stav oboch počítadiel plynomeru bol rovnaký, zapečatený obal, do ktorého bol po
demontáži plynomer uložený bol neporušene dopravený až k znalcovi. Žalovaná svoje tvrdenia o zásahu
do počítadla či zabezpečenia plynomeru po jeho demontáži nepreukázala (ak tvrdila, že došlo k zásahu

do plynomeru po jeho demontáži, bola povinná tieto tvrdenia preukázať), a preto súd vychádzal z tvrdení
žalobcu a z obsahu predložených listinných dôkazov o tom, že plynomer tak, ako bol tento demontovaný
bol uložený do zapečateného obalu, a v nepoškodenom stave bez dodatočných zásahov bol predložený
znalcovi na znalecké skúmanie. Súd vyhodnotil ako dôvodnú i námietku žalobcu v tom zmysle, že medzi
stranami nejde o vzťah spotrebiteľský, keďže tento nemá svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, ktorú

by uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľkou, a preto vzťah posudzoval ako
občiansko-právny vzťah z titulu náhrady škody.

17. V prejednávanej veci teda ide objektívnu zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú odberom
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že len samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému
odberu plynu nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez
preukázania toho, či žalobcovi škoda skutočne aj vznikla, a teda len samotné konštatovanie existencie
objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu) automaticky neznamená, že
žalobca má bez potreby preukazovania ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

automaticky nárok na náhradu škody. Žalobca bol povinný preukázať, že v dôsledku neoprávneného
odberu plynu zo strany žalovanej mu naozaj vznikla škoda. Nie je možné totiž súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že škoda mu vznikne už len tým, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože zákon výslovne uvádza, že odberateľ,
ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto škoda vznikla. Žalobca

však ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého
by súd mohol zistiť, či žalobcovi škoda vznikla a ak áno, v akom rozsahu. V tejto časti bola teda obrana
žalovanej dôvodná, keďže žalovaná tvrdila, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nemohla vzniknúť
a až po vykonanom dokazovaní má súd ustáliť, či vôbec škoda vznikla a ak áno, v akej výške. Zosamotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia
na meradle a jeho nahradenia iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným
spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu

ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, resp. iným spôsobom.
Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda
preto nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané.

18. Postup žalobcu pri vyčíslení škody vychádza z tej úvahy, že skutočne vzniknutú škodu nemožno

vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto treba použiť vyhl. č. 449/2012 Z.
z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. V súlade
so závermi obsiahnutými napríklad v rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.8Cob/54/2013
zo dňa 26.03.2014, sp. zn. 16Cob/135/2013 zo dňa 27.08.2014 a Krajského súdu v Nitre sp. zn.
26Cob/79/2014-84 zo dňa 23.04.2015 súd uvádza, že podľa §-u 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike, je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu,

ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť
žalobcu preukázať vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody podľa § 82 ods. 3
či 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Základným predpokladom pre tento postup je preukázanie
vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení citovaného zákona nezbavuje

žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v
dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé,
akáškodamuvzniklaporušenímplombymeraciehozariadeniažalovaného,čitakétomeraciezariadenie
bolovurčitomobdobínefunkčnéalebojehofunkčnosťobmedzená.Žalobcomnebolprodukovanýdôkaz,
ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že v jeho sfére došlo ku vzniku škody v dôsledku neoprávneného

odberu plynu žalovanou na základe skutkovej podstaty definovanej v § 82ods. 1 písm. d) zákona o
energetike tak, ako to tvrdí. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo 30/2009 zo dňa 28.01.2009, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal prípadom zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty definovanej v § 59 ods.
1 písm. d) predchádzajúceho zákona o energetike č. 656/2004 Z.z., ktorá je obsahovo totožná so

skutkovou podstatou uvedenou v § 82ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. a právne uzavrel, že
vtedy,aksúvsúdnomkonanískutočnepreukázanévšetkyznakyzodpovednostizaškodu,t.j.existencia
protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho
úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Teda aj samotné
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR výslovne predpokladá potrebu naplnenia všetkých predpokladov pre

vznik nároku na náhradu škody. Ustanovenie § 82 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike jednoznačne v
súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber
s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok
vznik škody (viď dovetok „ak škoda vznikla“) a nadväzujúci odsek 3 tohto zákonného ustanovenia na
úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom odkazuje pre

prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda
skutočne vznikla, resp. odsek 4 tohto zákonného ustanovenia predpokladá výpočet pomocou typového
diagramu dodávky.

19. Princíp objektívnej zodpovednosti teda určite neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti

za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej,
podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.
Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že
na plynomere bolo mechanicky poškodené označenie plomby a že takýmto meradlom dochádzalo

k odberu plynu. Súd zastáva názor, že citované ustanovenie zákona nezbavujú žalobcu povinnosti
preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Skutočnú výšku spôsobenej škody v danej veci by bolo
možné reálne zistiť a to z plynomeru, na ktorého stav (teda či meral správne), nebolo vykonané žiadne
dokazovanie, pretože nebolo stranami sporu navrhnuté. Podľa názoru súdu totiž vznik škody nemožno
vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom

ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu,
teda že by zaznamenávalo nižší odber plynu ako bol skutočne odoberaný alebo by bolo úplne
nefunkčné(jednoduchopovedané,žebymeradlovdôsledkuzásahunameralomenej,nežboloskutočne
spotrebované, resp. že by meradlo nemeralo spotrebu plynu vôbec). V takom prípade skutočne bybolo možné predpokladať, že na strane žalobcu dochádza k vzniku škody. Z predloženého znaleckého
posudku je však možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho
nahradenia iným zabezpečením, ale z posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver,

že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to či už
neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, ktoré by v dôsledku takejto manipulácie nemeralo
správne, resp. by odber plynu nezaznamenávalo vôbec, prípadne iným spôsobom, keďže skúmanie
správnosti merania meradla predmetom predloženého znaleckého posudku ani nebolo. Meradlo teda
nebolo posudzované znalcom z hľadiska jeho funkčnosti, prípadného poškodenia alebo nesprávneho

merania, keďže mu bolo predložené na posúdenie, či bola pozmeňovaná plomba na číselníku meradla,
či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ žalobca navrhol, aby súd vypočul
ako svedka Ing. Petra Leška - spracovateľa znaleckého posudku, ktorého zadávateľom bol žalobca, súd
tento návrh zamietol. Pokiaľ by sa totiž jeho výsluchom aj preukázal neoprávnený odber v odbernom
mieste žalovanej, nepreukázal by sa ním vznik škody žalobcovi ani jej výška. Znalec pri spracúvaní
predloženého posudku pritom ani neskúmal meradlo z odberného miesta žalovanej z hľadiska jeho

funkčnosti a správnosti merania, tak, ako bolo vyššie uvedené, v tomto ohľade by preto jeho výsluch v
konaní pred súdom nemohol byť prínosný ani pre vyslovenie záveru o tom, či meradlo meralo správne,
resp. v čom spočívala jeho nesprávnosť. Navyše k posúdeniu správnosti merania meradla znalec z
odvetvia mechanoskopia ani nie je kompetentný sa odborne vyjadrovať, keďže zodpovedanie tejto
otázky nepatrí do sféry skúmania znalcov z tohto odvetvia. Znalec z odvetvia mechanoskopia identifikuje

nástroje podľa zanechaných stôp na skúmaných predmetoch a neskúma predmety z pohľadu správnosti
ich merania.

20. Na uplatnenie nároku na náhradu škody je teda potrebné preukázať vznik škody a nepostačuje sa
len riadiť ustanoveniami právneho predpisu ustanovujúcimi spôsob výpočtu škody. Dôkazné bremeno

na preukázanie vzniku škody a výšky škody bolo v tomto spore na žalobcovi, pričom táto ostala
nepreukázaná, to najmä za situácie, že podľa tvrdenia žalovanej za sporné obdobie riadne platila
zálohové platby, ako to aj vyplýva z predložených SIPO platobných dokladov, ktoré obsahujú potvrdenie
pošty o ich úhrade a tiež pokiaľ bolo žalovanou (už v odpore) tvrdené (k čomu žalobca neuviedol žiadne
svoje konkrétne tvrdenia), že na odbernom mieste nedochádzalo po dátume 22.10.2014, kedy bola v

dome vykonaná domová prehliadka (až do cca 10.01.2015) k odberu plynu a nepoužívali sa žiadne
plynové spotrebiče, keďže dom bol prázdny a ani sa v ňom nekúrilo, a teda k odberu plynu vôbec po
toto obdobie nedochádzalo. Nakoľko žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal
základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za predmetnú škodu, a to vznik škody a jej výšku,
súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná
bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto má voči žalobcovi
ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.