Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Fedor Benka

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200810
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119200810.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, so
sídlom Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpený splnomocnencom: UNITED
LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 2, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti
žalovaným: 1/ J. X., nar. XX.XX.XXXX a 2/ D. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXXX/XX, W., o

návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 18. februára 2019, č.k. 20C/17/2019-26, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie tohto znenia:

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní odstrániť transparent s textom „p. I.“, ktorý je umiestnený na balkóne bytu č.

XX o výmere 63,02 m2 nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na H. ulici č. XX so súpisným
číslom XXXX v W., na parc. reg. „C“ č. 8399/93, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným
úradom W. katastrálny odbor, pre katastrálne územie W. a zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek
podobných transparentov s totožným alebo podobným obsahom alebo významom kdekoľvek na území
Slovenskej republiky, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 2 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, §

325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 327 ods. 1 a 2, a § 329 ods. 1, 2 a 3
CSP, keď dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu nie sú
splnené zákonné predpoklady, nakoľko súd jednak nemal preukázané (osvedčené) skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by žalobca utrpel, prípadne by mu hrozila nejaká ujma v prípade, ak neodkladné
opatrenie nebude nariadené, a teda sa neosvedčila potreba okamžitého a naliehavého riešenia situácie
odstránením transparentu, jednak aj z toho dôvodu, že ak by súd nariadil neodkladné opatrenie v

zmysle navrhovaného petitu, neprimerane by zasiahol do práv žalovaných vzhľadom na skutočnosť, že
petit sa vzťahuje aj na prípadné obdobné konania v budúcnosti. Ohľadom samotného petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd uviedol, že petitom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
je súd viazaný a tento je dôležitou obsahovou náležitosťou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho návrhu mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok
rozhodnutia súdu. Ním zároveň určuje súdu medze toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Pretože v

podstateideonávrhsúdnehovýroku,kladiezákonnaformuláciupetituurčitépožiadavky,rešpektovaním
ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí. Presnýa určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len
v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP). Súd preto nemôže stranám priznať iné práva a
uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Súd na základe týchto úvah má za to, že nariadením

neodkladného opatrenia tak, ako to v petite požaduje žalobca by došlo k neprimeranému zasahovaniu
do práv žalovaných. Požadovanie zdržania sa umiestňovania akýchkoľvek podobných transparentov
s totožným alebo podobným obsahom alebo významom kdekoľvek na území Slovenskej republiky je
neprimerané, neurčité a v konečnom dôsledku nevykonateľné. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle
ust. § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Plne úspešnej žalovanej

strane nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
žalovaným v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016,sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol,

že pri nariadení neodkladného opatrenia zákon nevyžaduje, aby tvrdené skutočnosti boli bezpečne
preukázané a stačí, aby žalobca svoj nárok aspoň osvedčil, teda musí byť splnená aspoň určitá miera
opodstatnenosti nároku, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012,
sp. zn. 6 MCdo 5/2012. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa jedná o
spotrebiteľský vzťah. Poukázal na to, že Ústava SR v článku 19 ods. 1 zaručuje každému právo na

zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Predmetom ochrany
žalobcu, ktorú mal súd poskytnúť žalobcovi v zmysle a na základe neodkladného opatrenia, je ochrana
pred protiprávnym konaním žalovaných upraveným v § 373 ods. 1 Trestného zákona, ale aj ochrana
dobrého mena a povesti v zmysle príslušných ustanovení Ústavy SR, Obchodného a Občianskeho
zákonníka. V zmysle ust. § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka prislúcha právnickej osobe ochrana v

prípade neoprávneného zásahu do jej dobrej povesti, pričom do dobrej povesti právnickej osoby možno
zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, ako aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami.
Takéto tvrdenia hodnotiace úsudky však musia mať difamačný charakter. Musia byť objektívne spôsobilé
zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Zásahom pritom môže byť aj kritika, ak táto presiahla
rámec oprávnenej kritiky, pričom zákon poskytuje ochranu už aj v prípade, keď neoprávnený zásah

dobrú povesť právnickej osoby len ohrozil, nemusí teda dôjsť k priamemu poškodeniu dobrej povesti.
Vzhľadom na to súd poskytuje ochranu osobe, ktorá sa dopúšťa protiprávneho konania, čo je v súlade
so základnými ústavnými princípmi práva každého na súdnu ochranu. Uviedol, že v konaní predložil
podanie trestného oznámenia zo dňa 26.10.2018, pričom vec sa snažil riešiť okamžite privolaním
motorizovanejhliadkyPZSRužpočasmesiacaseptember2018,ktorejvšakžalovaníneotvorilianidvere

na byte a tvárili sa, že nie sú prítomní. Hliadka odporučila podať trestné oznámenie, na základe ktorého
bypotommohlivstúpiťdoobydlia.Ajpoprijatítrestnéhooznámeniažiadaliorgánčinnývtrestnomkonaní
o využitie zakročovacej právomoci vedúcej k zabráneniu pokračovania v trestnej činnosti, avšak orgány
činné v trestnom konaní ostali nečinné. Žiadal, aby zabránil ďalšiemu pokračovaniu v trestnej činnosti,
prípadne priestupkovej činnosti a odstránil protiprávny stav, nakoľko žalovaní verejne poškodzujú dobré

meno a povesť nielen fyzickej, ale aj právnickej osoby. Neodkladným opatrením žalobca vyžaduje len
dodržiavanie vyššie uvedených zákonov a neporušovanie zákonov, teda v žiadnom prípade nejde o
neprimeraný zásah do právom aprobovaného správania žalovaných, nakoľko zdržať sa protiprávneho
konania musí každý a vždy.

4. Žalovaní sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani k odvolaniu žalobcu písomne
nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20C/17/2019 je konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého má byť žalovaným uložené
odstrániť transparent s textom „p. U., ktorý je umiestnený na balkóne bytu č. XX o výmere 63,02 m2
nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na H. ulici č. XX so súpisným číslom XXXX v W., naparc.reg.„C“č.8399/93,zapísanýnalistevlastníctvač.XXXX,vedenýOkresnýmúradomW.katastrálny
odbor, pre katastrálne územie W. a zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek podobných transparentov s
totožným alebo podobným obsahom alebo významom kdekoľvek na území Slovenskej republiky, do

troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a bolo rozhodnuté o
nároku na náhradu trov konania.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak
je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie
nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie (§ 329 ods. 1 CSP). V návrhu však musia
byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súčasne musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný
osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

12. V prípade splnenia zákonných podmienok môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné
opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobcu vo

veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na
poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami,
čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. V záujme
rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti
ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný poskytnúť

im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd
navrhovateľovineuložížalobnúpovinnosť,súčasneosobitnýmvýrokompoučíprotistranuotom,žemôže
podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom
zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP, o čom musí byť protistrana (potenciálny
žalobca) rovnako poučená v uznesení o nariadenie neodkladného opatrenia. Priamo zo znenia druhej

vety § 337 ods. 2 CSP vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných,
reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi
účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. XX o

výmere 63,02 m2, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na H. ulici č. XX so súpisným
číslom XXXX v W., na parc. reg. „C“ č. 8399/93, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie W..
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 5. decembra 2018, č.k. 21C/13/2017-186 bola žalovaným
uložená povinnosť vypratať predmetný byt bez nároku na bytovú náhradu. Žalovaní 1/ a 2/ vyvesili na
balkóne bytu v mesiaci august 2018 transparent s textom: „p. I.“, ktorý transparent tam visí doposiaľ.

Následnebolodňa26.10.2018podanétrestnéoznámenievočižalovaným,ktoréjevedenénaOkresnom
riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave.14. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

15. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby.

16. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaným ustanovení Občianskeho

zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé
nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chránenej v zmysle § 19b ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. V súvislosti
s uvedeným považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že každý názor, stanovisko, či kritika, je
vzhľadom na význam slobody prejavu podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako jedného

z pilierov každej demokratickej spoločnosti zásadne prípustnou záležitosťou. V každom konkrétnom
prípade je vždy nevyhnutné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej
povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku
proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Samotné zverejnenie možného nepravdivého
údaja dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto

dobrej povesti. Na druhej strane každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať
takýto zásah. Takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú
už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že obsah transparentu je spôsobilý vyvolať

pochybnosti o dobrej povesti žalobcu a nemožno preto vylúčiť, že tým došlo k porušeniu práva na
ochranu proti zásahu do dobrej povesti žalobcu v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka,
pričom samotný nárok žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu osvedčený a je potrebné nariadiť
neodkladné opatrenie navrhované žalobcom. Podľa názoru odvolacieho súdu už samotné neodkladné
opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej

úpravy pomerov medzi stranami. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dôvodné poučiť žalovaných,
ktorým sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej, nakoľko s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu si len ťažko možno predstaviť žalobu, ktorú by žalovaní
mohli podať voči žalobcovi, keď títo mali možnosť svoje práva voči žalobcovi uplatniť v prebiehajúcom
konaní o uloženie povinnosti vypratať predmetný byt. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodné

poučiť žalovaných o možnosti podania žaloby na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na
náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, a to s prihliadnutím na
uloženú povinnosť.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388

CSP zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

19. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.