Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211313
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6411211313.7

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ A. A., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. D. XX, XXX XX I. K., 2/ U.. F. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom A. D. XX, XXX XX I. K., 3/ S. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. D. XX, XXX XX I. K.,
proti žalovanému Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XX, XXX XX I., právne zastúpenému

JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov 1/-3/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 4C/223/2011-283 zo dňa 30. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný

súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 30. 09. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1/ sumu 5400,- Eur, žalobcovi 2/ sumu 5400,- Eur a žalobkyni 3/ sumu 5400,- Eur z
titulu nemajetkovej ujmy, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Žalobu
žalobcov 1/-3/ vo zvyšku nemajetkovej ujmy presahujúcu sumu 5400,- Eur zamietol (druhý výrok). Ďalej
konštatoval, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia 1/-3/ sa žalobou okrem iných domáhali

zaplatenia nemajetkovej ujmy.
Okresný súd vo veci rozhodol dvakrát, dvakrát Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok a vrátil
na nové dokazovanie. V priebehu predchádzajúcich konaní bola právoplatne vyriešená otázka náhrady
škody vo výške 1 035,47 Eur, ako aj náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 600,- Eur. Predmetom tohto
konania bola náhrada nemajetkovej ujmy presahujúca sumu 600,- Eur.
Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobkyňa 1/ na základe rozhodnutia

o pridelení bytu z 03. 09. 1982 a zápisnice o dohode o odovzdaní bytu z 19. 11. 1982 je nájomcom
trojizbového bytu na Ulici A. D. XX v I.J.. Byt sa nachádza v dome, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.
Žalobcovia 2/, 3/ sú deti žalobkyne 1/, ktoré s ňou od pridelenia bytu trvale žijú a spoločne uhrádzajú
náklady, a preto tvoria domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Pretože
žalobcovia 1/-3/ uplatňujú práva týkajúce sa bytu, sú i žalobcovia 2/, 3/ aktívne legitimovaní na podanie
žaloby. Žalovaný odpojil dňa 18. 09. 2009 byt číslo X, v ktorom bývajú žalobcovia 1/-3/, od elektrickej

energie. Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 20. 10. 2009 v konaní 9C 224/2009, predbežným opatrením
uložil žalovanému zabezpečiť na svoje náklady prívod elektrickej energie. Uvedené rozhodnutie potvrdil
aj Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 17. decembra 2009 v konaní 12Co/ 393/2009. Už aj v odôvodnení
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplynulo, že obrana žalovaného ohľadne odpojenia
elektrickej energie na zabezpečenie jeho povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 415 a 420 OZ
nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Okresný súd poukázal aj na rozpor revíznej správy zo dňa 26. 07.

2009 a obsah revíznej správy zo dňa 25. 10. 2009. Podľa názoru prvoinštančného súdu, ak neboli
dané zákonné dôvody na odpojenie elektrickej energie a žalovaný odpojil žalobcov 1/-3/ od prívoduelektrickej energie do bytu, zasiahol potom bezprávnym spôsobom do trvajúceho zmluvného vzťahu
žalobcov 1/-3/ o dodávke elektrickej energie a znemožnil im riadne užívanie bytu, čím súčasne porušil
aj svoje povinnosti ako prenajímateľ nehnuteľností.

Okresný súd poukázal na rozsudok okresného súdu sp. zn. 9C/224/2009 zo dňa 09. 03. 2010,
právoplatný dňa 04. 05. 2010, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zabezpečiť prívod elektrickej
energie pre žalobcov 1/-3/. Žalovaný si túto povinnosť stanovenú rozsudkom nesplnil, preto sa
žalobcovia 1/-3/ museli domáhať svojho práva v exekučnom konaní. Žalovaný stav vytvorený odpojením
od elektriky predlžoval, podával návrh na odklad exekúcie, neskôr na zastavenie exekúcie, a preto k

pripojeniu elektrickej energie došlo až dňa 18. 11. 2010.
Obranu žalovaného týkajúcu sa ochrany životy a zdravia žalobcov 1/-3/ z dôvodu rekonštrukcie
nehnuteľnostívyvrátilajznalecU..K.W.pribratývtrestnomkonanípodč.ČVS-ORP-715/OVK-ZH-2009,
ktorý posudzoval stav elektrickej inštalácie a konštatoval, že závady na elektrických rozvodoch sa týkali
len spoločných priestorov a netýkali sa bytu žalobcov 1/-3/. Podľa záverov znalca sa jednalo o závady,
ktoré bolo možné odstrániť vo veľmi krátkom čase, v horizonte niekoľko hodín, maximálne dvoch,

troch dní. Ku dňu odpojenia elektrickej energie bolo možné zabezpečiť prívod elektrickej energie do
bytu žalobcov 1/-3/. Aj znalec po ohliadke nadobudol dojem, že konanie odporcu bolo účelové, prinútiť
žalobcov 1/-3/ rezignácii a odsťahovaniu.
Právo na bývanie patrí k základným ľudským právam. Už v predchádzajúcich súdnych konaniach súdy
konštatovali porušenie práv žalobcov 1/-3/ vyplývajúcich z ich práva na bývanie. Nie je sporné, že

žalovaný nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu, ukladajúce mu povinnosť pripojiť žalobcov 1/-3/
na elektrickú energiu. Nemal žiadny zákonný dôvod na to, aby predlžoval obdobie, počas ktorého nebola
zabezpečená dodávka elektrickej energie pre žalobcov 1/-3/. Tvrdenie žalovaného o tom, že dochádzalo
k ohrozeniu zdravia, potreboval projekty a stanoviská pamiatkarov, sú len účelové tvrdenia, ktoré
nezodpovedajú danému stavu veci. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia 1/-3/ v byte počas celej

doby nebývali vyvrátila aj svedkyňa A. I. a potvrdila podmienky v byte, ktoré opisovali žalobcovia 1/-3/.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný úmyselne odpojil žalobcov
1/-3/ od dodávky elektrickej energie, napriek tomu, že vedel, že sú na jej dodávku bezprostredne
odkázaní, či už vo vykurovaní alebo vo všetkých elektrických spotrebičov a tento stav umelo predlžoval
až na obdobie 14 mesiacov. Žalobcovia 1/-3/ uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že útrapy, ktoré za

toto obdobie vytrpeli, či už v lete alebo v zime. Žalobcovia 1/-3/ museli vstávať do tmy, po byte chodili za
tmy len s lampášom v ruke, museli vstávať o hodinu skôr ako obyčajne, aby si mohli na malom plynovom
variči zohriať vodu, mohli sa umyť a to v studenej nevykúrenej kúpeľni. V zimných mesiacoch, keď boli
vonku mrazy, bola v byte ešte nižšia teplota, chodili po byte oblečení vo vetrovkách s čiapkou na hlave
a pre zimu sa nedalo v byte ani sedieť, keď sa dýchalo, vytvárala sa para z úst. Žalobca 2/ v dôsledku

takýchto podmienok chodil do práce len s vypätím všetkých síl. Odpojením od elektrickej energie boli
žalobcovia 1/-3/ odpojení od prístupu k informáciám, nemohli pozerať televízor, prať chodievali k svojej
známej, ktorej museli uhradiť náklady, nemohli vysávať, nemohli uskladniť potraviny v chladničke a v
takýchto podmienkach museli prežiť Vianočné a Veľkonočné sviatky. Takýto stav odpojenia elektrickej
energie zanechal na nich následky v podobe strachu z akéhokoľvek výpadu elektrickej energie. Toto

ich tvrdenie potvrdzuje i konanie sp. zn. 7C/66/2013, kde z predpokladaného správania žalovaného a z
obavy o opätovný zásah do elektrickej energie podali žalobcovia 1/-3/ dňa 22. 10. 2013 inú žalobu.
Uvedeným konaním žalovaný zasiahol do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcov 1/-3/, preto nesie
občiansko- právnu zodpovednosť vyplývajúcu z ochrany osobnosti uvedenú v § 11 OZ. Žalobcovia 1/-3/
taktiež preukázali, že týmto zásahom došlo u nich k ujme a to na psychicko-sociálnej integrite a aj

príčinnú súvislosť medzi touto ujmou a neoprávneným zásahom žalovaného.
Okresný súd uviedol, že zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi
mierou ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto ujmy;
vždy ide o právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej
osoby.Vprípade,akvdôsledkuobzvlášťzávažnéhoneoprávnenéhozásahudoosobnostifyzickejosoby

dôjde k vzniku nemajetkovej ujmy, v oblasti občianskeho práva sa využíva satisfakčná funkcia peňazí,
ktoré v prípade vzniku nemajetkovej ujmy majú reparačnú funkciu.
Pod pojmom zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere možno rozumieť
nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v osobnostnej sfére fyzickej osoby a ktorú táto fyzická osoba vzhľadom
na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a

prežíva ako závažnú.
Z obsahu ustanovenia § 13 ods. 2 OZ nevyplýva skutočnosť, že by priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch bolo podmienené súčasným priznaním primeraného zadosťučinenia, tzv. morálnej
satisfakcie.Podmienkoupriznanianáhradynemajetkovejujmyvpeniazochjepredovšetkýmskutočnosť,že morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí ako nepostačujúca, pričom
v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere.
Posúdenie splnenia takejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý musí vychádzať z

jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov, objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej došlo k neoprávnenému zásahu do
oblasti fyzickej osoby, vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvania ako
závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste a v postavení postihnutej osoby.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že byt žalobcov 1/-3/ sa nachádza v centre mesta. Až do odpojenia
elektrickej energie to bol byt prvej kategórie. V byte bola zabezpečená dodávka elektrickej energie,
žalobcovia 1/-3/ pravidelne platili dodávku elektrickej energie a okrem všetkých bežných spotrebičov
zodpovedajúce dnešnej dobe, byt bol vykurovaný elektrickou energiou. O týchto skutočnostiach
žalovaný vedel.
Závažnosť ujmy, ktorá vznikla u žalobcov 1/-3/ v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu

osobnosti, nie je jediným a výlučným kritériom na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Pri určení výšky sa musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Žalovaný odpojil žalobcov 1/-3/ od elektrickej energie v čase pred blížiacou sa zimou. Nerešpektoval
žiadne právoplatné rozhodnutia súdu, ktoré mu ukladali povinnosť pripojiť žalobcov 1/-3/ na dodávku
elektrickej energie. Rôznymi podaniami sa snažil tento stav predĺžiť a u žalobcov 1/-3/ trvala doba

odpojenia od elektrickej energie 427 dní.
Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy okresný súd prihliadol na spôsob, akým žalovaný zasiahol
do osobnostnej sféry žalobcov 1/-3/. Podľa názoru okresného súdu žalovaný odpojením bytu od
elektrickej energie chcel dosiahnuť uvoľnenie bytu žalobcami 1/-3/, pričom zasiahol do ich základnej
ľudskej podstaty, a to ľudskej dôstojnosti na primeraný život zodpovedajúci súčasným podmienkam a

stavu, v ktorej sa vývoj spoločnosti nachádza.
Otázka miery zavinenia žalovaného sa pre určenie výšky peňažnej náhrady stala zásadným spôsobom
spoluurčujúcou a je aj jedným z kľúčových hľadísk pre navýšenie peňažnej náhrady. To napokon
zodpovedá aj základnému zmyslu finančnej náhrady, t.j. zmyslu satisfakčnému, keď potreba finančnej
satisfakcie narastá v priamej úmere k miere zavinenia pôvodcu zásahu, keďže vyššou mierou zavinenia

sa neoprávnenosť zásahu do osobných práv vždy zosilňuje. Úmysel žalovaného okresný súd vyjadril aj
zvýšením výšky peňažného zadosťučinenia.
Súd preto prihliadol na všetky uvedené relevantné skutočnosti a určil primeranú náhradu za vzniknutú
nemajetkovú ujmu u každého žalobcov vo výške 6 000,- Eur. Pretože ohľadne sumy 600,- Eur bolo
právoplatne rozhodnuté, okresný súd uložil žalovanému zaplatiť každému žalobcovi sumu 5 400,- Eur.

Nakoľko sa žalobcovia 1/-3/ žalobou domáhali zaplatenia sumy 32 879,- Eur, súd prvej inštancie vo
zvyšku žalobu žalobcov 1/-3/ zamietol.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O. s. p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobcovia 1/ - 3/ a žalovaný podali v zákonnej lehote odvolanie.
Žalobcovia 1/ - 3/ v odvolaní žiadali, aby odvolací súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovel. Poukázali
na to, že žalovaný ich úmyselne odpojil od dodávky elektrickej energie. Tento stav trval 14 mesiacov. V
konaní uniesli dôkazné bremeno ohľadne útrap, ktoré za uvedené obdobie vytrpeli. Kvôli správaniu sa
žalovaného museli vstávať v tme. Po byte chodili len s lampášom v ruke a museli vstávať o hodinu skôr,

aby si mohli na malom plynovom variči zohriať vodu na umytie, a to v studenej nevykúrenej kúpeľni.
V zimných mesiacoch bola v byte ešte nižšia teplota, museli chodiť v byte oblečení vo vetrovkách s
čiapkou na hlave, pričom kvôli zime sa nedalo ani sedieť. Žalobca 2/ v dôsledku týchto podmienok chodil
do práce len s vypätím všetkých síl. V zime bola v byte taká teplota, že keď sa dýchalo, vytvárala sa
para z úst a námraza bola na obkladačkách. Odpojením od elektrickej energie boli odpojení od prístupu

k informáciám, nemohli pozerať televízor, chodievali prať k ich známej, ktorej museli uhradiť všetky
náklady. Cesta k nej bola ponižujúca s taškami zo špinavým prádlom. Ďalej nemohli vysávať, uskladniť
potraviny v chladničke. Nemohli ich navštevovať príbuzní ani ich kamaráti. Žalovaný svojím konaním
zasiahol do ich občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Došlo u nich k ujme v psychicko-sociálnej integrite
a bola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi touto ujmou a neoprávneným zásahom zo strany

žalovaného. Dodnes aj krátkodobý výpadok elektriny vyvoláva u nich strach, či ich žalovaný neodpojil od
elektriny. Súd prvej inštancie im priznal za každý takto prežitý deň náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
14,- Eur, ktorú nepovažujú za adekvátnu. Verejne známym osobám bola priznaná nemajetková ujma
vo väčšom rozsahu, aj keď sa jednalo o ujmu, ktorá trvala neporovnateľne kratšiu dobu, poukazujúc naprípady uvádzané v médiách. Okresný súd v rozsudku nestanovil odškodné za každý jeden deň prežitý
v nedôstojných, dehonestujúcich podmienkach. Podľa ich názoru suma 77,- Eur za každý prežitý deň v
uvedených podmienkach nie je vysoká vzhľadom na podmienky, v ktorých museli žiť.

3. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku okresného súdu žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu
žalobcov 1/ - 3/ v celom rozsahu zamietol. Podľa jeho názoru napadnutý rozsudok neobsahuje atribúty
v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., preto je nepreskúmateľný. Uviedol, že žalobcom 1/ - 3/

z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zaplatil sumu 600,- Eur, a to každému z nich. Ďalej nesúhlasil s
výškou priznaného nároku žalobcom 2/, 3/, s ktorými nemá žiaden právny vzťah. V jeho úmysle nebolo
dosiahnuť vysťahovanie žalobcov 1/ - 3/. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia žalovaných 1/ - 3/, že neprejavil
ľútosť nad svojím konaním a neospravedlnil sa. Na pojednávaní konanom dňa 10. 09. 2012 uviedol, že
odpojenie od elektrickej energie nevykonal ako akt pomsty, ale ako preventívne riešenie, aby nedošlo
k ujme na živote a zdraví žalobcov 1/ - 3/. Tieto skutočnosti zopakoval aj na pojednávaní dňa 30. 09.

2015. Zapojenie elektrickej energie nebolo hneď možné z dôvodov administratívnych prekážok. Ani v
trestnom konaní nebol preukázaný jeho úmysel poškodiť záujem žalobcov 1/ - 3/. Ďalej zdôraznil, že
trestné konanie voči nemu bolo zastavené, preto znalecký posudok je listinným dôkazom a okresný
súd teda vydal prekvapivé rozhodnutie, keď sa zaoberal tým, či odpojenie od elektrickej energie bolo
alebo nebolo odôvodnené. Okresný súd mal v konaní vykonať výsluch U.. W. a taktiež aj osoby, ktorá

vydala revíznu správu o potrebe odpojenia prívodu elektrickej energie. Skutočnosť, že sa v jednotlivých
konaniach aktívne bránil (v exekúcii podával námietky a návrhy na odklad, resp. zastavenie exekúcie),
uplatňoval svoje právo na spravodlivé súdne konanie a spravodlivý proces. Jeho úmysel v konaní nebol
preukázaný, ani skutočnosť, že by konal v neprospech žalobcov 1/- 3/. Podľa jeho názoru žalobcovia
1/ - 3/ sa mohli vzniknutej ujme vyhnúť tým, že by si dočasne po dobu, kým bola odpojená elektrická

energia našli iné bývanie, čo bolo jednoznačne v ich možnostiach, keďže za užívanie predmetného bytu
mu mesačne platia nájomné vo výške 10,- Eur. Keby sa žalobcovia 1/ - 3/ vysťahovali z bytu, vyhli by sa
nepriaznivým následkom, ktoré v konaní uvádzali, a zároveň by si zachovali aj pôvodné bývanie, keďže
mohli naďalej výšku nájomného uhrádzať. Žalobcovia 1/ - 3/ svojvoľne zotrvali v byte napriek tomu,
že mali možnosti aj prostriedky na zabezpečenie si iného ubytovania, a preto túto skutočnosť okresný

súd mal pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zohľadniť. Zároveň nie je možné z odôvodnenia
rozsudku vyvodiť, akým spôsobom bola výška nemajetkovej ujmy určená. Ako jeden z predpokladov
na jej určenie by mohla slúžiť práve skutočnosť, za akú sumu by si mohli žalobcovia 1/ - 3/ v čase
nepriaznivého stavu zaobstarať adekvátne náhradné bývanie. V čase trvania odpojenia elektrickej
energie bola suma nájomného za trojizbový byt cca. 350,- Eur. Vzhľadom na uvedené sumu 1.285,-

Eur za mesiac považuje za nedôvodnú a neprimeranú. Okresný súd priznal každému zo žalobcov
nemajetkovú ujmu vo výške cca 428,- Eur za mesiac. Takto priznaná nemajetková ujma znamená,
že každý zo žalobcov si mohol prenajať trojizbový byt. I podľa Európskeho súdu pre ľudské práva
by priznaná finančná náhrada napr. v konaniach o ochranu osobnosti nemala byť neprimeraná iným
finančným kompenzáciám, napr. výške náhrady za utrpenie o bolesť (Karhuvaara a Iltalehti v. Fínsko).

Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27. 04. 2006, z
ktorého vyplýva, že priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu a
dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach. Podľa jeho názoru okresný
súd porušil zásadu právnej istoty, keď predchádzajúcim rozsudkom priznal žalobcom 1/ - 3/ náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 600,- Eur pre každého a napadnutým rozsudkom priznal každému sumu

vo výške 6.000,- Eur, čo predstavuje 10-násobok pôvodne priznanej sumy nemajetkovej ujmy. Takéto
rozhodnutie nemá podľa jeho názoru žiadnu oporu v inštitúte právnej istoty a nemohlo byť ani objektívne
predvídateľné.

4. Žalobcovia 1/ - 3/ vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalovaný odpojenie od elektrickej

energie vykonal na základe predchádzajúcej prípravy za účelom dosiahnuť ich vysťahovanie sa z bytu.
Síce sa na poslednom pojednávaní ospravedlnil, avšak takým spôsobom, ktoré nepovažujú za úprimné.
Ponechal ich v dehonestujúcich podmienkach, v ktorých museli žiť a trpieť 427 dní, a to v zime, v tme,
bez sledovania televízora, museli si umývať ruky v studenej ľadovej vode a chodiť cez celé mesto so
špinavým prádlom. Uviedli, že byt užívajú od roku 1982, t.j. od pridelenia bytu A. v I.J.. V tomto byte

nerušene bývali až do mája roku 2005, keď žalovaný kúpil byt. Žalovaný sa opätovne pokúsil odpojiť od
elektrickej energie a len v dôsledku konania polície k tomuto nedošlo. Tým, že žalovaný nerešpektoval
rozhodnutia okresného súdu ani krajského súdu, ani exekučného súdu, ich stav utrpenia trval 427 dní,
a preto je žalovaný zodpovedný za výšku nemajetkovej ujmy. Tvrdenia žalovaného o jeho ľútosti aospravedlnení sa sú účelové, aby im nemusel uhradiť náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj majetkovú
ujmu. Nájomné vo výške 14,60 Eur bolo stanovené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Platnosť a trvanie nájmu bolo preukázané v iných súdnych konaniach.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/- 3/ opätovne zdôraznil, že jeho úmysel konať v
neprospech žalobcov 1/ - 3/ nebol preukázaný a už vôbec nie dosiahnuť ich vysťahovanie. Nemajetková
ujma nie je ocenením vytrpených útrap. Má byť len primeraným zadosťučinením pre toho, koho
osobnostné práva boli porušené. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom

súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to vo vzťahu k postihnutej
osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená
požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka
nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa. Žalovaný opätovne
zopakoval svoje odvolacie argumenty ohľadne výšky priznanej nemajetkovej ujmy, ktorú považoval za
neadekvátnu.

6. Odvolanie žalobcov 1/-3/ bolo podané dňa 12. 11. 2015 a žalovaného dňa 13. 11. 2015, teda ešte za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený
zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach,

v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo
potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalobcov 1/-3/ a žalovaného v odvolaní.

11. Základom právnej ochrany osobnosti je úprava v Ústave Slovenskej republike a to v druhej hlave
(viď Čl. 16 zakotvujúci nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia; Čl. 19, ktorý upravuje právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti a na ochranu mena).

12. Ochrana osobnosti je v Občianskom zákonníku upravená v ustanoveniach § 11 až § 16. Občiansky
zákonník zakotvuje fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, ktoré smeruje proti štátu (§ 11), v rámci
ktorého sa fyzickej osobe poskytujú právne prostriedky, ktorými možno realizovať právo na ochranuosobnosti prostredníctvom štátnej donucovacej moci voči tretím osobám. Realizácia práva na ochranu
osobnosti je možná len vtedy, keď predtým niekto iný protiprávne zasiahol do sféry osobnosti človeka,
čiže keď nerešpektoval právo fyzickej osoby späté s jeho osobnosťou

13. Pokiaľ ide o ochranu cti a dôstojnosti fyzickej osoby, je možné občiansko-právne prostriedky ochrany
osobnosti použiť v každom prípade, keď došlo k neoprávnenému zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý
privodiť fyzickej osobe ujmu.

14. Občiansky zákonník upravuje v § 13 špecifické prostriedky na ochranu osobnosti, a to: 1/
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, 2/ aby sa následky protiprávnych zásahov odstránili, 3/
primeraného zadosťučinenia - satisfakcie, 4/ náhrady nemajetkovej ujmy a to v prípade, pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie. Výšku takejto peňažnej náhrady určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Táto výška sa určí
úhrnne a jednorázovo. Kritériá pre priznanie finančného odškodnenia ustanovuje Občiansky zákonník

veľmi všeobecne s tým, že súd vždy podľa voľného sudcovského uváženia prihliadne na všetky detaily,
okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu.

15. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov objektívnym kritériom posúdenia
dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, či by sa v konkrétnej situácii,

za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú ujmu vzhľadom na jej
intenzitu, rozsah, trvanie ako závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste a v postavení
postihnutej fyzickej osoby (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 13. apríla 2011, sp. zn. III. ÚS 154/2011)

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci okresný súd už rozsudkom č. k.

4C/223/2011-164 zo dňa 29. 10. 2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/-3/, každému
zvlášť sumu 600,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Predmetný výrok rozsudku
nadobudol právoplatnosť dňom 27. 11. 2012.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu (stotožňujúc sa so záverom prvoinštančného súdu) žalobcovia 1/

- 3/ preukázali, že protiprávnym konaním žalovaného utrpeli ujmu, bolo zasiahnuté do ich základných
práv garantovaných Ústavou SR, a to do práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, práva
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v dôsledku odpojenia
od elektrickej energie žalovaným, hoci riadne platili nájomné a platby súvisiace s dodávkou elektrickej
energie. Tento protiprávny stav trval 14 mesiacov a to napriek tomu, že žalovanému bola súdnymi

rozhodnutiami (vrátane predbežného opatrenia) okresného súdu uložená povinnosť zabezpečiť prívod
elektrickej energie. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že nebolo
možné zabezpečiť prívod elektrickej energie do bytu, ktorý užívali žalobcovia 1/ až 3/, z titulu vád
ohrozujúcich ich život a zdravie.

18. Ako už bolo uvedené, výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu. Odvolací súd
konštatuje, že okresný súd jasne, zrozumiteľne vysvetlil úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní
o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na
atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia tak, aby bol dosiahnutý
účel kompenzácie. Odvolací súd zdôrazňuje, že výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom

bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu (žalovaného) likvidačne. Vzhľadom na uvedené okresný
súd správne prihliadol na individuálne okolnosti tohto prípadu.

19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky priznanej nemajetkovej ujmy v
peniazoch postupoval v súlade so zákonom, keď poukázal na všetky relevantné skutočnosti, ktoré

zohľadnil pri určení nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedených právnych úvah a tieto odvolací
považuje za rozhodujúce pre daný prípad. Pokiaľ žalobcovia 1/-3/ i žalovaný vyčítajú okresnému súdu
výšku (ne)priznanej nemajetkovej ujmy, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd správne vysvetlil,
aké kritériá vzal do úvahy pri určení výšky nemajetkovej ujmy a týmto záverom z hľadiska ich správnosti
nemožno nič vyčítať. Preto odvolací súd považuje jeho rozhodnutie v danom smere za správne a

vzhľadom na všetky okolnosti určujúce túto výšku ju odvolací súd považuje za primeranú.

20. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy okresný súd
správne bral do úvahy celé obdobie, počas ktorého došlo k zásahu do ústavne garantovaných právžalobcov1/-3/.Zustálenejrozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovvyplýva,ževýškanemajetkovejujmy
sa matematicky neprepočíta na každý deň, počas ktorého protiprávny zásah trval, ani sa neprihliada na
eventuálne majetkové hodnoty, ktoré je možné nadobudnúť za priznanú majetkovú ujmu. Pre úplnosť

odvolací súd uvádza, že žalobcami 1/-3/ uplatnená výška nemajetkovej ujmy (32 879,- Eur pre každého
zo žalobcov) býva zo strany všeobecných súdov priznávaná výnimočne, v prípade extrémne závažných
porušení oprávnených práv a záujmov postihnutých osôb a v prípade najzávažnejších následkov, napr.
usmrtenie, spôsobenie závažnej ujmy na zdraví (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4Co/470/2011 z 20. 02. 2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/465/2014 z 30.

07. 2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/228/2012 z 26. 09. 2013).

21. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že nielen žalobkyni
1/ ale i žalobcom 2/-3/ vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože sú osobami, ktoré žijú
so žalobkyňou 1/ v spoločnej domácnosti a protiprávnym konaním žalovaného bolo zasiahnuté do ich
základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie

bývalého A. v I. K. o pridelení bytu Č.j. V. z 03. 09. 1982 (č. l. 5 spisu), z ktorého vyplýva, že byt bol
pridelený žalobkyni 1/ a „príslušníkom jej domácnosti“, t.j. i žalobcom 2/-3/, pričom žalobcovia 2/-3/ sú
dlhodobo prihlásení k trvalému pobytu na adrese I.J., A. D. XX. Z uvedených dôvodov boli žalobcovia
1/-3/ aktívne vecne legitimovaní v tomto konaní.

22. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného poriadku potvrdiť.

23. Pretože súd prvej inštancie konštatoval vo výroku rozsudku, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa v tom čase platného ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., o

trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).