Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Mariana Muránska
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201037
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218201037.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babin ovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne P. B., nar. X.XX.XXXX, K.
XXX, T., zastúpenej JUDr. Igorom Šafranom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 66, proti
žalovaným 1./ POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 2./ Y. T., S. XXX, o zdržanie sa použitia
dohodyozrážkachzomzdyspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhov1.radeprotirozsudkuOkresného
súdu Bardejov z 15.10.2018, č.k. 3Csp/40/2018 - 71 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných prímov zo dňa 1.2.2013 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
Vyslovil, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že medzi stranami sporu bola dňa
1.2.2013 uzatvorená zmluva o úvere, súčasťou ktorej bola dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných prímov
s tým, že táto dohoda môže zabezpečiť plnenie z už splatnej pohľadávky, nie z pohľadávky, ktorá sa
stane splatnou do budúcnosti. Vec právne posúdil podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka
a zdôraznil, že je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere.
Pokiaľ ide o namietanú dohodu o zrážkach zo mzdy ustálil, že žalobkyňa nemala možnosť individuálne
zmluvu pripomienkovať. Keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú otvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu
zmluvnýchpodmienok,čitietonespôsobujúhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred prednaformulovanej zmluvy. Poukázal tiež na výsluch
žalobkyne v tomto konaní a ustálil, že žaloba žalobkyne je opodstatnená a tejto vyhovel. O trovách
konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1.rade, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentuje tým, že žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na žiadanom určení v zmysle predpokladov § 137 CSP. Rozhodnutie o určenie v tomto konaní by
nevytvorilo podľa žalovaného pevný základ a právny rámec pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom
ďalšejžalobynavydanieprípadnéhobezdôvodnéhoobohatenia,čiurčenieneplatnostizmluvy.Žalovaný
uvádza len demonštratívny výpočet určujúcich žalôb, ktoré v tomto prípade žalobkyňa mohla podať bez
zákonného predpokladu, pričom aktuálna právna úprava neumožňuje podávanie nezmyselných žalôb,
ktoré nič neriešia. Vytýka ďalej súdu prvej inštancie nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie s tým, žeuvádzané dôvody odvolania opodstatňujú podľa žalovaného postup podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/,
h/ CSP. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade opodstatnené nie je.
6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným v
1.rade bola dňa 1.2.2013 uzatvorená zmluva o úvere o poskytnutí úveru 400,- eur a žalobkyňa sa
zaviazala zaplatiť žalovanému v 1. rade, ako veriteľovi, túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
288,- eur, teda spolu 688,- eur v štyroch splátkach. V ten istý deň bola medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1.rade podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných prímov a je tiež zrejmé, že listom zo dňa
1.3.2016 požiadal žalovaný v 1.rade o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa dlžníka - žalobkyne.
7. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného
plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť
na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť
spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či
pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je
značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
8. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo
mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažných porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v
prípade neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy, ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy, ako
neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP).
9. Nebolo sporné, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade z 1.2.2013
predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., v rámci ktorých
žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj zo samotnej predtlačenej úverovej
zmluvy a predtlačenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy
žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Naviac, v tejto súvislosti poukazovala na skutočnosť, že pri uzatváraní
kontraktu sa domnievala, že uzatvára iba zmluvu o úvere. Namieta, že uzatvorená zmluva neobsahuje
predpoklady vyžadované § 9 ods. 2 písm. c/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmluve je uvedený nesprávny
údaj o RPMN a výška úrokovej sadzby 39,15 % štvornásobne prevyšuje priemerné úrokové miery z
úverov poskytovaných v eurách rezidentom eurozóny so splatnosťou do jedného roka, pričom tieto
okolnostispôsobujúbezúročnosťabezpoplatkovosťúveru(§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.).
10. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy je síce spísaná na samostatnom tlačive, to však nič
nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný v 1.rade nárok nemá.
11.Jepotrebnésiuvedomiť,žežalobkyňasaprirealizáciidohodyozrážkachzomzdydostávadopozície
subjektu strácajúceho právo disponovať svojim majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie na,
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na
majetok dlžníka, bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide
o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej konkrétnej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto
okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o
zrážkach zo mzdy.12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na čo súd musí brať ohľad.
13. Ak by vnútroštátne právo umožňovalo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov Smernice 93/13/EHS.
14. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má síce svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými
zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia, preto
je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.
Vzhľadom na potencionálne nebezpečenstvo možnosti vymoženia úžerného plnenia vyplývajúceho z
preskúmavanej zmluvy (dohodnutá neprimeraná úroková sadzba), je žaloba žalobkyne prípustná a
nutná.
15. K odvolacej námietke nepreukázaného naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c/ CSP
odvolací súd uvádza, že špecifické postavenie spotrebiteľa, ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,početnájudikatúrasúdoveurópskychspoločenstievavnie
vposlednomradeajdomácaprávnaúprava.Spotrebiteľpotrebujemaťvyriešenúotázkuplatnostizmluvy
o úvere, resp. na ňu nadväzujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy. Postavenie spotrebiteľa sa stane istejšie,
nebude vystavený vykonávaniu zrážok zo mzdy za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore z dobrými
mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení vyplýva
napokon aj priamo zo zákona, a to z ust. §3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd o uplatnenú námietku za nedôvodnú.
16. S poukazom na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 387 ods.1 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojením s § 255 ods.1
CSP. Žalovaný v 1. rade nebol úspešný v odvolacom konaní a žalobkyni v tomto štádiu konania žiadne
preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.