Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116215183.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcov: 1. N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. XXXX/X, H., 2. R. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 3. A. U., nar. X.X.XXXX, bytom N.
XXXX/X, H., 4. O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 5. R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
XXXX/X, H., 6. M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 7. O. Y., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/

X, H., 8. O. K., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 9. W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/
X, H., 10. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 11. C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
X, H., 12. A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 13. C. S., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X,
H., 14. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 15. O. T., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X,
H., 16. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 17. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
X, H., 18. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 19. W. O., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/

X, H., 20. O. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 21. O. B., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X,
H., 22. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 23. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X,
H., 24. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 25. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
X, H., 26. O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 27. V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/
X, H., 28. I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 29. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/
X, H., 30. R. M., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 31. S. R., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X,

H., 32. O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 33. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
XX, H., 34. R. G., nar. X.X.XXXX, bytom V. Y. X, H., 35. V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X,
H., 36. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 37. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X,
H., 38. V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 39. M. G., nar. X.XX.XXXX, bytom A. Z. X, H.,
40. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. X, H., 41. M. U., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 42.
O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 43. V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 44.

F. O., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 45. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. M. X, H., 46. M.
O., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 47. V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 48. S.
T., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 49. C. T., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 50. R. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 51. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 52. G. G.,
nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 53. S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 54. S. Y.,
nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 55. A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 56. S. O.,

nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 57. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 58. U. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 59. V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 60. Z. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 61. M. N., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 62. M. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. X, H., 63. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 64. S. G., nar. X.X.XXXX,
bytom N. XXXX/X, H., 65. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 66. V. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. XXXX/X, H., 67. Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 68. T. S., nar. XX.X.XXXX,

bytom N. XXXX/X, H., 69. D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, C. D. A., 70. F. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XB, H., 71. R. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. XB, H., 72. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/X, H., 73. V. A., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 74. T. P., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/
X, H., 75. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 76. W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXE, H.,
77. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 78. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, H.,
79. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., 80. M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, H., v

zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Trnava, Beethovenova
26, v konaní právne zastúpeným advokátskou kanceláriou: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 2, IČO: 36 662 291, proti žalovanej: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 119, IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 843,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.
27C/31/2017-199 zo dňa 6.4.2018 - žalobcov v celom rozsahu a žalovanej proti výroku II. o náhrade

trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhu žalobcov 1 až 80 na zmenu subjektu na strane žalobcu tak, aby do konania na ich
miesto vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Trnava, Beethovenova
26, v y h o v u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 89 ods. 1 a 3, § 92 ods. 1, § 161 ods. 1 a 3 a
v časti náhrady trov konania § 251, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), s použitím § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (ďalej len ZoVB).

3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností vyplývajúcich zo spisu, že žalobou
doručenou súdu dňa 30.6.2016 sa žalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súp. č. XXXX v H. domáhajú od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe sa
uvádza, že v zastúpení žalobcov vystupuje Bytové družstve so sídlom v Trnave a že všetci sú zastúpení

spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o. K žalobe bolo pripojené plnomocenstvo
zo dňa 10.6.2016 pre uvedenú advokátsku kanceláriu, v ktorom sa uvádza, že vlastníci bytov a
nebytových priestorov domu súp. č. XXXX zastúpení správcom bytového domu Bytovým družstvom
so sídlom v Trnave, udeľujú splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárii, pričom splnomocnenie je
podpísané Bytovým družstvom so sídlom v Trnave. Advokátska kancelária následne podala žalobu

na súd. Predmetná advokátska kancelária doručila súdu aj druhé splnomocnenie zo dňa 10.6.2016,
v ktorom sa uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov, za ktorých koná v zmysle § 8b
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. správca bytového domu Bytové družstvo so sídlom v Trnave, udeľujú
splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárii. Uznesením č.k. 27C/31/2017-177 zo dňa 2.2.2018 súd
vyzval žalobcov, aby v lehote 15 dní súdu predložili originál splnomocnenia preukazujúceho oprávnenie

advokátskej kancelárie na zastupovanie žalobcov v konaní podpísaného žalobcami. Právny zástupca na
výzvu zareagoval podaním, v ktorom uviedol, že v konaní bol preukázaný princíp priameho zákonného
zastúpenia vlastníkov správcom podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Mal za to, že obnova bytového
domu spojená s dojednaním úverovej zmluvy priamo súvisí so správou bytového domu. Uviedol, že
v prípade predloženej plnej moci sa jedná o dohodu o plnomocenstve dojednanú vlastníkmi bytov a

nebytových priestorov len zastúpených správcom v mene a na účet vlastníkov v súlade so zákonným
zastúpením podľa § 8b ods. 1 ZoVB.

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že keďže sú stranou sporu označení jednotliví vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome, bolo v zmysle § 92 ods. 1 CSP potrebné, aby tieto označené subjekty

udelili písomne splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie ich v konaní.
Z dikcie ustanovenia § 92 ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva, že strana udelí písomne splnomocnenie
splnomocnencovi, a nie jej tvrdený zákonný zástupca.

5. Naviac, nebolo ani preukázané, že by správca bol v prejednávanej veci zákonným zástupcom

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V zmysle § 8b ods. 1 ZoVB je správca oprávnený konať za
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom len pri správe domu, pričom v zmyslevety druhej zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v troch
vymedzených prípadoch, medzi ktoré nepatrí prípad tu prebiehajúceho konania. Súd mal za to, že
správca nie je v prejednávanej veci zákonným zástupcom vlastníkov bytov zmysle § 8b ods. 1 ZoVB,

pretože zákonodarca vymedzil oblasti zákonného zastúpenia správcom taxatívne a v prípade úverového
záväzkunemožnohovoriťaniovšeobecnejpovahesprávybytovéhodomusprávcom(§8bods.2ZoVB).
Na tomto stave pritom nič nezmenila ani novelizácia zákona č. 182/1993 Z.z. od 1.1.2016, ktorá doplnila
dikciu § 8b ods. 1 zákona o vetu druhú.

6. Aj v prípade, že by bol správca oprávnený uzavrieť v mene vlastníkov bytov zmluvu o úvere, nebolo
z hľadiska procesného preukázané, že by bol správca splnomocnený konať v mene vlastníkov bytov v
prípade civilného sporového konania týkajúceho sa nárokov z tejto zmluvy, resp. aby v mene vlastníkov
bytov splnomocnil na zastupovanie advokátsku kanceláriu. Pokiaľ ide o úverové záväzky a z nich
plynúce nároky, nie je dané zákonné splnomocnenie pre konanie správcu a v konaní nebolo preukázané
ani splnomocnenie správcu pre zabezpečenie právnych služieb pre označených žalobcov. Súd tiež

poukázal na znenie článku III. bod 5. zmluvy o výkone správy, z ktorého vyplýva, že vlastníci bytov ďalej
splnomocňujú správcu k právnym úkonom súvisiacim s uzatvorením ostatných zmlúv, ktoré nesúvisia
priamo s bežnou správou domu, a to zmluvy o dielo, úverové zmluvy, ktorými sa zabezpečujú opravy,
rekonštrukcie a modernizácie domu a iné ďalšie zmluvy súvisiace s domom (kam by mohlo teoreticky
patriť poskytovanie právnych služieb), po predchádzajúcom súhlase vlastníkov bytov v dome, ktorý

súhlas v konaní preukázaný nebol.

7. Ak aj predložené plnomocenstvo bolo akceptované v konaní pred NBS, pre súd takáto akceptácia
zo strany NBS nie je záväzná, keď následky jeho akceptovania v prípade konania pred NBS sú úplne
iné ako následky jeho akceptovania v civilnom sporovom konaní. Keďže v zmysle čl. VII. bod 4. zmluvy

o výkone správy bolo potrebné o úvere rozhodnúť hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov v dome, je vylúčené, aby uplatňovanie nárokov z tejto zmluvy
v civilnom sporovom konaní a v spojení s tým udelenie splnomocnenia advokátskej kancelárii (s čím
majú byť spojené náklady vyčíslené v žalobe zatiaľ len za 2 úkony na cca 9.534,88 Eur) bolo možné
považovať za bežnú vec spojenú so všeobecnou správou bytového domu vyplývajúcou zo zákona.

8. Nakoľko predložené splnomocnenie nepreukazuje oprávnenie advokátskej kancelárie podať
predmetnú žalobu, súd vyzval žalobcov prostredníctvom označeného právneho zástupcu na doloženie
relevantného splnomocnenia v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 CSP. Ani na výzvu súdu také
splnomocnenie predložené nebolo, hoci bolo dané poučenie o následku zastavenia konania pre

existenciu prekážky konania.

9. Podporne súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 19 S 43/02, časopis
Zo súdnej praxe č. 30/2003, podľa ktorého, „podanie, urobené osobou, ktorá sa označila za zástupcu
účastníka bez preukázania oprávnenia na zastupovanie účastníka spôsobom uvedeným v ustanovení

§ 28 ods. 1 OSP, treba považovať za nedostatok podmienky konania na strane účastníka (nedostatok
splnomocnenia), ktorý možno odstrániť. Právne významné pre posúdenie, či ide o takýto nedostatok
podmienky konania, je nielen to, kto podanie urobil, ale predovšetkým to, či táto osoba procesný
úkon urobila za iného (účastníka konania) ako jeho zástupca." Ďalej súd poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp.zn. 1 Cdo 152/2010, podľa ktorého, „ak odvolanie podáva

advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie
zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, nejde o odvolanie podané neoprávnenou
osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka, neuplatňuje v
konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok
preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 104 ods. 2
v spojení s § 211 ods. 2 OSP)."

10. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na rozpor v tom, že hoci je poukazované na ustanovenie §
8b ods. 1 ZoVB, ktoré umožňuje správcovi v konaní v určitých sporoch vystupovať za vlastníkov bytov,

žaloba v prejednávanej veci takto podaná nebola (ako žalobcovia sú označení priamo vlastníci, a nie
správca), keď zároveň správca ani nemá vystupovať v tomto konaní. Ak však mal byť daný dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB, žaloba mala byť podaná správcom za vlastníkov bytov, ktorý si
na svoje zastúpenie (nie vlastníkov) v konaní mohol zvoliť právneho zástupcu. Keďže boli ako žalobcoviaoznačení všetci vlastníci bytov, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB, ale bolo potrebné,
aby označené subjekty udelili písomne splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a
zastupovanie ich v konaní, a to v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 CSP. Súd poukázal aj na rozpor týkajúci

sa prípadného zmluvného splnomocnenia správcu na konanie, keď v podaní zo dňa 31.5.2017 (č.l. 115)
sa uvádza, že bolo dané aj zmluvné splnomocnenie pre správcu na základe zmluvy o výkone správy,
pričom v podaní zo dňa 21.2.2018 (č.l. 183) sa na rozdiel od toho uvádza, že zvoleným zástupcom pre
toto súdne konanie nikdy nebol správca a z tohto dôvodu do súdneho spisu nebola založená plná moc.
Súddodal,ževprípade,akbyajzmluvnésplnomocneniepresprávcupreukázanébolo,bolobypotrebné

aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa zvolený zástupca nemôže dať zastúpiť, a teda
zastúpenie advokátskou kanceláriou by ani nebolo možné. Argumentáciu, že za obchodnú spoločnosť
koná pred súdom štatutárny orgán bez toho, aby súd vyžadoval osobitné splnomocnenie, a preto nie
je potrebné splnomocnenie v prejednávanej veci, nie je možné uznať. Právnická osoba svoju vôľu totiž
inak ako prostredníctvom štatutárneho orgánu prejaviť nevie, čo je odlišné od vlastníkov bytov, ktorí by
v konaní mohli vystupovať aj bez zástupcu, ak ide o fyzické osoby spôsobilé na právne úkony.

11. S odkazom na čl. 17 CSP a zásadu hospodárnosti, prvoinštančný súd nedoručoval výzvu na
preukázanie splnomocnenia vlastníkom bytov, ale advokátskej kancelárii, keďže je to práve označený
splnomocnenec, ktorý by mal disponovať riadnym splnomocnením, a nie označení žalobcovia.

12. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd konanie zastavil.

13.Nakoľkoonáhradetrovkonaniasúdrozhodujemedzistranamisporu,tubymuselzaviazaťknáhrade
trov konania žalovanej žalobcov, pretože zastavenie konania bolo zavinené neodstránením prekážky
konania zo strany žalujúcej (§ 256 ods. 1 CSP). Súd mal však za to, že by bolo v rozpore s princípom

spravodlivosti, aby náhradu trov konania žalovanej mali znášať označení žalobcovia, ktorí s najväčšou
pravdepodobnosťou nemajú o konaní vedomosť. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že kým na
strane žalobcov ide o fyzické osoby, na strane žalovanej ide o podnikateľa, ktorého majetková sféra
nebude použitím výnimočného ustanovenia badateľne dotknutá. Podporne súd poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoPr/4/2017-336 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súd v obdobnej

situácii pri nedostatku riadneho plnomocenstva pre advokátsku kanceláriu aplikoval ustanovenie §
257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania. Súd nepoprel, že žalovaná nezavinila
späťvzatie žaloby, a teda by v zásade mala nárok na náhradu trov konania, avšak vyššie uvedené
skutočnosti súd považoval za také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu výnimočný
postup podľa § 257 CSP, a síce nepriznať nárok na náhradu trov konania žalovanej strane, ktorá týmto

rozhodnutím nebude výrazne dotknutá vo svoje majetkovej sfére. Z uvedeného dôvodu súd o náhrade
trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď žalovanej
vo výroku II. uznesenia nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14. Žalobcovia sa odvolaním podaným prostredníctvom advokátskej kancelárie označenej v záhlaví

domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. b) že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Napriek tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že by správca bol v prejednávanej
veci zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, majú za to, že v konaní preukázali
princíp priameho zákonného zastúpenia vlastníkov správcom v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB. Argumentácia
súdu v bode 10, že inštitút priameho zastúpenia sa dotýka len tam uvedených troch prípadov zastúpenia,

je podľa odvolateľa zjavne nesprávna a je zjavne nesprávnym právnym posúdením veci, keď súd
nesprávne interpretoval § 8b ods. 1 ZoVB, ktorý sa dotýka len tých konaní, v ktorých správca zo zákona
zastupuje pasívne vecne legitimovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vôbec sa nedotýka
aktívnej legitimácie vlastníkov - spotrebiteľov, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k zák. č. 246/2015
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa ZoVB. V dôvodovej správe sa uvádza, že sa zavádza zákonný režim

priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých
súvlastnícižalovaníinýmvlastníkomalebovlastníkom,ktorýbolprehlasovaný.Žalobcoviamajúzato,že
správcanemálenoprávnenieapovinnosťzastupovaťvlastníkovvpozíciižalobcov(aktívnelegitimovaný
subjekt), v konaniach, ktoré súvisia so správou bytového domu, ale aj v určitých typoch súdnych konaní,v ktorých sú vlastníci žalovaní v zmysle § 8b ods. 1 veta druhá ZoVB (pasívna legitimácia). Podľa
odvolateľa súd vec nesprávne právne posúdil tým, že síce aplikoval na zastupovanie vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v konaní na súde správnu právnu normu - § 8b ods. 1 ZoVB, ale ju nesprávne

interpretoval. V súlade s citovaným ustanovením podľa žalobcov správca je v sporoch oprávnený a
povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom stranou sporu a aktívne vecne
legitimovaní sú výlučne vlastníci. Svoje tvrdenia odvolateľ oprel aj o názor právnych expertov, keď citoval
komentár Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Praha: C.H. Beck, 2012 strana 631, podľa
ktorého je v príkrom rozpore s ust. § 8a ods. 1 ZoVB, ak súdy vyžadujú splnomocnenie podpísané

všetkými vlastníkmi v bytovom dome s tým, že správcovia majú v konaniach už vystupovať od 1.7.2007 v
mene a na účet vlastníkov ako priami zástupcovia vlastníkov. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že
správca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, aktívnu legitimáciu majú vlastníci, pričom správca ako
zákonný zástupca koná len v mene a na účet všetkých vlastníkov v bytovom dome. Zákonné zastúpenie
vlastníkov správcom v zmysle § 8b nie je procesným zastúpením v zmysle § 89 CSP, ale jedná sa
o zastúpenie hmotnoprávnej povahy a z uvedeného dôvodu je preto procesné zastúpenie dojednané

správcom v mene a na účet vlastníkov pre advokáta v súdnom konaní potrebné.

16. Podľa žalobcov zastupovanie v súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým
boli neoprávnene odčerpané prostriedky fondu opráv a údržby je súčasťou správy domu a súčasťou
povinnosti správcu v zmysle § 8b ods. 2 písm. b), c) a k) ZoVB. V ďalšom žalobcovia poukázali

na ustálenú prax a judikatúru, ktorá riešila otázku zákonného zastúpenia vlastníkov bytov správcom
a udelenie plnej moci pre advokátske kancelárie priamo správcom v mene a na účet vlastníkov
a to rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/16/2015, Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 31Cob/75/2014, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/193/2014. Podľa žalovaného s poukazom
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/193/2014 Okresný súd Trnava nepostupoval správne, keď

na odstránenie nedostatku procesnej podmienky nevyzval priamo označených účastníkov súdneho
konania, čím im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V postupe, ktorý prvoinštančný súd zvolil, nemožno pri
odstraňovaní uvedeného nedostatku s poukazom na hospodárnosť konania a zbytočné a neprimerané
zaťažovanie strán sporu, ospravedlňovať porušovanie práva žalovaných na spravodlivý proces.

17. V ďalšej časti odvolania žalobcovia namietali podľa nich nesprávny názor súdu prvej inštancie, že
v prípade úverového záväzku nemožno hovoriť o všeobecnej povahe správny domu správcom. V tejto
súvislosti odkázal na ust. § 6 ods. 2 ZoVB, jeho písm. a), b), c), d), e). Bol názoru, že obnova bytového
domu spojená s dojednaním úverovej zmluvy priamo súvisí so správou bytového domu, čo vyplýva už

zo samotného § 6 ods. 2 písm. a) ZoVB, kde sa okrem iného uvádzajú opravy a udržiavanie spoločných
častí a zariadení domu, pričom účelom predmetného úveru bola obnova bytového domu na ulici N.
X-X, XXX XX H. a systémové poruchy. Podľa odvolateľa je teda zrejmé a nespochybniteľné, že pod
správou bytového domu sa rozumie aj oprava spoločnej časti domu, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere
dojednaná. Správca teda pri svojej činnosti v danom prípade postupoval v intenciách zákona.

18. V ďalšej časti odvolania žalobcovia s odkazom na ust. § 89 ods. 1 CSP uviedli, že zvoleným
zástupcom pre toto súdne konanie je UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, ktorá v zmysle zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v účinnom znení má postavenie advokáta.
Zvoleným zástupcom nikdy nebolo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktoré nie je ani stranou sporu,

resp. jeho účastníkom. V súdnom spise je založená plná moc udelená vlastníkmi bytov zvolenému
zástupcovi advokátskej kancelárii, ktorá bola podpísaná v zmysle zákonného zastúpenia podľa § 8b
ZoVB Bytovým družstvom so sídlom v Trnave ako správcom, ktoré v mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov koná za vlastníkov samostatne. V tomto prípade sa teda jedná o dohodu o
plnomocenstve dojednanú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov len zastúpených správcom v mene

a na účet vlastníkov. Je zrejmé, že druhá veta § 89 ods. 1 CSP sa vzťahuje len na zvolených zástupcov
a nie na zákonného zástupcu, ktorým je v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB správca bytového domu.

19. V ďalšom žalobcovia s poukazom na § 1 CSP uviedli, že udelenie plnomocenstva je hmotnoprávny
úkon, ktorý musí byť možný a dovolený hmotnoprávnymi predpismi, v danom prípade najmä ZoVB a

subsidiárne aj Občianskym zákonníkom ako lex generalis vo vzťahu k lex specialis. Súd preto musí
skúmať hmotnoprávnu stránku udelenia plnomocenstva, jeho možnosť a dovolenosť, tzn. či úkon nie je
v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi t.j. so ZoVB a až následne sa súd zaoberá procesnými účinkami
podľa CSP. Súd poukazuje na ust. § 23, § 24, OZ, § 28 ods. 1 OSP ako lex generalis, pričom opomínaosobitnú úpravu zákonného zastúpenia upravenú v § 8b ods. 1 ZoVB, teda lex specialis. Po odkaze
na ust. § 22 ods. 1, 2, § 23 a § 24 OZ skonštatovali, že v danom prípade správca ako zákonný
zástupca konal osobne a dojednal pre zastúpených poskytovanie právnych služieb. Odvolateľ uzavrel,

že v predmetnom uznesení súd svojím postupom a výkladom hmotnoprávnych aj procesnoprávnych
noriem odňal možnosť sporovej strane - spotrebiteľom konať pred súdom. V konaní zo strany žalobcov
neexistuje nedostatok procesnej podmienky, je preukázané hmotnoprávne ako aj procesné oprávnenie
zákonného zástupcu - Bytového družstva so sídlom v Trnave splnomocniť advokátsku kanceláriu na
zastupovanie žalobcov v konaní.

20. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podala písomné vyjadrenie k doručenému
odvolaniu žalobcov, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne a žiada odvolací
súd, aby ho ako vecne správne v časti o zastavení konania potvrdil. Stotožňuje sa s argumentáciou
uvádzanou v odôvodnení napadnutého uznesenia a podané odvolanie považuje za nedôvodné s tým,
že rozhodnutie netrpí žiadnou z vytýkaných vád v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

21.Kžalobcomuplatnenémuodvolaciemudôvodu,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces uviedla, že argumentácia podľa ktorej mal súd vyzvať žalobcov na doplnenie
oprávnenia na zastupovanie neobstojí, postup súdu, ktorým vyzval domnelého právneho zástupcu na

predloženie splnomocnenia považuje za procesne správny. Súd v spore ukladá povinnosti tomu, kto
tvrdí, že je nositeľom konkrétnej procesnej pozície a v danom prípade domnelý zástupca tvrdí, že má
oprávnenie na zastupovanie žalobcov, preto s ním súd konal priamo a postupoval pritom lege artis.
Okrem toho nie je povinnosťou zastúpených preukázať, že niekoho splnomocňuje na konanie, ale
povinnosťou zástupcu, aby preukázal oprávnenie zastupovať. Z uvedených dôvodov postupoval súd

prvej inštancie správne a neporušil právo na spravodlivý proces údajných žalobcov, ktorých spojenie s
týmto konaním sa doposiaľ nepreukázalo.

22. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaná
uviedla, že súd vecne zdôvodnil, že v danom prípade nejde o činnosť, ktorá spadá pod definíciu výkonu

správy, ani o iné konanie, v ktorom je správca oprávnený zastupovať vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na základe ZoVB. Predmetom sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
nemožno subsumovať pod § 8b ods. 2 písm. c), e), i) ani j) ZoVB. V prípade žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia ide o úkon, ktorý je realizovaný nad rámec zákonného zastúpenia podľa
ZoVB. Z tohto dôvodu nemožno považovať splnomocnenie udelené správcom za splnomocnenie

udelené oprávnenou osobou. Podľa žalovanej odvolací súd by mal prihliadnuť aj na správnu výhradu
súdu, že v konkrétnom prípade sú na strane žalobcu spotrebitelia a títo by boli sami povinní zaplatiť
odmenu za právne služby a prípadnú náhradu trov konania žalovanej. Na takúto povinnosť by boli
zaviazaní bez toho, aby sami dali súhlas so začatím takéhoto sporu, resp. bez toho, aby vôbec vedeli,
že predmetný spor prebieha.

23. Proti predmetnému uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie aj
žalovaná a to výlučne v časti výroku II. o náhrade trov konania, ktorým sa domáhala, aby Krajský súd v
Trnave v zmysle § 234 ods. 2 v spojení s § 388 CSP rozhodnutie zmenil tak, že žalovanej prizná nárok
na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti spoločnosti UNITED LAWYERS,

advokátska kancelária, s.r.o. z dôvodu, že rozhodnutie vychádza v napadnutej časti z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

24. Odvolateľka poukázala na znenie ust. čl. 7 ods. 1, čl. 11 ods. 1, 2, 3, § 60, § 67, § 89 ods. 1 veta
prvá, § 124, § 127 ods. 1 písm. b), § 161 ods. 1 a 3 CSP, odkázal tiež na komentár Civilného sporového

poriadku, Praha, C.H. Beck 2016 strana 221, 315, 440, 441, citoval tiež rozhodnutie R (ČR) 11/2006.
Žalovaná vyslovila názor, že v prejednávanej veci sa nepreukázalo, že žalobu podali vlastníci bytov a
nebytových priestorov označení ako žalobcovia 1 až 80, pretože advokát, ktorý tvrdil, že podal žalobu
v ich mene, nepreukázal svoje oprávnenie konať v spore v mene žalobcov a na ich účet. V danom
prípade išlo o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nebol odstránený ani na výzvu súdu. Z tohto

dôvodu je potrebné na podanú žalobu hľadieť ako na úkon, pri ktorom svoju vôľu neprejavili označené
strany sporu, ale iba samotný advokát a to napriek tomu, že jeho vôľou nebolo založiť svoje vlastné
procesné postavenie ako žalobcu. To plne korešponduje aj s filozofiou právnej úpravy zastúpenia a
so znením § 33 ods. 2 OZ. V danom prípade podľa odvolateľky je teda nevyhnutné pripísať procesnýúkon (podanie žaloby) a následky z neho vyplývajúce výlučne domnelému advokátovi, ktorý je jediným
procesne zodpovedným za začatie konania a za to, že sa zavinilo jeho zastavenie. Osobitne zdôraznila,
že CSP výslovne umožňuje, aby za určitých okolností znášal trovy konania priamo aj advokát sporovej

strany v ust. § 181 ods. 5 CSP. O to viac musí byť takýto postup prípustný aj na advokáta, vzhľadom
na špecifické procesné okolnosti a jeho svojvoľný exces prípustný, ak sa na advokáta, vzhľadom na
jeho špecifické procesné okolnosti a jeho svojvoľný exces hľadí ako na žalobcu. S poukázaním na
znenie čl. 5 CSP a § 256 ods. 1 CSP žalovaná uviedla, že v konkrétnom prípade nemožno považovať
za žalobcu označené strany, ale len domnelého zástupcu, a preto je tento zástupca stranou, ktorá v

konaní vystupuje a zároveň je s poukazom na § 256 ods. 1 stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie
konania. Z uvedených dôvodov súd nesprávne aplikoval § 257 CSP, pretože mal ako povinnú
osobu, ktorá je povinná nahradiť trovy konania označiť spoločnosť UNITED LAWYERS, advokátska
kancelária, s.r.o., ktorá v tomto prípade nemohla vykonať daný úkon v mene označených 80 žalobcov,
ale len vo vlastnom mene. Uloženie povinnosti na náhradu trov konania osobe, ktorá podala žalobu bez
oprávnenia, možno zároveň považovať za adekvátnu procesnú sankciu predpokladanú v čl. 5 CSP za

svojvoľné uplatňovanie práva. Svojvoľné a nedôvodné podanie žaloby je nutné považovať za zjavné
zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu a už vôbec nemôže byť dôvodom na výnimočný
postup podľa § 257 CSP.

25. K odvolaniu žalovanej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné

vyjadrenie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právny zástupca žalobcov vyslovil nesúhlas s domnelými a ničím
nepodloženýmitvrdeniamiprávnehozástupcužalovanejauviedol,žeprávnyzástupcažalobcovnekonal
bez udelenia plnej moci a svojvoľne, plná moc je založená v spise. Právny zástupca žalobcov konal
na základe plnomocenstva udeleného správcom ako zákonným zástupcom, teda plná moc právnemu

zástupcovi bola udelená riadne. Ak by sa excesu dopustil niekto, tak len zákonný zástupca - správca,
ktorý v mene a na účet vlastníkov uzatvorenie plnej moci dojednal, avšak nevie si predstaviť exces
zákonného zástupcu. Nejedná sa o zjavné zneužitie práva podľa čl. 5 CSP, nakoľko predmetom
konania je vydanie bezdôvodného obohatenia bankou poškodeným spotrebiteľom. S poukazom na čl.
3 ods. 1 CSP uviedol, že vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, keď

rozhodnutia NS SR opakovane potvrdili inštitút priameho zákonného zastúpenia v zmysle § 8b ods. 1
ZoVB. Ak sa vychádza z účelnosti vynaložených právnych prostriedkov na právnu ochranu, žalovaná,
ktorá disponuje celým právnym oddelením s desiatkami interných právnikov zamestnancov, používa aj
externú advokátsku kanceláriu, pričom nič jej nebránilo na uvedené spory využiť vlastné kapacity, preto
považuje doteraz vzniknuté náklady na právnu ochranu žalovanej za zbytočné, ak tieto náklady majú

znášať spotrebitelia. Zároveň podotkol, že podaniu žalôb na súde predchádzalo viac ako tri mesiace
prebiehajúce mimosúdne konanie so žalovanou.

26. V ďalšej časti vyjadrenia právny zástupca žalobcov uviedol, že nie je možné sa stotožniť ani s
účelovýmnázoromžalovanej,žeCSPvýslovneumožňujevustanovení§181ods.5CSP,abyzaurčitých

podmienok resp. okolností znášal trovy konania priamo aj advokát s tým, že predmetné ustanovenie
sa vzťahuje na prednes žaloby, resp. prednesy strán na pojednávaní a je ho možné použiť až po
vyvolaníveciapokumulatívnomsplnenízákonnýchpredpokladov.Ust.§181CSPsanetýkapredloženia
plnomocenstva, v danom prípade ani nedošlo k odročeniu pojednávania, zo všetkých týchto dôvodov
nie je možné na vec aplikovať § 181 CSP.

27. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovanej, podala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla,
že svoje odvolanie oprela o právny názor súdu prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval, že právny
zástupca žalobcov prekročil svoje oprávnenie konať za žalobcov, pretože uplatnený nárok presahuje
nároky, ktoré možno vymáhať na základe zákonného zastúpenia správcom. Súd pritom vychádzal
z toho, aké bolo označenie žalobcov v žalobe. Právny zástupca žalobcov totiž v žalobe neuviedol,

že v predmetnom spore vystupuje ako zástupca správcu pri výkone správy, ale prezentoval sa ako
zástupca 80 klientov - vlastníkov. Jeho súčasná argumentácia teda nie je v súlade s tým, čo deklaroval
v konaní na súde a vyznieva absurdne a účelovo. Žalovaná na túto procesnú vadu poukazovala počas
konania opakovane, pričom svoj názor prezentovala s poukazom na to, akým spôsobom bolo postavenie
zástupcužalobcovprezentovanévtextežaloby.Právnyzástupcavoznačenístrán,aleajvsplnomocnení

a pri vyčíslení trov právneho zastúpenia výslovne deklaroval, že žalobcami v spore nie sú vlastníci bytov
anebytovýchpriestorovzastúpenísprávcom,alevlastníci.To,žemedzitakýmtooznačenímjevýznamný
rozdiel, vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 29.2.2016 č. k. 8Co/542/2013-468.
V prípade priameho zastúpenia však správca nemá oprávnenie zastupovať vlastníkov vo všetkýchveciach, ale len vo veciach, ktoré patria do výkonu správy tak, ako to vyplýva z § 8b ods. 1 veta prvá
ZoVB. K tomuto záveru je nutné dospieť aj podľa zmluvy o správe, ktorá v čl. I písm. g) výslovne
obsahuje oprávnenie na obstarávanie právnych služieb iba pri správe domu. Rovnako tiež v čl. III má

správca právo konať za vlastníkov domu pred súdom pri správe domu pri vymáhaní nárokov na náhradu
škody alebo nedoplatkov, avšak nie právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. To, čo spadá pod
rozsah správy je definované v § 6 ods. 2 ZoVB. Pri bezdôvodnom obohatení ide o taký typ nároku,
ktorý nemožno podradiť pod pojem „správa bytového domu" ani v prípade teleologického výkladu.
Uplatňovanienárokovnavydaniebezdôvodnéhoobohateniasužívanímdomunijakonesúvisí.Zostrany

žalovanej neprichádza k žiadnemu mareniu konania, plní si všetky svoje procesné povinnosti riadne
a včas, účelové a difamujúce vyjadrenia žalujúcej strany vyznievajú samoúčelne a bez akéhokoľvek
vecného rozmeru. Žalovaná sa nedomáha náhrady trov na podklade § 181 ods. 5 CSP, ale na základe
aplikácie § 256 CSP v spojení s § 60, § 67, § 89 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP a ustanovení § 22 až 24
OZ a § 31 až 33b OZ o zastúpení. Žalovaná zdôrazňuje, že osobou, ktorej mal súd uložiť povinnosť na
náhradu trov konania, bol právny zástupca žalobcov, ktorý procesne zavinil vznik trov konania. Ak právny

zástupca žalobcov konal bez riadneho splnomocnenia, bol v súlade s § 33 ods. 2 OZ z takéhoto konania
zaviazaný sám, má teda postavenie žalobcu. Právny zástupca, ktorý vykonal úkon bez splnomocnenia,
ho svojvoľne vykonal vo vlastnom mene musí žalovanému nahradiť trovy konania, ktoré takým konaním
spôsobil. Aj keď žalovaná zamestnáva niekoľko osôb na právnom oddelení, jednoznačne nemá kapacity
na to, aby vlastnými zamestnancami riešila množstvo podaní právneho zástupcu, preto je delegovanie

riešenia sporov na externého právneho zástupcu nielen v súlade s jej ústavným právom na právnu
pomoc, ale aj hospodárne. V tomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7 Cdo 93/2012 a nález Ústavného súdu SR z 23.5.2014, sp. zn. IV. ÚS 84/2014. Žalovaná napokon
poukázala na to, že pri rozhodovaní súdu o nepriznaní trov konania nebola o takejto možnosti pred
doručením rozhodnutia notifikovaná a k aplikácii § 257 CSP sa nevyjadrovala. Pritom v súlade s nálezom

Ústavného súdu SR zo dňa 2.5.2018 sp. zn. III. ÚS 98/2018 tak súd mal urobiť.

28. K replike žalovanej podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedli, že právny zástupca žalobcov preukázal v konaní splnomocnenie udelené
správcom, oprávneným v súlade s ust. § 8b ZoVB konať pri správe domu za vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome pred súdom. Právny zástupca žalobcov v celom súdnom konaní koná na
základe riadne udeleného splnomocnenia. Žalovaná tiež tvrdí, že vymáhanie bezdôvodného obohatenia
nemožno považovať za výkon správy bytového domu v zmysle § 6 ZoVB, ktorý názor však nemožno
považovať za správny. Bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovia vymáhajú vzniklo ako dôsledok
konania žalovanej, ktoré je protiprávne. Protiprávnym uplatnením sankcie žalovaná odčerpávala a

odčerpáva prostriedky z fondu opráv a údržby bytového domu, ktorý je vytvorený z príspevkov žalobcov.
Súvislosť vymáhaného bezdôvodného obohatenia so správou bytového domu je daná aj obsahom
uzavretej zmluvy o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcom úver a spôsob jej uzavretia,
keď účel úveru konštatovaný v zmluve potvrdzuje súvislosť s užívaním bytového domu a teda aj s
jeho správou, rovnako ako spôsob, akým žalovaná konala so správcom zastupujúcim pri uzavretí

zmluvy žalobcov a akceptovala jeho postavenie a kompetencie pri uzatváraní zmluvy o úvere ale aj jej
následnom plnení.

29. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoložili.

30. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v priebehu odvolacieho konania, právny zástupca žalobcov
doručil do spisu návrh na zmenu žaloby zo dňa 22.6.2018. Nakoľko však v zmysle ust. § 371 CSP nie
je možné žalobu v odvolacom konaní meniť, ako vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu,
odvolací súd na toto podanie pri svojom rozhodovaní neprihliadal a bude úlohou súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní o predmetnom návrhu žalobcu zo dňa 22.6.2018 rozhodnúť.

31. Zároveň v priebehu odvolacieho konania, právny zástupca žalobcov doručil do spisu návrh na zmenu
účastníkov konania, ktorým sa domáhal, aby Krajský súd v Trnave vydal uznesenie, ktorým pripustí
zmenu účastníkov konania na strane žalobcov tak, že z konania vystupujú súčasní žalobcovia 1 až 80 a
na ich miesto vstupuje ako žalobca Bytové družstvo so sídlom v Trnave, vo vlastnom mene zastupujúci

a konajúci na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N.
X- X v H., LV č. XXXX, v súlade s § 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. ZoVB.32. Návrh je odôvodnený tým, že v dôsledku vzniku právnych skutočností - prevodu a prechodu
práv a povinností vzťahujúcich sa k zákonnému spôsobu zastupovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v súdnom konaní, došlo k zmene subjektu konania. Podľa § 6 ods. 1 novelizovaného zák. č.

182/1993 Z.z. o ZoVB správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome alebo iná právnická alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria
zmluvu o výkone správy - správca. Správou domu podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZoVB novela subsumovala
aj vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky údržby, opráv a iných pohľadávok a nárokov.
Podľa § 9 ods. 7 ZoVB účinného od 1.11.2018, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu

domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá ak sa v konaní pred
súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu
so záujmami zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na vyššie
uvedené predmetná novela ZoVB zaviedla zmiešaný typ zákonného zastúpenia s osobitnou úpravou

priameho zákonného zastúpenia (v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri správe
domu a nepriameho zákonného zastúpenia (správca koná vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov) v konaniach pred súdom a inými orgánmi verejnej moci. Z dôvodu legislatívnej
zmenynastalapočaskonania právnaskutočnosť(zmenazákona),ktorávsúčasnostizaložilatakýstavv
sporovom konaní, že žalobcovia sú nesprávne označení. Nakoľko novela neobsahuje žiadne prechodné

ustanovenia, ktoré by sa vysporadúvali so súdnymi konaniami začatými za účinnosti pôvodného ZoVB,
majú žalobcovia za to, že po 1.11.2018 musí dôjsť bez výnimky k správnemu označeniu subjektov na
strane žalobcu. Civilný sporový poriadok upravuje zmenu subjektov v § 80 CSP, ktorý sa žalobcom javí
ako najbližší a teda aplikovateľný na prejednávaný prípad, kedy novela zákona má priamy vplyv na
označenie sporových strán.

33. K predmetnému návrhu na zmenu žalobcu je pripojený súhlas Bytového družstva so sídlom v Trnave
so vstupom do konania zo dňa 19.12.2018 s poukazom na § 80 ods. 2 CSP v predmetnej právnej veci.
K podaniu je tiež pripojené plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom konaní udelené Bytovým
družstvom so sídlom v Trnave advokátskej kancelárii UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o.,

Bratislava zo dňa 19.12.2018.

34. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi
- stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie v nimi napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s
§ 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

35. Skôr, ako odvolací súd mohol pristúpiť k preskúmaniu dôvodnosti podaných odvolaní, bolo potrebné
vysporiadať sa s návrhom žalobcov na zmenu subjektu na strane žalobcu, na základe ich návrhu zo
dňa 19.12.2018, ktorým navrhli, aby Krajský súd v Trnave pripustil zmenu účastníkov konania na strane

žalobcov tak, že z konania vystupujú súčasní žalobcovia v 1. až 80. rade a na ich miesto vstupuje ako
žalobca Bytové družstvo so sídlom v Trnave.

36. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Podľa ods. 2, ak súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.37. Ustanovenie § 80 CSP, ktoré sa týka zmeny subjektov, nie je v ust. § 378 CSP uvedené
medzi ustanoveniami, ktoré v odvolacom konaní nemožno „primerane" použiť. V súlade s citovaným

ustanovením, ak nastane po začatí konania právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod
alebo prechod práva alebo povinnosti strany sporu, o ktoré v spore ide, táto skutočnosť sama o sebe
nemá vplyv na okruh strán sporu. K procesnému nástupníctvu môže dôjsť iba vtedy, ak žalobca s
poukazom na určitú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva
alebo povinnosti strany sporu, o ktoré v spore ide, navrhne, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti

vstúpil do konania namiesto doterajšej strany sporu a ak súd takémuto návrhu žalobcu vyhovie.

38. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu musí súd predovšetkým skúmať, či sú splnené
predpoklady stanovené v § 80 C.s.p. V prvom rade je to existencia návrhu na zmenu subjektu, z ktorého
musí vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre to, aby súd tomuto návrhu
vyhovel. Návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania

nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa
koná a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojim vstupom do konania súhlasiť.

39. Podľa § 8b ods.1 ZoVB, v znení účinnom ku dňu 31.10.2018, správca je povinný vykonávať správu
domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený

konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca
zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh
na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na
začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového
priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz

výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie
trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

40. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB, v znení účinnom od 01.11.2018, spoločenstvo a správca sú povinní

vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorovvdomepredsúdomainýmorgánomverejnejmoci;totozastupovanietrvá,aksavkonanípred
súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so
záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. (Novela zákona č. 283/2018

Z.z., ktorou sa s účinnosťou od 01.11.2018 zmenil zákon č. 182/1993 Zb., nemá žiadne prechodné
ustanovenia, ktoré by akokoľvek upravovali režim vzťahov založených správcom podľa právnej úpravy
platnej do 31.10.2018).

41. Z predkladacej správy k novele ZoVB zák. č. 283/2018 Z.z, a to konkrétne zo stanoviska Ministerstva

financií SR, ktoré iniciovalo doplniť § 9 o odsek 7 a 8 Z o VB vyplýva, že pri správe domu koná
spoločenstvo alebo správca v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
avšak iný spôsob konania spoločenstva alebo správcu je pri súdnych sporoch. V záujme zlepšenia
vymožiteľnosti práva sa novo ustanovuje zákonný režim konania správcu a spoločenstva za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome v súdnych a iných konaniach. Ide nielen o spory s tretími

osobami, ale aj o konania, v ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome žalujú alebo sú
žalovaní iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome. V aplikačnej praxi vznikajú procesne
ťažko riešiteľné situácie, kde je stranou sporu niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ktorí sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, príslušenstva, prípadne priľahlého pozemku. Uvedený stav nielenže obmedzuje prístup

týchto vlastníkov k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí
konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, týmto osobitne doručovať a pod.
V súlade s navrhovanou dikciou bude správca alebo spoločenstvo aktívne alebo pasívne legitimovaným
bez ohľadu na zmenu vlastníckych vzťahov v dome po začatí súdneho konania. Zo zákona koná v
danom súdnom alebo inom konaní za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome spoločenstvo

alebo správca.

42. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci prijatie novely zák.
č. 283/2018 Z.z. účinnej od 1.11.2018, ktorou sa s účinnosťou od 30.6.2016 zmenil zákon č. 182/1993Zb. ZoVB, spôsobilo vznik právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája prechod práv na strane žalobcov
na správcu, nakoľko aj v zmysle predkladacej správy k tejto novele zákona došlo k novonastoleniu
zákonného režimu konania správcu a spoločenstva za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

v súdnych a iných konaniach.

43. Ako ust. § 8b ods.1 zák.č. 182/1993 Zb v znení do 31.10.2018, tak aj ust. § 9 ods. 7 citovaného
zákona zakotvuje, že správca alebo spoločenstvo vykonáva správu domu samostatne, v mene a na účet
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Avšak veta druhá ust. 9 ods. 7 cit. zákona je zmenou

doterajšej právnej úpravy ohľadne zastupovania týchto vlastníkov v konaní pred súdom, nakoľko podľa
právnej úpravy účinnej do 31.10.2018 (v čase podania žaloby a udelenia splnomocnenia) bol správca
oprávnený pred súdom konať pri správe domu za vlastníkov, keď účastníkmi konania boli jednotliví
vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých správca zastupoval ako ich zákonný zástupca a podľa
právnej úpravy účinnej od 1.11.2018 (§ 9 ods. 7 citovaného zákona) je zrejmé, že v tomto konaní je
ďalej aktívne vecne legitimovaným v spore správca bytového domu, ktorý zastupuje vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v konaní pred súdom vo vlastnom mene a na ich účet.

44. Na základe uvedeného, keďže bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou je spojený prechod práv na strane žalobcov a správca bytového domu súhlasil so vstupom do
konania, odvolací súd v zmysle ust. § 80 CSP návrhu žalobcov 1 až 80, aby do konania na ich miesto

vstúpilo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Beethovenova 26, Trnava vyhovel a
konal ďalej so správcom bytového domu.

45. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcov voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o
zastavení konania a dospel k záveru, že je dôvodné.

46. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú od
žalovaného zaplatenia sumy 843,88 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.

47. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu odvolateľov je

posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie z dôvodu
nepredloženia riadnej plnej moci v zmysle § 89 ods. 1 CSP a to napriek výzve súdu podľa § 161 ods.
3 CSP a v závislom výroku o náhrade trov konania. Spornou otázkou bolo, či bolo v konaní zo strany
žalobcov predložené riadne splnomocnenie, ak ho pre advokátsku kanceláriu, ktorá podpísala žalobu
za žalobcov (vlastníkov bytov) ako splnomocniteľ udelil a podpísal správca ako ich zákonný zástupca

v zmysle § 8b ZoVB v znení účinnom ku dňu podania žaloby a vystavenia splnomocnenia. Spornou
skutočnosťou bolo, či ku dňu podania žaloby a vystavenia plnej moci bol správca zákonným zástupcom
žalobcov, ktorý bol oprávnený túto plnú moc udeliť.

48. Podľa § 6 ods. 1 a 2 ZoVB správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou
vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo
správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo

zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) prevádzku, údržbu, opravy,
rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku
a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu
v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a
nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi

bytov a nebytových priestorov v dome.

49. Zo zmluvy o výkone správy č. XXX pre bytový dom N. X-X uzavretej podľa ust. § 8a a nasl. zákona
č. 182/1993 Z.z. medzi zmluvnými stranami a to správcom - Bytové družstvo so sídlom v Trnave,
Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480 a vlastníkmi bytov bytového domu N. X-X v H., súp. č

XXXX vyplýva, že v zmysle článku I. predmetom tejto zmluvy je komplexné zabezpečenie výkonu správy
bytového domu, ktorou je obstaranie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov
bytov v bytovom dome: a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstvo bytového domu citovanej nehnuteľnosti, b) služby a plnenia spojené sužívaním bytov v dome, c) vedenie účtov bytového domu, d) vymáhanie škody nedoplatkov vo fonde
prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním
domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov v dome, f) ďalšie dojednané činnosti za podmienok

dohodnutýchvtejtozmluve,akoajnazákladeustanovenícitovanéhozákona,g)právneslužby.Vzmysle
článku III. nazvaného ako Splnomocnenie je správca v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. oprávnený konať
pri správe domu za vlastníkov bytov v dome pred súdom, správu domu vykonáva samostatne v mene
vlastníkov bytov v dome, je oprávnený zastupovať vlastníkov bytov v dome pri vymáhaní škody, ktorá
im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu v dome, vymáhať vzniknuté nedoplatky

aj súdnou cestou a v exekučnom konaní, podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu v dome
v zmysle čl. IV. bod 15 tejto zmluvy a uzatvárať v mene vlastníkov zmluvy o nájme spoločných častí a
spoločných zariadení v dome..

50. Postavenie správcu ako zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, jeho práva a povinnosti
a tiež vzájomné vzťahy medzi správcom a vlastníkmi, sú upravené v zákone č. 182/1993 Z.z. Funkcia

správcu predstavuje jednu z foriem správy bytového domu v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona, pričom
správca môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Základným účelom funkcie správcu
bytov a nebytových priestorov je vykonávanie správy bytového domu, ktorá je definovaná v ust. § 6 ods.
2 citovaného zákona. Vzťah medzi vlastníkmi v dome a správcom je založený dvojstranným právnym
úkonom - zmluvou o výkone správy. Ide o osobitný zmluvný typ neupravený Občianskym zákonníkom,

ale špeciálnym právnym predpisom - zákonom o vlastníctve bytov.

51. Povinnosť správcu konať pri výkone správy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na
ich účet a oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred
súdom znamená aj oprávnenie vykonávať pri správe domu všetky procesné práva v zmysle príslušného

procesného predpisu (CSP) na úspešné hájenie práv a záujmov vlastníkov v dome. Z logického výkladu
ust. § 8b ods. 1 ZaVB (v znení účinnom ku dňu podania žaloby a udelenia splnomocnenia) vyplýva, že
správca v zásade zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnych konaniach,
ide tak o priame zákonné zastúpenie vlastníkov správcom vyplývajúce zo zákona. Ust. § 8b ods. 1 ZoVB
<. vychádza z princípu priameho zastúpenia, pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje

svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného (vlastníkov bytov a nebytových
priestorov), v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

52. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie nedôvodne vyzval splnomocnenca žalobcov
(advokátsku kanceláriu) v zmysle § 161 ods.1 CSP na predloženie riadneho plnomocenstva na ich

zastupovanie v prejednávanej veci, keď neakceptoval splnomocnenie vystavené priamym zákonným
zástupcom - správcom domu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že správca
nebol ku dňu podania žaloby a vystavenia splnomocnenia priamym zákonným zástupcom vlastníkov
bytov v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018, s poukazom na vyššie uvedený
právnynázor.Taktiežjenázoru,ževymáhaniepohľadávkyzúverovéhozáväzkuspadápodvýkonsprávy

bytového domu v zmysle čl. I písm. e) Zmluvy o výkone správy č. 115, nakoľko vymáhanie pohľadávky
vzniknutej z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovanou za účelom získania úveru na obnovu bytového
domu žalobcov v širšom slova zmysle súvisí so správou bytového domu. Odvolací súd konštatuje, že
toto splnomocnenie nevylučuje ani ust. § 89 ods. 1 CSP pri aplikácii čl. 3 CSP, nakoľko v danom prípade
nejde o zvoleného zástupcu ako to má na mysli ust.§ 89 ods. 1 CSP, ale o zákonného zástupcu, ktorý

získal toto oprávnenie v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018.

53. Za dôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne, keď na odstránenie nedostatku procesnej podmienky - nedoloženia riadneho
plnomocenstva nevyzval aj priamo žalobcov, ale iba ich zástupcu. V danom prípade nie je na mieste

favorizovať hospodárnosť konania v zmysle čl. 17 CSP, nakoľko ide o procesné práva sporových strán,
ktoré nie je možné odňať. Absencia riadneho splnomocnenia je vždy odstrániteľným nedostatkom
procesnej podmienky, pri ktorom musí súd uskutočniť vhodné opatrenie podľa § 161 ods. 3 CSP.
Prirodzeným vhodným opatrením je zaslanie výzvy zástupcovi a aj sporovej strane na predloženie
riadneho splnomocnenia.

54. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie pochybil, ak vo veci
zastavil konanie podľa § 161 ods. 3 CSP nakoľko v prejednávanej veci bolo súdu prvej inštancie
predložené riadne splnomocnenie, ktoré ako splnomocniteľ účinne vystavil zákonný zástupca žalobcov- správca domu - Bytové družstvo so sídlom v Trnave, pre splnomocnenca - UNITED LAWYERS,
advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava.

55. Odvolací súd potom po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôsledku takéhoto zrušujúceho rozhodnutia nebolo dôvodným
zaoberať sa osobitne odvolaním žalovanej smerujúcim proti rozhodnutiu v časti o náhrade trov konania.

56. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý

ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

57. V ďalšom bude súd prvej inštancie pokračovať v konaní v súlade s procesnými ustanoveniami
Civilného sporového poriadku, pričom v novom rozhodnutí rozhodne znova o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

58. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).