Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202391
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5719202391.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaJUDr.RomanaTichého,vsporežalobkyne:F.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom B.. K. XXXX/X, Q., proti žalovanej: Mgr. J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. U. XXX/XX,
S., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č. k. 5C/33/2019-41 zo dňa 08.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala voči žalovanej povinnosti zdržania sa

stavebných prác v súvislosti s realizáciou stavby, ktorá bola povolená príslušným stavebným úradom, a
to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.
zn. 30S/77/2019. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po
oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 27.06.2019
žalobkyňa podala na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
a návrh na priznanie odkladného účinku rozhodnutia orgánu verejnej správy. Predmetným návrhom

sa domáhala priznania odkladného účinku voči rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky, ktorým ako odvolací orgán dňa 24.05.2019 odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
prvostupňového stavebného úradu zamietol, pričom žalobkyňa má za to, že týmto rozhodnutím oba
stavebné úrady konali v rozpore so Správnym poriadkom, keďže zmenou odstupovej vzdialenosti od
spoločnej hranice z 3 metrov na 2 metre zvýhodnili žalovanú. Preskúmaním predloženého návrhu
na vykonanie neodkladného opatrenia a príslušných príloh súd prvej inštancie dospel k záveru, že

nie je splnený predpoklad naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa
neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t. j. nevyhnutnosť potreby bezodkladne upraviť pomery
strán sporu nariadením neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre jeho nariadenie. K
uvedenému záveru dospel práve z dôvodu, že žalobkyňa spolu so správnou žalobou podala na
Krajskom súde v Žiline aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa ustanovenia
§ 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Pokiaľ by Krajský súd v Žiline tomuto návrhu vyhovel,

priznaním odkladného účinku by sa pozastavili účinky napadnutého rozhodnutia sp. zn. OU-ZA-
OVBP2-2019/026160-002/PAVzodňa24.05.2019.Tedasprávnysúdbyrozhodolvintenciáchpodaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže žalobkyňa využila už pred podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zákonný prostriedok na ochranu svojich práv v správnom konaní,
okresný súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe neexistuje dôvod pre nariadenie neodkladného
opatrenia v civilnom konaní po právnej stránke, argumentujúc ust. § 324 a nasl. zák. č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne skutkové a právne
závery. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V bližších podrobnostiach uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne zistil
skutkový stav, keď konštatoval, že podaním správnej žaloby s návrhom na priznanie odkladného účinku

už žalobkyňa využila zákonný prostriedok ochrany svojich práv v správnom konaní, a preto neexistuje
dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní. V skutočnosti ide o 2 rozdielne prípady.
V správnej žalobe žalobkyňa navrhuje, aby malo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a
bytovej politiky odkladný účinok a vo veci samej, aby bolo rozsudkom zrušené predmetné rozhodnutie.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zdržať sa stavebných prác na navrhovanom rodinnom dome, t. j. ako faktickej realizácii práva

žalovanejstavať napozemku.Rozhodnutiestavebnéhoúradužalovanejneukladápovinnosť,
kedy má žalovaná začať stavať, ale len, kedy má byť navrhovaná stavba ukončená. Týmto by žalobkyňa
chcela uviesť odlišnosť konaní na Okresnom súde Martin a Krajskom súde v Žiline. Za ďalšie o uloženie
povinnosti zdržať sa stavebných prác žiada preto, lebo každým dňom, čo je rozhodnutie Okresného
úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky právoplatné, vzniká potencionálna škoda stranám sporu.

Žalobkyni vzniká škoda tak, že konaním žalovanej - stavebnými prácami sú práva žalobkyne na jej
majetkových právach ukrátené, znehodnocuje sa jej nehnuteľnosť a v budúcnosti bude možné na
pozemku postaviť akúkoľvek stavbu. Žalovanej vzniká potencionálna škoda tým, že v prípade zrušenia
stavebného povolenia bude žalovaná následne povinná odstrániť stavbu. V danom prípade súčasným
právnymstavomvznikajúobomstranámsporuškody,ktorévbudúcnostibudeveľmizložitérehabilitovať,

preto je nariadenie neodkladného opatrenia jediným právnym prostriedkom, ktorým je možné promptne
reagovať na danú situáciu. Platí o to viac, keď podľa CSP je lehota na nariadenie neodkladného
opatrenia 30 dní, pričom Správny poriadok v ust. § 185 ods. 1 ustanovuje, že ak správny súd priznal
žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) CSP, je povinný rozhodnúť do 6 mesiacov od vydania
uznesenia o priznaní odkladného účinku. Správny súdny poriadok ale nemá ustanovenia o tom, v akej

lehote je správny súd povinný rozhodnúť o odkladnom účinku. Z toho vyplýva, že neodkladné opatrenie
je právnym prostriedkom, ktorým možno fakticky zastaviť narastajúce škody spôsobené nesprávnym
rozhodnutím orgánu verejnej správy. V závere podaného odvolania žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti
prebiehajú intenzívne stavebné práce na navrhovanom rodinnom dome žalovanej a je predpoklad,
že obdobie 6 mesiacov, t. j. do konca roka 2019 bude rodinný dom dokončený. Napokon v žiadnom

ustanovení Správneho súdneho poriadku nie je uvedené, že podaním návrhu na odkladný
účinok je vylúčená možnosť podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného
sporového poriadku.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne
vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

5.Krajskýsúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúceotázky,ktorébolivovecivznesenéavpodstatnej
miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdeniedanejveci.Odôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúdu
je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Neodkladnéopatreniejenajtypickejšízabezpečovacíprostriedokcivilnéhoprocesu,ktorésauplatňuje
v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnuúpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či
zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

8. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania (o takýto prípad ide
v preskúmavanej veci), počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody
pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery
a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia
zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho

nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne
skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich
osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ
hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému
zmareniu budúcej exekúcie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa

zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy
medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch
medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do
vzťahov medzi stranami.

9. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Dokazovanie v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na
rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana
povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť
úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu

uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré
majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

10. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP). Uvedené platí aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním

napadnutého rozhodnutia (viď str. 1119 Veľké Komentáre Civilný sporový poriadok Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).
11. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú
splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa neosvedčila
najvýznamnejšie skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov. Ani odvolací súd nevidel

naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia v skutočnostiach uvádzaných žalobkyňou,
pretože táto na ochranu svojich práv už využila správnu žalobu, ktorú riadne podala na Krajskom súde v
Žiline aj spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku proti rozhodnutiu stavebného úradu. V oboch
prípadoch, či v prípade neodkladného opatrenia, resp. žaloby podanej v správnom konaní s návrhom
na priznanie odkladného účinku žalobkyňa sleduje ten istý cieľ, a síce, aby žalovaná nevykonávala

stavebné práce na pozemku, resp. rodinnom dome. Ak by aj súd o jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol pozitívne, bolo by už bezpredmetné rozhodovať o odkladnom účinku
už vydaného stavebného rozhodnutia, ktorý návrh podala žalobkyňa skôr a o ktorom doposiaľ nebolo
rozhodnuté. V konečnom dôsledku naliehavosť potreby odvolateľka odôvodňovala len tým, že nesúhlasí
svydaným-napadnutýmrozhodnutím,ktoréskutočnostisamiosebeneodôvodňujúbezodkladnúúpravu

pomerov strán sporu. Ďalšie jej námietky o vzniku škody zostali len v rovine tvrdených.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP, v zmysle ktorého priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom
konaní bola v plnom rozsahu úspešná.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)