Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 5, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/463/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715218618
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7715218618.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu INVEST TRADE, spol. s r.o.,

Čučmianskadlhá26,04801Rožňava,IČO:36589136,zastúpenéhoJUDr.JánomHalkom,advokátom,
so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, IČO: 50 589 865 proti žalovanej Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 4.832,47 eur s 8,05 % ročným
úrokom z omeškania od 29.07.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania o ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.10.2015 domáhal voči žalovanej náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je v
súčasnosti oprávneným v exekučnom konaní EX 869/2013 vedenom súdnym exekútorom JUDr. R. N.,
so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, Rožňava proti povinným 1/ W. Q., r. č. XXXXXX/
XXX, M. S. J. Č.. XXX, 2/ F.S. Q., R..Č.. XXXXXX/XXX, M. S. J. Č.. XXX. Exekučné konanie je vedené

na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 21Er 521/2008. Exekučné konanie bolo začaté právnym
predchodcom žalobcu Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava,
IČO: 31 335 004 návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.09.2008 u pôvodnej exekútorky JUDr.
H. Ž. pod jej sp. zn. EX 1723/08. Z exekučného spisu vyplýva, že dňa 16.02.2009 vydal pôvodný
exekútor príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej v 1. rade a rovnako aj z dôchodku
povinného v 2. rade. Ten istý deň došlo aj k vydaniu exekučných príkazov na vykonanie exekúcie z
dôchodku povinných. Po pripustení zmeny účastníka z pôvodného oprávneného na žalobcu žalobca

navrhol zmeniť súdneho exekútora a tejto žiadosti bolo vyhovené uznesením 21Er 521/2008-41 zo dňa
27.12.2012, ktoré sa stalo právoplatným 31.01.2013. Po doručení exekučného spisu novopoverenému
súdnemu exekútorovi JUDr. R. N. dňa 01.10.2013 žalobca nahliadnutím do tohto spisu na podnet
exekútora zistil, že z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.04.2013 zaslaného novopoverenému
súdnemu exekútorovi JUDr. R. N. vyplýva, že v rámci exekúcie vedenej ešte pôvodnou exekútorkou
JUDr. Ž. bolo vymožené z dôchodku povinnej v 1. rade za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013 celkovo
3.327,83eur.ZďalšiehooznámeniaSociálnejpoisťovnezodňa10.04.2013zaslanéhonovopoverenému

exekútorovi JUDr. R. N. vyplýva, že v rámci exekúcie vedenej ešte pôvodnou exekútorkou JUDr. Ž. bolo
vymožené z dôchodku povinného v 2. rade za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013 celkom 3.412,25
eur. Žalobca však v priebehu exekučného konania u JUDr. Ž.j obdŕžal len jednu úhradu 25.03.2013
vo výške 153,31 eur. Rovnako aj pôvodný oprávnený obdŕžal od začiatku exekučného konania dopostúpenia pohľadávky len jednu úhradu, a to 25.02.2011 vo výške 136,68 eur. Dňa 22.04.2014 bola
pôvodná súdna exekútorka JUDr. H. Ž.Á. odvolaná, pričom jej agendu prevzal ako náhradník súdny
exekútor JUDr. F. Z.Č.. Dotazom na JUDr. F. Z. bolo zistené, že tento neprevzal žiadne finančné

prostriedky ani na bankových účtoch pôvodnej exekútorky, ani v pokladni exekútorského úradu. Na
základe vyššie uvedeného žalobca dospel k záveru, že mu pôvodná exekútorka JUDr. H. Ž. svojím
konaním spôsobila škodu vo výške 4.832,47 eur predstavujúcu ušlý výnos z exekučného konania.
Podaním zo dňa 03.03.2015 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci. Oznámením zo dňa 29.07.2015 doručeným žalobcovi 03.08.2015 však Ministerstvo spravodlivosti
SR vyhodnotilo škodu za nepreukázanú a celú žiadosť za nedôvodnú. Keďže predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody neviedlo k dobrovoľnému uspokojeniu škody, žalobca sa v zmysle § 16
ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. domáhal tohto uspokojenia na súde. Nesprávnym úradným postupom
exekútorky JUDr. H. Ž.Ž. je neodvedenie vymožených prostriedkov oprávnenému - žalobcovi, resp.
pôvodnému oprávnenému. Pri vymožení 6.740,08 eur bola pôvodná exekútorka oprávnená ponechať

si 24 % titulom odmeny exekútora a DPH, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 1.617,62 eur.
Zvyšok 5.122,46 eur mala poslať oprávnenému, poslala mu však len 289,99 eur. Výška škody teda
predstavuje neodvedenú časť vymožených finančných prostriedkov v sume 4.832,47 eur. Predmetnú
sumu už nie je možné v exekučnom konaní opätovne vymôcť, nakoľko by išlo o vedenie exekúcie nad
rámec vydaného poverenia na vykonanie. V zmysle zásady, že plnenie exekútorovi má rovnaké účinky

ako plnenie oprávnenému by aj v prípade, že sa škoda vymôže od povinných znovu, došlo na strane
žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Vznik škody a príčinnú súvislosť mal teda žalobca za dostatočne
preukázanú. Žalobca si súčasne s náhradou škody v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. uplatnil
aj úrok z omeškania v zákonom určenej výške pre obchodnoprávne vzťahy - 8,05 % ročne zo sumy
4.832,47 eur od 29.07.2015, ktorý dátum je dňom oznámenia o výsledku predbežného prerokovania

do zaplatenia.

2.Žalovanávosvojomvyjadrenízodňa19.11.2015uplatnenýnárokžalobcuneuznalaaničodozákladu.
Uviedla, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri vykonaní
verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z. musí predchádzať splnenie troch zákonných podmienok, a to:

1/ preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Všetky tieto tri podmienky musia byť v danom
prípade splnené súčasne, inak zodpovednosť štátu nevzniká, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia týchto podmienok v súdnom konaní znáša poškodený.

3. Čo sa týka škody škoda predstavuje ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného
v dôsledku nesprávneho úradného postupu a táto škoda musí byť objektívne vyčísliteľná v peniazoch.
Za túto škodu musí niesť zodpovednosť iný subjekt, ktorý je priamym dlžníkom poškodeného veriteľa.
V danom prípade nemožno hovoriť o vzniku škody v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z.
pokiaľ poškodenému patrí právo domáhať sa náhrady plnenia od priameho dlžníka, v tomto prípade

od odvolanej súdnej exekútorky JUDr. H. Ž.. Nárok na náhradu škody v súdnom konaní podľa
príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia škoda mu ešte nevzniká a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za túto škodu.

Nárok na náhradu škody od štátu by mohol účastník úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal,
že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej
úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má
pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal

bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti
štátu za škodu, a to existencia samotnej škody. Keďže žalobca sa svojím doterajším konaním ani
nepokúsil o vymoženie finančných prostriedkov priamo od dlžníka - pôvodnej exekútorky JUDr. H. Ž.
žalovaná je toho názoru, že v tomto prípade žalobcovi doposiaľ škoda nevznikla v zmysle ustanovení
zák. č. 514/2003 Z. z., lebo túto škodu si stále môže ešte vymáhať u priamej dlžníčky, a to súdnej

exekútorky JUDr. H. Ž.. Keďže v rámci prípadných súdnych konaní môže byť nárok žalobcu uspokojený,
nemožno tu hovoriť o vzniku škody titulom zák. č. 514/2003 Z. z.. Podľa názoru žalovanej takto nie je
splnenájednazozákonnýchpodmienokvznikuzodpovednostištátuzaspôsobenúškodu,atoexistencia
samotnej škody.4. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody podľa názoru
žalovanej až po preukázaní vzniku škody a existencie nesprávneho úradného postupu môže byť

skúmaná otázka príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma zákonnými podmienkami. O vzťah príčinnej
súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou
vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastáva. Keďže žalobca nepreukázal vznik škody nemôže preukázať ani príčinnú súvislosť medzi
nesprávnymúradnýmpostupomatvrdenouškodou.Zuvedenýchdôvodovžiadalžalobuakonedôvodnú

a podanú predčasne zamietnuť.

5. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 14.01.2016 s názorom žalovanej nesúhlasil. Poukázal na to, že
žiadne ustanovenie zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
neurčuje, že predpokladom domáhania škody od žalovanej je predchádzajúce neúspešné uplatňovanie
náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia od orgánu verejnej moci, ktorý škodu spôsobil. Zákon

práve naopak umožňuje žalovanej, aby si uhradenú škodu sama regresne vymáhala od zodpovednej
osoby. Zmyslom zákona je, že štát preberá zodpovednosť za osoby, ktoré poveril konkrétnym výkonom
verejnej moci, ak v rámci tohto výkonu verejnej moci spôsobili škodu. Poprel takto tvrdenie žalovanej,
aby sa v danom prípade jednalo o predčasne podanú žalobu.

6. Na pojednávaní dňa 10.04.2017 na č. l. 49 spisu žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu
v tomto spore. Poukázala na to, že v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z označeného exekučného spisu vyplýva,
že k vymoženiu finančných prostriedkov malo dôjsť v období od 22.04.2009 do 21.04.2013, teda

najmä v čase, keď účastníkom konania na strane oprávneného označeného v exekučnom konaní bola
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal, že titulom postúpenia
pohľadávok prešlo z pôvodného oprávneného na postupníka aj právo domáhať sa nároku na
náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky JUDr. H. Ž. v označenom
exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené podľa žalovanej súčasnému žalobcovi nemôže svedčiť

aktívna legitimácia na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu, pretože nebol týmto tvrdeným
nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky priamo dotknutý v celom rozsahu. Z vyjadrenia
žalobcu zo dňa 24.04.2017 na č. l. 67 spisu súd zistil, že tento nesúhlasí s dôvodmi pre ktoré by
nemal byť vecne legitimovaný v tomto spore. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 103/2012 zo dňa
01.04.2012 pôvodný oprávnený Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO:

31 335 004 postúpil pohľadávku vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní na žalobcu. Z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že ku dňu 31.03.2012 činila pohľadávka s príslušenstvom
sumu 11.84,29 eur. V priebehu sporu bolo preukázané, že JUDr. H. Ž. z vykonaných zrážok z dôchodku
povinných za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013 nepoukázala oprávnenému sumu 4.832,47 eur.
V zmysle článku II. ods. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil pôvodný oprávnený na žalobcu

predmetnú pohľadávku, vymáhaním ktorej došlo k nesprávnemu úradnému postupu a vzniku škody
spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Podľa jeho názoru je nepochybné, že s
postúpením pohľadávky prechádzajú z postupcu na postupníka okrem hmotnoprávnych aj procesné
právatýkajúcesapohľadávky.Takakomápostupníkprávopodávaťnávrhyvprebiehajúcomexekučnom
konaní týkajúcom sa pohľadávky aj napriek skutočnosti, že mu tieto práva neboli výslovne postúpené,

má právo uplatniť si aj náhradu škody týkajúcu sa pohľadávky bez ohľadu na to, či vznikla v čase,
keď bol oprávnený on, alebo jeho právny predchodca. Úmyslom strán zmluvy o postúpení pohľadávok
bolo postúpiť predmetnú pohľadávku v rozsahu všetkých práv, ktoré sa jej týkajú. Postupca nemal
pri uzatváraní zmluvy rozumný dôvod nepostúpiť niektoré práva týkajúce sa pohľadávky. Uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávok postupca prejavil vôľu odpredať túto pohľadávku postupníkovi a

tým sa odbremeniť od činností spojených s jej vymáhaním, vrátane uplatňovania prípadnej náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. V čase postúpenia pohľadávky
nemal ani postupca ani postupník vedomosť o tom, že vo vzťahu k postupovanej pohľadávke bola
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora spôsobená škoda, v dôsledku ktorej nie je možné
vymôcť pohľadávku v postupovanej výške. V dôsledku tejto nevedomosti nemohlo byť v zmluve o

postúpení pohľadávok výslovne uvedené, že postupca postupuje aj právo na uplatnenie si náhrady
takto spôsobenej škody. Pôvodnému oprávnenému nevznikla nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora žiadna škoda, keďže tento odpredal pohľadávku v zostatkovej hodnote 11.843,29 eur.Skutočnosť, že v čase postúpenia bola táto pohľadávka v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekútora v nižšej ako postupovanej výške je teda na škodu len postupníkovi.

7. Z ustanovenia článku IV. ods. 11 zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že všetky platby prijaté v
prospech pohľadávky odo dňa podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok patria postupníkovi - žalobcovi.
Z hmotnoprávneho hľadiska má teda žalobca nárok na náhradu škody spôsobenej aj v čase, keď nebol
veriteľom pohľadávky za predpokladu, že bude vyplatená po postúpení. Ako už bolo vyššie uvedené
postupca dostal odplatu za postúpenú pohľadávku v plnej výške za postupovanú sumu 11.843,29 eur,

nekrátenú o výšku spôsobenej škody. Neexistuje teda právny dôvod, ktorým by bol oprávnený ponechať
si časť náhrady škody.

8.Čosatýkatvrdeniažalovanejotom,žepredmetomzmluvyopostúpenípohľadávokmalbyťpostúpený
aj nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., pričom toto svoje tvrdenie opiera o uznesenie
Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 72/2012-21 zo dňa 09.02.2012 žalobca mal za to, že v predmetnom

konaní pred ústavným súdom bola situácia, kedy bola postupovaná samostatne pohľadávka na náhradu
škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom bez toho, aby ju postupca predtým predbežne
prerokoval v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Nejedná sa teda o totožný prípad ako je táto prejednávaná vec a preto tento názor ústavného
súdu nie je podľa žalobcu možné aplikovať na konanie 5C 463/2015. Opäť žalobca zopakoval, že

v danom prípade v čase postúpenia pohľadávky z pôvodného oprávneného na žalobcu ani jeden z
nich nevedel, že v súvislosti s jej vymáhaním došlo k vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora, nemohla byť teda predbežne prerokovaná pred postúpením pohľadávky.
Až následne po postúpení pohľadávky sa žalobca dozvedel o vzniku škody ako postupník a podľa
jeho názoru neexistuje právne relevantný dôvod pre ktorý by mal návrh na predbežné prejednanie

podávať postupca, keďže eventuálne plnenie z náhrady škody v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok
patrí jeho právnemu nástupcovi - žalobcovi. Z uznesenia ústavného súdu vyplýva, že pohľadávka v
čase postúpenia neexistovala a preto nemohla byť predmetom postúpenia, pričom žalovaná v tomto
konkrétnom prípade požaduje práve to, aby bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená aj podľa
ňou predloženého judikátu ešte neexistujúca pohľadávka. Žalobca ďalej uviedol, že právo na náhradu

škody je v tomto prípade právom výlučne majetkovým, ktoré nie je spojené s osobou pôvodného veriteľa
a preto ak môže byť postúpené samostatne, nie je vylúčené, aby bolo postúpené aj spolu s iným právom.

9. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 14.07.2017 na č. l. 74 spisu súd zistil, že táto opäť uviedla, že žalobca
do dnešného dňa nepreukázal, že v dôsledku postúpenia pohľadávky Prvou stavebnou sporiteľňou,

a.s. prešlo z pôvodného oprávneného na neho aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody titulom
nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky JUDr. H. Ž.. Svoj názor opiera o citáciu vyjadrenia
žalobcu zo dňa 24.04.2017 v ktorom žalobca uviedol „ keďže v čase postúpenia pohľadávky nemal ani
postupca ani postupník vedomosť o tom, že vo vzťahu k postupovanej pohľadávke bola nesprávnym
úradným postupom súdneho exekútora spôsobená škoda, v dôsledku ktorej nie je možné vymôcť

pohľadávku v postupovanej výške, pochopiteľne nebolo v zmluve o postúpení pohľadávok výslovne
uvedené, že postupca postupuje aj právo na uplatnenie si náhrady takto spôsobenej škody “. V ďalšom
texte uvádza, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. nevznikla škoda
len z toho dôvodu, že v čase postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi o nesprávnom úradnom
postupe súdnej exekútorky JUDr. H. Ž. táto nemala vedomosť. Do času postúpenia pohľadávky bola totiž

Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. jediným oprávneným subjektom v exekúcii, a to aj napriek vzniknutému
nesprávnemu úradnému postupu. S odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2012 zo
dňa 09.02.2012 mala žalovaná za to, že predmetná škoda ktorá tvorí nárok uplatnený v tomto konaní
vznikla Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. a nie žalobcovi. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. si však svoj nárok
v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. podľa § 15 vopred predbežne neprerokovala s príslušným orgánom, teda

s odporcom, kde v § 15 ods. 1 zákona je výslovne uvedené, že nárok na náhradu škody je potrebné
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného. Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku však podával žalobca a nie poškodený. Keďže Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. si v zmysle §§
15, 16 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody u ústredného orgánu neuplatnila, žalobcom
uplatňovaný nárok v tomto konaní nemohol byť ani na neho platne postúpený, čo následne zakladá, že

žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný v časti nároku na náhradu škody až do okamihu, dokedy
nedošlo právoplatne k zmene oprávneného v exekučnom konaní. Preto mu aktívna vecná legitimácia
nepatrí až do momentu, kedy právoplatne vstúpil ako nástupca pôvodného oprávneného do exekučného
konania. Postúpením pohľadávky v exekučnom konaní oprávnenou - Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s.na súčasného žalobcu nemohlo dôjsť k postúpeniu tej časti, ktorá už plnením povinných zanikla, ale len
k postúpeniu jej existujúcej časti, bez ohľadu na to, či postupca o nesprávnom úradnom postupe súdnej
exekútorky JUDr. H. Ž. vedel alebo nie. Postupník nemôže od žalovanej následne vymáhať sumu, ktorá

už bola plnená v prospech postupcu, keďže predmetná škoda nebola Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s.
predbežne prerokovaná v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko táto ako jediná poškodená
v rozhodnom období, teda za obdobie od 22.04.2009 až do právoplatného pripustenia zmeny účastníka
v exekučnom konaní na strane oprávneného - terajšieho žalobcu si mohla uplatňovať nárok na náhradu
škody. Nevyplatením sumy vymoženej v exekučnom konaní od povinných v 1. a 2. rade v prospech

oprávneného vznikol medzi primárnym oprávneným, ktorému toto plnenie nebolo súdnou exekútorkou
vyplatené - Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a súdnou exekútorkou jeden záväzkový vzťah, odlišný
od záväzkového vzťahu medzi následným oprávneným ( terajším žalobcom ) a súdnou exekútorkou.
Postúpenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní nemôže mať automaticky za následok súčasne
aj postúpenie nároku na náhradu škody, ktorá bola v exekučnom konaní spôsobená postupcovi ako
pôvodnému oprávnenému. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná nesúhlasila s právnou argumentáciou

uvedenou vo vyjadrení žalobcu z 24.04.2017 a teda, že žalovaný je právnym nástupcom poškodeného
ohľadne všetkých práv a povinností týkajúcich sa postúpenej pohľadávky.

10. Žalovaná v závere uviedla, že s poukazom na ustanovenie článku IV. bodu 11 zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 103/2012 zo dňa 04.04.2012: „ všetky platby prijaté na účty postúpených pohľadávok odo

dňa podpisu tejto zmluvy vrátane patria postupníkovi. Postupca sa zaväzuje informovať postupníka o
všetkých úhradách z postúpených pohľadávok zo strany dlžníkov, resp. iných osôb a tieto najneskôr do
desiatich pracovných dní mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola úhrada vykonaná poukázať
na účet postupníka č. XXXXXXXXXX/XXXX “. Keďže v namietanom období nedošlo k pripísaniu súdnou
exekútorkou vymoženej platby od povinných v 1. a 2. rade v exekučnom konaní na účet postupníka,

nemožno žalobcovi takúto platbu - resp. vzniknutú škodu priznať ani v tomto súdnom konaní, nakoľko
mu nepatrí, keďže mu predmetné právo na ňu nevzniklo.

11. Z následného vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.08.2017 na č. l. 82 spisu súd zistil, že tento s uvedeným
názorom žalovanej nesúhlasí. Žalovaná z predloženého uznesenia Ústavného súdu SR č. IV. ÚS

72/2012-21 zo dňa 09.02.2012 vyvodila právny záver, že pohľadávku náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci nemožno postúpiť bez toho, aby pred postúpením postupca túto pohľadávku
predbežne prejednal. Takýto záver je podľa názoru žalobcu nesprávny a účelový. Žiaden právny predpis
neobmedzuje prevoditeľnosť pohľadávky náhrady škody spôsobnej výkonom verejnej moci, bez ohľadu
na to, či už boli predbežne prerokované alebo uplatnené na súde.

12. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že postúpenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní nemôže
mať automaticky za následok súčasne aj postúpenie nároku na náhradu škody, ktorá bola v exekučnom
konaní spôsobená postupcovi ako pôvodnému oprávnenému. Toto konštatovanie je podľa žalobcu
správne. Žalovaná však nezohľadnila tú skutočnosť, že k postúpeniu nároku na náhradu škody

nedošlo automaticky, ale výslovným ustanovením čl. II. ods. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok, podľa
ktorého spolu s pohľadávkou postupuje postupca aj všetky práva s ňou spojené. Úmyslom postupcu
bolo postúpiť predmetnú pohľadávku a v tomto kontexte je nutné slovné spojenie „ všetky práva s
pohľadávkou spojené “ interpretovať tak, že zahŕňa všetky nároky ( minulé aj budúce ), ktoré majú
s pohľadávkou súvis. Je nepochybné, že jedným z týchto práv je aj právo domáhať sa náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v dôsledku ktorého došlo k zníženiu reálnej výšky
pohľadávky.

13. Z exekučného spisu Okresného súdu Michalovce 21Er 521/2008 súd zistil, že Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava ako veriteľ a W. Q.J., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníčka a ako

spoludlžníkF.Q.,nar.XX.XX.XXXX,obajabytomM.S.J.XXXaF.Y.Í.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.Xako
ručiteľ uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2307805 9 02 dňa 10.05.2004
na sumu 300.000,- Sk. Dlžníci sa zaviazali splatiť tento úver v 2.334,- Sk mesačných splátkach spolu
so 4,7 % ročným úrokom vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po uzatvorení tejto úverovej zmluvy
až do konečného vyrovnania.

14. Dňa 19.05.2004 uzavreli zmluvné strany notársku zápisnicu podľa § 46 zák. č. 323/1992 Zb., ktorá je
označená ako vyhlásenie povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274
psím. e/ O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle citovanej zápisnice sazmluvné strany dohodli, že v prípade ak mimoriadny medziúver č. 2307805 9 02 vo výške 300.000,- Sk
nebude riadne splácaný, bude táto notárska zápisnica slúžiť ako exekučný titul pre vykonanie exekúcie
na vymoženie dlžnej neuhradenej sumy úveru.

15.Zodstúpeniaodzmluvyzodňa20.05.2008súdzistil,žePrvástavebnásporiteľňa,a.s.odpredmetnej
úverovej zmluvy o medziúvere č. 2307805 9 02 uvedeného dňa odstúpila a dlžnú sumu k 20.05.2008,
ktorú vyčíslila hodnotou 250.936,20 Sk žiadala uhradiť do 5 dní od doručenia tohto oznámenia. Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručila súdna exekútorka JUDr. H. Ž.Y. Okresnému súdu

Michalovcedňa01.10.2008anazákladetejtožiadala,abyjesúdudelilpoverenienavykonanieexekúcie
na vymoženie istiny 249.243,60 Sk, 12,79 % úroku zo sumy 241.511,10 Sk od 01.09.2008 do zaplatenia,
súdneho poplatku 500,- Sk a za vidimáciu listín 523,50 Sk.

16. Z poverenia č. 5807 037731 zo dňa 06.10.2008 súd zistil, že Okresný súd Michalovce takéto
poverenie pre súdnu exekútorku JUDr. H. Ž. vydal.

17. Z návrhu na pripustenie zmeny účastníka zo dňa 12.06.2012, ktoré bolo doručené súdu 19.06.2012
súd zistil, že súdna exekútorka JUDr. H. Ž. v predmetnej veci doručila návrh na pripustenie zmeny
účastníka, a to oprávneného, keďže INVEST TRADE, spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava dňa
08.06.2012 doručila exekútorskému úradu návrh na zmenu účastníka konania a zmluvu o postúpení

pohľadávky na základe ktorej postúpil oprávnený, a to postupca Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. svoju
pohľadávku voči povinným na spoločnosť INVEST TRADE, spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava,
IČO: 36 589 136.

18. Z uznesenia 21Er 521/2008-38 zo dňa 27.06.2012 súd zistil, že súd pripustil zmenu účastníka

konaniatak,žedokonanianamiestodoterajšiehooprávnenéhoPrvástavebnásporiteľňa,a.s.,Bajkalská
30, Bratislava vstupuje ako oprávnený INVEST TRADE, spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava.

19. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 103/2012 zo dňa 01.04.2012 súd zistil, že postupca Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava postúpila na postupníka INVEST TRADE, spol. s r.o.,

Čučmianska dlhá 26, Rožňava súbor pohľadávok č. I v počte 108 ks, ktoré vznikli na základe úverov
poskytnutých postupcom tretím osobám v celkovom objeme 1.048.221,76 eur, ktoré sú špecifikované v
príloheč.1aa1btejtozmluvy,ďalejsúborpohľadávokč.IIIvpočte110ks,ktorévzniklinazákladeúverov
poskytnutých postupcom tretím osobám v celkovom objeme 1.070.007,70 eur, ktoré sú špecifikované
v prílohe č. 2a a 2b tejto zmluvy. Z článku II bod 4. citovanej zmluvy vyplýva, že „ Postupca postupuje

postupníkovi pohľadávky uvedené v ods. 1 tohto článku voči dlžníkom, spoludlžníkom, ručiteľom a
záložcom, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, a to dňom účinnosti tejto zmluvy
a za podmienok stanovených v tejto zmluve a postupník týmto prehlasuje, že postúpené pohľadávky
prijíma a zaväzuje sa za ne zaplatiť odplatu za podmienok stanovených v čl. III. tejto zmluvy “.

20. Z článku IV. bodu 11. citovanej zmluvy súd zistil, že „ Všetky platby prijaté na účty postúpených
pohľadávok odo dňa podpisu tejto zmluvy vrátane patria postupníkovi. Postupca sa zaväzuje informovať
postupníka o všetkých úhradách z postúpených pohľadávok zo strany dlžníkov, resp. iných osôb a
tieto najneskôr do desiatich pracovných dní mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola úhrada
vykonaná poukázať na účet postupníka č. XXXXXXXXXX/XXXX “.

21. Z článku VII. bod 1. citovanej zmluvy súd zistil, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
jej podpisu oboma zmluvnými stranami, ktorý je zhodne 01.04.2012.

22. Z prílohy č. 1a k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2012 súd zistil, že pod bodom 38.

citovanej prílohy je uvedené č. zmluvy 2307805 9 02 a ako dlžník je uvedená W. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. S. J. XXX. Celková dlžná suma k 31.03.2012 je vyčíslená hodnotou 11.843,29 eur, pričom
istina predstavuje 8.016,70 eur, nezaplatené úroky 3.601,36 eur.

23. Z výsluchu svedkyne JUDr. H. Ž. súd zistil, že táto mala vedomosť o tom, že v konaní 21Er 521/2008

OkresnéhosúduMichalovce,kdeoprávnenýmjePrvástavebnásporiteľňa,a.s.,Bajkalská30,Bratislava
a povinnými sú W. Q. a F. Q. a kde bola vymáhaná suma 249.243,60 Sk spolu s úrokmi a trovami
konania ako aj trovami exekúcie si spomenula, že bola v uvedenom konaní súdom poverená výkonom
exekúcie pre vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného. Čo sa týka potvrdení Sociálnej poisťovneo vykonaní zrážok z dôchodkov povinných, teda F. Q. a W. Q., ktoré sú na č. l. 5 - 6 spisu z 08.04.2013,
resp. 10.04.2013 a ktoré jej boli dané k nahliadnutiu svedkyňa uviedla, že má za to že skutočne v čase
od 22.04.2009 do 21.04.2013 bola ňou vymožená suma 3.412,25 eur z dôchodku F. Q. a 3.327,83 eur

z dôchodku W. Q. a že tieto sumy skutočne aj vymohla. Nevedela uviesť aká suma z tejto vymoženej
čiastky bola poukázaná oprávnenému. Pripustila však, že tomuto nebola poukázaná celá suma, keďže
ona v tom čase mala pozastavenú činnosť v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátu a je tiež
pravdepodobné, že zvyšok tejto vymoženej sumy oprávnenému nepoukázala. Pripustila, že takto urobila
vo viacerých prípadoch.

24. Z oznámenia Sociálnej poisťovne 430 624 1750 zo dňa 08.04.2013, ktoré adresovala JUDr. R. N.,
súdnemu exekútorovi súd zistil, že JUDr. H. Ž., súdna exekútorka vydala dňa 16.02.2009 exekučný
príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného F. Q., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie
pohľadávky 5.560,62 eur a za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013 Sociálna poisťovňa zrazila a
poukázala na účet súdnej exekútorky JUDr. H. Ž. sumu 3.412,25 eur.

25. Z ďalšieho oznámenia o vykonaní zrážok z dôchodku povinnej Sociálna poisťovňa pod číslom 486
224 0290 dňa 10.04.2013 oznámila JUDr. R. N., súdnemu exekútorovi, že na základe exekučného
príkazu súdnej exekútorky JUDr. H. Ž.J. zo dňa 16.02.2009 na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku
povinnej W. Q., nar. 24.12.1948 pre vymoženie pohľadávky 5.425,51 eur za obdobie od 22.04.2009 do

21.04.2013 zrazila a poukázala na účet súdnej exekútorky JUDr. H. Ž. sumu 3.327,83 eur.

26. Z listu súdneho exekútora JUDr. R. N. EX 869/2013 zo dňa 19.11.2014 adresovaného JUDr. F. Z.,
súdnemuexekútorovi,J.3,X.súdzistil,žeJUDr.R.N.žiadalsúdnehoexekútoraJUDr.F.Z.,abysatento
vyjadril k úhradám v spise súdnej exekútorky JUDr. H. Ž. vo veci exekúcie vedenej na Okresnom súde

Michalovce pod sp. zn. 21Er 521/2008-41, nakoľko na základe vyššie citovaných oznámení Sociálnej
poisťovne táto zrazila na uvedenej exekúcii W. Q. 3.327,83 eur a F. Q. 3.412,25 eur s tým, aby sa JUDr.
Z. vyjadril, či tieto sumy zostali na účte súdnej exekútorky JUDr. H. Ž., resp. ako s nimi bolo naložené.

27. Z listu JUDr. F. Z. zo dňa 01.12.2014 súd zistil, že tento oznámil JUDr. R. N., že predmetný exekučný

spis vo veci oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. proti povinným 1/ W. Q. a 2/ F. Q., obaja bytom
M. S. J. XXX prevzal od JUDr. Ž. už ako archivovaný a z predmetného spisu zaslal fotokópiu finančného
účtovania z obalu JUDr. R. N.. Ďalej tomuto oznámil, že po odvolanej súdnej exekútorke prevzal iba
spisovú agendu, žiadne finančné prostriedky na účtoch ani v pokladni neprevzal a preto nie je možné
vymožené a neodvedené finančné prostriedky JUDr. Ž. poukázať oprávnenému.

28. Zo žiadosti INVEST TRADE, spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava zo dňa 03.03.2015
adresovanému Ministerstvu spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava súd zistil, že táto
spoločnosť žiadala v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, ktorého sa dopustila predchádzajúca súdna exekútorka JUDr. H. Ž., a to tak, že táto vo
svojom konaní EX 1723/08 vymohla pre právneho predchodcu žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
od povinných W. Q. za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013 sumu 3.327,83 eur a od F. Q. povinného v
2. rade za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013 sumu 3.412,25 eur, pričom z uvedenej sumy poukázala
oprávnenému dňa 25.03.2013 sumu 153,31 eur a právnemu predchodcovi žalobcu dňa 25.02.2011

sumu 136,68 eur. JUDr. H. Ž. takto prijala na základe zrážok z dôchodku povinných celkom 6.740,08
eur z ktorých oprávneným poukázala len 289,99 eur. Konala takto v rozpore s Exekučným poriadkom a
spôsobila oprávnenému škodu vo výške 4.832,47 eur, nakoľko 24 % z vymoženej sumy si mohla JUDr.
H. Ž. ponechať na trovy exekúcie. Ako prílohy pripojil návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 16.09.2008,
oznámenie o vykonaní zrážok z dôchodku povinného zo dňa 08.04.2013, oznámenie o vykonaní zrážok

z dôchodku povinnej zo dňa 10.04.2013, žiadosť zo dňa 19.11.2014 a informáciu k exekúcii zo dňa
01.12.2014.

29. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 29.07.2015
súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR predmetnú žiadosť žalobcu evidovalo pod č. 39057/2014/34,

ktorávsúčasnostijevedenápodč.39057/2015/141.Zďalšiehotextuvyplýva,žežiadosťbolapredbežne
prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko
podľa názoru ministerstva v rámci predbežného prerokovania nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok pre vznik nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu súdnehoexekútora podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko nebol preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi
namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzhľadom na uvedené ministerstvo
posúdilo predmetnú žiadosť ako nedôvodnú.

30. Podľa § 2 zák. č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

31. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

32. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

33. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

34. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

35. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

36. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

37. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

38. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

39. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.40.Podľa§5ods.2zák.č.233/1995osúdnychexekútorochvykonávanieexekučnejčinnostijevýkonom
verejnej moci.

41. Podľa § 29 ods. 8 zák. č. 233/1995 ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať
oprávnenému najneskôr do siedmich dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona
neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie
peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohoda, podľa ktorej má lehota presiahnuť 90 dní,

je neplatná. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť
podľa prvej vety uplynutím sedemdňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník
ujal exekútorského úradu.

42. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

46. Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č.

514/2003 Z. z. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Zákon č. 514/2003 Z.
z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci a podmienky
jej uplatnenia. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, resp.
nezákonným postupom. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody na tom základe, že jeho právny
predchodca Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava uzavrela dňa 10.05.2004 s W.

Q. a F. Q. zmluvu o medziúvere č. 2307805 9 02 na základe ktorej týmto poskytla úver vo výške
300.000,- Sk, pričom dlžníci sa zaviazali tento úver dohodnutým spôsobom splácať. Dňa 19.05.2004
urobili dlžníci W. Q. a F. Q. vyhlásenie povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v notárskej
zápisnici N 210/2004, Nz 42908/2004, ktorá zápisnica mala slúžiť ako exekučný titul v prípade, že

zo strany dlžníkov nebudú splnené dohodnuté úverové podmienky. Dlžníci skutočne predmetný úver
riadne a včas nesplácali a preto oprávnený pristúpil k exekúcii, pričom žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 01.10.2008. Exekučným titulom bola citovaná notárska
zápisnica z 19.05.2004 N 210/2004, Nz 42908/2004. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predložila JUDr. H. Ž., súdna exekútorka a na základe tejto žiadosti súd vydal pre túto dňa

06.10.2008 poverenie č. 5807 037731 pre vymoženie sumy 249.243,60 Sk s príslušenstvom a trovami
exekúcie. Dňa 19.06.2012 doručila súdna exekútorka súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka v
konaní, a to na strane oprávneného z pôvodne označenej Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. na INVEST
TRADE spol. s r.o., Čučmianska dlhá XX, Rožňava, IČO: 36 589 136. Ako prílohu pripojila aj zmluvu o
postúpení pohľadávok č. 103/2012 zo dňa 01.04.2012 na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky

tvoriacej predmet tohto exekučného konania z postupcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30,
Bratislava na postupníka INVEST TRADE spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava. Táto skutočnosť
vyplýva z prílohy 1a, kde pod bodom 38 je uvedená pohľadávka, ktorá bola predmetom exekúcie.
Súd uznesením 21Er 521/2008-38 dňa 27.06.2012 pripustil zmenu účastníkov konania tak, ako to
požadovala súdna exekútorka. Dňa 02.08.2012 doručil žalobca - oprávnený do spisu 21Er 521/2008

návrh na zmenu exekútora, kde namiesto pôvodnej exekútorky JUDr. H. Ž. žiadal, aby súd poveril
výkonom exekúcie nového exekútora JUDr. R. N.. Súd uznesením zo dňa 27.12.2012 túto zmenu
pripustil. Na základe žiadosti nového exekútora JUDr. R. N. Sociálna poisťovňa tomuto zaslala dňa
08.04.2013 oznámenie o vykonaní zrážok z dôchodku povinného z ktorého je zrejmé, že povinnému F.Q. vykonávala zrážky pre vymoženie pohľadávky 5.560,62 eur a že od 22.04.2009 do 21.04.2013 tomuto
zrazila a poukázala súdnej exekútorke JUDr. H. Ž. sumu 3.412,25 eur. Z ďalšieho oznámenia Sociálnej
poisťovne zo dňa 10.04.2013 súd zistil, že Sociálna poisťovňa opäť oznámila novému exekútorovi JUDr.

R. N., že povinnej W. Q. na vymoženie pohľadávky 5.425,51 eur za čas od 22.04.2009 do 21.04.2013
zrazila 3.327,83 eur, ktoré poukázala súdnej exekútorke JUDr. H. Ž.. Z následnej komunikácie JUDr.
R. N. s náhradným exekútorom JUDr. F. Z., ktorý prevzal agendu po JUDr. H. Ž. je zrejmé, že tento
okrem iných prevzal aj jej spis EX 1723/08, avšak tento už prevzal ako archivovaný a ďalej uviedol, že
žiadne finančné prostriedky na jej účtoch neprevzal a preto ani oprávnenému v tomto konaní nepoukázal

žiadnu vymoženú sumu. Žalobca žiadosťou poškodeného o predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo dňa 03.03.2015 si uplatnil na ústrednom orgáne
Ministerstve spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava svoj nárok na náhradu škody podľa
príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. na základe vyššie popísaného skutkového stavu vo
výške 4.832,47 eur, keďže JUDr. H. Ž. na základe zrážok z dôchodku oboch povinných vymohla
6.740,08 eur a z tejto sumy zaslala pôvodnému oprávnenému a súčasnému oprávnenému - žalobcovi

celkovo 289,99 eur. Suma 4.832,47 eur predstavuje zvyšok nepoukázanej sumy ponížený o 24 %
z vymoženej sumy, ktorá suma predstavuje trovy exekúcie. Žalovaná listom zo dňa 29.07.2015 pod
sp. zn. 39057/2015/141 oznámila žalobcovi, že nárok na náhradu škody neuznáva, nakoľko nebolo
preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody titulom nesprávneho
úradnéhopostupusúdnehoexekútora,nakoľkonebolpreukázanývznikškodyapríčinnásúvislosťmedzi

namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z uvedených dôvodov ministerstvo
posúdilo predmetnú žiadosť ako nedôvodnú.

47. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z nezákonného úradného postupu je potrebné
splnenie týchto kumulatívnych podmienok: 1/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na

príslušnom orgáne, 2/ existencia nezákonného rozhodnutia, 3/ vznik škody, 4/ existencia príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonným rozhodnutím a vzniknutou
škodou.

48. Žalobca preukázal, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom

zo dňa 03.03.2015 na Ministerstvo spravodlivosti SR v rozsahu 4.832,47 eur titulom náhrady škody.
Ako vyplýva z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.05.2015 pod sp. zn. 39057/2015/141
žiadosti žalobcu o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody vyhovené nebolo. Žalobca doručil
žalobu na náhradu škody vo výške 4.832,47 eur súdu 23.10.2015.

49. Existencia nesprávneho úradného postupu bola v konaní preukázaná. Súd nemal pochybnosť o
tom, že JUDr. H. Ž. bola súdnou exekútorkou, táto v čase, kedy začala exekúcia bola riadne zapísaná
v zozname súdnych exekútorov, ktoré vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a spĺňala všetky zákonné
podmienky pre výkon exekučnej činnosti a v zmysle § 2 ods. 1 Exekučného poriadku ( zák. č. 233/1995
Z. z. ) bola štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu exekučných titulov.

Na základe vyššie citovaných skutočností táto aj začala predpísaným spôsobom vymáhať pohľadávku v
prospech označeného oprávneného v tom čase Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava.
Tiež mal za preukázané, že z jej strany došlo k porušeniu úradného postupu, keďže táto v zmysle § 29
ods. 8 citovaného zákona mala povinnosť do 7 dní od prijatia peňažných prostriedkov tieto poukázať
oprávnenému, čo sa v skutočnosti nestalo, teda v tomto jej konaní, resp. nečinnosti spočíval nesprávny

úradný postup.

50. Čo sa týka vzniku škody súd mal za to, že aj táto škoda bola v konaní preukázaná. Škoda v danom
prípade predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne aj v
danom prípade vyjadriteľná v peniazoch. Z potvrdení Sociálnej poisťovne, ústredia vyplýva, že Sociálna

poisťovňa zrážkami z dôchodku povinných W. Q. a F. Q. zrazila za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013
spolu sumu 6.740,08 eur z ktorej sumy súdna exekútorka poukázala oprávneným spolu 289,99 eur a
zvyšok sumy si ponechala. Škoda v danom prípade predstavuje sumu 4.832,47 eur, nakoľko 24 % z
vymoženej sumy si mohla JUDr. H. Ž. oprávnene ponechať na trovy exekúcie.

51. Aj príčinnú súvislosť mal súd v danom prípade za preukázanú, keďže práve tým, že na základe
platného exekučného titulu a zákonným spôsobom táto vymohla vyššie uvedenú sumu, ktorú mala
poukázať oprávnenému, keďže oprávnený poskytol dlžníkom úver, ktorý títo riadne dohodnutým
spôsobom nesplácali. Tým, že JUDr. H. Ž. si ponechala neoprávnene sumu 4.832,47 eur z vymoženejsumy rozhodne došlo k úbytku majetku na strane oprávneného a rozhodne sa tak udialo práve v
citovanom exekučnom konaní a práve jej nesprávnym úradným postupom.

52. Súd sa v konaní zaoberal aj obranou žalovanej spočívajúcej v jej tvrdení, že v danom prípade na
strane JUDr. H. Ž. došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré si má oprávnený - žalobca vymáhať v
občianskom súdnom konaní na základe § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súd dospel k
záveru, že tento názor nie je správny. Nikde v zákone č. 514/2003 Z. z. nie je uvedené, aby podmienkou
uplatnenia si nároku podľa tohto zákona malo predchádzať uplatnenie si nároku voči konkrétnej osobe,

resp. inštitúcii podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sú predpisom
všeobecnej povahy ( lex generalis ) a ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. sú špeciálnym právnym
predpisom ( lex specialis ). Vzhľadom k tomu, že takáto podmienka v zák. č. 514/2003 Z. z. neexistuje
súd mal za to, že nárok žalobcu je škodou a že tento si žalobca správne uplatnil postupom podľa zák.
č. 514/2003 Z. z., ktorý predpísaný postup aj v celom rozsahu dodržal. Neosvojil si tvrdenie žalovanej,
žeby nebola preukázaná škoda, keďže sa jedná podľa jej tvrdenia o bezdôvodné obohatenie. Uplatnená

suma 4.832,47 eur je objektívnou škodou, ktorá vznikla v majetkovej sfére žalobcu nesprávnym úradným
postupom. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj priamo svedkyňa JUDr. H. Ž., ktorá pripustila,
že si vymožené finančné prostriedky v tomto prípade ponechala a pripustila, že tak urobila vo viacerých
prípadoch.

53. Súd sa v konaní zaoberal aj ďalšou obranou žalovanej spočívajúcou v námietke aktívnej legitimácie
zo strany žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok toto právo
na žalobcu nepostúpil a zákonnou podmienkou s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS
72/2012-21 zo dňa 09.02.2012 si mal najprv uplatniť ako oprávnená osoba podľa príslušných ustanovení
zák. č. 514/2003 Z. z. pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava a až

následne mohol previesť na žalobcu aj toto právo a až tak si mohol žalobca uplatniť v súdnom konaní
nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Súd sa s týmto názorom nestotožnil.
Dôsledne vychádzal zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 103/2012 zo dňa 01.04.2012 a z prílohy k
tejto zmluve 1a. Z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok je zrejmé, že táto bola uzatvorená podľa
§ 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v § 524 ods. 1 uvádza, že veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

54. Z odseku 2 citovanej normy vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené. Už z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že sám zákonodarca
spája s postúpenou pohľadávkou aj všetky práva spojené s touto pohľadávkou, k čomu aj v skutočnosti

došlo a čomu zodpovedá aj citovaný článok II. bod 4 predmetnej zmluvy, kde sa výslovne uvádza,
že postupca postupuje postupníkovi pohľadávky uvedené v odseku 1 tohto článku voči dlžníkom,
spoludlžníkom, ručiteľom a záložcom, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, a to
dňomúčinnostitejtozmluvyazapodmienokstanovenýchvtejtozmluveapostupníktýmtoprehlasuje,že
postúpené pohľadávky prijíma a zaväzuje sa za ne zaplatiť odplatu za podmienok stanovených v článku

III. tejto zmluvy. Je potrebné uviesť, že predmetná zmluva je dvojstranný právny úkon a že na jednej
strane postupca postupoval postupníkovi pohľadávky, ktoré sú uvedené v článku II. bod 1. v spojení s
prílohami v určitej sume a že postupník tieto pohľadávky prijal a zaviazal sa za tieto dohodnutú sumu
zaplatiť. Teda najlepšie o tom, čo je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok majú vedomosť priamo
účastníci tohto zmluvného vzťahu. Zo zmluvy je ďalej zrejmé, že jej účinnosť nastala dňom podpísania

predmetnej zmluvy, teda 01.04.2012, kde v článku IV. bod 11. je výslovne uvedené, že všetky platby
prijaté na účty postúpených pohľadávok odo dňa podpisu tejto zmluvy vrátane patria postupníkovi a
postupca sa zaviazal informovať postupníka o všetkých úhradách z postúpených pohľadávok zo strany
dlžníkov, resp. iných osôb a tieto najneskôr do desiatich pracovných dní mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola úhrada vykonaná poukázať na účet postupníka. Postupník v danom prípade Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava prestala k 01.04.2012 byť veriteľom postúpených
pohľadávok a týmto veriteľom sa stal na základe tejto zmluvy žalobca a vstúpil aj do všetkých práv
súvisiacich s týmito postúpenými pohľadávkami. Podľa názoru súdu týmto momentom, teda dňom
01.04.2012 prešlo na žalobcu aj prípadné právo na uplatnenie si nároku na náhradu škody v zmysle
príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z. k čomu aj v skutočnosti v tomto prípade došlo. Javí sa

ako nelogické tvrdenie žalovanej strany, že nárok na ústrednom orgáne si mal uplatniť postupca, lebo
toto právo patrí jemu. Ak by bolo pravdivé toto tvrdenie v prípade úspechu pri prejednaní tohto nároku
na ministerstve spravodlivosti a pri poskytnutí plnenia a náhrady škody by tak, či tak Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. musela túto sumu podľa citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok poukázať žalobcovi.Ďalej je na úvahe Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., či by si takéto právo uplatnila alebo nie a v podstate by
došlokukráteniutohtoprávanastranežalobcu,akbytakýtovýkladzostranyžalovanejbolpravdivý.Tiež
postupcavdanomprípadevedel,čopostupujeazaakúsumu,tedazostranyžalobcuzaplatenímodplaty

za postúpené pohľadávky bol tento so svojím nárokom aj voči manželom Q. z predmetnej úverovej
zmluvy uspokojený tak, ako sa dohodol postupca s postupníkom. V prípade, ak by prijal ďalšie plnenie
zo strany Slovenskej republiky uplatnením si nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z. rozhodne by došlo v
jeho sfére k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže táto pohľadávka a tento nárok mu už uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávok nepatril. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej strany, že časť vymoženej

sumy zo strany JUDr. H. Ž. bola realizovaná v čase, kedy oprávneným v exekučnom konaní bola Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. a nie žalobca. Tento uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil na
žalobcu aj toto právo, či už na budúce alebo na predchádzajúce plnenia zo strany dlžníkov a práva a
povinnosti s tým súvisiace.

55. Ak by súd hypoteticky pripustil, žeby JUDr. H. Ž. aj dnešného dňa vrátila sumu 4.832,47 eur JUDr.

R. N. tento by musel takto vrátenú sumu poukázať žalobcovi ako novému veriteľovi aj na základe
príslušnýchustanoveníExekučnéhoporiadku,keďževexekučnomkonaní21Er521/2008došlokzmene
účastníkov konania na strane oprávneného a JUDr. R. N. nemá inú možnosť len tieto peniaze vrátiť
označenému oprávnenému a nie pôvodne označenému oprávnenému.

56. Keďže žalobca si uplatnil aj právo na úroky z omeškania podľa § 16 ods. 4 zákona lehota omeškania
začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej
plynutia neskôr. Žalobca si právo na úroky z omeškania uplatnil od 29.07.2015, ktorý deň je dňom, kedy
žalovaná oznámila výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalobcovi.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi
priznal. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na

tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa
oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.