Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 12, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010358
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010358.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členov senátu

U. P. a U. W., v trestnej veci obžalovaného P. F.O., A.. X.XX.XXXX Q. P., pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: P. F., A.. XX.XX.XXXX Q. P., trvale bytom F. Č.. XXX, t.č. ÚVV Ilava,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 323/18/3304 - 42
zo dňa 9.8.2018, ktorá mu kladie za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

od presne nezisteného času najmenej od roku 2005 do dňa 26.04.2018 v rodinnom dome v obci
Potvorice ako druh P. H., minimálne jedenkrát za mesiac pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napádal, tak
že jej dával facky, strkal do nej následkom čoho sa udrela tvárou do zárubne dverí a vznikol jej na tvári
hematóm, spôsobil jej podliatiny a modriny a opakovane urážal družku poškodenú P. H. vulgarizmami,
vyvolával hádky, vyhrážal sa jej zabitím, vytýkal jej, že je nezamestnaná, v prípade že bola zamestnaná,
vytýkal jej, že nevykonáva poriadnu prácu, vyčítal jej, že doma nič nerobí, že neupratuje, že nevarí,
čím mal v poškodenej P. H. vyvolávať strach a stres, a spôsobovať jej tak fyzické a psychické utrpenie
a maloletej poškodenej W..F.. A.. XX.XX.XXXX odopieral spánok, spôsoboval strach a stres, ktorá

následkom prežitých udalostí toto pociťovala ako psychické utrpenie a sebapoškodzovala sa takým
spôsobom, že si spôsobovala rezné rany na oboch rukách,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 13.8.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 323/18/3304 zo dňa 9.8.2018 na obžalovaného P. F., A.. X.XX.XXXX Q. P., pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom
základe, že od presne nezisteného času najmenej od roku 2005 do dňa 26.04.2018 v rodinnom dome v
obci Potvorice ako druh P. H., minimálne jedenkrát za mesiac pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napádal,
tak že jej dával facky, strkal do nej následkom čoho sa udrela tvárou do zárubne dverí a vznikol jej na tvárihematóm, spôsobil jej podliatiny a modriny a opakovane urážal družku poškodenú P. H. vulgarizmami,
vyvolával hádky, vyhrážal sa jej zabitím, vytýkal jej, že je nezamestnaná, v prípade že bola zamestnaná,
vytýkal jej, že nevykonáva poriadnu prácu, vyčítal jej, že doma nič nerobí, že neupratuje, že nevarí,

čím mal v poškodenej P. H. vyvolávať strach a stres, a spôsobovať jej tak fyzické a psychické utrpenie
a maloletej poškodenej W..F.. A.. XX.XX.XXXX odopieral spánok, spôsoboval strach a stres, ktorá
následkom prežitých udalostí toto pociťovala ako psychické utrpenie a sebapoškodzovala sa takým
spôsobom, že si spôsobovala rezné rany na oboch rukách.

Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 21.9.2018 a 12.10.2018 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného P. F., poškodenej P. H., svedkov U. H., Y. H., P. H., G. P., znalca F.. Y. W., prečítaním
svedeckej výpovede W. F. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku č. 58/2018 P.. X.Q.
D. z prípravného konania a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 12.10.2018.

Obžalovaný P. F. na hlavnom pojednávaní poprel, že by týral svoju družku P. H. a svoju dcéru W. F..
Uviedol, že v minulosti, ale už dávno sa stalo, že napadol svoju družku fyzicky, fackal ju ale aj ona
vyfackala jeho. Keď on jej dal facku, čo sa stalo nepravidelne, dostal niekedy aj tri facky naspäť od
poškodenej, fackali sa navzájom. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal zabitím. Hádali sa spolu asi aj raz
za dva mesiace a vulgárne si nadávali pritom navzájom. Obžalovaný pripustil, že pil aj alkohol, ale aj

pracoval. Nie je pravdou, že by sa dcéra kvôli nemu rezala, toto robila kvôli svojmu frajerovi.

Poškodená P. H., hoci v prípravnom konaní odmietla k veci vypovedať, na hlavnom pojednávaní po
poučení uviedla, že vypovedať bude. Uviedla, že obžalovaný sa jej nikdy nevyhrážal zabitím, raz
ju napadol, ale dlhé roky sa jej nedotkol, kedysi býval agresívnejší. Dávno sa stalo, že ju fackal

pravidelnejšie, možno raz za mesiac ale nevie to presne uviesť, ona ho provokovala, ale fackala pritom
aj ona jeho. Mohlo to začať, hoci si to vôbec presne nepamätá, asi keď bol syn P. v ôsmej alebo deviatej
triede, ale netrvalo to dlho, ale tiež si to už presne nepamätá, možno keď bol syn dospelý. Len raz
dávno dostala od obžalovaného facku a buchla sa pritom o zárubňu a mala monokel. S obžalovaným
sa hádali, ale nie každý deň, hádali sa raz za týždeň, keď prišiel opitý, pritom si navzájom vulgárne

nadávali. Keď prišiel obžalovaný opitý, poškodená mu vulgárne nadala a buď šiel preč on alebo ona. Z
obžalovaného nikdy nemala strach ani sa ho nebojí. Obžalovaný jej len málokedy povedal, že by nebolo
upratané a navarené. Ďalej uviedla, že obžalovaný sa ku všetkým deťom správal rovnako. Maloletú W.
F. napomínal, že prečo sa neučí, maloletej sa pritom nechcelo učiť, či bol obžalovaný doma alebo nebol.
Poškodená vedela o tom, že maloletá si rezala ruky ale toto robila kvôli frajerovi.

Svedok P. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol nejaký zlý otec. Matku moc nebíjaval, niekedy
ju síce udrel ale maximálne fackou alebo ju postrčil. Nevie presne uviesť ako často sa toto stávalo,
najskôr povedal, že možno raz za mesiac potom, že možno raz za štvrťrok alebo do 5 krát do roka, toto
presne uviesť nevie. Útoky obžalovaného na poškodenú skončili, keď ju svedok vedel brániť, keď dospel,

pričom nevie presne uviesť čas od ktorého to bolo, asi keď mal 16 - 17 rokov. Odvtedy sa nestalo, že
by obžalovaný poškodenú napadol. Obžalovaný sa ani nikdy nevyhrážal poškodenej zabitím ani inak.
Poškodená sa s obžalovaným hádavali a nadávali si navzájom a poškodená niekedy hádky zle znášala.
Stalo sa aj, že po hádke plakala, ale to nebývalo často alebo sa stalo, že odišla z domu k sestre po
hádke.Obžalovanýkeďpil,nadávalkaždému,aleneponižovalnikoho.Poškodenejvyčítal,ženepracuje.

Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný na maloletú W. H. nebol zlý, nikdy ju nebil a nikdy ani nebil nikoho
zo súrodencov. Nevie ani o tom, že by obžalovaný niekoho budil zo spánku. Vie, že maloletá W. si rezala
ruky, ale povedala mu, že to bolo kvôli frajerovi, nie kvôli otcovi.

Svedok U. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný, jeho otec, doma pije a kedysi bil mamu

ale teraz už dávno nie, skončilo sa to asi, keď šiel jeho brat P. na strednú školu. Obžalovaný dal občas
matke facku, ale už dávno a moc si to nepamätá. Nepamätá si ani vyhrážky matke. Vie, že jej hovoril,
že nevie variť a že nemá prácu. Aj vulgárne jej nadával. Ich hádky boli vzájomné. Svedok ďalej uviedol,
že jeho matka sa sťažovala na správanie obžalovaného, že veľa pije, že to jej vadí a občas povedala,
že chce odísť. Vo vzťahu k mal. W. F. svedok uviedol, že táto si rezala ruky asi ani sama nevie prečo,

niekomu povedala, že kvôli kamarátovi, inému, že kvôli kamarátke, nesťažovala sa na otca a tento ju
neurážal. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný nikdy nikoho nebudil zo spánku.Svedkyňa Y. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že otec (obžalovaný) určite nebil matku každý mesiac.
Nevievôbecurčiťpresnečasovéobdobie,kedysatodialo,možnotoboldokopyrok.Medziobžalovaným
a matkou boli hádky a vulgarizmy, obžalovaný jej vulgárne nadával, keď bol opitý, ale nepamätá si, kedy

sa hádky začali, nevie presne ako často boli, ona bola ešte malá. Matka nikdy nepovedala, že by mala
strach z otca, ale iba že jej vadili hádky. Možno jeden, dva krát volala políciu. Obžalovaný nebil mal. W.
F. a nikdy sa nikomu nevyhrážal zabitím. Na mal. obžalovaný aj kričal, ale nikoho nebudil zo spánku,
ani maloletej nebránil v spaní. Svedkyňa uviedla, že vie, že sa mal. W. poškodzovala - rezala a vie, že
to bolo kvôli frajerovi.

Svedok G. P. na hlavnom pojednávaní, že o skutku vie čiastočne, pretože vykonával krízovú intervenciu
v prípade mal. W. F., ktorá v škole dňa 26.4.2018 mala povedať, že sa bojí ísť domov lebo sa bojí otca,
ktorý je často pod vplyvom alkoholu. Škola v súčinnosti so starostom privolala. Mal. mu uviedla, že
otec sa správa po požití alkoholu agresívne, s matkou sa hádajú aj kvôli financiám. Preto ona radšej
chodí z domu preč za priateľmi a keď nie je doma, bojí sa aj o matku. Svedok ďalej uviedol, že poskytli

maloletej pomoc na krátku dobu s tým, že mohla odísť bývať k svojej tete, p. Č. na pár dní, kým sa
situácia neukľudní, ktorú skutočnosť oznámili P. H. a obžalovanému, ale ten bol pod vplyvom alkoholu.
Nerobili s nimi žiadny bližší rozhovor. V tom čase existovalo podozrenie, že sa maloletá kvôli tomuto
samopoškodzuje, nevyspí a že by mohlo ísť o týranie, preto podali trestné oznámenie. Svedok nemá
priamu vedomosť o skutkoch týkajúcich sa poškodenej P. H.. Má vedomosť o tom, že rodina bola aj

v minulosti monitorovaná, ale nie na veci týkajúce sa násilia, skôr nedostatočnú starostlivosť. Keby sa
jednalo o násilie, podnikli by už vtedy ďalšie kroky. V súvislosti s inými súrodencami nebola v rodine
nikdy vykonávaná krízová intervencia.

Z výsluchu znalca z odboru psychológia F.. Y. W. na hlavnom pojednávaní ako aj zo záverov jeho

znaleckých posudkov č. 67/2018 a č. 37/2018, na ktorý sa znalec v plnom rozsahu odvolal a zotrval
na nich vyplýva, že u P. H. mentálne a intelektové schopnosti sú v pásme podpriemernej inteligencie
a znalec nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by u poškodenej mohli znižovať jej schopnosť vypovedať
o prežitých skutočnostiach, pamäťové schopnosti sú primerané zachované, neboli zaznamenané ani
poruchy vnímania. Poškodená nemá sklony ku konfabulatórnemu spracúvaniu súvislostí, ktoré boli

predmetom vyšetrovania. Poškodená je emočne labilná, vykazuje neurotizáciou, osobnosť je citlivejšia,
častejšie reaguje psychosomaticky, môže sa prejavovať rozladenosť, nespokojnosť, má slabšie zdroje
s vyrovnávaním sa so záťažou, má tendenciu k impulzívnemu správaniu sa. Tieto skutočnosti môžu
súvisieť s dlhodobou záťažou vo vzťahu s obžalovaným a to ich vzájomnými (znalcom zvýraznené)
nedorozumeniami, hádkami, kde sa používajú rôzne vulgarizmy. V minulosti sa mohlo vyskytnúť aj

fyzické inzultácie, facky, ktoré sa už ale dlhšiu dobu nevyskytovali. Poškodená netrpela ťažkým príkorím
ani psychickým utrpením. Neexistovali fenomény, ktoré by poukazovali na masívnu stresogénnosť
v jej živote, v živote sa skôr vyskytuje chronický distres u poškodenej v dôsledku dlhodobého
napätia. Poškodená sama nenechávala veci len tak, prejavovala sa a vyjadrovala, proti obžalovanému
vystupovala aktívne, buď reagovala rovnako ako on, že ak ju urazí, urazí aj ona jeho alebo len

mávla rukou a povedala obžalovanému aby bol ticho. Zo samotného konania obžalovaného, mohlo byť
poškodenej nepríjemne, ale toto jeho konanie nespôsobovalo u nej psychické utrpenie, resp. syndróm
týranej ženy, konanie obžalovaného nebolo dostatočne aktivizované, poškodená nevykazovala žiadnu
akútnu poruchu, ktorá sa vyskytuje pri týraní, poškodená bola skôr unavená, vyčerpaná zo životného
štýlu a bola už precitlivelá na ich vzájomný vzťah, ktorý často obžalovanému vyčítala, išlo o dlhodobú

patoplastickú klímu v rodine. Poškodená má menšiu ochotu sa otvárať ku skutočnostiam, ktoré sa diali v
rodine, má schopnosť ľahkovážnejšie hodnotiť celú situáciu a dianie v rodine, pretože vníma aj potrebu
druha v rodine a aj finančnej situácie. Znalec nezistil žiadne následky poškodenia psychiky poškodenej
vzhľadom na správanie sa obžalovaného, toto konanie nevnímala, resp. nepociťovala ako ťažké príkorie
a nemalo vplyv na psychické zdravie poškodenej.

Vo vzťahu k poškodenej mal. W. F. znalec uviedol, že mal. je osobnosť disharmonická, ale toto
nie je podľa názoru znalca spôsobené vplyvom (konaním) obžalovaného. Je tomu tak preto, že aj
v období predtým ako malo dôjsť k správaniu obžalovaného osobnosť maloletej vykazovala rôzne
tendencie v správaní, ktoré poukazovali na slabšiu schopnosť regulácie správania, zlyhávanie vo

vzťahoch, hraničné riešenie situácii, vývin nie je dobrý. Primárne vzťahy sú nejasné, poškodená zažívala
opakované sklamania, poškodená mala prejavy správania v minulosti. Samotné správanie a životný štýl
obžalovaného malo dopad na maloletú ale iba v tom zmysle, že sa iba prehlbovali už predtým vzniknuté
ťažkosti jej prežívania a psychickom stave, teda v období pubescencie mala rôzne poznámky nevhodnéod otca, čo ju zneisťovalo v jej sebaobraze, vnímala hádky rodičov , čo jej spôsobovalo nepohodu, čo
ale nemožno hovoriť, že by takáto nepohoda a hádky boli týraním. K skutočnosti, že sa poškodená
poškodzovala znalec uviedol, že toto robila aj pred tým. U typu osobnosti akou je poškodená sa týmto

spôsobom (sebapoškodzovaním) môže uvoľňovať napätie, ale nejde o suicidálne sklony, primárne ide o
uvoľnenie napätia. Aj určité poznámky obžalovaného alebo celkové napätie v rodine mohli u poškodenej
spôsobovať situácie, kedy potrebovala uvoľňovať svoje napätie, avšak takýchto situácii sa u nej v
tomto období vyskytovalo viac okrem rodinných a tieto boli spojené s interpersonálnou neúspešnosťou
poškodenej, napríklad z dôvodu sklamania sa vo vzťahu. Zo psychologického pohľadu sa podľa znalca

nejedná u obžalovaného o také konanie zamerané proti poškodenej, ktoré by u poškodenej spôsobovalo
psychické utrpenie, resp. týrania. V rodine bola napätá atmosféra, patoplastická klíma a časté hádky
a maloletá nemohla mať pohodu v rodine, v ktorej súvislosti sa mohlo u nej prejaviť aj zlyhanie.
Počiatky konania - sebapoškodzovania maloletej nemali primárnu súvislosť s konaním otca, mohli sa
zvýrazňovať v časoch, kedy poškodená prežívala nepohodu v rodine, pri prežívaní nedocenenia zo
stranyotca,hádkachvrodine.Znalecnezistilžiadnenásledkypoškodeniapsychikypoškodenejkonaním

obžalovaného a jeho konanie nevyvolalo u maloletej psychické utrpenie ani poškodená ho nepociťovala
ako ťažké príkorie.

Z prečítanej výpovede poškodenej maloletej W. F.O. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto odmietla
vo veci vypovedať.

Zo záverov znaleckého posudku P.. X. D. č. 58/2018 zo dňa 19.5.2018 vyplýva, že u obžalovaného
boli zistené poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu so syndrómom závislosti.
Obžalovaný dlhoročne nadmerne užíval alkohol, pod jeho vplyvom sa správal agresívne, trpel
aj finančným nedostatkom. Pod vplyvom alkoholu strácal zábrany a vyvolával konflikty verbálne

aj brachiálne. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u obžalovaného len čiastočne znížené
vo forenzne nevýznamnej miere. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, zo
psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nie je nebezpečný, avšak znalec mu navrhuje ochranné
protialkoholické liečenie.

Zo záznamu z pohovoru Základnej školy Považany so žiačkou W. F. zo dňa 26.4.2018 vyplýva, že
daného dňa žiačka závažne porušila vnútorný poriadok školy tým, že priniesla do školy alkohol. Po
príchode polície, títo dali maloletej fúkať a nafúkala. Žiačka uviedla, že v domácom prostredí pociťuje
násilie - nadávky zo strany rodičov, sústavne sú pod vplyvom alkoholu, žiačka prehlásila, že sa nechce
vrátiť domov, má strach. Vplyvom napätých vzťahov sa poškodzuje. Pri vykonanom pohovore dňa

26.4.2018 o 12.58 hod uviedla, že keď príde domov musí doma pomáhať v rámci upratovania. Otec
škaredo nadáva a bije mamu. Maloletá sa bojí ísť domov, otec často po mame kričí aj kvôli peniazom,
maloletánechcebyťdoma,takutekázdomu,necítisatamdobre.Uviedla,žesasamarežekvôlirodičom
aj lebo tato udrel mamu. Porezané ruky má aj kvôli Š.. Alkohol skúšala už aj skôr. Alkohol priniesla do
školy preto, lebo doma bolo zle. Otec húkal, aby upratala a ona povedala, že neuprace. Rodičia sa ešte

hádali pre alkohol a peniaze. Bojí sa ísť domov, lebo vie, že to bude hrozné.

Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 27.4.2018 o 02:18 vyplýva, že obžalovanému bola nameraná
hladinu alkoholu 0,88 mg/L.

Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na maloletú W. F. zo
dňa 8.6.2018 vyplýva, že Úrad práce v roku 2016 v rodine vykonával opatrenia pre mal. Y. a W.
z dôvodu oznámenia základnej školy o nedostatočnej školskej dochádzke a príprave. Po podaní
trestného oznámenia dňa 26.4.2018 bola posúdená životná situácia dieťaťa a jeho rodiny, miera
ohrozenia bola vyhodnotená ako vysoká, maloletú zobrali do starostlivosti príbuzní. Neskôr sa maloletá

vrátila do domáceho prostredia. Rozhodnutím oddelenia bolo uložené výchovné opatrenie za účelom
poskytovania pomoci a podpory v rodine.

Zo správy Základnej školy Považany zo dňa 30.5.2018 vyplýva, že maloletá W. F. k dátumu podania
správyvykazujenedostatočnýprospechzošiestichpredmetov,odseptembradoaprílamávymeškaných

174 hodín, všetky ospravedlnené, väčšinou pre zdravotné problémy alebo rodinné záležitosti. Zo strany
rodičov badať nedostatočnú starostlivosť, ktorá sa prejavuje pri domácej príprave na vyučovanie, čo
má dopad na prospech. Takmer vždy jej chýbajú pomôcky. Spolupráca s matkou je minimálna, táto sa
nezúčastňuje na združeniach, nereaguje na osobné predvolania.Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
skutok nie je trestným činom,
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej
a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
trestnosť činu zanikla, alebo
prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou

izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž

alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak
na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť

jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že obžalovaný od presne nezisteného času

najmenej od roku 2005 do dňa 26.04.2018 v rodinnom dome v obci Potvorice ako druh P. H., minimálne
jedenkrát za mesiac pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napádal, tak že jej dával facky, strkal do nej
následkom čoho sa udrela tvárou do zárubne dverí a vznikol jej na tvári hematóm, spôsobil jej podliatiny
a modriny a opakovane urážal družku poškodenú P. H. vulgarizmami, vyvolával hádky, vyhrážal sa jej
zabitím, vytýkal jej, že je nezamestnaná, v prípade že bola zamestnaná, vytýkal jej, že nevykonáva

poriadnu prácu, vyčítal jej, že doma nič nerobí, že neupratuje, že nevarí, čím mal v poškodenej P. H.
vyvolávať strach a stres, a spôsobovať jej tak fyzické a psychické utrpenie a maloletej poškodenej W..F..
A.. XX.XX.XXXX odopieral spánok, spôsoboval strach a stres, ktorá následkom prežitých udalostí toto
pociťovala ako psychické utrpenie a sebapoškodzovala sa takým spôsobom, že si spôsobovala rezné
rany na oboch rukách.

Podľa konštantnej judikatúry týraním osoby v zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona sa
rozumie také zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti,
vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkejosobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo
zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.
Trvalosť konania páchateľa je pritom potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania.

Dlhšie trvanie inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov.
Uvedenú skutočnosť, že sa jedná až o také zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň
necitlivosti a bezohľadnosti je potrebné si uvedomiť aj s ohľadom na výšku trestnej sadzby za spáchanie
trestného činu (závažnejšieho zločinu) týrania podľa § 208 Trestného zákona, kde už pri základnej
skutkovej podstate je trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov, v prípade, ak ide o závažnejší spôsob

konania - po dlhší čas ako bola podaná obžaloba aj v tomto prípade, 7 až 15 rokov. Je teda potrebné
uviesť, že nie každé konanie uvedené v § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je automaticky týraním,
pretože aj takéto konanie musí byť zo strany poškodenej osoby vnímané ako psychické utrpenie, resp.
ťažké príkorie.

V prejednávanej veci obžaloba kládla obžalovanému za vinu spôsobovanie fyzického a psychického

utrpenia svojej družke P. H. a spôsobovanie psychického utrpenia svojej mal. dcére W. F.. Vykonaným
dokazovaním podľa názoru súdu nebolo preukázané, že sa skutok týrania vo vzťahu k poškodeným
vôbec stal. Pokiaľ ide o maloletú W.S. F., z vypočutých svedkov nikto nepotvrdil, že by obžalovaný
maloletej odopieral spánok, práve naopak uviedli, že niečo takéto sa nedialo. Nemožno mať za
preukázané ani to, že by obžalovaný svojím konaním spôsoboval poškodenej strach a stres, následkom

čoho malo byť pociťovanie tohto konania poškodenou ako psychické utrpenie. Nebolo preukázané ani
to, že by sa poškodená sebapoškodzovala práve v dôsledku konania obžalovaného, jej otca, pretože
vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a to výpoveďami svedkov P. H., P., U., Y. H., že sa
sebapoškodzovala, rezala na rukách kvôli frajerovi, resp. kamarátovi. Ani sama poškodená sa nikdy
nevyjadrila, že by sa rezala práve pre konanie obžalovaného, skôr pre napäté vzťahy v rodine. V

tejto súvislosti súd prihliadol aj na znalecké dokazovanie znalcom F.. Y. W., ktorý aj pri výsluchu na
hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, v ktorom konštatoval, že nezistil
žiadne následky poškodenia psychiky poškodenej konaním obžalovaného a jeho konanie nevyvolalo
u nej psychické utrpenie a ani poškodená konanie obžalovaného nepociťovala ako ťažké príkorie,
čo je jedným zo základných kritérií pre posúdenie, či došlo k týraniu osoby. Osobnosť poškodenej je

disharmonická, ale toto nie je podľa názoru znalca spôsobené vplyvom (konaním) obžalovaného. Je
tomu tak preto, že aj v období predtým ako malo dôjsť k správaniu obžalovaného osobnosť maloletej
vykazovala rôzne tendencie v správaní, ktoré poukazovali na slabšiu schopnosť regulácie správania,
zlyhávanie vo vzťahoch, hraničné riešenie situácii, vývin nie je dobrý. Primárne vzťahy sú nejasné,
poškodená zažívala opakované sklamania, poškodená mala tieto prejavy správania už aj v minulosti.

Samotné správanie a životný štýl obžalovaného malo dopad na maloletú ale iba v tom zmysle, že sa
iba prehlbovali už predtým vzniknuté ťažkosti jej prežívania a psychickom stave. V rodine bola dlhodobo
napätá atmosféra, patoplastická klíma, časté hádky a maloletá nemohla mať pohodu v rodine, v ktorej
súvislosti sa mohlo u nej prejaviť aj zlyhanie. Počiatky konania - sebapoškodzovania maloletej nemali
primárnu súvislosť s konaním otca, mohli sa zvýrazňovať v časoch, kedy poškodená prežívala nepohodu

v rodine, pri prežívaní nedocenenia zo strany otca, hádkach v rodine. Z vykonaného dokazovania
teda nemožno uzavrieť, že by to bol práve obžalovaný a jeho správanie voči poškodenej, ktoré by sa
prejavovalo takým stupňom hrubosti a necitlivosti, že by sa poškodená z toho dôvodu sebapoškodzovala
a pociťovala ho ako ťažké príkorie. Pokiaľ sa poškodená mala vyjadriť dňa 26.4.2018 po incidente, ktorý
saodohralvškole,kedydonieslaalkoholdoškolyatentoskamarátkoupila,žesabojíísťdomov,jetreba

povedať, že je úplne pochopiteľný strach poškodenej aj s obžalovaného ako jej otca, pretože si bola,
resp. musela byť vedomá toho, že bude mať nielen v škole ale aj doma problém pre takéto jej správanie,
keďže bolo preukázané, že skutočne pila alkohol v škole a hrubo porušila poriadok školy. Každé dieťa
má v takom prípade prirodzene strach z reakcie rodičov, preto môže uvádzať aj to, že sa bojí ísť domov.
Súd ale zároveň aj dodáva, že skutočnosti, ktoré poškodená po incidente v škole uviedla nemusia byť

úplne presné a pravdivé ale môžu byť aj skreslené, pretože bolo preukázané, že poškodená v danom
čase pila alkohol, ktorý u nej policajti zistili ako to vyplýva zo záznamu z pohovoru základnej školy.

Čo sa týka fyzického a psychického utrpenia, ktoré mal obžalovaný spôsobovať svojej družke P.
H.W., vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa tento skutok stal. Je potrebné uviesť,

že spolužitie obžalovaného s poškodenou bolo dlhodobo disharmonické, prejavujúce sa častými
vzájomnými hádkami, vzájomnými vulgarizmami i vzájomnými fyzickými napadnutiami. Hádky boli často
zo strany poškodenej pre alkoholizmus obžalovaného, alebo sa hádali pre financie, poškodená pritom
pri hádkach vystupovala aktívne, nielen obžalovaný vulgárne nadával jej ale aj ona jemu. Často muvynadala a to aj vulgárne a buď aj on vynadal jej alebo odišiel preč. Obžalovaný sa jej nikdy nevyhrážal
zabitím, pričom uvedené potvrdili okrem poškodenej aj ostatní svedkovia P., Y. a U. H.. Poškodená
uviedla aj to, že obžalovaný jej len málokedy povedal, že nebolo navarené alebo upratané a uviedla

aj to, že raz jej obžalovaný dal facku a buchla sa o zárubňu a mala monokel. Uviedla aj to, že kedysi,
ale už veľmi dávno jej dával obžalovaný aj facky, ale facky mu dávala aj ona, teda fackanie bolo medzi
nimi niekedy aj vzájomné. Nevie presne uviesť obdobie kedy to bolo, možno keď bol jej syn P. v ôsmej
alebo deviatej triede a nestalo sa to už nikdy viac po tom ako bol jej syn P. starší. Uvedenú skutočnosť
potvrdili aj svedkovia P. H. a U. H., pričom U. H. uviedol, že takéto konanie obžalovaného skončilo

asi, keď šiel P. H. na strednú školu a P. H. uviedol, že brániť matku začal asi keď mal 16 alebo 17
rokov, pričom odvtedy si už obžalovaný nedovolil napadnúť poškodenú. P. H. sa narodil dňa 1.3.1993
a teda dovŕšil 16 rokov v roku 2009, teda minimálne k fyzickým atakom, fackám už od daného presne
nezisteného obdobia nedochádza. Zároveň v konaní nebola preukázaná ani pravidelnosť fyzického
napádania, ani jej presný začiatok, ani jej koniec, ku ktorým sa jednoznačne a presne nevedel vyjadriť
žiadny z vypočutých svedkov. Súd pri rozhodovaní a zisťovaní psychického utrpenia u poškodenej

prihliadol aj na závery znalca F.. Y. W.. Znalec nezistil žiadne následky poškodenia psychiky poškodenej
vzhľadom na správanie sa obžalovaného, toto konanie poškodená nevnímala, resp. nepociťovala ako
ťažké príkorie a nemalo vplyv na jej psychické zdravie. Neexistovali fenomény, ktoré by poukazovali na
masívnu stresogénnosť v jej živote, v živote sa skôr vyskytuje chronický distres u poškodenej v dôsledku
dlhodobého napätia. Poškodená sama nenechávala veci len tak, prejavovala sa a vyjadrovala, proti

obžalovanému vystupovala aktívne, buď reagovala rovnako ako on, že ak ju urazí, urazí aj ona jeho
alebo len mávla rukou a povedala obžalovanému aby bol ticho. Zo samotného konania obžalovaného,
mohlo byť poškodenej nepríjemne, ale toto jeho konanie nespôsobovalo u nej psychické utrpenie, resp.
syndróm týranej ženy, konanie obžalovaného nebolo dostatočne aktivizované, poškodená nevykazovala
žiadnu akútnu poruchu, ktorá sa vyskytuje pri týraní, poškodená bola skôr unavená, vyčerpaná zo

životného štýlu a bola už precitlivelá na ich vzájomný vzťah, ktorý často obžalovanému vyčítala, išlo o
dlhodobú patoplastickú klímu v rodine.

Pre domáce násilie, či už verbálne alebo brachiálne je typická jeho opakovanosť, postupný nárast
intenzity, zreteľné a nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení a aj

tzv. súkromnosť, prípadne individuálnosť daného konkrétneho vzťahu. Vykonaným dokazovaním nebol
podľa názoru súdu preukázaný ani postupný nárast intenzity a rozhodne nie nerovné postavenie medzi
obžalovaným a poškodenou, pretože táto vystupovala voči obžalovanému aktívne aj čo do hádok,
vulgárnychnadávokaajfyzickýchnapadnutí,ktorénapadnutiasaokreminéhoužpoznačnedlhšiudobu
medzi obžalovaným a poškodenou nevyskytovali, pričom ani v presne nezistenom čase, keď sa diali, po

vykonanom dokazovaní nebolo preukázané, že by dosahovali takú intenzitu, hrubší stupeň necitlivosti
a bezohľadnosti, teda, že by sa vyznačovali takou formou brutality, ktorá by mohla byť posúdená ako
týranie.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v

ich súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné v tomto prípade aplikovať aj zásadu in dubio pro reo
( v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktorá znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o
skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v
prospech obžalovaného, čomu zodpovedá v tomto prípade dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku. Po vykonanom dokazovaní v súhrne priamych a nepriamych dôkazov

súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, dôkazy netvorili
jednoznačnú logickú, ničím nenarušenú sústavu, ktorá by spoľahlivo a bez pochybností preukázala, že
sa skutok, pre ktorý je obžalovaný obžalobou stíhaný stal a zároveň by vylúčili možnosť akéhokoľvek
iného záveru. Vzhľadom na uvedené súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod
obžaloby prokurátora oslobodil.

S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie,
keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť
rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.