Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200266
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818200266.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: Y. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zast. JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici,
Nám. Andreja Hlinku 29/34, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, o určenie, že žalovaná nie je záložným veriteľom žalobkyne na základe záložnej
zmluvy č. 446/2009-PTR zo dňa 13.7.2009, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaná nie je záložným veriteľom žalobkyne na základe Záložnej zmluvy č. XXX/
XXXX-PTR zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálnym
odborom, pod V XXXX/XXXX, dňa XX.X.XXXX.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 18.1.2018 domáhala voči žalovanej určenia, že žalovaná nie
je záložným veriteľom žalobkyne na základe Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa XX.X.XXXX,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom pod V XXXX/XXXX dňa
XX.X.XXXX a alternatívne, aby súd určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným: 1. na liste
vlastníctva č. XXX k.ú. N., obec N., okres T., nehnuteľnosť zapísaná na Okresnom úrade Prievidza,
katastrálnom odbore, ktorej je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele XXX/XXXXXX, ide o

spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. XX/XXXX Z.z., ide o pozemky: pozemok registra E-KN parc. č.
XXXX, výmera XX m2, druh pozemku lesné pozemky, pozemok registra E-KN parc. č. XXXX, výmera
XXXXXX m2, druh pozemku lesné pozemky, pozemok registra E-KN, parc. č. XXXX, výmera XXXXXX
m2, druh pozemku lesné pozemky, pozemok registra E-KN, parc. č. XXXX/X, výmera XXXX m2, druh
pozemku lesné pozemky; 2. na liste vlastníctva č. XXX k.ú. N., obec N., okres T., nehnuteľnosť zapísaná
na I. úrade T., katastrálnom odbore, ktorej je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele XXXXX/
XXXXXXXX, ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. XX/XXXX Z.z., ide o pozemky: pozemok

registra C-KN parc. č. XXXX, výmera XXXXX m2, druh pozemku lesné pozemky, pozemok registra C-
KN parc. č. XXXX/X, výmera XXXXX m2, druh pozemku M., pozemok registra C-KN parc. č. XXXX/
X, výmera XXXXX m2, druh pozemku lesné pozemky, pozemok registra C-KN parc. č. XXXX, výmera
XXXXXm2,druhpozemkulesnépozemky,pozemokregistraC-KNparc.č.XXXX,výmeraXXXm2,druh
pozemku záhrady, pozemok registra C-KN parc. č. XXXX, výmera XXX m2, druh pozemku M., pozemok
registra E-KN parc. č. XXX, výmera XXXX m2, druh pozemku M., pozemok registra E-KN parc. č. XXXX,
výmera XXXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok registra E-KN parc. č. XXXX, výmera XXXX m2,

druh pozemku orná pôda, pozemok registra E-KN parc. č. XXXX, výmera XXXX m2, druh pozemku orná
pôda, pozemok registra E-KN parc. č. XXXX, výmera XXXX m2, druh pozemku M., pozemok registra
E-KN parc. č. XXXX, výmera XXXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok registra E-KN parc. č.
XXXX, výmera XXXX m2, druh pozemku orná pôda; 3. na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. N., obec N.,okres T., nehnuteľnosť zapísaná na I. úrade T., katastrálnom odbore, ktorej je žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou v podiele XXXXX/XXXXXXXX; ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. XX/XXXX
Z.z., ide o pozemky: pozemok registra C-KN parc. č. XXXX, výmera XXXX m2, druh pozemku lesné

pozemky, pozemok registra C-KN parc. č. XXXX/X, výmera XXXXX m2, druh pozemku M., pozemok
registra C-KN parc. č. XXXX/X, výmera XXXX m2, druh pozemku M., pozemok registra C-KN parc. č.
XXXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku M., a pozemok registra C-KN par. č. XXXX/X, výmera XXXXX
m2, druh pozemku lesné pozemky v prospech žalovanej ako záložného veriteľa na základe Záložnej
zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa XX.X.XXXX a ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Prievidza,

katastrálnym odborom pod V XXXX/XXXX dňa XX.X.XXXX, nevzniklo.

2. Žalobný návrh žalobkyňa zdôvodnila tým, že Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 26.7.2017, č.k.
9Csp/105/2017-56 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu
práv záložného veriteľa a výkonu práv formou dobrovoľnej dražby na tam uvedených nehnuteľnostiach.
Zároveň súd uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala žalobu o určenie

neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobkyňa mala súdom určenú povinnosť podať presne špecifikovaný druh
žaloby a túto povinnosť si v súdom určenej lehote splnila. Žalovaná však podala proti uzneseniu súdu
prvej inštancie odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5Co/362/2017-87 zo dňa 6.12.2017
potvrdil uznesenie vo výroku o povinnosti zdržať sa realizácie práv záložného veriteľa, pričom zmenil
výrok o uloženej povinnosť podať žalobu vo veci samej tak, že žalobkyňa má podať žalobu VO VECI

SAMEJ, keď odvolací súd v bode 13 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol ,, .... súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí nesprávne uložil žalobkyni povinnosť domáhať sa ochrany podaním žaloby o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy, nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné domáhať
sa neplatnosti záložnej zmluvy, tak, ako žalobkyni uložil súd ..., teda toto rozhodnutie je nesprávne“.
Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.12.2017 č.k. 12Csp/131/2017-127 žalobu žalobkyne

o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zamietol, keď v bode 22 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol,
že ,, ... je síce pravda, že tunajší súd neodkladným opatrením uložil žalobkyni podať žalobu o určenie
neplatnosti záložnej zmluvy ..., avšak podľa právneho názoru súdu v tejto právnej veci (na rozdiel od
konania 9Csp/105/2017) išlo o NESPRÁVNE rozhodnutie súdu.“ Žalobkyňa sa touto žalobou domáha
ochrany svojich subjektívnych práv v lehote určenej súdom druhej inštancie. Na základe zmluvy č.

3800498 (ďalej aj len „ÚZ“) žalovaná žalobkyni poskytla úver vo výške 331,90 eur (10.000 Sk),
ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť vo výške 621,39 eur (18.720 Sk) v 12-tich mesačných
splátkach po 51,78 eur (1.560 Sk). V úverovej zmluve (formulárovej) uzavretej medzi žalobkyňou
ako dlžníčkou a žalovanou ako veriteľom, bola inkorporovaná aj dohoda o udelení splnomocnenia,
v zmysle ktorej žalobkyňa splnomocnila Mgr. Bruna Žlnaya, advokáta, aby za účelom zabezpečenie

pohľadávky žalovanej ako veriteľa z úverovej zmluvy uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, podľa §
552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú/budú vo
vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné
vykonať za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na
základe úverovej zmluvy, pozostávajúci z nezaplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane

nákladov preukázateľne vynaložených za účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu.
Vzhľadom na obsah a formu predmetného plnomocenstva ako aj okolnosti uzavretia úverovej zmluvy
žalobkyňa tvrdí, že plnomocenstvo na zastupovanie udelené advokátovi Mgr. Žlnayovi je neplatné,
pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá spočíva v tej okolnosti, že plnomocenstvo
neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu. Formulácia v zmysle ktorej

mali byť predmetom zabezpečenia záväzku nehnuteľností, ktoré ,,sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve splnomocniteľa alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva, tvoriacich prílohu zmluvy o úvere“, je neurčitá,
vágna a nejasná a teda predmet vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvy je neurčitý. Splnomocnenie na
právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, kde mali byť predmetom

zálohu nehnuteľnosti, musí kopírovať predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté
náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 zákona č.
165/1992 Zb.. V splnomocnení, ktoré je inkorporované v zmluve o úvere takáto náležitosť absentuje,
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala uzavrieť záložná zmluva, nie sú identifikované a tak ani
splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase uzavretia úverovej zmluvy nemohli objektívne vedieť, čo

by malo byť predmetom zálohu, čo spôsobuje nemožnosť uzavretia platnej záložnej zmluvy. Zároveň
žalobkyňa nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20
ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií. Údaje do predtlačeného formulára ÚZ dopisoval obchodný
zástupca veriteľa, pričom žalobkyňa zmluvu len podpísala. Vyššie uvedené skutočnosti navodzujúdojem, že výber splnomocnenca bol v réžii žalovaného bez ohľadu na vôľu žalobkyne. Navyše, v zmluve
o úvere absentuje dátum udelenia splnomocnenia splnomocnencovi splnomocniteľom a v prípade, že
na zmluve žalovanej takýto údaj je, je nesporné, že bol dodatočne dopísaný. Dňa 13.7. 2009, t.j. rok

po uzavretí ÚZ, bola uzavretá záložná zmluva medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobkyňou
ako záložcom. Záložnú zmluvu podpísal za žalobkyňu splnomocnenec, Mgr. Žlnay, a to na základe
plnomocenstva daného mu v ÚZ dňa 9.7. 2008. Predmetom záložnej zmluvy boli všetky nehnuteľnosti,
ktorých podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa, a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj
„LV“) č. XXX pre k.ú. N., LV č. XXX pre k.ú. N. a LV č. XXX pre k.ú. N.. U. záložnej zmluvy č. XXX/

XXXX-PTR zo dňa XX.X.XXXX bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom pod
V XXXX/XXXX XX.X.XXXX. O tejto okolnosti, ako aj o tom, že žalobkyňa udelila splnomocnenie pre
tretiu osobu, ktorá nebola prítomná pri podpisovaní ÚZ, nemala vedomosť. Žalobkyňa si svoj dlh z
ÚZ plnila, a nemá vedomosť o akomkoľvek dlhu voči žalovanej. Zároveň v priebehu rokov 2011 až
2016 je boli priebežne doručované rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, týkajúce sa exekučných
konaní, ktoré mali byť žalovanou vedené proti žalobkyni na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý

mal byť proti žalobkyni vydaný. O týchto okolnostiach žalobkyňa nemá vedomosť a nikdy jej nebol
žiaden rozhodcovský rozsudok doručený. Žalobkyňa by nemala vedomosť o žiadnej ďalšej okolnosti
spojenej s jej majetkom, keby jej v mesiaci jún 2017 neboli doručené dva listy od žalovanej, ktorými
jej žalovaná oznamuje, že na základe úverových zmlúv č. XXXXXXX a XXXXXXX žalobkyňa dlhuje
žalovanej spolu sumu asi 2.451 eur. Táto informácia sa nezakladá na pravde a poškodzuje práva a

právom chránené záujmy žalobkyne a dá sa konštatovať, že ju vníma ako nátlak na jej psychiku, keďže
žalovaná jej navrhuje ,,výhodné“ refinancovanie úverov novými úvermi a vyhráža sa vážnymi právnymi
následkami v prípade ich neuhradenia. Žalobkyňa je nútená domáhať sa ochrany svojich práv žalobou
pri uplatnení práv spojených s ochranou spotrebiteľa a brániť sa konaniu žalovanej, ktoré hraničí s
vyvíjaním hrubého nátlaku v trestnoprávnej rovine. Žalovaná sa proti žalobkyni relevantným spôsobom

nikdy nedomáhala plnenia, pretože má vedomosť, že žiaden dlh neexistuje. Navyše, žalobkyňa plnila
žalovanej na základe úverových zmlúv, ktorých platnosť, formulácia ako aj plnenie z nich, bolo
rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky opakovane označované za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,zmluvybolivčastiachoznačovanézaneplatnéažalobynaplnenieneúmernevysokých
istín a úrokov z omeškania zamietané. Žalobkyňa trvá na tom, že záložnú zmluvu považuje v celom

rozsahu za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže a nemohol v minulosti, aj napriek zápisu na
LV, vyvolať právom predpokladané následky a správny orgán závažne pochybil, keď povolil vklad takejto
zmluvy, pretože súčasťou návrhu na vklad zmluvy bolo, resp. muselo byť splnomocnenie, ktoré nemá
náležitosti, je neplatné, a správny orgán nemal vklad zmluvy povoliť. V dôsledku tohto konania, nebyť
súdom poskytnutej ochrany nariadeným neodkladným opatrením, mohla žalobkyňa stratiť v rozpore

so zákonom vlastníctvo. Pokiaľ záložca koná prostredníctvom splnomocnenca je nutné, aby takéto
plnomocenstvo obsahovalo presnú špecifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 psím. c/ zákona č.
162/1995 Z.z., v opačnom prípade je takéto plnomocenstvo neurčité a neplatné a na jeho základe
nemôže byť uzavretý ďalší právny úkon s právnymi následkami. Dohoda o splnomocnení je neplatným
právnym úkonom aj pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon, urobený splnomocneným zástupcom na základe
neplatného plnomocenstva, robí aj zmluvu o zriadení záložného práva absolútne neplatnou. Akékoľvek
ďalšieúkonyzáložnéhoveriteľasúpretoneplatnéasúobmedzenímprávžalobkyne.Žalobkyňanavrhuje
súdu a žiada ho, aby sa v konaní vo veci samej súd prejudiciálne zaoberal otázkou neplatnosti právneho

úkonu a to splnomocnením, ktoré malo byť udelené žalobkyňou Mgr. Žlnayovi a následne uzavretá
záložná zmluva a tieto úkony vyhodnotil ako absolútne neplatné, s ohľadom na všetky vyššie uvedené
argumenty a poskytol žalobkyni účinnú ochranu. Žalobkyňa nemala vedomosť o realizácii dražby,
nemala vedomosť o tom, aká dražobná spoločnosť má dražbu realizovať, nebol jej doručený posudok
na nehnuteľnosti a vzhľadom na predchádzajúce špekulatívne a šikanózne správanie žalovanej má

dôvodnú obavu o seba, svoje zdravie, a svoj majetok a domáha sa spravodlivej ochrany svojich práv.
Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je daný
vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť
svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto
prípad vo veci žalobkyne ide vzhľadom na obsah napádaného právneho úkonu. Žalobkyňa sa nemôže

domáhať ochrany svojich práv žalobou na plnenie a rovnako nemôže ,,čakať“, kým prebehne dražba,
aby podala žalobu o určenie neplatnosti dražby. Žalobkyňa sa musí domáhať určenia neexistencie
práv žalovanej voči svojej osobe, pretože iný druh žaloby na ochrany jej práv neexistuje. V dôsledku
zmeny procesného predpisu nemôže dôjsť k zmene v rozhodovacej činnosti o hmotnom práve, v ktoromexistencia bola preukázaná a ktorú nespochybnila ani žalovaná v pôvodnom konaní (12Csp/131/2017),
ktorá rovnako uvádzala len procesné dôvody na zamietnutie žaloby a sama, vedomá si rozhodovacej
činnosti súdov ,,ťaží“ pravdepodobne zo zmeny procesnej úpravy. V tomto prípade nie je možné práva

žalobkyne riešiť v inom súdnom konaní a ani žalobou na plnenie. Neplatnosti záložnej zmluvy sa
žalobkyňa podľa názorov súdu nemôže domáhať z dôvodu zmeny procesných kódexov, pričom do
1.7.2016 bolo podanie žaloby o neplatnosť správneho úkonu, špeciálne o neplatnosť úverovej zmluvy a
záložnej zmluvy vo vzťahu k žalovanej bežnou praxou, pretože dlžníci žalovanej nemali inú možnosť. V
danejvecibyurčenímktoréžalobkyňapožaduje,došlokvyriešeniuvšetkýchspornýchotázok,týkajúcich

sa ochrany jej majetku a takéto určenie by žalovanej zabránilo v realizácií práv, ktoré nikdy nenadobudlo
a ktorých výkon je oddialený nariadeným neodkladným opatrením. V danom prípade nesporne existuje
právo žalobkyne, ktoré je reálne ohrozené v dôsledku konania žalovanej a len určením, že žalovaná
nie je záložným veriteľom žalobkyne na základe záložnej zmluvy, môže dôjsť k nadobudnutiu stability
v právnom postavení žalobkyne, ktorej postavenie je neisté, pričom je ohrozené jej vlastníctvo. Právne
žalobkyňa odôvodnila podaný návrh v zmysle ustanovení § 31 ods. 1 a 4 OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 23 OZ,

§ 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 46 ods. 1 OZ, § 151b ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 552 OZ
a § 42 ods. 1 až 3 zákona č. 162/1995 Z.z..

3. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Predovšetkým uviedla, že
žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti

určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je v žalobe dostatočne preukázaný a strohé
konštatovanie žalobkyne: ,,bez tohto určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je
moje právne postavenie neistým“ je bezpredmetné. Naliehavý právny záujem nemôže byť založený len
na subjektívnom pocite žalobkyne, že uzatvorené zmluvy sú pre ňu nevýhodné. V zmysle ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä v prípadoch, keď

možno podať žalobu na plnenie. V danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože
v katastri je už zriadené záložné právo v prospech žalovanej a žalobkyňa jeho zriadenie nenamietala
v katastrálnom konaní. Žalobkyňa mohla takisto predísť zriadeniu záložného práva tým, že by si
svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, plnila riadne a včas. V neposlednom rade treba uviesť, že z
hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

aj „ÚSSR“) potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie výklad, ktorý
platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú
zmluvu a tento výklad je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť
zmluvu potvrdila svojím podpisom na zmluve. Skutočnosť, že dodatočne usúdila, že zmluvy sú pre ňu
subjektívne nevýhodné, ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať

ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaná má za to, že uzavretie zmluvy nemalo v žiadnom prípade za
následok nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. Žalobkyňa si bola vedomá svojich záväzkov,
vyplývajúcich zo zmluvy a preto dobrovoľne uhrádzala splátky. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať
s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba v § 137 CSP neuvedená,

je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva, inými slovami hmotné
právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie
povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či
ide o takzvanú inú, v § 137 nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu, je rozlišovacím kritériom žalobný
návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod tvrdeného práva (napr. žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, žaloba na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena atď.). Význam ust.
§ 137 nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb), ale predovšetkým normatívny.
Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb.
Žalovaný má za to, že z hmotného práva musí vyplývať, že súd má oprávnenie rozhodnúť, že existujúci
právny vzťah medzi stranami modifikuje, mení jeho obsah. Žalovaný má za to, že žaloba o určenie, že

žalovaný nie je záložným veriteľom a určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam neexistuje, nemá
povahu žiadnej zo žalôb uvedených v § 137 CSP a oprávnenie súdu rozhodnúť o predmetnej žalobe nie
je založené ani ustanoveniami hmotného práva. Požiadala súd, aby v prejednávanej veci posudzoval
procesnú prípustnosť žaloby s poukazom na § 137 písm. d/ CSP. Vychádzajúc zo znenia § 137 písm. d/
CSP,jemožnékonštatovať,žeCSPvzásadenepripúšťaurčovaciežalobyourčenieprávnejskutočnosti,

s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Pre tieto výnimky
podľa § 137 písm. d/ CSP je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo
svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalovaná
má za to, že v danom prípade žalobkyňa, ktorá sa domáhala neplatnosti záložnej zmluvy a následneurčenia, že na nehnuteľnosti nie je zriadené záložné právo, sa domáhala určenia právnej skutočnosti
a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, resp.
neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr.

že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Takéto určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva z
osobitného právneho predpisu. Právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája
vznik, zmenu, a zánik práv a povinností. Z toho vyplýva, že pre účely § 137 CSP je potrebné vnímať
žalobu o určenie platnosti (neplatnosti) právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti.

Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Podľa ust. § 151e ods. 2 OZ, záložné právo
k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastra nehnuteľností (ďalej aj
„KN“), ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do KN
potom, čo rozhodnutie príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu záložného
práva do KN nadobudne právoplatnosť. Katastrálne konanie o zápise vlastníckych a iných práv (aj

záložného práva) upravuje zákon č. 162/1995 Z.z. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej aj len „katastrálny zákon“). Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zapisuje vkladom, ktorý má
právotvorné účinky a súčasne ide o úkon Okresného úradu, katastrálneho odboru. Okresný úrad je
miestnym orgánom štátnej správy a súčasne orgánom verejnej správy. Podľa ust. § 2 CSP, podľa tohto
zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny

poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Žalovaná má za to, že ust. § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015
Z.z. (Správny súdny poriadok) vylučuje pôsobnosť CSP v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje, že
žaloba (aj po jej zmene) je celkom zjavne nedôvodná. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný
úrad preskúma zmluvu z hľadiska toho, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne

určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či
zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o
vkladeprihliadaOkresnýúradajnaskutkovéaprávneskutočnosti,ktorébymohlimaťvplyvnapovolenie
vkladu. Vzhľadom na uvedené, je príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor oprávnený, a z úradnej
povinnosti súčasne povinný skúmať, či žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu mohla nakladať

s nehnuteľnosťou. Je takisto názoru, že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou. V prípade
žalovanej je treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala.
Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať
toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom,
alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod

a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože táto je
všeobecným princípom zmluvného práva. Jednou zo špecifických zásad obchodného práva je zásada
profesionality, ktorá bola imanentne obsiahnutá aj v Obchodnom zákonníku. V slovenskom právnom
prostredí má zásada profesionality významnú úlohu a býva tiež spojovaná so zásadou minimalizácie
zásahov do zmluvnej voľnosti. Dôsledkom uvedeného je, že v prípade súdneho sporu sa sudca nemusí

zaoberať otázkou, či podnikateľ určité pravidlá pozná, ale naopak, vychádza zo zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. Formálne teda nemožno hovoriť o prítomnosti slabšej strany. Aj
pre prípad, že by napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú,
žalovaný trvá na svojom tvrdení, že záložná zmluva bola platne dojednaná a taktiež plnomocenstvo bolo
platne udelené. Žalovaná popiera tvrdenie žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že na nehnuteľnosť

bolo zriadené záložné právo a že netušila o udelení plnomocenstva. Pre právnu úpravu katastra
nehnuteľností je charakteristická zásada intabulácie, zásada verejnosti, zásada voľnosti, zásada legality
atď., v dôsledku čoho nemožno mať pochybnosti o vedomosti žalobkyne, že na nehnuteľnosti, patriacej
do jeho vlastníctva, bolo zriadené záložné právo. Poukázala takisto na to, že odosielala žalobkyni
upomienky a výzvy na úhradu dlžnej sumy, čo táto ignorovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,

žalovaná považuje žalobu o určenie, že právna skutočnosť - zriadenie záložného práva resp. právo
(záložné právo) zriadené nie je,, za neprípustnú. Tiež má za to, že CSP nezakladá právomoc civilného
súdu rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku v súlade s § 161 ods. 1 a 2 CSP a § 230 CSP. Prekážka
rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania a vedie vždy k jeho
zastaveniu. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvomi kritériami

a to totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu konania. V zmysle tejto prekážky sa nemôže
o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že
vecou samou sa rozumie procesný nárok o ktorom je súd povinný rozhodnúť. Žalobca vo svojej žalobe
použil úplne rovnaké odôvodnenie s minimálnou zmenou petitu podľa ktorého možno vo výroku posúdiťako žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, pretože postavenie žalovaného ako záložného
veriteľa alebo existencia záložného práva je právnou skutočnosťou. Prekážku prv začatého súdneho
konania (litispendencia) upravuje ust. § 159 CSP. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné

súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde Slovenskej republike je
začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti,
od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo i len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť
predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej iste veci právoplatne

rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o
tej istej veci hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Tú istú vec treba v novom konaní považovať
za ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod
vyplývajúci z toho istého skutkového stavu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2011, sp.zn.
5Cdo/280/2010).

4. Žalobkyňa ani zástupca žalovanej sa na pojednávanie neustanovili. V súlade s ust. § 180 CSP
pojednával súd vo veci v ich neprítomnosti.

5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní oboznámením s obsahom písomných dôkazov - žaloba
č.l. 1, zmluva o úvere č.l. 11, zmluva o zriadení záložného práva č.l. 12, výzva na úhradu č.l. 16,

výpis z obchodného registra na žalovaného č.l. 39, elektronické podanie žalovaného č.l. 75, písomné
podanie právnej zástupkyne žalobkyne č.l. 93 a 115, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.
12Csp/131/2017 - osobitne rozsudok č.l. 127 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.l. 139 a sp.zn.
9Csp/105/2017 - osobitne uznesenie z č.l. 56 a č.l. 87, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

6. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Csp/105/2017-56, zo dňa 26.7.2017, súd neodkladným
opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práv záložného veriteľa a výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby na v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedených
nehnuteľnostiach zapísaných na N. Súčasne súd žalobkyni uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od
doručenia tohto rozhodnutia podala žalobu o určenie platnosti záložnej zmluvy č. 446/2009-PTR zo dňa

13.7.2009.

7. Z odôvodnenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa súdu preukázala,
že v súčasnosti sa pristúpilo k začatiu výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ žalobkyňa neuspokojí pohľadávku žalovanej,

z ktorej záväzok je zabezpečený záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva,
predmetné nehnuteľnosti budú predmetom výkonu záložného práva formou verejnej dražby podľa
zákona č. 527/2002 Z.z.. Je teda nesporné, že žalovaný chce realizovať záložné právo dražbou
predmetných nehnuteľností. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. obava z ohrozenia
výkonu rozhodnutia je podľa súdu v prejednávanej veci odôvodnená správaním sa žalovanej,

ktorá vykonáva úkony, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd teda vychádzal
zo základného princípu, že nevyhovením návrhu by mohla nastať situácia, ktorú by bolo možné zvrátiť
lensveľkýmiťažkosťami.Súdmalzoskutkovýchaprávnychokolnostíuvádzanýchvnávrhupreukázanú
potrebu dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by

mohla viesť vo vzťahu k žalobkyni k ťažko zvrátiteľným následkom. Žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť
potreby nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu, a preto súd návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ ods. 1 v celom rozsahu vyhovel.

8. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5Co/362/2017-87 zo dňa 6.12. 2017 výrok II. uznesenia

tunajšieho súdu č. k. 9Csp/105/2017- 56, zo dňa 26.7.2017 zmenil tak, že uložil žalobkyni, aby do 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu proti žalovanej vo veci samej.

9. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12Csp/131/2017-127 zo dňa 14.12.2017, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 3.1.2018, súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala

určenia, že záložná zmluva č. 446/2009-PTR, ktorú uzavrela žalobkyňa ako záložný dlžník, v zastúpení
Mgr. Brunom Žlnayom, na základe splnomocnenia so žalovanou ako záložným veriteľom dňa 13.7.2009,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom pod V 3302/2009 zo dňa
10.9.2009, je neplatná. Žalobu súd zamietol z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti (ajže právny úkon je neplatný), odporuje vo svojej podstatnej zásade, že súd má určiť aktuálny právny
stav. Takéto určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Súd v čase vyhlásenia vyššie uvedeného rozhodnutia nemal žiadnu

vedomosť o existencii takéhoto právneho predpisu.

10. Žalobkyňa ako fyzická osoba uzavrela so žalovanou ako obchodnou spoločnosťou, podnikajúcou
podľaObchodnéhozákonníka,dňa9.7.2008ÚZpodľa§497anasl.Obchodnéhozákonníka,nazáklade
ktorejsažalovanávpostaveníveriteľazaviazalaposkytnúťžalobkyniúvervsume10.000Skažalobkyňa

sa zaviazala veriteľovi vyššie uvedenú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 8.720 Sk, teda
spolu sumu 18.720 Sk v 12-tich mesačných splátkach po 1.560 Sk, počnúc dňom 7.8. 2008.

11. Súčasťou ÚZ je aj v nej včlenená dohoda o udelení splnomocnenia, podľa ktorej žalobkyňa
splnomocnila advokáta, Mgr. Bruna Žlnaya, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej ako
veriteľa z ÚZ, uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase

uzatvoreniazáložnejzmluvysú/budúvovlastníctvesplnomocniteľa.Splnomocneniebolodanénavšetky
právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí
záväzok voči veriteľovi na základe ÚZ, pozostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane nákladov vynaložených za účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu.

12. Následne, dňa 13.7.2009, uzavrela žalovaná ako záložný veriteľ so záložcom - žalobkyňou,
v zastúpení advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, Zmluvu o zriadení záložného práva č. 446/2009-PTR.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam,
ktorých podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa a ktoré sú zapísané na LV č. XXX, XXX a XXX pre
k.ú. N..

13. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, povolil dňa 10.9.2009 pod V XXXX/XXXX vklad vyššie
uvedenej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

14. Listami zo dňa 26.5. 2017 žalovaná od žalobkyne požadovala z dvoch úverových zmluvných vzťahov

zaplatenie sumy 1.451,51 eur (ÚZ z 9.7. 2008), resp. 1.002,25 eur, ktorú žiadosť žalovanej žalobkyňa
považovala za nedôvodnú.

15. Písomným podaním zo dňa 27.3.2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že v celom rozsahu
zotrváva na podanej žalobe a na obsahu listín k žalobe pripojených. K vyjadreniu žalovanej uviedla,

že v danej veci nejde o prekážku listispendencie a naliehavý právny záujem na podaní žaloby je
daný a dostatočne vysvetlený. Argumentácia žalovanej je obdobná ako v skoršom konaní, na ktoré
poukázali a opomína podstatnú okolnosť pre toto konanie a to fakt, že na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, akým malo byť udelenie splnomocnenia, nemôže vzniknúť jej právo dražiť majetok
a obohacovať sa na úkor žalobkyne, pričom zároveň opakovane sa pokúšala žalovaná o majetkový

prospektvexekučnýchkonaniachavpodstateniekoľkorokovsadomáhaplneniaodžalobkynevšetkými
spôsobmi, s výnimkou podanej žaloby na plnenie, pretože vie, že by nebola úspešná.

16. Písomným podaním zo dňa 25.4.2018 žalobkyňa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyni, na
základe výzvy súdu (č. l. 104), upresnila petit žalobného návrhu a žiadala, aby súd rozhodol tak, že určí,

že žalovaná nie je záložným veriteľom žalobkyne na základe záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
XX.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom pod V XXXX/
XXXX dňa XX.X.XXXX a preto súd v ďalšom priebehu konania pojednával už len o vyššie uvedenom
nároku žalobkyne.

17. Právna zástupkyňa žalobkyne opakovane poukázala na to, že žalobkyňa má dôvodnú obavu, že
žalovaná má snahu realizovať práva záložného veriteľa, ktorým sa nikdy nestala. Žalovaná nerešpektuje
vlastnícke a majetkové práva žalobkyne. Poukázala na článok 20 Ústavy SR, ktorý každému priznáva
právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Ústava SR zároveň aj vymedzuje 4 základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo

obmedziť aj pri vôli vlastníka a to iba na základe zákona nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a za
primeranú náhradu. Žiadna z týchto podmienok nie je a ani nebola splnená a obmedzenie realizácie
vlastníckych práv žalobkyne konaním žalovanej preto nie je len hrubom rozpore s dobrými mravmi a
Občianskym zákonníkom, ale aj v rozpore s Ústavou garantovanou ochranou vlastníckeho práva.18. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

19. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

20. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

21. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

25. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov.

26. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou

dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákona. Zmluva o
zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

27. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol robený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

28. Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje
pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

29. Podľa § 42 ods. 1 až 3 zákona č. 162/1995 Z.z., spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín
na zápis práva nehnuteľností do katastra, je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo úradne
osvedčenom preklade, písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a
počítaníabezinýchzrejmýchnesprávností.Zmluva,verejná listina,aleboinálistinaobsahujúoznačenie
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo, a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto
a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľností podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla,
evidovaného v súbore popisných informácií, druhu pozemku, súpisného čísla stavby, a parcelného
čísla pozemku na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia,

čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak sa uvádza i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku
vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy

spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovmusiabyťosvedčenépodľaosobitnýchpredpisov;aksútieto
osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom
zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec,alebovyššíúzemnýcelok,aleboakideozmluvuoprevodenehnuteľnostívyhotovenúvoformenotárskej
zápisnice, alebo autorizovanú advokátom.

30. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie je sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a
či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

31. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinností, b/
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 2 CSP, podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ civilný
mimosporový poriadok, správny súdny poriadok, alebo iný zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

34. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať a rozhodnúť znova.

35. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

36. Vzhľadom na vyslovenie pochybností zo strany žalovanej, či súd má právomoc žalobu prejednať a

následne o nej aj rozhodnúť, súd predovšetkým skúmal, či má v zmysle § 3 alebo § 4 CSP právomoc
vec prejednať a rozhodnúť. V ust. § 137 CSP sa len demonštratívne uvádza, o akých veciach súdy
rozhodujú, teda že rozhodujú aj a najmä o splnení povinností, nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. V právomoci súdu je teda takisto prejednať a rozhodnúť aj spor o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že ust. § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny

súdny poriadok) vylučuje pôsobnosť CSP v predmetnom konaní a že to spôsobuje, že žaloba (aj po
jej zmene - súdu však nie je známe, akej) je celkom zjavne nedôvodná, poukazujúc na ust. § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska toho, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a
či sa neprieči dobrým mravom, súd uvádza, že sa s týmto právnym názorom žalovanej nestotožňuje,
pretože, tak, ako to tvrdila právna zástupkyňa žalobkyne, žalobkyňa sa nedomáha v konaní odstránenia
nedostatkov v administratívnom konaní ako sa možno domnievať z tvrdení žalovanej, ale určenia, že
žalovaná nie je záložným veriteľom žalobkyne. Podľa § 3 CSP v spojení s § 137 CSP je teda v právomoci

súdu tento súkromnoprávny spor medzi stranami prejednať a rozhodnúť.

37. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že predmetné konanie je potrebné pre litispendenciu, resp.
z dôvodu res iudicata zastaviť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tunajší súd rozsudkom č.k.
12Csp/137/2017, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1. 2018, rozhodol tak, že žalobu

žalobkyne o určenie neplatnosti vyššie uvedenej záložnej zmluvy zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov
nebolo možné toto konanie pre litispendenciu zastaviť (§ 159 CSP). V danej veci bolo teda možné
uvažovať len o prípadnej prekážke veci rozsúdenej (res iudicata) podľa § 230 CSP. Je síce pravda, že v
tomto spore vystupujú tie isté strany ako i v konaní sp. zn. 12Csp/137/2017 a žalobný návrh žalobkynevychádza z toho istého skutkového stavu veci, žalobkyňa sa však v tomto konaní domáha úplne iného
nároku, než aký si uplatnila už v právoplatne skončenom konaní, a teda meritórne rozhodnutie vo veci
sp. zn. 12Csp/137/2017 netvorí prekážku právoplatne skončenej veci vo vzťahu k tejto právnej veci.

38. V ďalšom priebehu konania bolo potrebné posúdiť, či žalobný návrh v znení jeho petitu, tak ako ho
v priebehu konania žalobkyňa upravila, je podľa v súčasnosti účinného ust. § 137 CSP, vôbec možný,
teda či je možné domáhať sa žalobou požadovaného určenia.

39. Žalobkyňou v konaní uplatnený nárok bolo potrebné podľa právneho názoru súdu subsumovať pod

ust. § 137 písm. c/ CSP, keďže v danom prípade žalobkyňa žiadala, aby súd určil, či žalovaná má, resp.
nemá postavenie záložného veriteľa, teda či tu právo je alebo nie je. Aby však žalobkyňa bola v spore
úspešná, musela preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

40. Z obsahu splnomocnenia daného žalobkyňou Mgr. Žlnayovi, ktoré bolo inkorporované do ÚZ,
vyplýva, že toto splnomocnenie malo byť dané na všetky právne úkony, ktoré boli potrebné vykonať

za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe ÚZ,
pozostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne
vynaložených za účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Aj podľa právneho názoru
súdu, je predmetné plnomocenstvo vzhľadom na jeho obsah a formu neplatné z viacerých dôvodov,
pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 37 ods. 1 a § 39 OZ). Plnomocenstvo

predovšetkým vôbec neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohy.
Formulácia, že predmetom zabezpečenia záväzku sú nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve splnomocniteľa alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané na
listoch vlastníctva, tvoriacich prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá, vágna a nejasná a teda predmet vo
vzťahu k zabezpečeniu zmluvy je neurčitý. Obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti

označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 zákona č. 165/1992
Zb.. V predmetnom splnomocnení nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala uzavrieť záložná
zmluva, nie sú identifikované a tak ani splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase uzavretia ÚZ nemohli
objektívnevedieť,čobymalobyťpredmetomzálohu,čospôsobujenemožnosťuzavretiaplatnejzáložnej
zmluvy. Žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne, a síce, že údaje do

predtlačeného formulára ÚZ spisoval zástupca veriteľa, pričom žalobkyňa zmluvu len podpísala a preto
súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že táto nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta
s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a že výber splnomocnenca bol v réžii
žalovaného bez ohľadu na vôľu žalobkyne. Navyše, v ÚZ absentuje dátum udelenia splnomocnenia
splnomocnencovi splnomocniteľom. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom aj pre

rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 39 OZ a
pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny
úkon, urobený splnomocneným zástupcom na základe neplatného plnomocenstva, spôsobuje, že aj
zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná. Akékoľvek ďalšie úkony záložného veriteľa
sú preto neplatné a sú obmedzením práv žalobkyne. Žalobkyňa nemá vedomosť o realizácii dražby,

nemá vedomosť o tom, aká dražobná spoločnosť má dražbu realizovať, nebol jej doručený posudok
na nehnuteľnosti a vzhľadom na predchádzajúce špekulatívne a šikanózne správanie žalovanej má
dôvodnú obavu o seba, svoje zdravie, a svoj majetok a domáha sa spravodlivej ochrany svojich práv.
Na základe uvedeného, aj s ohľadom na nariadené neodkladné opatrenie, je zrejmé, že žalovaná
realizuje práva záložného veriteľa napriek tomu, že právny úkon, od ktorého svoje práva odvodzuje,

je neplatným. Žalobkyňa má obavu, že žalovaná má snahu realizovať práva, ktoré nikdy nenadobudla,
pretože nie je oprávnená vykonávať a realizovať práva záložného veriteľa, ktorým sa nikdy nestala.
Žalovaná nerešpektuje vlastnícke a majetkové práva žalobkyne a opakovane ju atakuje výzvami na
úhradu už splatených dlhov viacerými formami a poškodzuje aj jej zdravie. Článok 20 Ústavy Slovenskej
republiky však každému priznáva právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ústava Slovenskej republiky zároveň aj vymedzuje štyri základné
podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka a to iba na základe zákona,
v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Žiadna z týchto podmienok nie
je a nebola splnená a obmedzenie realizácie vlastníckych práv žalobkyne konaním žalovanej preto
nie je len v hrubom rozpore s dobrými mravmi a Občianskym zákonníkom ale aj v rozpore s ústavou

garantovanou ochranou vlastníckeho práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia, je daný
naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie, že žalovaná nie je záložným veriteľom žalobkyne
na základe predmetnej záložnej zmluvy, od ktorej odvodzuje žalovaná svoje práva, ktoré nikdy nemohla
nadobudnúť. Žalobkyňa nemá inú možnosť, ako dosiahnuť zmenu zápisu na listoch vlastníctva adosiahnuť nápravu poškodených práv. Žalobkyňa aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu sa
stále nachádza v stave právnej neistoty, pretože právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a jej práva
sú permanentne ohrozované. Ust. § 137 CSP len demonštratívne uvádza, o čom môže súd rozhodnúť.

Žalobkyňa v celom rozsahu preukázala svoje tvrdenia skutkovo ako aj právne, udelené splnomocnenie
nespĺňa náležitosti, nebolo udelené riadne, nemohlo vyvolať teda právne predpokladané náležitosti vo
vzťahu oprávnení splnomocneného na uzavretie a podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva č.
446/2009-PTR, z dôvodu ktorého sa žalobkyňa dôvodne bojí o svoj majetok, pretože žalovaná začala
s výkonom záložného práva. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by mala voči žalovanej dlh, táto sa

nedomáhala proti nej zaplatenia žiadnej sumy, ktorá by bola aj tak už premlčaná vzhľadom na čas
uzavretia ÚZ a keďže žalovaná si uplatňuje proti žalobkyni práva, ktoré nikdy nemohla nadobudnúť,
žiada súd, aby vyslovil, že žalovaná nie je záložným veriteľom žalobkyne na základe záložnej zmluvy zo
dňa 13.7. 2009, na základe ktorého rozhodnutia bude následne poskytnutá žalobkyni riadna ochrana
jej práv tým, že kataster zapíše, resp. zruší plombu na dotknutých listoch vlastníctva.

41. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v celom
rozsahu vo veci úspešná, preto jej súd priznal voči neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania
v plnej výške, 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.