Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 2, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207879
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314207879.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobkyne: W.Á. I., E.. X.X.XXXX,

I. S. XXXX, XXX XX S., práv. zast. JUDr. Miloš Kaščák, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti
žalovanému: Z. K., E.. X.X.XXXX, I. E. M. XXX/X, Y. G., práv. zast. JUDr. Daniel Fink, Valaškovská 21,
Humenné, o zaplatenie 8.000,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8 000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 8 000 Eur od 24.6.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že

o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Slovenskej republike p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 24.6.2014 domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť jej sumu 8 000 Eur a nahradiť jej trovy konania. Uznesením zo dňa 5.2.2018 súd
pripustil rozšírenie žaloby o úrok z omeškania od podania žaloby vo výške 5,15 % ročne.

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 13.1.2013 vyplatila žalobkyňa žalovanému sumu
8 000 Eur k rukám U.. O. X., ktorý túto sumu odovzdal žalovanému, pričom žalovaný uznal dlh
prehlásením ako zálohu za nehnuteľnosť na liste vlastníctva č. XXXX, súp. č. XXX na parcele č. XXX/X
a pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Medzi žalobkyňou a
žalovanýmdošlokústnejdohode,žepotomčojejbudeposkytnutýúver,uzavriežalobkyňasožalovaným
kúpno-predajnú zmluvu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa získala peniaze na odkúpenie
nehnuteľnosti až o 7 mesiacov a žalovaný už odmietol uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu a žiadal od

žalobkyne úroky 2 500 Eur. Na základe toho žiadal vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu dala. V návrhu
na rozšírenie žaloby si uplatnila žalobkyňa aj úrok z omeškania od 24.6.2014, teda od podania žaloby.

3. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 23.6.2014
s prílohami, a z nich najmä čiastočným výpisom z listu vlastníctva, potvrdením žalobkyne,
potvrdením žalovaného, výzvou na zaplatenie, platobným rozkazom, odporom, vyjadrením k odporu,
pojednávaniami, znaleckým posudkom, vyjadreniami strán sporu, povolením o odstránení stavby,

návrhom na pripustenie zmeny žaloby, uznesením o pripustení zmeny žaloby s obsahom ďalších v spise
pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:4. Súd mal zato, že medzi žalobkyňou, jej manželom a žalovaným došlo k ústnej dohode, na
základe ktorej vyplatila žalobkyňa pánovi U.. O. X. pre žalovaného sumu 8 000 Eur, o čom svedčí
potvrdeniepodpísanéžalovanýmdňa8.5.2013.Ústnadohodasatýkalabudúcejkúpnejzmluvyohľadom

nehnuteľnosti - dom na parcele XXX/X a pozemky č. XXX/X a č. XXX/X na liste vlastníctva XXXX. Išlo
o zálohu, pričom žalobkyni mal byť poskytnutý úver na zvyšnú kúpnu cenu, ktorý jej však poskytnutý
nakoniec nebol.

5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe odporom zo dňa 2.2.2015, v ktorom uviedol, že neuznáva pohľadávku,

lebo žalovaný eviduje u žalobkyne a jej manžela pohľadávku v nepomerne vyššej sume.

6. Nato reagovala žalobkyňa vyjadrením zo dňa 16.3.2015, kde uviedla, že z odporu nevyplýva, či
pohľadávku uznáva alebo nie. Po roku po vyplatení zálohy žalobkyňa získala finančné prostriedky v
dohodnutej výške na odkúpenie nehnuteľnosti, no žalovaný si kúpnu cenu svojvoľne navýšil. Žalobkyňa
takto navýšenou sumou nedisponovala, preto požiadala žalovaného na vrátenie zálohy. K tvrdeniu

žalovaného týkajúceho sa skutočnosti, že voči manželovi žalobkyne eviduje pohľadávku, na tomto
mieste žalobkyňa upozorňuje na skutočnosť, že na jej manžela bol vyhlásený konkurz, ktorý je vedený
na Okresnom súde Poprad sp. zn. 1K/4/2010. Žalovaný si v predmetnom konkurznom konaní prihlásil
pohľadávku v celkovej výške 33 000 Eur. Vyhlásením konkurzu došlo medzi ňou a jej manželom k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto suma, ktorú žalobkyňa odovzdala žalovanému ako

zálohu za nehnuteľnosť, je len jej pohľadávkou voči žalovanému.

7. Dňa 7.6.2016 sa dostavili obe strany sporu na pojednávanie, kde žalovaný uviedol, že neuznáva
pohľadávku, lebo od nikdy nejednal so žalobkyňou, ale vždy len s jej manželom, ani sa ňou nikdy
nestretol. Nehnuteľnosť vydražil žalovaného zať za 25 000 Eur. Žalovaný ani zať nemali peniaze, preto

použili peniaze priateľky žalovaného. Manžel žalobkyne oddiaľoval vyplatenie peňazí za nehnuteľnosť.
Od ľudí sa dozvedel, že manžel žalobkyne tam robí na nehnuteľnosti načierno, preto ho vyzval, aby sa
z nehnuteľnosti vysťahoval a vrátil mu kľúče, čo urobil. Manžel žalobkyne dlhoval žalovanému 20 000
Eur, takže bolo treba doplatiť ešte 12 000 Eur. Žalovaný namietal, že došlo k dohode medzi manželom
žalobkyne a nie žalobkyňou a ním.

8. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len
„návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.

9. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Súd mal z predložených listinných dôkazov a z výpovedí na pojednávaní zato, že žalovaný
nenamietal, že žalovanú sumu od žalobkyne prijal ako zálohu za nehnuteľnosť, no k realizácii kúpy

nedošlo doposiaľ. Navyše žalovaný dal dom č. XXX na parc. č. T. D. XXX/X, k.ú. S. odstrániť na základe
rozhodnutiaMestoSninazodňa21.1.2014sp.zn.SP-2014/42.03-Ih.Predmetkúpyzanikolavlastníkom
pozemku podľa listu vlastníctva č. XXXX je naďalej žalovaný. Keďže nedošlo ku kúpnopredajnému
právnemu úkonu a žalovaný žalovanú sumu žalobkyni nevrátil, bezdôvodne sa obohatil a je povinnýžalobkyni žalovanú sumu 8 000 Eur vrátiť. Ak žalovaný namietal, že k dohode ohľadom predaja
nehnuteľnosti došlo nie medzi žalobkyňou a ním, ale medzi jej manželom a ním, súd má zato, že ak
mal námietky voči žalobkyni, nemal od nej prijať túto zálohu. Navyše ak namietal, že má vo vzťahu k

jej manželovi ešte vyššiu pohľadávku, nič nebránilo žalovanému aby si ju uplatnil v konkurznom konaní,
resp. v civilnom konaní ako žalobkyňa voči nemu, čo však nebolo predmetom tohto konania.

12. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úrok z

omeškania vo výške 5,15 % ročne a súd je toho názoru, že takto uplatnená výška úroku z omeškania je
v súlade s platnou právnou úpravou. Súd preto žalobu považoval v tejto časti za dôvodnú a žalovaného
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy istiny úveru tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku ktorý je v súlade s § 517 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa podania žaloby, ako si to uplatnila žalobkyňa, aj keď o
pohľadávke vedel žalovaný už skôr.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Súd žalobe vyhovel, žalobkyňa bola úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu.

17. Dňa 14.5.2018 bola vyplatená svedkovi odmena za účasť na pojednávaní, ktorá je trovami štátu,
lebo bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd zaviazal na
náhradu trov štátu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.