Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412228104
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4412228104.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
SYMPATHIA, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Považská 89, IČO: 36 541 656, zastúpený advokátom
JUDr. Petrom Timkom, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 6, IČO: 42 124 026 proti žalovanému: JUDr.
Peter Šulai, notár, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14, IČO: 42 041 970, zastúpený Advokátska
kanceláriaJUDr.AlmášiGabriel,spol.sr.o.,Bratislava,Niťová3,IČO:36856592,zaúčastiinervenienta
na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO: 00 151 700, o náhradu škody 48.156,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. augusta 2017 č. k. 13C/627/2012-247 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol, návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 2, 3, § 488, § 489, § 494,
§ 657 Občianskeho zákonníka, § 2, § 3, § 4 ods. 4, § 40 ods. 1, 3 Notárskeho poriadku č. 323/1992 Zb.,
§ 3, § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a § 162 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11. 12. 2012 domáhal voči žalovanému náhrady
škody v sume 48.156,82 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od podania žaloby do
zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný dňa 26. 02. 2008 spísal žalobcovi zmluvu o zabezpečení

záväzku prevodom práva, ktorú uzavrel žalobca v postavení veriteľa a O. H. v postavení dlžníka, pričom
táto zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice č. N 67/2008, NZ 7999/2008, NCRIs 7936/2008 v
znení doložky o oprave zo dňa 21. 05. 2008, pričom táto zmluva mala žalobcovi slúžiť ako prostriedok
zabezpečenia peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi O. H. z titulu poskytnutej pôžičky v sume 53.110,27
eura (1.600.000,-Sk) a oprávňovala žalobcu v prípade nevrátenia pôžičky uspokojiť svoju pohľadávku
z predmetu zabezpečenia, ktorým bol byt veriteľa O. H. zapísaný na LV č. XXXX k. ú. R. U., pričom
tento bol ocenený na sumu 39.832,70 eura (1.200.000,-Sk). Žalobca v žalobe uviedol, že rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky č. 10C/152/2008-326, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 25Co/56/2010-367, v ktorom bolo určené, že uvedená zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom práva je absolútne neplatná a na základe týchto rozhodnutí K.. C. A. ako žalobca v uvedených
konaniach dosiahol, že do katastra nehnuteľností bola zapísaná kúpna zmluva, ktorou O. H. predal K..C. A. byt, ktorý bol predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorú uzavrel žalobca
s O. H.. Zároveň uviedol, že v uvedených konaniach žalobca vystupoval ako žalovaný v 2. rade a bol
zaviazaný k náhrade trov konania voči K.. C. A. v sume 1.936,84 eura, pričom žalobca v uvedenom

konaní zaplatil náklady na svoje právne zastúpenie v celkovej sume 1.740,13 eura. V žalobe tiež uviedol,
že z dôvodu neplatnosti zmluvy sa nikdy nestal ani len dočasným vlastníkom majetku O. H. a tým
mu bola zmarená právna aj faktická možnosť uspokojenia pohľadávky speňažením majetku, ktorý bol
predmetom zabezpečenia, a keďže tento majetok predstavoval v tom čase hodnotu 44.479,85 eura,
mohol žalobca z predaja predmetného bytu utŕžiť uvedenú sumu a tým by bola náhradným spôsobom

uspokojená jeho pohľadávka voči O. H.. Poukázal na to, že žalovaný spôsobil škodu celkom v sume
48.156,82 eura, ktorá pozostáva zo sumy 44.479,85 eura, t. j. hodnoty predmetného bytu a sumy
3.676,97 eura, ktorá predstavuje trovy konania protistrany v spore o neplatnosť zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva a trov svojho právneho zastúpenia v uvedenom spore v sume 1.740,13 eura.
Konajúci súd na základe návrhu žalovaného zo dňa 18. 10. 2013 uznesením č. 13C/627/2012-64 zo dňa
23. 10. 2013 pripustil, aby na strane žalovaného ako intervenient pristúpil do konania Allianz - Slovenská

poisťovňa, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700. Súd po oboznámení sa so žalobou,
na základe skutkového stavu i na základe výpovedí strán a svedka a po oboznámení sa so spismi sp.
zn. 6RO/86/2011 a sp. zn.10C/152/2008 zistil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd mal preukázané, že
žalobca poskytol O. H. pôžičku celkom v sume 53.110,27 eura a Okresný súd Nové Zámky platobným
rozkazom č. 6RO/86/2011-45 uložil O. H. túto pôžičku vrátiť a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi sumu

53.11,207 eura s 8% ročným úrokom z omeškania od 01. 04. 2008 do zaplatenia. Zo spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/152/2008 mal súd preukázané, že Okresný súd Nové Zámky, ako i
odvolací súd - Krajský súd v Nitre rozsudkami určili neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva spísanej notárom JUDr. Petrom Šulaiom dňa 26. 02. 2008 medzi veriteľom SYMPATHIA, s.
r. o., Nové Zámky a dlžníkom O. H., pričom v uvedených rozhodnutiach sa neuvádza, kým bola

spôsobená neplatnosť predmetnej zmluvy. V odôvodnení rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
10C/152/2008 sa uvádza ako dôvod neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, keďže uvedená zmluva zo dňa 26. 02. 2008 o zabezpečení záväzku
prevodom práva obsahovala hrubý nepomer poskytnutej pôžičky v sume 95.000,- Sk k sume 1.200.000,-
Sk, resp. 1.340.000,- Sk, ktorá predstavovala hodnotu bytu, ktorý bol predmetom zabezpečovacieho

prevodu práva, a teda táto skutočnosť spôsobila absolútnu neplatnosť uvedeného právneho úkonu a na
tom nič nezmenila ani skutočnosť, že uvedená pohľadávka v sume 95.000,- Sk sa navýšila postupne
na sumu 1.600.000,- Sk. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému náhrady škody,
ktorá pozostáva jednak zo sumy 44.479,85 eura (1.340.000,-Sk), ktorá predstavuje kúpnu cenu, za ktorú
O. H. predal kupujúcemu K.. C. A. predmetný byt, zo sumy 1.936,84 eura, ktorá predstavuje náhradu

trov konania vo veci 10C/152/2008, ktoré žalobca mal vyplatiť K.. C. A. a tiež zo sumy 1.740,13 eura,
ktorá predstavuje náhradu trov konania vo veci 10C/152/2008, ktoré žalobca vyplatil svojmu právnemu
zástupcovi advokátovi JUDr. Karolovi Janečekovi. Konajúci súd mal za to, že v danom prípade nie je
daná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, keďže nie sú splnené zákonné podmienky pre
priznanie náhrady škody žalobcovi. Konajúci súd mal za to, že ustanovenie § 40 Notárskeho poriadku

zodpovedá svojím obsahom obdobnému ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje
všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladom je zavinené porušenie právnej povinnosti,
t. j. konanie, resp. opomenutie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, vznikom škody, príčinnou
súvislosťou medzi protiprávnym konaním, resp. opomenutím škodcu a vznikom škody. Za porušenie
právnej povinnosti sa považuje objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala,

resp. opomenula konať a tým, ako konať mala tak, aby si splnila povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú
zo zákona alebo zo zmluvy. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného vyjadriteľná peniazmi,
pričom sa rozoznáva skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zákonnou podmienkou zodpovednosti za
škodu je príčinná súvislosť, t. j. medzi protiprávnym úkonom, resp. protiprávnym opomenutím a škodou
musí existovať vzťah príčiny a následku, teda ak škoda vznikne v dôsledku zavineného spôsobenia

neplatnosti právneho úkonu. Z ustanovenia § 553 odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že splnenie
záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa,
pričomprizabezpečovacomprevodevlastníckehoprávasadočasneprevádzavlastníctvokprevádzanej
veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou. V danom prípade došlo medzi
žalobcom a O. H. k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva notárskou zápisnicou spísanou

žalovaným, pričom zmluva o zabezpečovacom prevode práva je jedným z inštitútov zabezpečenia
záväzkov, napríklad takou, akou je zmluvná pokuta, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, záložná
zmluva, atď., ako to uvádza piaty oddiel v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 36 odsek
1Notárskehoporiadkuvyplýva,ženotármôžeodmietnuťvykonaťpožadovanýúkon,akodporujezákonualebo všeobecne záväzným právnym predpisom. Z obsahu spisu 10C/152/2008 je zrejmé, že v danom
prípade celý uvedený spor zavinil O. H. v uvedenom spore označený ako žalovaný v 1. rade, keďže
už dňa 15. 02. 2008 previedol kúpnou zmluvou predmetný byt na žalobcu Mgr. C. A., ktorý v záujme

právnej istoty bol nútený domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva, a preto konajúci súd mal za to, že v danom prípade trovy tohto konania v sume 3.676,97 eura
(1.936,84 eura + 1.740,13 eura) zavinil O. H., a teda zodpovednosť žalovaného za škodu v uvedenom
rozsahu nie je daná. Súd pritom poukazuje na to, že žalobca v tomto spore v postavení žalovaného
mohol podľa § 150 odsek 1 OSP požiadať súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aby súd

žalobcovi trovy konania nepriznal. Preto súd návrh v tejto časti z uvedeného dôvodu zamietol, keďže
nebolo preukázané zavinenie a zodpovednosť žalovaného, ani príčinná súvislosť za vzniknuté trovy
konania, keďže uvedené konanie a jeho trovy zapríčinil O. H., ktorý o kúpnej zmluve bytu zo dňa 15.
02. 2008, ktorou previedol svoj byt na Mgr. C. A., neinformoval ani žalobcu, ani žalovaného. Taktiež
nebola preukázaná príčinná súvislosť, ale ani zavinenie za požadovanú časť škody v sume 44.479,85
eura, keďže ani v tomto prípade nebolo preukázané, že by žalovaný spôsobil majetkovú ujmu, t. j.

škodu žalobcovi v uvedenej výške, keďže neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
sama o sebe nemohla spôsobiť žalobcovi škodu, keďže išlo len o zmluvu o zabezpečení záväzku,
ktorým bol záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a O. H. zabezpečený,
pričom o povinnosti O. H. pôžičku vrátiť v sume 53.110,27 eura bolo právoplatne rozhodnuté platobným
rozkazom č. 6RO/86/2011. Na túto skutočnosť nemá žiadny vplyv platnosť alebo neplatnosť zmluvy o

zabezpečení záväzku prevodom práva. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že ak nedôjde k
uspokojeniu pohľadávky priznanej súdom v exekučnom konaní, je možné sa jej domáhať voči tretím
osobám z iného právneho titulu. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že zmluvou o zabezpečení
záväzku prevodom práva bola zabezpečená len pôžička v rozsahu 95.000,- Sk (3.153,42 eura), a nie
celá pôžička tak, ako sa to konštatuje aj v rozsudkoch Okresného súdu Nové Zámky 10C/152/2008

a v rozsudku Krajského súdu v Nitre 25Co/56/2010-367, a teda na nárok žalobcu uplatnený žalobou
nie je oprávnený aj z tohto dôvodu. Ak by konajúci súd žalobe vyhovel, vznikli by dva exekučné tituly
na základe tej istej právnej skutočnosti, a to zmluvy o pôžičke zabezpečenej zmluvou o zabezpečení
záväzku prevodom práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovi voči O. H. bola priznaná
suma 53.110,27 eura a od žalovaného požaduje celkom sumu 48.156,82 eura. Keďže zodpovednosť

žalovaného podľa § 40 Notárskeho poriadku nebola preukázaná, súd návrh žalobcu zamietol. Ohľadne
námietky právneho zástupcu žalovaného, že v spore mal byť žalovaný štát podľa § 4 odsek 1 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, mal súd za to, že v danom
prípade bola daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu, ak by k škode došlo a bola by daná
objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu, pričom by išlo o škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci podľa § 4 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., podľa ktorého vykonávanie notárskej činnosti je výkonom
verejnej moci a z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. vyplýva, že notárskou činnosťou
je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch. V danom prípade by teda, ak by škoda vznikla,
mala byť uplatnená podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. voči štátu, t. j. Slovenskej republike zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti SR. Zároveň z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 odsek 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občiansko-súdnom konaní alebo v
trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
alebo ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby škoda vznikla na základe objektívnej

zodpovednosti žalovaného ako notára, mal byť žalovaným štát, t. j. Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR a v danom prípade teda žalovaný nebol vo veci pasívne legitimovaným.
Preto z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému zamietol. V tejto súvislosti súd poukázal na
právnynázorobsiahnutývuzneseníÚstavnéhosúduč.IIUS431/2013-21,vktoromsakonštatuje,žeštát
delegoval výkon verejnej moci na niektoré subjekty, ale musí naďalej niesť zodpovednosť za výkon tejto

moci, a preto na uľahčenie postavenia poškodeného zákonodarca upravil zodpovednosť štátu za výkon
verejnej moci, pričom riadny výkon verejnej moci zabezpečuje regresným nárokom štátu voči osobe,
ktorá škodu spôsobila. Súd zároveň poukázal aj na právny názor obsiahnutý v stanovisku Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 24. 09. 2015 (č. l. 174 spisu), v ktorom sa konštatuje, že v prípade škody, ktorú
spôsobí notár pri výkone notárskej činnosti, sa poškodený nemôže domáhať jej náhrady od notára, ale

od štátu podľa ustanovení obsiahnutých v zákone č. 514/2003 Z. z. Z uvedeného teda vyplýva, že i
keď je daná objektívna zodpovednosť notára za škodu, domáhať sa náhrady škody možno len od štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedený právny názor konajúceho súdu, že žalovaný nie je
vo veci pasívne legitimovaný, súd sa otázkou premlčania nároku žalobcu voči žalovanému nezaoberal.KonajúcisúdsataktiežnezaoberalnávrhomžalovanéhonavstupKomunálnejpoisťovnea.s.dokonania
ako intervenienta, keďže právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01. 02. 2016 uviedol, že
na vstupe uvedeného subjektu do konania netrvá. Súd zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania, keďže v zmysle § 162 ods. 1 písmeno b/ CSP neboli na prerušenie konania splnené podmienky
keďžekonajúcisúdmalzato,žeustanovenie§4ods.4zákonač.323/1992Zb.jevsúladesÚstavouSR
a žiadnym spôsobom nediskriminuje ostatné právnické profesie a ani žiadnym spôsobom nezvýhodňuje
notárov pri výkone svojej činnosti oproti iným právnickým profesiám, čo vyplýva z ust. § 21 a nasl. zákona
č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát má právo na regresnú náhradu voči notárovi, ktorý pri výkone

verejnej moci spôsobil škodu. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh na prerušenie konania zamietol,
je neurčitosť návrhu na prerušenie konania, keďže žalobca návrh na prerušenie konania neuviedol, s
ktorými ustanoveniami Ústavy SR je ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. v rozpore. Súd o
trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný, ako i intervenient na strane
žalovaného boli v plnom rozsahu úspešní, súd im priznal náhradu trov konania, pričom o výške náhrady
trov konania, t. j. o sume, ktorú má žalobca zaplatiť žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného,

rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca.
Vytkol súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, nesprávnym procesným postupom, mu
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Žiadal, aby odvolací súd vo veci samej zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v celom
rozsahu vyhovel, resp. aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V časti zamietnutého návrhu na prerušenie konania žiadal rozhodnutie
zmeniť a podanému návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Uviedol, že odvolací súd v uznesení zo
dňa 04. 06. 2015 č. k. 9Co/690/2014-145 jasne vyslovil právne záväzný záver, že zodpovednosť notára

podľa § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku je vybudovaná iba na objektívnom princípe, pri ktorom nemá
žiaden význam zavinenie. Z tohto dôvodu sa súd v bode 33 rozsudku zbytočne zaoberal úvahami o
pôvodcovi zavinenia neplatnosti zabezpečovacej zmluvy. Súd nesprávne vyhodnotil vzájomný vzťah
dvoch celkom indiferentných právnych titulov. Existencia právoplatného rozhodnutia č. k. 6Ro/86/2011
nie je prekážkou v tom, aby sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody. Tieto dva nároky

síce majú príbuzné skutkové súvislosti, ale po právnej stránke vychádzajú z celkom odlišných inštitútov.
Súd zásadným spôsobom zmenil právny názor z predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo zrušené
odvolacím súdom, pričom nie je zrejmé, prečo súd názor odvolacieho súdu nerešpektoval. V rozsudku
súd zastáva už nový právny názor, hoci skutková stránka veci sa nijako nezmenila. V prípade, že
notár spisuje zápisnicu o právnom úkone medzi dvoma subjektami súkromného práva, tak je činný

výslovne v komerčnej sfére a poskytuje službu na objednávku. Pri službe, ktorú žalovaný poskytol
žalobcovi, nijako nemožno hovoriť o výkone verejnej moci, lebo žalovaný nevydával žiadne autoritatívne
rozhodnutie, ktorým by rozhodoval o právach alebo povinnostiach účastníkov notárskej zápisnice. Iný
výklad nemôže zodpovedať zásadám spravodlivosti, lebo dôsledkom by bola ústavne neakceptovateľná
výhoda poskytovaná notárom od štátu. Notári musia mať pri spisovaní listín o právnych úkonoch

rovnaké právne postavenie ako ktorákoľvek iná kategória právnického povolania oprávnená na právnu
pomoc. Za svoju komerčnú činnosť musí každý notár niesť osobnú právnu zodpovednosť a niet
racionálneho dôvodu, aby namiesto skutočného škodcu vstupoval do veci štát ako zodpovednostný
subjekt. Ustanovenie § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku podľa jeho mienky kladie notárov do výsadného
postaveniaavytváraznichosobitnúacelkomvýnimočnúkategóriuprávnehopovolaniastakouvýsadou,

ktorá spočíva v právnej imunite pred priamymi zodpovednostnými následkami za škodu vzniknutú pri ich
činnosti. Predovšetkým z tohto dôvodu žiadal, aby súd prerušil konanie a predložil vec Ústavnému súdu
SR. Záverom uviedol, že názor Ústavného súdu SR, ktorým sa žalovaný bránil je vyslovený iba v právne
nezáväznej časti rozhodnutia a nemá povahu názoru záväzného pre všeobecné súdy. Tento názor bol
vyslovený iba v tzv. senátnom rozhodnutí, pričom sa jedná o odmietajúce rozhodnutie. O súladnosti

zákona s ústavou rozhoduje ústavný súd vždy v pléne, nikdy nie v senáte.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza
argumenty, s ktorými sa v plnej miere vysporiadal súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, s
ktorým sa v plnej miere stotožňuje. Právny názor žalobcu, že činnosť notára nepredstavuje výkon

verejnej moci, jednoznačne vyvracajú ustanovenia Notárskeho poriadku, ktoré okresnú súd citoval
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný v tomto spore nie je pasívne vecne legitimovaný a
žalobca sa mal domáhať náhrady škody od štátu, ak sa domnieval, že jeho nárok na náhradu škody
je dôvodný. Žalovaný pritom žalobcovi ani žiadnu škodu nespôsobil. O. bola právoplatným platobnýmrozkazom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 53.110,27 eura titulom zmluvy o pôžičke.
Skutočnosť, že O. H. doteraz žalobcovi nezaplatil, nemôže zakladať právo domáhať sa zaplatenia od
iného subjektu, aj keď z iného titulu. Žalovaný nemohol žalobcovi spôsobiť škodu, pretože žalobcovi

bola právoplatne priznaná suma vo výške 53.110,27 eura. Okrem toho súd správne poukázal aj na tú
skutočnosť,žezmluvouozabezpečenízáväzkuprevodomprávabolazabezpečenálenpôžičkavovýške
95.000,-Sk, čo vylučuje úvahy o škode vo výške, v ktorej si ju uplatňuje žalobca. Navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozumným úsudkom nemožno
dospieť k inému záveru než k tomu, že treba pozorne rozlišovať, v akej pozícii vystupuje notár pri
konkrétnej činnosti. Verejnou mocou je zásadne iba taká sféra, kde orgán verejnej moci vystupuje v
nadradenom postavení voči účastníkovi a autoritatívne, cez právomoc danú mu zákonom, rozhoduje
o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. Ak notár spisuje zápisnicu
o právnom úkone medzi dvoma subjektmi súkromného práva, je činný výslovne v komerčnej sfére a

poskytuje službu na objednávku. Odvolací súd už vyslovil právny názor, že notárska činnosť, ktorá sa
preskúmava v súdenej veci, nemala povahu výkonu verejnej moci. Zmena postoja odvolacieho súdu
by v terajšej procesnej fáze znamenala popretie názoru, hoci skutková stránka veci sa doposiaľ nijako
nezmenila. To by zásadným spôsobom malo vplyv na predvídateľnosť právnej ochrany žalobcu. Názor
Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaný poukazuje, nemá povahu názoru záväzného pre všeobecné

súdy. V odvolacom konaní bude určujúcou správna interpretácia § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku,
pričom argumentačný prístup žalovaného sa opiera iba o gramatický výklad. K názoru žalovaného, že
žalobcovi nevznikla škoda, uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnocuje vzájomný vzťah dvoch celkom
indiferentných právnych titulov. Právoplatné rozhodnutie, ktoré priznáva žalobcovi nárok voči O. H. na
vrátenie pôžičky, nie je prekážkou v tom, aby sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody.

Žalobca sa nedomáha voči žalovanému (po právnej stránke) tej pohľadávky, ktorú si uplatnil pri O. H..

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

6. Z obsahu podanej žaloby, doručenej súdu prvej inštancie dňa 12. 12. 2012, vyplýva, že žalobca
sa ňou domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 48.156,82 eura s úrokom z omeškania

8,75% ročne od podania žaloby do zaplatenia. Svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaný dňa 26. 02.
2008 podľa § 46 a nasl. zák. č. 323/92 Zb. (Notársky poriadok) spísal žalobcovi zmluvu podľa § 553
a nasl. Občianskeho zákonníka o zabezpečení záväzku prevodom práva medzi žalobcom v postavení
veriteľa a O. H. v postavení dlžníka vo forme notárskej zápisnice č. N 67/2008, NZ 7999/2008, NCRIs
7936/2008 v znení doložky o oprave zo dňa 21. 05. 2008. Zmluva mala žalobcovi slúžiť ako prostriedok

zabezpečenia peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi O. H. z titulu poskytnutej pôžičky v sume 53.110,27
eura (1,6 mil. Sk) a oprávňovala žalobcu postupom podľa § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka v
prípade nevrátenia pôžičky uspokojiť si pohľadávku z predmetu zabezpečenia, ktorým bol nehnuteľný
majetok zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. R. U. ako byt č. XX vo vchode č. X na XX. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX a prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na pozemku parc. č. 8613. Rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 03. 02. 2010 č. k. 10C/152/2008-326 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 12. 2010 č. k. 25Co/56/2010-367 bola vyslovená absolútna
neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Na základe kúpnej zmluvy došlo k prevodu
uvedeného majetku z predávajúceho O. H. na kupujúceho K.. C. A. za kúpnu cenu 44.479,85 eura. Z
dôvodu neplatnosti zmluvy sa žalobca nikdy nestal vlastníkom majetku a bola mu zmarená právna aj

faktická možnosť uspokojenia pohľadávky speňažením majetku, ktorý bol predmetom zabezpečenia. Ak
by nebola vyslovená absolútna neplatnosť zmluvy, žalobca by bol z predaja bytu utŕžil minimálne sumu
44.479,85 eura a minimálne v tejto sume by bola náhradným spôsobom uspokojená jeho pohľadávka
z titulu pôžičky voči O. H.. Žalobca sa tak domáhal voči žalovanému náhrady škody v celkovej sume
48.156,82 eura, ktorá pozostáva zo škody na jeho majetku v sume 44.479,85 eura, ako aj zo škody vo

výške 3.676,97 eura (náklady spojené s právnym zastupovaním vo výške 1.740,13 eura, ktoré žalobca
vynaložil na jemu poskytnutú právnu pomoc, ako aj trovy konania vo výške 1.936,84 eura, ktoré bol
zaviazaný zaplatiť K.. C. A. ako náhradu trov konania v konaní 10C/152/2008).7. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 6. mája 2014 č. k. 13C/627/2012-119
tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania,
ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal. V tomto rozhodnutí

súd prvej inštancie ustálil záver, že nie je daná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, keďže
nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody žalobcovi, keď nebolo preukázané
zavinenie a zodpovednosť žalovaného a ani príčinná súvislosť na vzniku škody. Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 4. júna 2015 č. k. 9Co/690/2014-145 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

pričom mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zodpovednosť notára za
spôsobenú škodu neposudzoval v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 323/1992 Z. z., pričom
zodpovednosť, ktorá je predmetom tohto konania, má povahu objektívnej zodpovednosti a uložil súdu
prvej inštancie zamerať dokazovanie na to, či bolo preukázané, že žalovaný na zabránenie škody
vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo možné objektívne požadovať.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

15. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd vyzval v zmysle ustanovenia § 382 CSP strany sporu
na vyjadrenie sa k použitiu ustanovenia § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, účinného od 01. 07. 2004, a
to z dôvodu, že súd prvej inštancie síce aplikoval ustanovenie § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, avšak
v nesprávnom znení (účinnom do 30. 06. 2004).

16. Žalobca z hľadiska výzvy odvolacieho súdu na aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Notárskeho
poriadku, účinného od 01. 07. 2014, uviedol, že sa domáha toho, aby odvolací súd nemenil svoj
vyslovený právny názor a postupoval v súlade s týmto názorom, lebo sa nijako nezmenili skutkové
okolnosti prípadu, ani posudzovaná normatívna úprava z obdobia významného pre žalobu. Ten typ
notárskej činnosti, ktorý žalovaný vykonal pre žalobcu, z povahy veci nemal charakter verejnej moci.

Záverom uviedol, že Notársky poriadok označuje všetku notársku činnosť za výkon verejnej moci až
od 01. 09. 2009, pričom žalovaný spísal pre žalobcu spornú zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom
práva dňa 26. 02. 2008.17. Žalovaný z hľadiska výzvy odvolacieho súdu na aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Notárskeho
poriadku, účinného od 01. 07. 2014, uviedol, že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie § 40
ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2004. Keďže pochybenie súdu prvej inštancie

nemá vplyv na správnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, dané pochybenie môže
odvolací súd napraviť v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku.

18. Intervenient na strane žalovaného z hľadiska výzvy odvolacieho súdu na aplikáciu ustanovenia
§ 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, účinného od 01. 07. 2014, uviedol, že zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tak nastupuje namiesto osobnej zodpovednosti notára.
Zákonodarca v ustanovení § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku výslovne zákonom ustanovil tie činnosti
notára, ktoré sú výkonom verejnej moci a za ktoré nesie zodpovednosť štát ako garant zákonného
výkonu verejnej moci.

19. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 323/1992 Z. z. Notárskeho poriadku, účinného od 01. 07. 2004, ak

osobitný zákon (pozn. 3a.- zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov) neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu
ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil notár pri
výkone verejnej moci (§ 3 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok).

21. Podľa § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku notárskou činnosťou je: a/ spisovanie a vydávanie listín o

právnych úkonoch, b/ osvedčovanie právne významných skutočností, c/ konania vo veciach notárskych
úschov, d/ úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov.

22. V oblasti zodpovednosti notára za škodu je východiskovým ustanovením § 40 ods. 1 Notárskeho
poriadku, v zmysle ktorého notár zodpovedá za škodu iba v prípade, ak osobitný zákon neustanovuje

inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2003. Vzťah Notárskeho poriadku a zákona
č. 514/2003 Z. z. je v otázke zodpovednosti za škodu spôsobenú notárom vzťahom lex specialis a lex
generalis. Právna úprava teda vychádza zo zásady prednosti zodpovednosti štátu pred zodpovednosťou
notára. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú notárom pri výkone verejnej moci tak nastupuje

namiesto osobnej zodpovednosti notára, má špeciálny režim a riadi sa zákonom č. 514/2003 Z. z.
Osobná súkromnoprávna zodpovednosť notára za škodu v zmysle § 40 Notárskeho poriadku nastupuje
až v prípade, ak nie je naplnené kritérium výkonu verejnej moci, s ktorým zákon č. 514/2003 Z. z. spája
zodpovednosť štátu za škodu. Uvedené ale neznamená, že by notár v dôsledku svojho nesprávneho
profesijného postupu nebol povinný nahradiť spôsobenú škodu. Ak totiž štát uhradí škodu, za ktorú

zodpovedá v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a ktorá bola spôsobená notárom pri výkone verejnej moci,
vznikne štátu právo na regresnú náhradu voči notárovi ako osobitný postihový nárok štátu.

23. Pod výkonom verejnej moci Notársky poriadok rozumie výkon notárskej činnosti, ktorej obsah
je výslovne definovaný v § 3 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku, teda aj činnosť notára definovanú ako

spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, čo je i prípad činnosti notára v prejednávanej veci v
súvislosti so spísaním notárskej zápisnice o právnom úkone.

24. Právne posúdenie tejto veci tak bolo potrebné odvíjať od § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku,
ktorý síce súd prvej inštancie na danú vec aplikoval, avšak v nesprávnom znení, účinnom do 30. 06.

2004. Preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 382 CSP tento nedostatok napravil a na
danú právnu vec aplikoval ustanovenie právneho predpisu v znení účinnom od 01. 07. 2004. Avšak ani
nesprávna aplikácia právneho predpisu súdu prvej inštancie na danú vec nemala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, keď súd prvej inštancie, i napriek aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 Notárskeho
poriadku účinného do 30. 06. 2004, ustálil správny právny záver o tom, že žalovaný nie je v tomto spore

pasívne vecne legitimovaným subjektom. Z tohto dôvodu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.25. Pri uplatňovaní náhrady škody žalobca nepostupoval podľa zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo znamená, že svoje právo si neuplatnil voči Slovenskej republike
ako štátu, v mene ktorej by konalo Ministerstvo spravodlivosti SR. Tak, ako už odvolací súd citoval

ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ bod 2 tohto zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu
spôsobil notár pri výkone verejnej moci. V tomto bode zákon odkazuje na ustanovenie § 3 ods. 1
Notárskeho poriadku, podľa ktorého notárskou činnosťou je aj spisovanie a vydávanie listín o právnych
úkonoch, čo je i prípad činnosti žalovaného ako notára v danej veci. Teda, v prípade výkonu notárskej

činnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku išlo o výkon verejnej moci notára,
za ktorú zodpovedá štát a nastupuje zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Na
tejto jednoznačnej zákonnej formulácii nič nemení ani nedôvodná polemika žalobcu o tom, kedy notár
má vystupovať, resp. nemá vystupovať ako orgán verejnej moci, keď zákonodarca výslovne ustanovil,
že činnosť notára v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku predstavuje výkon verejnej moci.

26. Pokiaľ žalobca namietal, že ustanovenie § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku, ktoré súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní použil, nadobudlo účinnosť až od 01. 09. 2009, táto argumentácia žalobcu
je síce správna, nič to však nemení na fakte, že toto ustanovenie (spolu s ustanovením § 4 ods. 3
Notárskeho poriadku) len zdôraznilo verejnoprávny charakter funkcie notára, a teda i záujem štátu na
posilnení postavenia tohto svojho orgánu pri výkone právnej prevencie, keď to, že výkon notárskej

činnosti je výkonom verejnej moci, bolo po prvýkrát v slovenskom právnom poriadku vymedzené v
zákone č. 514/2003 Z. z., účinnom od 01. 07. 2004. O výkon verejnej však ide iba v prípade výkonu
notárskej činnosti, a nie aj v prípade osobitnej činnosti notára a pri poskytovani právnych služieb podľa
§ 5 Notárskeho priadku.

27. Keďže preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania, a teda z hľadiska rozhodovania veci je primárnou povinnosťou súdu ustáliť
to, či strany sporu sú nositeľmi vecnej legitimácie, ktorá má základ v hmotnom práve, ustálenie
záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní viedlo súd prvej inštancie správne

k zamietnutiu žaloby. Z hľadiska tohto právneho záveru súdu potom riešenie akýchkoľvek ďalších
právnych otázok nastolených v tomto konaní stratilo svoje opodstatnenie, a to i z toho dôvodu, že by z
hľadiska výsledku tohto sporu nepriniesli žiadnu zmenu.

28. Z hľadiska riešenia zásadnej otázky tohto konania, a to pasívnej legitimácie žalovaného, odvolací

súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 431/2013 zo dňa 12. 09. 2013,
tak ako naň v priebehu konania poukazoval samotný žalovaný, z ktorého záverov je nutné prijať len
taký záver, ako odvolací súd prezentoval vyššie, a síce, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci nezodpovedá subjekt, ktorý priamo v tom-ktorom prípade túto moc vykonáva, ale štát zastúpený
príslušným vrcholovým orgánom verejnej správy. V tejto súvislosti je namieste vyjadriť sa i k tomu, čo

namietal žalobca, a síce, že pri rozhodovaní súdu došlo k odklonu od skôr vysloveného právneho názoru
odvolacieho súdu v jeho predchádzajúcom rozhodnutí.

29. K uvedenému odvolací súd udáva, že v súdnej praxi nie je vylúčená situácia, že odvolací súd v
zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, avšak odvolací súd po podaní odvolania tento svoj

vlastný právny názor zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam, ako je zmena zisteného skutkového
stavu a pod.). Staršia judikatúra dokonca uvádza, že takýto postup súdu je možný, nakoľko z § 226
OSP nevyplýva viazanosť vlastným právnym názorom. K tomuto názoru sa priklonil aj Ústavný súd
SR, ktorý uviedol nasledovné: „Pre odvolací súd totiž nevyplýva z § 226 OSP jeho viazanosť vlastným
právnym názorom. Teda, odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže zmeniť. Potvrdzuje

to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak
svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci
sp. zn. 28 Cdo 3342/2007). Aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým

s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom.“

30. Je však potrebné uviesť i to, že v prípade, ak sa odvolací súd odkloní od svojho pôvodného
právneho názoru, je možné uvažovať o porušení princípu právnej istoty, nakoľko ak dôjde k zmenepôvodného právneho názoru odvolacieho súdu bez relevantných dôvodov (ako je napríklad zmena
zisteného skutkového stavu a pod.) bude nevyhnutne platiť, že rozhodnutie odvolacieho súdu je pre
strany nepredvídateľné (keďže v tej istej veci odvolací súd vysloví dva rôzne právne názory). V tomto

smere odvolací súd považuje za potrebné uviesť to, že skutočnosťou, že odvolací súd nesleduje svoj
skôr vyslovený právny názor vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, je to, že súdna autorita - Ústavný súd na
danú otázku zaujal iný názor, tak ako bol prezentovaný vyššie. Požiadavka právnej istoty automaticky
totiž neznamená to, že sa judikatúra nemôže vyvíjať, resp. v prípade, že je najvyššou súdnou autoritou
prijaté rozhodnutie, že súd nižšej inštancie nemôže nastúpiť na túto líniu rozhodovacej činnosti a to i

napriek odklonu od jeho skoršieho rozhodnutia.

31. K námietke žalobcu, že ÚS SR nerozhodoval v pléne, ale len v senáte, odvolací súd udáva,
že je jednoznačné, že za najvyššie súdne autority možno sémanticky dosadiť Ústavný súd Slovenskej
republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej
únie (ŠTEVČEK, M.: komentár k čl. 2 CSP, in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.) a to bez toho, že by v tomto ohľade bolo
namieste kategorizovať spôsob ich rozhodovacej činnosti.

32. Z hľadiska požiadavky žalobcu na prerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu SR na
posúdeniesúladuustanovenia§4ods.4NotárskehoporiadkusÚstavouSR,odvolacísúdudáva,žesúd

prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie na takýto postup nevidel dôvod. V tomto ohľade je namieste uviesť
i to, že sám žalobca vo svojom podaní v priebehu odvolacieho konania poukázal na to, že ustanovenie
§ 4 ods. 4 Notárskeho poriadku nadobudlo účinnosť až od 01. 09. 2009, teda po spísaní spornej zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva formou notárskej zápisnice, a tak na to, že aplikácia tohto

ustanovenia nie je z hľadiska rozhodovania tejto veci dôvodná, na druhej strane však toto ustanovenie
zrejmepovažujezakľúčové,keďžiadakonanieprerušiťapodrobiťho kontroleústavnosti.Kustanoveniu
§ 4 ods. 4 Notárskeho poriadku odvolací súd zaujal svoje stanovisko vyššie, keď toto ustanovenie nie je
možné považovať za jediné určujúce z hľadiska prijatých právnych záverov, pretože tak ako už odvolací
súd uviedol, toto ustanovenie len zdôrazňuje verejnoprávny charakter funkcie notára a jeho činnosti,

pričom to, že výkon notárskej činnosti je výkonom verejnej moci, bolo už skôr vymedzené v zákone č.
514/2003 Z. z. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by
mal konanie v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušiť.

33. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal vo vzťahu k žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).