Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116221317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: B. „W. XX, XX, XX, XX, XX a XX
W." so sídlom W. XX, XXX XX W., J.: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom,
číslo licencie SAK 4432, so sídlom Mukačevská 19, Prešov, proti žalovanému: J. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XX, XXX XX W., občan SR, zastúpený JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom
Slovenská 69, Prešov, o zaplatenie sumy 2.630,32 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 12Csp/123/2016 - 120 zo dňa 5.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.

1. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej žalovaným porušením jeho povinností ako
predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“).

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak že cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.630,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.630,32 EUR od 11. 1. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,

o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný ako predseda spoločenstva a štatutárny
orgán za žalobcu ako dlžníka dňa 5. 4. 2012 podpísal so Štátnym fondom rozvoja bývania ako
veriteľom zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej bol
žalobcoviposkytnutýúverpreúčelyobnovybytovejbudovy.Žalobcamalpovinnosťvzmysletejtozmluvy
skolaudovať stavbu - obnovu bytovej budovy, pre ktorú bol poskytnutý tento úver v lehote 24 mesiacov

odo dňa otvorenia účtu v banke.
Zmluvné strany si dohodli, že ak dôjde k nedodržaniu tejto lehoty, že veriteľ M. zvýši úrokovú sadzbu
poskytnutého úveru o 0,5 % p.a. pre celý zostatok úveru, a to až do výšky 5 % p.a. Termín na
predloženie kolaudačného rozhodnutia bol do 31. 5. 2014. Listom zo dňa 23. 9. 2014 (č. listu spis39) mal súd preukázané, že žalovaný ako štatutárny orgán žalobcu, požiadal M. o posunutie termínu
predloženia záverečnej faktúry od zhotoviteľa na preplatenie ako aj kolaudačného rozhodnutia. Pokiaľ
ide o všeobecnú občianskoprávnu zodpovednosť, aj tu jedným zo základných predpokladov existencia

protiprávneho konania, t. j. porušenie právnych povinností. Hmotnoprávnym rámcom vymedzujúcim
povinnosti orgánov spoločenstva v danej oblasti je zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a zmluvy
v zmysle, ktorej bol žalovaný povinný vykonávať svoju funkciu riadne, včas, bezodkladne a v rámci
svojich možností a schopností tak, aby konal v záujme spoločenstva. Súd má za to, že právna povinnosť
bola charakterizovaná príkazom postupovať určitým spôsobom, ktorý je vymedzený širšie a to termínmi

„konať za spoločenstvo, vykonávať funkciu riadne, včas, bezodkladne, v rámci svojich možností“.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že termín ukončenia zmluvy o dielo bol 31.8.2012, kolaudačné
rozhodnutie bolo potrebné M. predložiť do 31.5.2014. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia bol
na príslušnom stavebnom úrade podaný až dňa 14.10.2014. B. P. R. uviedol, že potvrdenie potrebné
ku kolaudačnému rozhodnutiu vyhotovil sám a potvrdené bolo zhotoviteľom v auguste 2014, teda ešte
pred uzatvorením zmieru rozhodnutím č.k. 19Cb/5/2014-51 zo dňa 07.11.2014. Z toho vyplýva, že

súdne konanie vo veci sp.zn. 19Cb/5/2014, nebolo prekážkou pre vedenie kolaudačného konania, ako
to tvrdil žalovaný. Navyše z výpovede svedka E. K. vyplynulo, že bol problém zo strany samotného
objednávateľa (vtedy zastúpeného žalovaným) pri dojednávaní subdodávok, keďže dochádzalo k
obchádzaniu zhotoviteľa s ktorým mal objednávateľ uzatvorenú zmluvu.
Následkom protiprávneho konania žalovaného došlo k uplatneniu zmluvnej sankcie zo strany M. voči

žalobcovi a ten ju počnúc mesačnou splátkou splatnou v mesiaci november 2014 začal splácať vo
zvýšenej výške 2.830 EUR, čo bude tak musieť splácať až do splatenia celého úveru. Ide teda o škodu,
ktorú v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvy o spoločenstve je žalovaný povinný žalobcovi
nahradiť. Súd z výpisov z účtu mal preukázané, že žalobca za obdobie od novembra 2014 do augusta
2016 uhradil na účet M. 22 zvýšených mesačných splátok, čím došlo k škode v sume 2.630,32 EUR

(2.830 EUR - 2.710,44 EUR x 22), z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

Obsah odvolania a vyjadrení.

4. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný

namietajúc aktívnu legitimáciu žalobcu. Má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým záverom. Žalovaný nemohol objektívne ovplyvniť vydanie kolaudačného
rozhodnutia. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o nedostatku aktívnej

legitimácie, ktoré je v rozpore s § 7 ods. 1 a § 7c ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“). Žalovaný ako bývalý predseda spoločenstva zanedbal svoje
povinnosti, nekonal a za žalobcu nesplnil zmluvne dohodnutú povinnosť, následkom čoho M. fond
rozvoja bývania uplatnil voči žalobcovi zmluvnú sankciu. Navrhol, aby odvolací súd po vykonanom
dokazovaní o podanom odvolaní žalovaného rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdí ako vecne správny a žalobcovi prizná v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) na základe odvolania preskúmal rozsudok v
napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380
CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že rozsudok je vecne správny.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetkos prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

10. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku o tom, že žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaným v konaní, kedy odvolateľ namietal, že konal len v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov a na ich účet, a preto zodpovedným subjektom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov.

11. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 7c ods. 4 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že predseda ako štatutárny zástupca spoločenstva

zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ako
aj tretím osobám, ak takáto škoda bola spôsobená porušením jeho povinností alebo prekročením
jeho právomoci. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vzhľadom na svoje postavenie má osobitný
druh zodpovednosti za škodu, ktorý má takzvaný špecifický subjekt, ktorým je výlučne predseda
spoločenstva. Pri zodpovednosti založenej týmto zákonom sa uplatňujú základné predpoklady vzniku

za škody v zmysle všeobecnej právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka, a aj v tomto prípade sa
aplikujú ustanovenia § 415 až 419 Občianskeho zákonníka, ktoré platia pre všetky subjekty pôsobiace
vo sfére súkromného práva, a ktoré ukladajú týmto subjektom povinnosť predchádzať škodám. V danom
prípade sa vyžaduje splnenie troch predpokladov uvedených v občianskoprávnom zodpovednostnom
vzťahu, a to existencia protiprávneho úkonu, to, aby tu existovala škoda, a aby tu bol kauzálny nexus,

teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Žalovaný sa nevyvinil svojimi
tvrdeniami do tej miery, aby bolo preukázané, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť. Zároveň sa nezbavil zodpovednosti tým, že by preukázal, že škodu
nespôsobil. To, že došlo ku majetkovej ujme vyjadriteľnej v peniazoch na úkor vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je zrejmé z toho, že došlo k zmenšeniu ich majetkového stavu oproti majetkovému

stavu, ktorý by bol, existoval v prípade riadneho plnenia povinnosti zo strany žalovaného. Práve konanie
žalovaného je v príčinnej súvislosti so zmenšením majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov
a v súlade s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že povinný subjekt, teda
žalovaný, porušil povinnosť a toto spôsobilo vznik škody na strane vlastníkov bytov a nebytových
priestorov tak, ako to špecifikovali vo svojej žalobe. To, že došlo k vzniku zodpovednosti žalovaného,

vyplýva z porušenia jeho povinností ako predsedu vo vzťahu k tomu, čo mal konať v zmysle Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale aj povinnosti, ktoré mu ukladá zmluva o spoločenstve.
To, aké sú povinnosti predsedu vyplýva zo samotnej podstaty výkonu funkcie štatutárneho orgánu
spoločenstva, teda nejedná sa len o povinnosti, ktoré sú explicitne upravené v ustanoveniach Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale jedná sa o ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z toho, že

predseda vykonáva správu majetku vlastníkov sledovaním úhradu za plnenia, vykonávaním bankových
operácií atď., ale aj povinnosti, ktoré vznikajú v súvislosti s aktivitami vlastníkov bytov, napríklad pri
rekonštrukciach či opravách bytových domov.

12. K otázke aktívnej vecnej legitimácie odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 7c ods. 4 ZoVB

predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. V
dôsledkunedodržaniaustanoveníZmluvyoposkytnutípodporyformouúveruzodňa5.4.2012M.uplatnil
voči spoločenstvu ako zmluvnej strane zmluvnú sankciu spočívajúcu vo zvýšení úrokovej sadzby, čo
v končenom dôsledku spoločenstvo bude uhrádzať v peňazí vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

avšak odvolací súd nevidí dôvod, prečo by spoločenstvo nemohlo v súdnom konaní, a napokon aj ako
zmluvná strana, vystupovať na strane žalobcu a tak chrániť práva spoločenstva aj vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.
Pokiaľ aj v minulosti boli rozdielne názory na legitimáciu spoločenstva a jeho oprávnenie zastupovať
vlastníkov bytov v súdnych konaniach, tieto boli odstránené novelou ZoVB účinnou ku dňu 1.11.2018. V

zmysle tejto novely podľa ust. § 9 ods. 7 a 8 ZoVB, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdomalebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom
zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca zastupujú v
konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a)

protiktorýmsmerujenávrhnazačatiekonaniapodanýprehlasovanýmvlastníkombytualebonebytového
priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu
záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú
úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Preto odvolací súd nepovažuje odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie za dôvodnú.

13. Každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť
(pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo
o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.

Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)
a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto
ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa
predpokladá.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vymedzil porušenie právnej
povinnosti, pričom odvolací súd len konkretizuje, že táto povinnosť vyplývala z postavenia žalovaného
a jeho povinností podľa Zmluvy o spoločenstve (bod 17 odôvodnenia).

15. Žalovaný tvrdí, že nemohol objektívne ovplyvniť vydanie kolaudačného rozhodnutia, pretože
zhotoviteľ nedokončil dielo v termíne podľa zmluvy. Žalovaný však mal dostatok času, priestoru a
možností, ako primäť zhotoviteľa k dokončeniu diela, resp. sa s ním pokúsiť dohodnúť, čo sa napokon
stalo až v rámci konania č. 19Cb/5/2014.

16. Žalovaný vedel, že ak nepredloží M. kolaudačné rozhodnutie do 31.5.2014, na čo bol osobitne
upozornený mailom zo dňa 6.3.2014 a listom zo dňa 24.4.2014, dôjde zo strany M. k uplatneniu
sankcie. Napriek predchádzajúcim výzvam žalovaný požiadal M. o predĺženie lehoty na predloženie
kolaudačného rozhodnutia až listom zo dňa 23.9.2014, t.j. takmer po štyroch mesiacoch po uplynutí
lehoty. Z obsahu spisu nevyplýva, že by do tejto doby žalovaný so M. nejako komunikoval.

17. Podľa Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 15.11.2011 (č.l. 78 a nasl. spisu) malo byť dielo zhotovené
do 31.8.2012, kolaudačné rozhodnutie malo byť predložené do 31.5.2014. Počas obdobia 21 mesiacov
žalovaný, vediac o hrozbe sankcie, v rámci svojej právomoci nevykonal potrebné kroky smerujúce
k dokončeniu diela. V zmysle Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 15.11.2011 bol oprávnený uplatniť

voči zhotoviteľovi zmluvné pokuty uvedené v čl. V. a VII. Zmluvy, ktoré by mohli primäť zhotoviteľa k
dokončeniu diela, resp. by nimi momentálne žalobca mohol uhradiť sankcie uplatnené voči nemu zo
strany M., čím by bola vykrytá vzniknutá škoda.
V zmysle čl. VIII. Zmluvy o dielo ju možno meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov. Žalovaný
v konaní nepreukázal existenciu dodatku, ktorým by sa posunul pôvodný termín dokončenia diela z

31.8.2012 na neskorší dátum. Ak teda zhotoviteľ za takejto situácie do tohto dátumu nedokončil dielo,
žalovaný bol plne legitimovaný na uplatnenie spomínaných sankcií.

18. Výzvou k pokračovaniu nedokončeného diela zo dňa 21.10.2013 (č.l. 104 spisu) žalovaný vyzval
zhotoviteľa na dokončenie diela a zároveň aj reklamoval niektoré nekvalitne vykonané práce. V závere

listu uviedol, že pokiaľ k dokončeniu prác a odstráneniu vád nedôjde do 4.11.2013, pristúpi k odstúpeniu
od zmluvy a uplatneniu sankcií. V konaní nebolo preukázané, že by do dňa uzavretia zmieru žalovaný
k niečomu pristúpil.

19. Pokiaľ ide o samotný dôvod, pre ktorý zhotoviteľ prestal práce vykonávať, tento odvolací súd

nepovažuje za dôležitý. Podstatné je to, že dielo nebolo odovzdané v dohodnutom termíne, práce sa
nevykonávali od marca resp. júna 2013 (č.l. 114, na tomto mieste odvolací súd poukazuje na zmätočnosť
výpovede svedka p.., ktorý raz uvádza, že práce sa prestali vykonávať v marci 2013, a potom, že ažv júni 2013) a zo strany žalovaného nebolo preukázané využitie všetkých dostupných prostriedkov na
odstránenie vzniknutej situácie.

20. Podľa čl. V bod 11 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov (čl. 6 a nasl.), predseda spoločenstva
je povinný vykonávať svoju funkciu riadne, včas, bezodkladne a v rámci svojich možností a schopností
tak, aby konal v záujme spoločenstva, pre spoločenstvo a v jeho mene.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za
to, že žalovaný takto nepostupoval, keď videl, že práce nenapredujú a je ohrozené dodržanie termínu

na predloženie kolaudačného rozhodnutia, a vedel, že za takéto porušenie zmluvy hrozí sankcia, no
napriek tomu nezakročil potrebným spôsobom. Odvolací súd netvrdí, že žalovaný bol úplne nečinný,
avšak okrem výziev a dohovorov so zhotoviteľom, aj keď bolo zrejmé, že sú neúčinné a nevedú k
žiadnemu riešeniu, neprikročil k ráznemu opatreniu, ktoré mal k dispozícii, a ktorým by vzniknutú situáciu
definitívne vyriešil.

21. Porušenie povinností a zavinenie sú teda na strane žalovaného dané. Taktiež nie je sporný ani
vznik škody, čo v konečnom dôsledku v odvolaní nenamietal ani sám žalovaný. Príčinná súvislosť medzi
porušením povinností žalovaným smerujúcich k nepredloženiu kolaudačného rozhodnutia v stanovenej
lehote a uplatnením sankcií zo strany M., čo predstavuje spôsobenú škode, je zrejmá.

22. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že pasívne legitimovaným má byť
samotný zhotoviteľ. V prvom rade to bol najmä žalovaný, ktorý sa zaviazal konať v záujme spoločenstva,
kto mal podniknúť všetky možné opatrenia, aby ku škode nedošlo.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku

ako vecne správne, vrátane správneho súvisiaceho výroku III. o náhrade trov konania. (ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto

priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).