Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/229/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227909
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7212227909.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom

rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX dlžníkom - povinným: L. F., O.. X.X.XXXX a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 4.051,06 eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 810,21
eur a nahradiť trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa ust. § 38 a nasledujúcich zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok)
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom L. F., O..
X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
číslo EX 11584/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu
efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne

a vecne príslušnému Okresnému súdu Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd Košice II ako exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou
a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

až dňa 9.12.2011 (žalobca uviedol, že konanie sa začalo dňa 3.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Uviedol, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (žalobca uviedol omeškanie viac ako 493 dní).3. Uviedol, že nesprávny úradný postup, charakterizovaný jednak nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a jednak vykonaním úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil

vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Exekučný súd vykonaním postupu
podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. por. spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania
bez splnenia zákonných podmienok, prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov. Súd tým, že svojim postupom vykonal opätovné posúdenie práva
žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,

formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej, v právnom vzťahu medzi ním - žalobcom
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Opísaný postup exekučného súdu vyhodnotil ako nesprávny
a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 Ex. por.. V predmetnom prípade neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až
po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci

reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

4. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Majetková škoda mu vznikla v celkovej výške 2.008,87 eur,
predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené
vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

5. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a
zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Na podporu svojej žiadosti o náhradu

nemajetkovej ujmy, uviedol aj ďalšie dôvody a to neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných
nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej
majiteľov,pocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôveryvprávoarovnosťvspoločnosti.

Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky spôsobilo zánik jeho ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a táto strata
zisku mu spôsobila hospodársku ujmu, ale aj ujmu na strane majiteľov žalobcu. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie, spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu, si uplatnil sumu 401,77 eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

6. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby
na žiadosť pozitívne nereagoval.

7. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.11.2016, v ktorom uviedol, že

žaloba žalobcu je zmätočná, keď žalobca neuviedol spisovú značku príslušného exekučného konania,
ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú
význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo
žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné na základe

akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Žalobca neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
Nie je zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z
dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote.Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie,
avšak žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by
smerovalkzabráneniutvrdenýchprieťahovakichúčinnémuodstráneniu.Činnosťcharakterupodávania

žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme
účinného odstránenia prieťahov. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR.

8. Z ust. § 15 a 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou,
aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaný poukázal na to, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 mu boli doručené dňa

23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol okresnému súdu doručený už dňa 27.9.2012
je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr a žalovaný má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaný informoval súd, že napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola

doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia
súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady
preukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,uviesťskutočnosť,čibolipodávanésťažnostipredsedovisúdu
na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp.

jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

9. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené

všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu pri rozhodnutí o poverení exekútora
po 15-dňovej lehote uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý

nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a nárok žalobcu je neopodstatnený.

10. Žalovaný ďalej k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák.

č. 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom

rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný vzhľadom na vyššie

uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.,
ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade
sťažnosti za prieťahy.11. Uviedol, že podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, preto žalovaná vznáša
námietku premlčania. V prípade ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom
spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15 - dňovej lehote, lehota na uplatnenie

tohto nároku uplynula po 3 rokoch od uplynutia 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

12. K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady
materiálnej škody vo výške istiny s prísl. vymáhanej od povinného. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody.

Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje,
je možné považovať za hypotetické. Mal za to, že skutočnú škodu musí žalobca preukázať a to pri
každej individuálnej pohľadávke. Poukázal na to, že, žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, ako úplný
základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha a nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný zastáva názor,

že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik škody ani výšku škody.

13. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 20% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za

utrpený zásah do základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu.
Žalovaný poukázal na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v
predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako
právnická osoba. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie

je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Žalovaný považuje za krajne
nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej
škody. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

14. V súvislosti s potrebou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. výšky takejto
náhrady žalovaný zdôraznil potrebu zohľadniť ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. o dobrých mravoch a aj s
prihliadnutím na poškodenú osobu, t.j. vychádzať z ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z.. Predložila

list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)/1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosť od slovenských
spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary
Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Súčasne žalovaný konkrétne uviedol citácie z tohto listu. Uviedol, že o negatívnej percepcii žalobcu
verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v
denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý takisto priložil. Mal z uvedeného za zrejmé, že žalobca a
jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu

podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Uviedol, že
žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. K požiadavke, resp. podmienke príčinnej súvislosti žalobca,
vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, uviedol, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosťmedzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Žalovaný má za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania

podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. považuje žalovaný žalobu za
právneneopodstatnenúanavrhol,abyOkresnýsúdKošiceIIžalobuvcelomrozsahuzamietol.Žalovaný

si uplatnil náhradu trov konania.

16. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha zaplatenia náhrady majetkovej škody v sume
4.051,06 eur a nemajetkovej ujmy v sume 810,21 eur, teda spolu v sume 4.864,27 eur.

17. Vo veci súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 38Er/3424/2010, na

základe ktorého zistil:

18. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Er/3424/2010 súd zistil, že dňa 8.11.2010 do zápisnice
spísanej pred súdnym exekútorom L.. E. M. X. W. Ú. X. V., F. F. K.Í. XX, V., bol pojatý návrh žalobcu ako
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému: L. F., E.. Č.. XXXXXX/XXXX, O.. X.X.XXXX, V. L.

Z. XX, M., na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.8.2010,
sp. zn. SR 07269/10, na vymoženie istiny vo výške 822,45 eur s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo
pozostáva zo zmenkových úrokov vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 822,45 eur od 3.3.2010 do
zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 7.6.2010 do zaplatenia
a trov konania (vo výške 254,26 eur).

Súdny exekútor L.. E. M. dňa 23.12.2010 doručil tunajšiemu súdu Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. (súdneho exekútora) EX 16827/10 vo veci oprávneného - žalobcu proti
povinnému: F. L., E..Č.. XXXXXX/XXXX, O.. XX.X.XXXX, V. L. Z.. XX, M., pre vymoženie 822,45 eur
istiny s príslušenstvom.
Tunajší súd uznesením zo dňa 25.1.1.2011, č.k. 38Er/3424/2010-9, právoplatným dňa 14.4.2011,

rozhodol v exekučnej veci oprávneného - žalobcu proti povinnému: L. F. tak, že žiadosť súdneho
exekútora L.. E. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo
podané odvolanie, preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2011.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom len „Zákon“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

21. Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 Zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (ods. 1). Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa (ods. 2).

22. Podľa ust. § 6 ods. 4 veta prvá Zákona, ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

23. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

24. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

25. Podľa ust. § 9 ods. 4 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

26. Podľa ust. § 17 ods. 1, 2 a 3 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovujeinak(ods.1). Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2).
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (ods. 3).

27. Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

28. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
mal nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného, ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil a

preto sa žalobca obrátil žalobou na súd.

29. Zodpovednosť za škodu spôsobenou nesprávnym úradným postupom je objektívnou
zodpovednosťou za škodu, t.j. zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť a
ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

30. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu je teda existencia nesprávneho úradného
postupu.Nesprávnyúradnýpostupmôžebyťtakrozmanitý,žejehovšeobecnévyjadrenievdefinícii,ako
i zovšeobecňujúci popis nie je možný, preto zákon nedefinuje nesprávny úradný postup. Nesprávnym

úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. V rámci nesprávneho
úradného postupu riešia sa tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou.

31. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd dospel k týmto záverom:
Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný postup spočíval v postupe exekučného súdu v rozpore s ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, jeho nesústredenom postupe so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutiaoudelenípoverenianavykonanieexekúciedošloažpoveľmidlhejdobe.Tvrdil,žeexekučnýsúd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 9.12.2011 (žalobca uviedol,
že konanie sa začalo dňa 3.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Uviedol, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby (žalobca uviedol omeškanie viac ako 493 dní). Tieto tvrdenia však žalobca nepreukázal.
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 38Er/3424/10, (žalobcom nesprávne označeného č. exekútora ako EX 11584/2010, keď podľa
exekučného spisu so správne označeným dlžníkom je č. EX 16827/10), mal súd za preukázané, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa

23.12.2010. Súd poverenie nevydal, pretože žiadosť súdneho exekútora uznesením zo dňa 25.1.2011
zamietol (súdny exekútor proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal).

32. Podľa existujúcej judikatúry Ústavného súdu SR, pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR prihliada
Ústavný súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržiavanie nepovažuje

automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci ( porovnaj I.ÚS 16/02). Z odôvodnenia ďalšieho rozhodnutia Ústavného
súdu SR, č.k. I.ÚS 70/02, vyplýva, že ak na jednej strane všeobecný súd je viazaný v zákone
ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže
mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom

realizácie širšieho základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania
zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných
zmluvách o ľudských právach. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na
spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.

33. Vychádzajúc z uvedeného je faktom, že síce už samotné nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia
je nesprávnym úradným postupom, ale nemožno automaticky uviesť, že toto nedodržanie lehoty zakladá
aj nečinnosť súdu a zbytočné prieťahy v konaní, ako ďalšie skutkové podstaty nesprávneho úradného
postupu, ako tvrdil bez odôvodnenia žalobca. Je potrebné zohľadniť, že sa v danej veci jednalo o
výkon exekúcie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorý rozsudkom priznaný

nárok žalobcu vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd bol povinný pri vydávaní poverenia
sa zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie a to najmä skúmať zákonnosť exekučného titulu a tiež
preskúmať samotnú žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie. Je zrejmé, že taká
právna úvaha bola realizovaná v čase po doručení návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti a vydanie
poverenia na jej vykonanie a teda nemožno o tomto období do vydania rozhodnutia hovoriť ako o

nečinnosti súdu ani o zbytočných prieťahoch. Tieto svoje tvrdenia žalobca nepreukázal. Súd považuje za
potrebné uviesť, že v danej veci ani nebola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi
súdu, ktorý je v prvom rade podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch
oprávnený posúdiť otázku, či v konaní dochádza k porušovaniu práva účastníkov na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. A práve výsledok takejto sťažnosti prípadne konštatovanie prieťahov

Ústavným súdom či ESĽP, by mohol byť relevantným podkladom na vyhodnotenie nedodržania lehoty
ako nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti a v zbytočných prieťahoch v konaní.

34. K uplatnenej majetkovej škode a nemajetkovej ujme súd uvádza, že tak ako si žalobca jej náhradu
uplatnil, nie je táto škoda ani konkrétna, ani preukázaná že žalobcovi vznikla. Žalobca žiadal priznať

náhradu škody vo výške 4.051,06 eur, predstavujúcu náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Uvedenú sumu však žiadnym
spôsobom nekonkretizoval a neuviedol ani z čoho pozostáva. Je nespochybniteľné, že žalobca mal
počas namietaného obdobia nevydania poverenia na vykonanie exekúcie náklady mzdové a náklady

na informačný systém, ale vykonaným dokazovaním nebola ich výška v žalovanej sume preukázaná.
V ďalšom v tejto súvislosti súd poukazuje na argumenty žalovanej, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje.

35. Žalobca si uplatnil aj nárok na finančné zadosťučinenie, t.j. úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

v sume 810,21 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávkycestouexekúcie(spôsobenévpriamejpríčinnej súvislostisnesprávnymúradnýmpostupomexekučného súdu), t. j. 20% z uplatňovanej istiny a príslušenstva. Vychádzajúc z ust. § 17 ods. 2 a
3 zák. č. 514/2003 Z.z. súd konštatuje, že žalobca ani nepreukázal splnenie podmienky podľa § 17
ods. 2 Zákona, a to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Okrem
toho ani nebolo preukázané omeškanie exekučného súdu po dobu 493 dní (ale len dva dni), z ktorého
vychádzal pri uplatnenom nároku žalobca. Súd žalobcom uplatnený nárok na primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy nemal za konkrétny a ním vymedzený ani za preukázaný.

36. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázaním vzniku tvrdenej škody
a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku na náhradu škody proti štátu, t.j. v dôsledku neunesenia dôkazného bremena súd
žalobný návrh zamietol. Navyše súd poukazuje tiež na to, že v mnohých žalobcom podaných žalobách,
je síce správne označený dlžník, ale neprávne označené č. exekučného konania (z dôvodu ktorého majú
súdy pri dohliadaní exekučných spisov nemalé problémy, ako tomu bolo aj v tomto prípade), alebo je

správne uvedený exekučný spis, no nie dlžník.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním si trovy konania v lehote 3 dní
nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že

žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. (§ 355 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).