Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 7, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316221300
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316221300.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom
Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so
sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Z. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., o zaplatenie
83,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.

októbra 2017, č.k. 17Csp/264/2016-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 177 ods. 2 písm. a) a § 150 CSP, keď
uviedol, že nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného poistného, avšak z podanej žaloby,
ako aj z priložených listinných dôkazov nemohol preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe
nedostatočných tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané
žiadne relevantné skutočnosti, ako ani vzájomné súvislosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno

(bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu). Navyše súd poukázal na nezrovnalosti uvedené v žalobe -
za aké obdobie si žalobca uplatňuje dlžné poistné, keď v žalobe uviedol, že je tomu tak od 30.4.2014
do 3.3.2015, pričom za určité obdobie poistné uhradené bolo, nie je však jasné, za aké obdobie (v
žalobe sa uvádza 30.4.2014-29.4.2014, čo je nemožné), absentuje absolútne odôvodnenie dátumu,
prečo zmluva zanikla 3.3.2015 a ako žalobca dospel k dlžnej sume vo výške 83,33 eur. Pokiaľ nebudú
zrejmé vyššie naznačené skutočnosti, nie je možné ani dospieť k záveru o dôvodnosti žalovanej sumy.

Žalobcamusíjasneanepochybnepreukázaťvyššiespochybnenéskutkovétvrdeniaapotomajskutočnú
výšku nezaplateného poistného, okrem iného aj riadnym matematickým výpočtom, ktorý uvedie priamo
v žalobe, pretože súd nie je vyšetrovací orgán, aby sám dospel k žalovanej sume a tomu prispôsobil
aj vyhodnotenie dôkazov. Absolútne neprípustné je, aby si súd sám domýšľal skutkový stav, nakoľko
žaloba je v tomto smere nedostatočná. Žalobca tieto rozpory nijakým spôsobom neozrejmil, čo bolo jeho
povinnosťou podľa § 150 CSP. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie
odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Považoval postup súdu za nesprávny,
pričom poukázal na to, že súd vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom jednotlivýchlistinných dôkazov tak, že ich prečíta a ďalej je potrebné vychádzať zo zásady jura novit curia, teda
súd právo pozná. Ak by sa teda súd riadne oboznámil s listinnými dôkazmi priloženými k žalobe ich
prečítaním v spojení so zásadou, že súd právo pozná, zistil by, že žalovaný dňa 30.4.2014 uzavrel so

žalobcom poistnú zmluvu č. 610/126380-9, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným
obdobím a ročným poistným v sume 99 eur. V zmysle poistnej zmluvy bolo ročné poistné dohodnuté so
štvrťročnými splátkami vo výške 24,75 eur a začiatok poistenia bol dohodnutý na 30.4.2014 o 9,10 hod.
a štvrťročné splátky boli splatné 30.4., 30.7., 30.10. a 30.1. kalendárneho roka. Žalovaný neuhradil ani

jeden predpis poistného, ktoré skutočnosti vyplývajú z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX, kde je v každom
riadku uvedené - „predpis“ a nie „platba“. V tejto súvislosti je zrejmá chyba v písaní v žalobnom návrhu,
keď žalobca uviedol, že žalovaný uhradil poistné od začiatku poistenia dňa 30.4.2014 do 29.4.2014.
Nasledovné poistné neuhradil. Tento nedostatok v písaní však bolo možné odstrániť jednoduchým
dopytomnažalobcu.Podľavšeobecnýchpodmienokprepoisteniezodpovednostijecelépoistnésplatné
v deň splatnosti poslednej splátky poistného, t.j. 30.1.2015. V zmysle vyššie uvedeného došlo k zániku

poistenia dňa 3.3.2015. Z uvedeného dôvodu vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu
83,33 eur. Prvoinštančný súd po tom, ako došlo k zrušeniu platobného rozkazu pre nemožnosť jeho
doručenia žalovanému, ak spochybňoval nárok žalobcu, resp. žalobu považoval za nepreskúmateľnú
alebo nezrozumiteľnú, mal povinnosť vyzvať žalobcu postupom podľa § 129 ods. 1 CSP na doplnenie
alebo opravu žaloby, čo však neurobil. Naopak bez toho, aby ho súd postupom podľa § 129 ods. 1 CSP

vyzval na doplnenie alebo opravu žaloby, žalobu celkom bezdôvodne zamietol, čím mu jednak odňal
možnosť v konaní ako strane sporu ďalej konať, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
po ďalšie v tomto smere i vec nesprávne právne posúdil. Podotkol tiež, že súd vo veci pôvodne vydal
platobný rozkaz dňa 15.12.2016, ktorým žalovanému nároku v celom rozsahu vyhovel.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17Csp/264/2016 je zaplatenie
83,33 eur s príslušenstvom.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany
žalobcu, ako i z dôvodov nezrovnalostí a neúplnosti žaloby.

7. Podstatná časť námietok odvolateľa je založená na tvrdení, že procesným postupom súdu mu bolo

znemožnené uskutočňovať procesné práva mu patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, keďže v žalobe uviedol všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu, pričom pokiaľ súd považoval žalobu za nepreskúmateľnú alebo nezrozumiteľnú, mal povinnosť
ho v zmysle § 129 ods. 1 CSP vyzvať na doplnenie a opravu žaloby.

8. V prejednávanej veci bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné vyriešiť si najskôr, či súd prvej
inštancie mohol podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vo veci samej rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, keď podľa jeho názoru neboli predloženými listinami preukázané všetky
rozhodujúce skutočnosti a súd tak založil svoje rozhodnutie vo veci na závere o neunesení bremena a
skutkových tvrdení a dôkazného bremena žalobcom.

9. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.

10. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur.11. Zákon nestanovuje, čo treba rozumieť jednoduchým právnym posúdením, pričom ide o čisto
subjektívny pojem. Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúci
súd. Strany svojimi akokoľvek rozdielnymi a zložito sa javiacimi písomnými vyjadreniami právneho

posúdenia nemôžu do konania priviesť prvok, ktorý by súd v prípade jeho presvedčenia o jednoduchosti
právnej otázky presvedčil o tom, že o takúto otázku nejde. Na druhej strane splnenie druhého kritéria
spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného.
Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia
skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane

prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom
tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom
prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp.
vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

12. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady

a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu SR I.ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi (strane sporu) znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. Preto pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pre to, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, pričom rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 177 ods. 2 CSP, čím si
potom nemohol splniť povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných
skutočností a dokazovania, týmto nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za dokázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Náležitosti odôvodnenia podľa citovaného ustanovenia sú zárukou toho, aby bolo rešpektované
právo strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá náležitosti obsiahnuté
v citovanom ustanovení.

17. V predmetnej veci žalobca ako poisťovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie poistného za obdobie

poistenia od 30.4.2014 do 3.3.2015. Podľa § 796 ods. 1 OZ, povinnosť platiť poistné vzniká na základe
poistnejzmluvy.Predpokladomvznikunárokunapoistnéjetakexistenciaplatnejpoistnejzmluvy,zktorej
takýto nárok poisťovateľovi vyplýva. Povinnosťou žalobcu ako poisťovateľa je teda dokázať skutočnosti
napĺňajúce znaky skutkovej podstaty normy § 796 ods. 1 OZ, teda existenciu prejavov vôle, v ktorých
možno vidieť vznik poistnej zmluvy a dohodu o určitej výške poistného. Ak teda žalobca v predmetnej

veci uviedol, že so žalovaným ako poistníkom uzavrel zmluvu s určitou výškou poistného, predniesol tým
dostatok rozhodných skutočností na to, aby uniesol bremeno tvrdenia z hľadiska hypotézy obsiahnutej
v ust. § 796 ods. 1 OZ.

18. Bez akejkoľvek zákonnej opory sú úvahy súdu prvej inštancie, že žalobca je povinný tvrdiť „vzájomné

súvislosti“ a že musí nárok preukázať „riadnym matematickým výpočtom“. Z ust. § 132 ods. 1 CSP
vyplýva žalobcovi len povinnosť predniesť rozhodujúce skutočnosti z hľadiska hypotézy právnej normy,
o ktorú svoj nárok opiera. Nájdenie „vzájomných súvislostí“ je vecou konajúceho súdu, ktorého úlohou je
rovnako preveriť numerickú správnosť žalobcovho nároku, pokiaľ má pochybnosti o správnosti výpočtu.19. Odvolací súd pripomína ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej prílišný formalizmus
pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých

náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec
zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu.

20. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie jedine v tom, že žalobca v žalobe nezrozumiteľne uviedol

obdobie, za ktoré bolo poistné zaplatené (išlo o obdobie označené ako „od 30.4.2014 do 29.4.2014“, čo
je obdobie logicky nemožné. Pokiaľ je však podanie (teda aj žaloba) nezrozumiteľná, teda je vnútorne
rozporné, ustanovenie § 129 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť uznesením vyzvať na jeho opravu.
Tým, že súd prvej inštancie túto zjavnú vadu podania neodstraňoval výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP,
znemožnil žalobcovi túto (zjavne neúmyselnú) vadu odstrániť a tým prípadne uviesť správne a pravdivé
skutkové tvrdenie ohľadom výšky zaplateného poistného. Zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie sa

okrem toho vo vzťahu k žalobcovi skutočne musel javiť aj ako prekvapivý, keď súd prvej inštancie najskôr
žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, na základe čoho mohol žalobca oprávnene nadobudnúť dojem,
že súd považuje jeho žalobu za úplnú a ním uplatnený nárok za preukázaný.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Po vrátení veci bude súd v ďalšom
vychádzať z toho, že žalobca v žalobe uniesol bremeno tvrdenia na rozhodné skutočnosti podľa §
796 ods. 1 OZ, na ktorom zakladá svoj nárok. Následne súd prvej inštancie preskúma, ktoré skutkové
tvrdenia možno považovať za sporné a ktoré možno považovať za nesporné, pričom v prípade, že
skutkové tvrdenia bude považovať za nesporné, vo veci môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania

postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) a § 297 písm. b) CSP. Pokiaľ dospeje k záveru, že skutkové
tvrdenia žalobcu sú sporné, nemôže súd vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, ale musí
nariadiť pojednávanie a na ňom je povinný oboznámiť strany so spornými a nespornými skutočnosťami
(§ 181 ods. 2 CSP) a dať priestor stranám na to, aby podľa toho predniesli prostriedky procesného útoku
a obrany. Následne súd takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadne ďalšie dôkazy a posúdi ich

vzmysle§191CSPavoveciopätovnerozhodne.Svojezáverysúdpotomvnovomrozhodnutíodôvodní
spôsobom podľa § 220 ods. 2 CSP. Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).