Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/37/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218813
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117218813.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom v Bratislave, na ul. Vajnorskej č. 100/A, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Martinčekovej č. 13, proti žalovanej: W.
K., T.. XX.XX.XXXX, H. D. M. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 1.673,69 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.12.2018 č.k. 12Csp 179/2017-104 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s.,
a žalovaná uzatvorili dňa 04.04.2012 zmluvu o úvere - dostupná pôžička. Na jej základe bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať aj s úrokmi a poplatkami v
mesačných splátkach vo výške 57,29 eura od 09.05.2012 do 09.04.2018 vždy k 9. dňu v kalendárnom
mesiaci.
3. Poštová banka, a.s., ako postupca dňa 13.06.2017 uzatvorila so žalobcom ako postupníkom zmluvu
o postúpení pohľadávok. Či žalovanej bolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky z predmetnej
zmluvy, v konaní preukázané nebolo.
4. Podľa z predloženého listinného dôkazu zo dňa 28.07.2014 žalovaná mala byť ešte právnym
predchodcom žalobcu vyzvaná k zaplateniu sumy 1.846,34 eura, nakoľko ku dňu 28.07.2014 sa
pohľadávka stala predčasne splatnou. Výzva právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie omeškaného
dlhu preukázaná nebola.
5. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útokus poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania, ako je to zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany
sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP.
6. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
7. Žalobca hoci v žalobe tvrdil, že žalovaná bola v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ upozornená pred
zosplatnením úveru s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, listinný dôkaz k tomu
neprodukoval, v dôsledku čoho má procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere.
Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, v dôsledku čoho skutočnosti tvrdené v
žalobe nepreukázal.
8. V prípade bankových úverov ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú
ochranupredzhoršenímichsituácievzáväzkovomprávnomvzťahuzbankovéhoúveru,keďspôsobilým
predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z listu právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 28.07.2014 vyplýva vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, avšak či pred
týmto vyhlásením bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných splátok, preukázané nebolo.
9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním
uplatňované právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Vecnú legitimáciu treba vždy skúmať bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta.
10. Vzhľadom na to, že žalobca nemohol platne uplatniť pohľadávku v ním uvádzanej výške, keďže
nepreukázal skutočnosť vyžadovanú ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol.
11.Výrokotrováchbolodôvodnenýustanoveniami§251,§255ods.1,ods.2a§262ods.1,ods.2CSP.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu
bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní
brániť, keď súd prvej inštancie mu svojím postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby žalobcu
oboznámilovýsledkuposúdeniaotázkyvsúvislostisustanovením§92ods.8Zákonaobankách,žalobu
zamietol. V prejednávanom prípade je spornou aj otázka, že banka nepostupovala podľa ustanovenia
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Preto mal byť žalobca v zmysle ustanovenia § 129 CSP vyzvaný na
odstránenie aj takej vady konania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné
pre ďalší priebeh konania. Žalobca mohol byť za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvaný na
vyjadrenie sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci vo veci platnosti postúpenia s poukazom na
ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Rovnako mohol byť vo veci vytýčený termín predbežného
prejednania sporu podľa ustanovenia § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých
rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je.
13. Čo sa týka ustanovenia § 92 Zákona o bankách, jeho účelom je úprava výnimiek z bankového
tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Porušenie bankového tajomstva, vrátane porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nevedie
k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám predpokladaným Zákonom
o bankách, ako aj k zodpovednosti za škodu.
14. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmé, že výzva musí predchádzať postúpeniu
pohľadávky, ale nevyplýva z neho, že by musela predchádzať zosplatneniu úveru. Primárnym účelom
výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je upozorniť a umožniť klientovi banky
zabrániťzosplatneniudlhu,alezabrániťpostúpeniupohľadávkynainúosobuveriteľa,ktorýniejebankou
bez súhlasu klienta.15. Čisto hypoteticky, ak by žalobca pripustil, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách
diktuje podmienky platnosti postúpenia, tak potom výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa
28.07.2014 bola zároveň písomnou výzvou banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Žalovaná bola do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do dňa 13.06.2017 jednoznačne viac
ako 90 dní v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.
16. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
18. Právne bezvýznamné je tvrdenie žalobcu o znemožnení jeho účasti na konaní postupom
prvoinštančného súdu. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 18.12.2018 bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené dňa 29.10.2010 a z tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcu
ospravedlnil podaním zo dňa 28.11.2018 a požiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
19. Čo sa týka ustanovenia § 129 CSP, toto upravuje postup pri odstraňovaní vád podania. Žaloba
žalobcu okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 127 CSP obsahovala aj osobitné
náležitosti uvedené v ustanovení § 132 a nasl. CSP, a preto nebol daný dôvod vyžadujúci vyzývať
žalobcu na odstránenie neexistujúcich vád podania.
20. Rovnako nebola možná ani aplikácia ustanovenia § 157 CSP. Možnosť vyzvať stranu sporu, aby
sa vyjadrila o určitom návrhu prichádza do úvahy iba vtedy, ak ide o návrh týkajúci sa postupu a
vedenia konania. Posúdenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa postupu a vedenia konania
netýka, nakoľko súvisí s otázkou právneho posúdenia veci vyplývajúcou z príslušných hmotnoprávnych
predpisov. Pri podaní žaloby vo veci samej žalobca musí rátať i s možnosťou zamietnutia žaloby, čo
nemožno považovať za prekvapivý výsledok vzhľadom na postavenie strán, ktorých záujmy na výsledku
sporu spravidla nie sú totožné.
21. Vo vzťahu k námietke o nevytýčení termínu predbežného prejednania sporu je potrebné zdôrazniť,
že ustanovenie § 168 CSP prestavuje fakultatívny inštitút a teda súd nie je povinný pred prvým
pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale má možnosť nariadiť priamo pojednávanie
podľa ustanovenia § 177 CSP. Takéto pojednávanie nariadené bolo, avšak žalobca, resp. jeho právny
zástupca svoju neúčasť ospravedlnili a na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnili.
22. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., dňa 04.04.2012 uzatvorila so žalovanou zmluvu
o úvere - dostupná pôžička. Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola
obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov.
23. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnostívšeobecnéobchodnépodmienky,ktoréžalovanáovplyvniťnemohla,nakoľkoboliužvopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
24. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktorá je predmetom konania.
25. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 právny predchodca žalobcu
Poštová banka, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpeniepohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanej
veci postupcom bola banka, a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia
pohľadávky obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách.
26. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávať uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
27. Samotný žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zo strany jeho právneho predchodcu bol uplatnený
postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanej zaslané upozornenie pred
zosplatnením úveru. Žiaden dôkaz o tomto tvrdení žalobca nepredložil, čím si nesplnil svoju procesnú
dôkaznú povinnosť. Žalobcom predložená výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.07.2017 preukazuje
len zosplatnenie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, avšak nie je dôkazom o splnení
zákonom vyžadovanej povinnosti pred zosplatnením upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
Bez akéhoto upozornenia k platnému zosplatneniu celej pohľadávky dôjsť nemôže. Za takejto situácie
právny predchodca žalobcu ani nemohol platne postúpiť na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto
konaní, nakoľko v čase jej postúpenia išlo o pohľadávku, ktorá splatnou nebola v dôsledku jej neplatného
zosplatnenia.
28. Podľa ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta.
29. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval
osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a
dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
30. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol
urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované
ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci
zákonu. Neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená,
že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý, nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí
od začiatku voči každému. Ak v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa hovorí o
omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka za predpokladu ak ako v tomto prípade
nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba
dlh vzniknutý neuhradením už splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti
nemôže byť dlžník v omeškaní. Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke
zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ
neuhradených splatných splátok.
31. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžuupravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.
32. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách, mal zákonodarca úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku,
s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie
malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu
pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac
pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále
zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to
vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej
zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči
spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
33. Základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu
postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Teda, či podmienky pre
postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, musia byť splnené, aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo
v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu
postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor
vyplývajúci z pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi
skutočnosťami (podmienkami) sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu.
Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.
34. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
35. Za predpokladu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách,
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, a
to zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.
36. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku
ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uvedený záver priamo vyplýva z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018 vydaného vo veci 1Cdo 147/2017, ktorý
bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako
rozhodnutie č. 60.
37. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie
správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.