Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 3, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201113
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2315201113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcov: 1. V. K., narodený
XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D., 2. S. K., narodená XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D., proti
žalovanému: C. T., narodený X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, G., zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít
Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, za účasti intervenienta na strane žalovaného: VF Project
& Marketing s.r.o., IČO 44 487 916, so sídlom Gen. L. Svobodu 1860/6, Šaľa - Veča, zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pázmaňa 2367/17A,
Šaľa, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne 2. proti rozsudku Okresného Galanta č. k.

35C/62/2015-227 zo dňa 13.6.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú n á r o k voči žalobkyni 2. na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom
žalobcom 1. a 2. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému a intervenientovi náhradu
trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, § 34, § 588, § 37 ods. 1, § 41a ods. 2, § 49a, § 40a veta prvá a druhá Občianskeho
zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobcovia svoje tvrdenie o absencii vôle uzavrieť
kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve nepreukázali a nepodporili ani svojimi vyjadreniami pred

súdom prvej inštancie. Obaja žalobcovia potvrdili, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy spísanej vo
forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Galante dňa 5.2.2010 im bol známy obsah zmluvy,
známe právne následky tohto právneho úkonu a notárom boli upozornení, že uzatvárajú kúpno-predajnú
zmluvu. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcov, že šlo o zastretý právny úkon, žalobcom sa v konaní
nepodarilo preukázať, že by žalovaný ako druhá zmluvná strana mal záujem uzavrieť iný právny úkon,
než kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve a že by teda aj na jeho strane existovala nezhoda vôle
a prejavu. Žalovaný jednoznačne uviedol, že mal záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, v tomto smere bol aj

žalobcami oslovený, čo potvrdil aj vypočutý svedok, zároveň žalovaný potvrdil, že z podnetu žalobcov
súhlasilsuzavretímzmluvyobudúcejzmluveospätnejkúpenehnuteľnosti.Žalovanýakoúčastník,ktorý
predpokladal, že ide o vážny prejav vôle, môže sa dovolať jeho danosti tak, ako by išlo o platný úkon.
Pokiaľ žalobca 1. na jednej strane uvádza, že bol notárom upozornený, že uzatvára kúpnu zmluvu, tútopodpísal vedomý si právnych následkoch tohto úkonu, prevzal kúpnu cenu, zároveň podpísal zmluvu
o budúcej zmluve, v ktorej podľa jeho slov bolo, že do 30.7.2010 treba vrátiť 52.000 eur a potom
môžu spätne odkúpiť a na druhej strane uvádza, že dom nechcel predať, ale dať ho do zálohy, jeho

konanie možno posúdiť len ako vykonanie právneho úkonu v tzv. vnútornou výhradou. Na rozdiel od
simulovanéhoprávnehoúkonu,priktoromten,ktohourobil,právnyúkonlenpredstieral,novskutočnosti
ho urobiť vôbec nechcel, v prípade mentálnej rezervácie (vnútornej výhrady) ten, kto právny úkon urobil,
ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú výhradu
sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Skutočnosť, že žalobcovia nechceli

spôsobiť a v podstate ani si pripustiť možnosť následku, ktorý malo márne uplynutie lehoty na spätnú
kúpu nehnuteľnosti, nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Za rozporuplné považoval
súd prvej inštancie aj vyjadrenia žalobcov, že boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy uvedení do omylu. V tejto
súvislosti žalobca 1. najprv uviedol, že do omylu ho uviedli D., žalovaný a svedok R., potom uviedol,
že T. ho do omylu neuviedol, on len vyplácal peniaze, nedá sa povedať, že ho D. uviedli do omylu pri
uzatváraní zmlúv 5.2.2010, ukázalo sa to až postupom času, keď prišla doba splácania. Žalobkyňa 2.

videla omyl v tom, že by D. dopustili, že žalobcom peniaze nevrátia a že oni o dom prídu a tiež v tom,
že D. žiadali od nich, aby im dali dom do zálohy a v podstate sa potom jednalo o predaj, do omylu ich
uviedli D.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase samotného uzatvárania zmluvy u notára
5.2.2010 bolo žalobcom známe, že uzatvárajú kúpnu zmluvu, osobitne na to boli notárom upozornení
a potvrdili, že im boli známe dôsledky tohto právneho úkonu. V tomto prípade teda nešlo o omyl,

ktorý by sa týkal právneho dôvodu alebo predmetu právneho úkonu. Žalobcovia nemuseli predmetnú
kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve podpísať, ako uviedla aj žalobkyňa 2. bolo na nich, či na to
pristúpia alebo nie. Obaja žalobcovia zhodne uvádzajú, že do omylu ich uviedli D., avšak nimi uvádzané
skutočnosti nemožno vyhodnotiť ako omyl vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon (kúpnu
zmluvu) rozhodujúca. Žalobcovia uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedli vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam na žalovaného a prevzali od neho kúpnu cenu. Pokiaľ žalobcovia tieto peniaze požičali
tretím osobám (manželom D.) a bez akýchkoľvek reálnych záruk sa spoľahli, že títo im peniaze vrátia
do uplynutia lehoty na spätné odkúpenie na základe zmluvy o budúcej zmluve, nemožno hovoriť o
omyle o skutočnostiach podstatných pre uzavretie kúpnej zmluvy. Konanie žalobcov, ktorí peňažné
prostriedky získané predajom nehnuteľnosti požičali manželom D. bez písomnej zmluvy s vedomím, že

časť týchto peňazí D. okamžite spotrebovali na vrátenie staršej pôžičky od žalobcov a bez poskytnutia
akýchkoľvek záruk či zabezpečení, nemožno označiť inak ako nerozvážne a ľahkomyseľné. Žalobcovia
neboli ani v omyle o následkoch márneho uplynutia lehoty na spätné odkúpenie nehnuteľnosti, keďže
sami uvádzali, že D. upozorňovali na to, že lehota padla a oni o dom prichádzajú. Pokiaľ žalobcovia
pristúpili k uzavretiu zmluvy o kúpnej zmluve so zámerom, že predajom získané peniaze využijú ako

pôžičku pre D. do času, kým uplynie doba na spätnú kúpu, možno hovoriť o omyle v pohnútke, ktorý
však v zmysle § 49a posledná veta Občianskeho zákonníka nerobí právny úkon neplatným. Pri riešení
predbežnej otázky týkajúcej sa platnosti kúpnej zmluvy z 5.2.2010 dospel súd prvej inštancie k záveru,
že táto spĺňa všetky náležitosti stanovené v § 588 Občianskeho zákonníka, bola uzavretá slobodne,
vážne, určite, zrozumiteľne a v zákonom požadovanej forme, zodpovedá vôli účastníkov zmluvného

vzťahu, a teda ide o platný právny úkon, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, nakoľko mali v konaní plný úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa 2. z dôvodu, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V odvolaní uviedla, že
s rozsudkom súdu prvej inštancie nemôže súhlasiť a žiada ho zrušiť v celom rozsahu. Žiada doplniť
dokazovacie konanie a vypočuť navrhovaných svedkov Y. a I. D., nakoľko je presvedčená, že ich
vypočutím budú objasnené také skutočnosti, ktoré plne preukážu tvrdenie žaloby, že sa pri spornej

kúpnej zmluve jednalo o simulovaný právny úkon, teda úkon, pri ktorom tak žalobca a žalovaný nemali
vôľu previesť na žalovaného vlastnícke pravo, ale že tu bol len záujem o poskytnutie úveru a jeho
následné zabezpečenie a zaručenie nehnuteľnosťou. Vypočutím manželov D. možno preukázať, že
nedostatok vôle predstavujúci absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy bol na oboch zúčastnených stranách
a že táto bola uzavretá v jej podobe a forme len z titulu časovej tiesne, ktorú navodili svojim správaním

práve manželia D..

6. K odvolaniu žalobkyne 2. sa vyjadril intervenient na strane žalovaného. Vo vyjadrení uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný, vecne správny, súd prvej inštancie vykonal všetkydôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci a vec správne právne posúdil. Ak žalobkyňa 2. dôvodí
v odvolaní tým, že práve výsluch manželov D. bol pre vykonanie dokazovania podstatný, nakoľko
môžu práve oni ako svedkovia preukázať, že kúpna zmluva bola simulovaný právny úkon, resp. úkon

vykonaný v tiesni (takéto skutkové tvrdenie nebolo predmetom samotnej žaloby, že by právny úkon
kúpnej zmluvy bol vykonaný v tiesni), je podľa neho potrebné uviesť, že rozsah dokazovania je vždy
viazaný na hypotézu právnej normy, ktorá sa má na prejednávanú vec aplikovať. Vzhľadom na skutkové
tvrdenia žalobcov bol potom rozsah dokazovania daný jednak tým, že vykonaným dokazovaním bolo
potrebné preveriť tvrdenie, že žalobcovia nemali v úmysle podpísať kúpnu zmluvu, a že táto predstavuje

simulovaný právny úkon, a jednak tvrdenie, že boli pri podpisovaní kúpnej zmluvy uvedení do omylu.
Vykonaným dokazovaním, a to najmä výsluchom samotných žalobcov bolo preukázané, že žalobcovia
nemohli byť pri podpísaní kúpnej zmluvy uvedený do omylu, nakoľko obaja žalobcovia zhodne potvrdili,
že kúpnu zmluvu si pred jej podpisom prečítali, následne z výsluchu žalovaného a svedka R. vyplynulo,
že žalobcovia námietky voči obsahu notárskej zápisnice, ktorá obsahovala samotnú kúpnu zmluvu,
nevzniesli. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že jej je zrejmé, čo znamená kúpna zmluva a pozná právne

dôsledky takéhoto právneho úkonu. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že on mal vôľu uzavrieť kúpnu
zmluvu. Samotné tvrdenie žalobcov, že kúpna zmluva mala predstavovať zabezpečovací prostriedok
v rozsahu zmluvy o zriadení záložného práva v konaní preukázaná nebola, žalobcovia neprodukovali
žiadny dôkaz o tom, že by ich tvrdenia v tomto smere boli pravdivé, a ich pohnútka, ktorá mala smerovať
iba k tomu, že keď im D. vrátia pôžičku, využijú právo spätnej kúpy, nie je nijak významná. Uvedené

nie je možné preklenúť ani výsluchom samotných manželov D., nakoľko ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, oni samotní pri podpisovaní kúpnej zmluvy u notára neboli. Medzi stranami sporé ani
nebolo, že žalobcovia utŕžené peniaze odovzdali manželom D. ako pôžičku, avšak ani ich výpoveď
nijako nemôže preklenúť tvrdenie samotných žalobcov, že si kúpnu zmluvu riadne prečítali a vedeli čo
podpisujú. Ak aj žalobcovia následne v konaní tvrdili, že kúpna zmluva mala byť iba zmluvou o zriadení

záložného práva, tak nič im nebránilo, aby kúpnu zmluvu neuzatvárali. Ak žalobcovia tvrdili, že ony
chceli svoje nehnuteľnosti späť potom ako im D. vrátia pôžičku, a teda, že budú realizovať právo spätnej
kúpy, ide iba o pohnútku smerujúcu k uzavretiu právneho úkonu, ktorá však nie je nijako podstatná pri
hodnotená platnosti právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcovia boli do
omylu uvedení, a preto nie je splnená ani jedna zákonom predpokladaná podmienka na to, aby bolo

možné hovoriť o neplatnosti právneho úkonu pre omyl. Intervenient žiada, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. K odvolaniu žalobkyne 2. sa vyjadril žalobca 1.. Vo vyjadrení uviedol, že sa s odvolaním žalobkyne
2. plne stotožňuje, pripája sa k nemu. Zastáva názor, že doplnením dokazovania o výsluch ďalších

svedkov (osôb Y. a I. D. ) a najmä konfrontácia týchto svedkov so stranou žalobcu a tiež so žalovaným
C. T., sa preukáže tvrdenie žaloby, že sa pri spornej kúpnej zmluve jednalo o simulovaný právny úkon,
teda úkon pri ktorom tak žalobca, ako ani žalovaný C. T. nemali vôľu previesť vlastnícke pravo k
nehnuteľnosti, ale že tu bol len záujem o poskytnutie úveru a jeho následné zabezpečenie a zaručenie
nehnuteľnosťou. Vypočutím manželov D. možno preukázať, že nedostatok vôle predstavujúci absolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy bol na oboch zúčastnených stranách, a že táto bola uzavretá v jej podobe a
forme len z titulu časovej tiesne, ktorú navodili svojim správaním práve manželia D..

8. K odvolaniu žalobkyne 2. sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že skutočne bolo preukázané,
že manželia D. neboli zmluvnou stranou kúpnej zmluvy z 5.2.2010. Zmluvnými stranami kúpnej zmluvy

z 5.2.2010 boli žalobcovia ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. Preto výsluch manželov D. bol
pre rozhodnutie vo veci nepodstatný. Žalobca 1. vyslovene na pojednávaní ústne a bezprostredne
pred súdom prvej inštancie vypovedal, že žalovaný žalobcu neuviedol do omylu. Právne úkony medzi
žalobcami a žalovaným neboli nijakým spôsobom previazané a ani podmienené právnymi úkonmi medzi
žalobcami a tretími osobami. Pokiaľ žalobcovia považovali za omyl skutočnosť, že manželia D. im

nevrátili požičané peniaze, tak to nemá žiaden vplyv na kúpnu zmluvu z 5.2.2010. Odsúdenie manželov
D. rozsudkom OS Galanta sp. zn. 1T/153/2012 z 1.2.2016 nezakladá žiadne práva a ani povinnosti
žalovanému. Výsluch D. by neobjasnil žiadne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k autonómnej kúpnej
zmluve z 5.2.2010 uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim. Žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

9. K vyjadreniu žalovaného a intervenienta k odvolaniu žalobkyne 2. sa vyjadrila žalobkyňa 2. Vo
vyjadrení uviedla, že s vyjadrením žalovaného a s vyjadrením intervenienta, že považujú rozsudok
súdu prvej inštancie za správny, sa nestotožňuje. Najmä nesúhlasí s tvrdením, že výsluch Y. a I. D.by neobjasnil žiadne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu ku kúpnej zmluve z 5.2.2010 a má za to,
že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, čoho následkom
prejednávanú vec nesprávne posúdil a nesprávne skutkovo vyhodnotil. Opakovane žiada doplniť

dokazovanie o vypočutie navrhovaných osôb Y. a I. D., tiež o konfrontáciu ich osôb, ako aj osoby F.
R. a C. T. s výpoveďami s ich výpoveďami v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta
pod sp. značkou lT/153/2012. Je presvedčená, že vypočutím navrhovaných osôb budú objasnené také
skutočnosti, ktoré plne preukážu tvrdenie žaloby, že sa pri spornej kúpnej zmluve jednalo o simulovaný
právny úkon a že nedostatok vôle predstavujúci absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy bol na oboch

zúčastnených stranách a že táto bola uzavretá v jej podobe a forme len z titulu časovej tiesne, ktorú
navodili svojim správaním práve manželia D.. Poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa
nedostatočne vysporiadal s nezrovnalosťami vo výpovediach C. T. a F. R., že F. R. bol splnomocnencom
pri následnom prevode nehnuteľností na osobu intervenienta, kedy ho na tento úkon splnomocnil
žalovaný C. T., a teda je tu dôvodné podozrenie, že ich výpovede nie sú úplné, vynechávajúc relevantné
fakty, tendenčne smerujúc k potvrdeniu navodeného stavu (nehnuteľnosti vo vlastníctve intervenienta).

V trestnom konaní sp. zn. 1T/15312012 bol vypočutý tiež C. T., ktorý výslovne uviedol, že ho kontaktovali
a oslovili manželia D. s ponukou na kúpu domu od manželov K., čo je však v rozpore so súčasnou
výpoveďou C. T., kedy v prejednávanej veci vypovedal, že ho vraj telefonicky kontaktoval priamo žalobca
K., ktorý si zrejme opísal jeho telefónne číslo z reklamných materiálov jeho realitky. Žiada, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, doplnil konanie o navrhované úkony a následne po zvážení

získaných informácií vydal rozsudok nový, ktorého odôvodnenie bude v zhode zo zisteným stavom veci.

10. K vyjadreniu žalobkyne 2. k vyjadreniam žalovaného a intervenienta k odvolaniu žalobkyne 2.
sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňou 2. navrhovaná konfrontácia osôb nie je
v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pretože takýto úkon Civilný sporový poriadok nepozná a

nepredpokladá. Zdôrazňuje, že sám žalobca 1. uviedol pred súdom prvej inštancie, že si zmluvy u
notára dňa 5.2.2010 prečítal a že rozumie následkom kúpnej zmluvy, že sa tým stráca vlastnícke právo,
vedel rozlíšiť aj formu notárskej zápisnice právneho úkonu. Žalobkyňa 2. na pojednávaní dňa 25.4.2018
uviedla, že mala vedomosť, čo podpisuje a že vie, čo je kúpna zmluva, nič u notára nenamietala.
Pokiaľ žalobkyňa 2. uvádza. že situáciu akejsi ,,tiesne, ktorú navodili svojim správaním práve manželia

D.“, tak takéto tvrdenie, či jeho dokazovanie je tiež irelevantné, pretože manželia D. neboli účastníci
kúpnej zmluvy z 5.2.2010 a nebolo ani preukázané, že by na notárskom úrade dňa 5.2.2010, kedy sa
uzatvárala kúpna zmluva, boli prítomní manželia D., resp. ich prítomnosť bola vyvrátená. Kúpna zmluva
je dvojstranným právnym úkonom medzi predávajúcim a kupujúcim, v tomto prípade medzi žalobcami a
žalovaným. Žalobkyňa 2. poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal

s nezrovnalosťami vo výpovediach C. T. a F. R., k čomu žalovaný uvádza, že citovanou námietkou
žalobkyne 2. sa nemožno v odvolacom konaní zaoberať, pretože žalobkyňa 2. podala odvolanie iba
z toho odvolacieho dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Stanovisko žalobkyne 2. spočívajúce v tom, že F. R. bol splnomocnencom pri
následnom prevode nehnuteľnosti na osobu intervenienta, kedy ho na tento úkon splnomocnil žalovaný.

znova nekorešponduje s odvolacím dôvodom vymedzeným žalobkyňou 2.. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. K vyjadreniu žalobkyne 2. k vyjadreniam žalovaného a intervenienta k odvolaniu žalobkyne 2. sa
vyjadril žalobca 2.. Vo vyjadrení uviedol, že vypočutím Y. a I. D., tiež ich následnou konfrontáciou so

svedkom R. a žalovaným C. T. možno preukázať, že nedostatok vôle predstavujúci absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy bol na oboch zúčastnených stranách. Je presvedčený, že vypočutím a konfrontáciou
uvedených osôb, ako aj ich konfrontáciou výpoveďami v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Galanta pod sp. značkou 1T/153/2012 bude v plnej miere preukázané, že žiadna zo zúčastnených strán
nemala vôľu predať, resp. kúpiť nehnuteľnosť, ktorej vlastnícke práva sú predmetom tohto sporu, ale že

sa jednalo o vôľu zúčastnených strán, ktoré mali v úmysle len zabezpečiť nehnuteľnosťou úver. Žiada,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu.

12. K vyjadreniu žalobkyne 2. k vyjadreniam žalovaného a intervenienta k odvolaniu žalobkyne 2. sa
vyjadril intervenient. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa svoje tvrdenia opakuje a neuvádza žiadne nové

skutkové tvrdenia. Intervenient má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný, vecne správny,
súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, a vec správne právne
posúdil. Skutočnosť tvrdená žalobkyňou 2., že súd nevykonal navrhnutý dôkaz v rozsahu výsluchu
svedkov - manželov D., nezakladá vadu rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako to žalobkyňa 2. uvádza.Je vecou súdu, aké dôkazy vykoná, pričom súd je viazaný iba tým, že musí vykonať také dôkazy,
ktoré mu umožnia vo veci rozhodnúť, teda také, ktoré sú potrebné na zistenie podstatných skutkových
okolností. Podľa intervenienta by bolo nadbytočné vykonať výsluch svedkov - manželov D., aj s ohľadom

na výsluchy samotných žalobcov, ktorí pri výsluchu uviedli, že vedeli čo podpisujú, zmluvy si prečítali
a námietky voči zmluvám nevzniesli. Súčasne uviedli, že manželia D. pri podpisovaní zmlúv neboli.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a

dôvodmiodvolania(§380ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),sprihliadnutímexoffonaprípadnévady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

15. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na určenie, že žalobcovia 1., 2. sú vlastníkmi v celosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie D., a to parcela č. 3508/1 o výmere 569 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
č. 3508/2 o výmere 24 m2, zastavené plochy a nádvoria, parcela č. 3509 o výmere 278 m2, záhrady,
rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele č. 3508/1, garáž na parcele č. 3508/2. Súd prvej inštancie

vychádzajúc z výsledkov dokazovania žalobu žalobcov zamietol, nakoľko dospel k záveru, že kúpna
zmluva zo dňa 5.2.2010 spĺňa všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 588 Občianskeho zákonníka,
bola uzavretá slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a v zákonom požadovanej forme, zodpovedá
vôli účastníkov zmluvného vzťahu, a teda ide o platný právny úkon. Žalobkyňa 2. nesúhlasila so
zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý

dôkaz, a to výsluch svedkov Y. a I. D., ktorých svedectvo by malo preukázať, že pri spornej kúpnej
zmluva sa jednalo o simulovaný právny úkon. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne 2.
je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou 2.
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné
dôkazy vykonané v konaní, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia,

ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ustanovenia § 220 Civilného sporového
poriadku. S námietkami žalobkyne 2. uvedenými v podanom odvolaní sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal v preskúmavanom rozsudku, preto nemohli privodiť jeho zmenu. Ani v odvolacom konaní
neboli žalobkyňou 2. tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva
nasledovné:17. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je možné v zmysle ustanovenia § 365 Civilného
sporovéhoporiadkuodôvodniťlenokolnosťamiuvedenýmivcitovanomzákonnomustanovenípodpísm.

a) až h). Žalobkyňa 2. uplatnila v podanom odvolaní odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. e) Civilného sporového poriadku.

18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového
poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé

preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká
nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

19. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne 2., v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal žalobcami navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov Y. a I. D. za účelom preukázania skutočnosti,
že predmetná kúpna zmluva bola simulovaný právny úkon, považuje odvolací súd za potrebné ako
prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie

poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné
prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení §
120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a aktuálne je v ustanoveniach §
132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí
skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v

sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy
na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno
tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti
strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť
strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o

veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre
nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia
dôkazovneumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z

jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia už v žalobe zo dňa 19.12.2015 navrhli vykonať dôkaz
výsluchom svedkov I. a Y. D. so zdôvodnením, že boli prítomní pri dojednaní pôžičky a podpise kúpnej

zmluvy, potom opakovane podaním zo dňa 30.1.2018 navrhli vykonať výsluch týchto svedkov s tým, že
presný časový sled udalostí je možné ozrejmiť vypočutím všetkých zúčastnených a zainteresovaných
osôb a napokon opäť na pojednávaní konanom dňa 25.4.2018 žalobca 1. navrhol vypočuť ako svedkov
I. a Y. D.. Súd prvej inštancie dôkaz výsluchom svedkov I. a Y. D. nevykonal v záujme hospodárnosti
konania, nakoľko vykonané dokazovanie predstavovalo dostatočný podklad na posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku žalobcov, pričom rozhodujúce boli vyjadrenia účastníkov zmluvných vzťahov
uzavretých dňa 5.2.2010 (žalobcov a žalovaného) a svedka, ktorý bol pri podpise zmlúv osobne
prítomný.

22. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane

priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej
inštancie správne nevyhovel návrhu žalobcov na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov I. a Y. D., keď
vykonanie tohto dôkazu považoval za nehospodárne. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky

žalobkyne 2. dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že výsluch navrhnutých svedkov I. a
Y. D. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných
dôkazov, nebol spôsobilý preukázať právne významné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, a
pretobybolovykonanietohtodôkazunadbytočné.Zoskutkovýchzistenítotižbezpochybnostívyplynulo,že I. a Y. D. neboli osobne prítomní pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, obaja žalobcovia zhodne
potvrdili, že si boli vedomí, že podpisujú kúpnu zmluvu, notárom spisujúcim predmetnú kúpnu zmluvu
boli upozornení, že uzatvárajú kúpnu zmluvu, boli si vedomí právnych následkov uzatvorenia kúpnej

zmluvy a prevzali kúpnu cenu. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie (predovšetkým výsluchom
samotných žalobcov) bolo bezpečne preukázané, že predmetná kúpna zmluva nebola simulovaný
právny úkon (odsek 32. rozsudku súdu prvej inštancie), a preto vykonanie dôkazu výsluch navrhovaných
svedkov I. a Y. D., by bolo nadbytočné. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobcov nevylúčil
z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré im procesný predpis priznáva a správne tento

návrh na doplnenie dokazovania ako neúčelný zamietol. Odvolacia námietka žalobkyne 2., že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak
neopodstatnená.

23. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e)
Civilného sporového poriadku vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého

opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne
významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade
nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalobkyne 2. vo vzťahu k pochybeniu

súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.

24. Žalobkyňa 2. v odvolaní tiež tvrdila, že výsluch navrhovaných svedkov Y. a I. D. by mal preukázať
nedostatok vôle predstavujúci absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, že táto bola uzatvorená
len z titulu časovej tiesne. Odvolací súd zistil, že predmetné skutkové tvrdenia žalobkyne 2. o uzavretí

kúpnej zmluvy v časovej tiesni nebolo uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto tento
prostriedok procesného útoku už nie je možné v odvolacom konaní použiť. Z ustanovenia § 366
Civilného sporového poriadku vyplýva, že použitie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej
obranyjevodvolacomkonaníobmedzené.Pokiaľstranysporumalivpriebehukonaniapredsúdomprvej
inštancie niekoľko príležitostí tento prostriedok procesného útoku použiť a boli poučené o sudcovskej

koncentrácii konania, čo je aj prípad danej veci, je odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
prípustná len za stanovených podmienok. Odvolací súd v danej veci nezistil žiaden dôvod (žalobkyňa 2.
ho ani v odvolaní netvrdila), pre ktorý by mal novotu v podobe nového skutkového tvrdenia v odvolacom
konaní pripustiť a v nadväznosti na toto tvrdenie pripustiť vykonanie dôkazu výsluchom navrhovaných
svedkov Y. a I. D.. Vzhľadom na uvedené a dodržujúc princíp koncentrácie civilného sporového konania

odvolací súd na toto skutkové tvrdenie žalobkyne 2. neprihliadol.

25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolací dôvod uvádzaný žalobkyňou 2. nie
je naplnený.

26. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne 2. odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobkyňa 2. v odvolaní neuviedla
žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcom výroku za vecne správny, keď žalobkyňa 2. žiadnym relevantným spôsobom správnosť
výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv.

zásady úspechu nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti), nie je jej odvolanie opodstatnené.28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni 2. v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).