Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414204794
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4414204794.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 proti žalovanej:
Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., F. XXXX/XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom H. Y.,
bytom K. G., Ľ. B. XX, o zaplatenie 6.973,29 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. októbra 2017 č. k. 16C/337/2015-231 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v
napadnutom zamietajúcom výroku, čo do zaplatenia sumy 338,20 eura s príslušenstvom, p o t
v r d z u j e .

Vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 40,71 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od

13. 09. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.467,11 eura s 8,75% úrokmi z omeškania ročne od 13. 09. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti súd žalobu o zaplatenie 378,91 eura s 8,75% úrokmi z

omeškania ročne od 13. 09. 2012 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 39 ods.
1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 1 ods. 1 písm. a/, ods. 2 veta
prvá, ods. 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z., § 106 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07. 03. 2014 voči žalovanej domáhal
vydania platobného rozkazu na zaplatenie 6.973,29 eura s 8,75% úrokmi z omeškania ročne od 13. 09.
2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody neoprávneným odberom elektriny bez

uzavretej zmluvy o pripojení. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16C/337/2015-130 zo dňa 17. 02. 2016
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.310,68 eura s 8,75% úrokmi z omeškania ročne od 13. 09. 2012
do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Uznesením
č. k. 9Co/536/2016-195 zo dňa 01. 06. 2017 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcejčastiazamietajúcejčastitýkajúcejsazaplatenia1.535,34euraspríslušenstvomavovýroku
o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací

súd uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 3.846,02 eura (6.973,29 eura - 3.127,27 eura)
titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v zmysle zákona o energetike. K
namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu odvolací súd uviedol, že uvedenú námietku žalovanejpovažuje za nedôvodnú a stotožnil sa s tým, že žalobca je v predmetnom spore aktívne legitimovaný.
K ďalšej námietke žalovanej, že v predmetnom spore sa jedná o spotrebiteľský vzťah, mal za to, že v
danom spore nejde o zmluvný vzťah, ale o neoprávnený odber bez uzavretej zmluvy podľa § 39 ods. 1

písm. a zákona o energetike, a preto nemožno na daný vzťah aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách. Odvolací súd k namietanej otázke premlčania žalobcom dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu aj nepreskúmateľné.
Keďže posúdenie otázky premlčania je pre vec rozhodujúce, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania

mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaná na základe telefonickej žiadosti po tom, ako sa stala
vlastníčkou nehnuteľnosti po dedičskom konaní, uzatvorila Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre
odbernémiestoK.F.XXXsdodávateľomZSEEnergia,a.s.sč.miestaspotreby3104102760.Dodávateľ
jej listom zo dňa 04. 08. 2008 oznámil, že na základe telefonickej požiadavky dňa 28. 11. 2008 uzatvoril
Zmluvu o združenej dodávke elektriny so stavom elektromera 20252 kWh, sadzba D2, faktúra za
opakované dodanie tovaru a služieb 33,19 eura mesačne. Žalovaná uznala, že uvedený listinný dôkaz

jej bol doručený a nijakým spôsobom až do predmetného konania nenamietala stav na elektromere.
Súd mal za to, že v tejto časti žalovaná neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa výhrad ohľadne stavu
na elektromere, pretože nepredložila súdu žiadny listinný dôkaz, z ktorého by mal súd preukázané,
že počiatočný stav elektromera namietala, prípadne, že by nebol správny. Rovnako žalovaná uznala
a podpísala i protokol o zistení neoprávneného odberu, kde je uvedený stav na elektromere, ktorý

podpísala, rovnako uznala a v podstate nenamietala. Dodávateľ energií ZSE Energia a. s. listom zo dňa
11. 09. 2009 oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy, pretože i napriek predchádzajúcim výzvam
neboli uhradené záväzky voči dodávateľovi. Odstúpenie od zmluvy je účinné od 29. 09. 2009. V danom
prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi ZSE Energia a. s. a žalovanou bol záväzkový vzťah,
na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny, dodávateľ mal právo odstúpiť od zmluvy, pretože

žalovaná svoju záväzkovú povinnosť plnila nedostatočne, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že žalovaná
neuhrádzala faktúry, ktoré jej boli dodávateľom za odber elektrickej energie vystavené a sú predmetom
konania vedenom na súde pod sp. zn. 5C/57/2012, tak, ako to vyplýva zo žaloby zo dňa 18. 08. 2011
(č. l. 66) a jedná sa o dodávky energie za fakturované obdobie od 26. 11. 2008 do 01. 10. 2009 tak,
ako to vyplýva z rozsudku na strane 4 (č. l. 46). Žalovaná vo svojej výpovedi v rámci tohto konania

na pojednávaní dňa 14. 03. 2013 potvrdila, že v r. 2009 nerealizovala ani jednu mesačnú zálohovú
platbu vo výške 33,19 eura. Žalovaná uznala, že jej odstúpenie od zmluvy bolo doručené. Nijakým
spôsobom nenamietala neplatnosť odstúpenia od zmluvy, nedomáhala sa žalobou určenia neplatnosti
odstúpenia. Súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy je platné, a preto od obdobia 02. 10. 2009 tak, ako
je vykazované v systéme, žalovaná odoberá elektrickú energiu bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu.

Žalovaná odoberala elektrickú energiu na odbernom mieste, kde bola dodávaná, čo v podstate uznala
a nepoprela, bola ochotná odobratú elektrinu zaplatiť a rovnako nebolo preukázané tvrdenie a obrana
žalovanej ohľadne nejasností stavu na elektromere, pretože bol nepochybný a žalovanou potvrdený
a nevyvrátený počiatočný stav, ktorý bol nahlásený, prípadne evidovaný pri uzatváraní zmluvy, čoho
dôkazom je list zmluvného dodávateľa zo dňa 04. 12. 2008, v ktorom žalovanej bol oznámený stav

elektromera 20252 kWh. Konečný stav, ktorý bol zistený pri odpočte dňa 01. 08. 2012 rovnako žalovaná
nenamietala. S poukazom na závery odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie viazaný, mal za
to, že namietaná aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná a odvolací súd jednoznačne uviedol,
že žalobca je v spore aktívne legitimovaný a námietku žalovanej považoval za nedôvodnú. Z týchto
dôvodov sa súd nezaoberal opätovne vytýkanou aktívnou legitimáciou žalobcu zo strany žalovanej.

Takisto odvolací súd konštatoval, že v prejednávanom spore sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, keďže
medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.973,29
eura. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom v poradí v zostávajúcej časti nad priznanú sumu 2.310,68
eura žalobu zamietol. Proti rozsudku podali odvolanie obe strany. Predmetom sporu zostalo zaplatenie
sumy 3.846,02 eura a v zostávajúcej zamietajúcej časti o zaplatenie 3.127,27 eura rozsudok nadobudol

právoplatnosť. Súd, vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, mal za to, že nárok
žalobcu na zaplatenie náhrady škody za obdobie od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012 nie je premlčaný.
Žalobca sa o škode dozvedel 01. 08. 2012 tak, ako to vyplýva z predloženého protokolu, pretože
bol zistený stav na elektromere, a kto elektrinu na odbernom mieste skutočne odoberá. Uvedené
skutočnosti žalovaná nepoprela a uznala, jednak svojím podpisom na protokole zo dňa 01. 08. 2012,

ako aj vo svojich výpovediach. Výšku skutočnej škody mohol žalobca vyčísliť až týmto dňom, kedy boli
splnené obe zákonné podmienky. Žalobca podal žalobu na súd dňa 07. 03. 2014 a trojročná premlčacia
lehota začína dňa 07. 03. 2011. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady škody, ktorá nie je
premlčaná od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012. Súd vychádzal z predloženého výpočtu škody spôsobenejneoprávneným odberom elektriny (č. l. 5), v zmysle ktorého cena celkovej spotreby elektriny počas
trvania neoprávneného odberu predstavovala sumu 6.165,14 eura. Keďže súd považoval nárok žalobcu
za dôvodný a nepremlčaný za obdobie od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012, čo spolu predstavuje 512

dní, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady škody za toto obdobie. Sumu 6.165,14 eura vydelil
počtom dní neoprávneného odberu, t. j. 1035 a výsledok vynásobil počtom dní, za ktoré súd priznal
náhradu škody žalobcovi, t. j. spolu 512 dní (od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012). Škoda za uvedené
obdobie predstavuje sumu 3.046,40 eura. Rovnako súd rozpočítal DPH z nákupnej ceny elektriny vo
výške 766,72 eura (766,72 eur : 1035 dní x 512 dní), čo predstavuje sumu 379,28 eura. Súd priznal

žalobcovi i náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č.
154/2005 Z. z. vo výške 41,43 eura, ktoré boli žalobcom preukázané tak, ako to vyplýva z predloženého
protokolu zo dňa 01. 08. 2012. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, súd priznal žalobcovi
nárok i na príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel s tým, že žalovaná je v omeškaní
nasledujúci deň od splatnosti faktúry, ktorou jej bola vyúčtovaná náhrada škody, t. j. od 13. 09. 2012.

V zostávajúcej časti súd žalobu o zaplatenie 378,91 eura zamietol, pretože uvedený nárok žalobcu za
dané obdobie preukázaný nebol a ani nevyplýva z predložených listinných dôkazov žalobcom, z ktorých
súd vychádzal pri výpočte náhrady škody. Ostatné skutočnosti uvádzané žalovanou súd považoval za
irelevantné s dôrazom na koncentračnú zásadu súdu s tým, že k všetkým namietaným skutočnostiam
zaujal jednoznačné stanovisko odvolací súd, závermi ktorého je súd prvej inštancie viazaný. O trovách

konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože pomer
úspechu a neúspechu bol rovnaký a predstavoval 50%. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.973,29
eura s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi zaplatenie sumy 3.467,11 eura, čo predstavuje 50%
úspechu. V zostávajúcej časti súd žalobu o zaplatenie 3.127,27 eura s príslušenstvom a 378,91 eura s
príslušenstvom zamietol, čo rovnako predstavuje 50%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania, napadol
v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd zaviaže
žalovanú zaplatiť mu sumu 379,91 eura spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Vytkol
súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri rozdelení žalovanej istiny
na premlčanú a nepremlčanú časť vychádzal z jednoduchého predpokladu, že za každý deň trvania
neoprávneného odberu bola škoda spôsobená v rovnakej výške, pričom v zmysle § 1 ods. 1 písm. a/
Vyhlášky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom sa škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny pre domácnosti vypočíta vynásobením

celkovej spotreby elektriny cenníkovou cenou v najvyššej tarife. Ďalej uviedol, že sa domáha aj náhrady
DPH, ktorú odviedol pri kúpe elektriny, pričom DPH sa odvíja od nákupnej ceny, ktorá sa tiež každý
mesiac mení a nedá sa preto povedať, že by náhrada DPH za jeden mesiac bola totožná s náhradou
DPH za iný mesiac. Súd prvej inštancie len mechanicky rozpočítal škodu podľa dní, akoby za každý
jeden deň bola spôsobená rovnaká škoda a nebral ohľad na to, že cena elektriny sa v priebehu trvania

neoprávneného odberu menila. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania namietal, že nie je pravda, že
by úspech strán sporu bol rovnaký, keď počas konania sa menilo merito veci a tiež aj úspech strán sporu.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku, napadla včas podaným odvolaním i
žalovaná, udávajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Na pojednávaní dňa 20. 09. 2017 bol súdu predložený listinný dôkaz, kde URSO vyslovil právny
názor, ktorý je záväzný pre všetky právne subjekty v jeho pôsobnosti.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolaniu žalovanej chýbajú
jeho obligatórne náležitosti. Rozhodnutie URSO, ktoré doložila žalovaná do súdneho spisu sa týka

dodávateľa A. En. Slovensko s. r. o. a týka sa až roka 2013, pričom žalovaná mala zmluvu s dodávateľom
ZSE Energia a. s., ktorá bola ukončená k 01. 10. 2009. Toto rozhodnutie sa teda nijak netýka zmluvy, po
skončení ktorej nastal neoprávnený odber, o ktorý ide v tomto konaní. V prejednávanej veci je zrejmé,
že k odstúpeniu od zmluvy došlo a tým pádom k jej skončeniu došlo, a teda nastal neoprávnený odber
žalovanej od 02. 10. 2009 až do 01. 08. 2012.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobcu
a žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočnedôvodné a odvolanie žalovanej je nedôvodné, čo malo za následok to, že rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v napadnutom zamietajúcom výroku, čo do zaplatenia sumy
338,20euraspríslušenstvomvzmysleustanovenia§387ods.1CSPpotvrdilavozvyšnomnapadnutom

zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 40,71 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 13. 09.
2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.973,29 eura s 8,75%

úrokmi z omeškania ročne od 13. 09. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení. Súd prvej inštancie
prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. februára 2016 č. k. 16C/337/2015-130 tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.310,68 eura s 8,75% úrokmi z omeškania ročne od 13. 09. 2012 do
zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku odvolania podaného

žalovanou vo vyhovujúcej časti a žalobcom len v zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
1.535,34 eura s príslušenstvom bolo predmetom preskúmania odvolacím súdom posúdenie nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 3.846,02 eura, keď zamietajúca časť týkajúca sa zaplatenia sumy 3.127,27
eura bola už právoplatná. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 1. júna 2017 č. k. 9Co/536/2016-195,
9Co/537/2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a zamietajúcej časti

týkajúcej sa zaplatenia 1.535,34 eura s príslušenstvom, vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne potvrdil napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 24. marca 2016 č. k. 16C/337/2015-177 o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol
z hľadiska rozsahu podaných odvolaní predmetom odvolacieho prieskumu v jeho celom rozsahu.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Z hľadiska dôvodov podaného odvolania žalobcu, ktorý namietal výpočet vzniknutej škody
neoprávneným odberom, je potrebné uviesť, že odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil za čiastočne

dôvodné, keď žalobca správne poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. z hľadiska výpočtu žalovaného nároku, ktoré síce súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní aplikoval, avšak z hľadiska určenia výšky škody za obdobie od 07. 03. 2011
do 01. 08. 2012 vyvodil z jej aplikácie nesprávne právne závery. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,že ak ide o neoprávnený odber elektriky bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti
cenníkovou cenou v najvyššej tarife. Žalobca v konaní tvrdil, že výška škody za spotrebovanú elektrinu

v období od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012 predstavuje sumu 3.407,12 eura, DPH za nakúpenú elektrinu
predstavuje sumu 397,47 eura a náklady na zistenie neoprávneného odberu predstavujú 41,43 eura,
teda celková spôsobená škoda za nepremlčané obdobie predstavuje sumu 3.846,02 eura.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že výšku škody za neoprávnený odber realizovaný žalovanou, a to

za obdobie od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012 súd prvej inštancie neurčil správne, keď mal za to, že pri
tomto výpočte je potrebné postupovať nasledovne:

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že denná spotreba elektriny podľa § 1 ods. 3, 4 vyhlášky MH SR
č. 154/2005 Z. z. predstavuje 42,72 kWh. Potom výška žalovanou spôsobenej škody neoprávneným
odberom za rok 2011 (07. 03. 2011 do 31. 12. 2011) za 300 dní predstavuje sumu 1.750,95 eura, pri

výpočte ktorej súd zohľadnil jednak veličinu dennej spotreby, počet dní trvania neoprávneného odberu,
ako i cenníkovú cenu v najvyššej tarife, predstavujúcu v roku 2011 0,136622 eur/kWh. Teda 42,72 kWh
krát300dníodberukrátcenníkovácenaodberu0,136622predstavujesumu1.750,95eura.Zrovnakého
výpočtu potom odvolací súd vychádzal i z hľadiska výpočtu škody za neoprávnený odber v roku 2012, v
ktorom roku dĺžka neoprávneného odberu, do 01. 08. 2012, predstavovala 214 dní, zohľadňujúc pritom

to, že v priebehu roka sa cenníková cena menila tak, že od 01. 01. 2012 do 31. 03. 2012 predstavovala
0,145025 eura/kWh (potom výpočet škody - 42,72 kWh krát počet dní neoprávneného odberu 91 a
následne krát 0,145025 eura/kWh = 563,79 eura) a od 01. 04. 2012 do 01. 08. 2012 predstavovala
0,143529 eura/kWh (potom výpočet škody - 42,72 kWh krát 123 dní neoprávneného odberu a následne
krát 0,143529 eura/kWh = 754,18 eura). Potom výška škody za neoprávnený odber za obdobie od 07.

03. 2011 do 01. 08. 2012 predstavuje sumu 3.068,92 eura. Pri tomto výpočte odvolací súd zohľadnil
i žalobcom správne namietanú skutočnosť, že počet dní neoprávneného odberu za uvedené obdobie
predstavoval 514 a 512 dní, ako nesprávne určil súd prvej inštancie.

16. Z hľadiska žalobcom uplatnenej DPH, ktorú odviedol pri nákupe elektriny za obdobie od 07.

03. 2011 do 01. 08. 2012, je potrebné uviesť, že v tomto smere bolo žalobcom podané odvolanie
dôvodné, keď súd prvej inštancie rovnako nesprávne pristúpil k určeniu výšky DPH tak, že žalobcom
pôvodne uplatnenú výšku DPH 766,72 eura len mechanicky vydelil počtom pôvodne uplatnených dní
neoprávneného odberu 1035 a následne vynásobil počtom dní 512 (správne malo byť 514) za
neoprávnený odber v období od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012. Z obsahu spisu (na č. l. 6) je pritom zrejmé,

aká je výška DPH z nákupnej ceny elektriny za jednotlivé mesiace rokov 2011 a 2012, z ktorého dokladu
je potom jednoznačné to, že výška DPH z nákupnej ceny elektriny za obdobie od 07. 03. 2011 do 01.
08. 2012 predstavuje sumu 397,47 eura, tak ako si na jej zaplatenie žalobca správne nárokuje. K tejto
sume je možné dospieť jednoduchým výpočtom, súčtom jednotlivých súm DPH určenej samostatne za
jednotlivé mesiace, a v mesiaci marec 2011 za časť mesiaca, od 7-eho dňa. Potom je potrebné uzavrieť,

že nárok žalobcu na plnenie titulom neoprávneného odberu v období od 07. 03. 2011 do 01. 08. 2012
pozostáva zo škody za neoprávnený odber vo výške 3.068,92 eura, DPH z nákupnej ceny elektriny vo
výške 397,47 eura a z nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške 41,43 eura
(ktoré neboli z hľadiska podaných odvolaní namietané), teda spolu predstavuje sumu 3.507,82 eura.
Keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie vo výške 3.467,11 eura, na zaplatenie ktorého

zaviazal žalovanú, pričom správne mal rozhodnúť tak, že žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 3.507,82
eura, potom rozdiel medzi týmito plneniami predstavuje sumu 40,71 eura, na zaplatenie ktorej odvolací
súd žalovanú zaviazal. Teda, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v
napadnutom zamietajúcom výroku, čo do zaplatenia sumy 338,20 eura s príslušenstvom potvrdil a vo
zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi sumu 40,71 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 13. 09. 2012 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

17. Z hľadiska žalovanou podaného odvolania je potrebné uviesť, že odvolacie dôvody, ktoré žalovaná
v ňou podanom odvolaní uviedla, neboli spôsobilé akejkoľvek zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v

jej prospech a ňou podané odvolanie je potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu za nedôvodné. Žalovaná
v zásade poukázala len na to, že v konaní predložila rozhodnutie URSO, na ktoré je potrebné podľa
jej názoru prihliadať. S takýmto názorom žalovanej sa odvolací súd nestotožňuje, keď toto rozhodnutie
je bezpredmetné z hľadiska rozhodovania tejto právnej veci, jednak s ohľadom na to, že sa týkaschválenýchobchodnýchpodmienokdodávateľaelektrinyA.En.Slovenskos.r.o.Martinsatýkaobdobia
roku 2013, teda táto argumentácia žalovanej je v ohľade jej procesnej obrany úplne bezpredmetná,
bez súvisu s prejednávanou vecou. Potom žalovanou podané odvolanie nemalo žiadny vplyv na zmenu

rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku, t.j. vo výroku, s ktorým logicky žalovaná
nesúhlasila.

18. O trovách konania (tak prvoinštančných, ako i odvolacích) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.
1, 2 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože

úspech každej zo strán bol len čiastočný. V danom prípade sa žalobca domáhal plnenia v rozsahu sumy
6.973,29 eura, pričom bol úspešný v spore, čo do zaplatenia sumy 3.507,82 eura, čo predstavuje úspech
v konaní v rozsahu 50,30%, oproti úspechu žalovanej (a jeho neúspechu) v konaní v rozsahu 49,70%.
Pomerujúc tak úspech každej zo strán sporu, je zrejmé, že tento je v zásade rovnaký (s odchýlkou 0,6%),
čo potom viedlo k takému rozhodnutiu o trovách konania, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. V tomto smere je nedôvodná argumentácia žalobcu, že v priebehu konania sa úspech

strán sporu menil, keď je potrebné vychádzať z toho, v akom rozsahu bola strana sporu v konaní celkovo
úspešná, resp. neúspešná, čo v danom prípade vyjadruje vyššie uvedené percentuálne vyjadrenie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).