Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010389
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316010389.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
15.08.2019 v trestnej veci obžalovaného Q. J., pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa §
306 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo
dňa 20.03.2019, sp. zn. 3T/71/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 20.03.2019, sp. zn. 3T/71/2016 uznal obžalovaného Q. J. za
vinného z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- dňa 06.02.2016 v doobedňajších hodinách v katastri obce T., okres Z., na parcele KNC č. XXXX/
X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenej ako vodná plocha, pre ktorú platí 1. stupeň ochrany
prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bez
akéhokoľvek povolenia zrezal 9 ks stromov jelša lepkavá (Alnus glutinosa), obvody kmeňov vo výške
130 cm nad zemou: 127 cm, 116 cm, 144 cm, 124 cm, 96 cm, 93 cm, 165 cm, 110 cm a 111 cm v
rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, kde tieto porezal

na metrovicu a následne dňa 09.02.2016 v čase okolo 16.30 hod. drevnú hmotu naložil na svoj traktor
s úmyslom odviezť ju domov, pričom bol prichytený policajtmi z Obvodného oddelenia PZ Koškovce,
ktorí mu drevnú hmotu zaistili, čím takto Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p., Radničné
námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, spôsobil priamu majetkovú škodu vo výške 157,- Eur a
ekologickú ujmu uplatňovanú Okresným úradom, odbor starostlivosti o životné prostredie v Humennom
vo výške 12.344,- Eur.

Za uvedený skutok bol obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 42 ods. 1 Tr. zákona,
§ 36 písm. c/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, Tr. zákona, § 54 Tr. zákona uložený súhrnný trest povinnej
práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného

roka od nariadenia výkonu trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/37/2017, zo
dňa 30.03.2017, právoplatný dňa 11.09.2017, čo do výroku o treste, ktorým bol obžalovaný odsúdený

na trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovonadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných častiach
tento trestný rozkaz ostal nezmenený.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená strana R., odbor W. odkázaná s nárokom na náhradu

škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.03.2019,
odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 07.06.2019. Namietal, že okresný súd v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku

v otázke viny nepochybil, avšak vo výroku o treste sa nestotožňuje so súdom prvého stupňa a uložený
súhrnnýtrestpovinnejprácepokladásohľadomnaosobupáchateľazaneprimeranemierny.Jepotrebné
poukázať na doterajšiu kriminálnu minulosť obž. Q. J., ktorý bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný pre
trestnúčinnosťrôznejpovahy,pričomterazžalovanýskutokprávnekvalifikovanýakoprečinporušovania
ochrany stromov a krov, spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu
Humenné sp. zn. 3T/67/2015, a to aj napriek tomu, že medzičasom mu skúšobná doba podmienečného

odsúdenia uplynula a bolo vyslovené, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, čo
však nemení nič na skutočnosti, že skutok spáchal iba šesť mesiacov po tom, ako mu začala plynúť
skúšobná doba. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody preto zjavne u obžalovaného neviedlo
k náprave, keďže v páchaní trestnej činnosti recidivuje. Nemožno opomenúť ani spomínané odsúdenie
Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/37/2017, kde bol obž. J. za prečin porušovania domovej slobody

a prečin krádeže uložený trest povinnej práce vo výmere 250 hodín. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o treste a sám rozhodol tak,
že zmení rozsudok v neprospech obžalovaného. Zastáva názor, že iba súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, vzťahujúci na sa trestný čin najprísnejšie trestný zo
zbiehajúcich sa prečinov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude

voči obžalovanému efektívny, najmä z hľadiska jeho prevýchovy a odradí ho od páchania novej trestnej
činnosti.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo prihliadnuc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že verejné zasadnutie dňa 15.08.2019 vykonal

v neprítomnosti obžalovaného, ktorého o tomto riadne upovedomil zásielkou adresovanou mu do
vlastných rúk na adresu, ktorú na účely doručovania uviedol. Obžalovaný nebol zastihnutý na uvedenej
adrese a i nový pokus o doručenie zásielky ostal bezvýsledný, preto sa písomnosť uložila na pošte a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomil, kedy si môže zásielku vyzdvihnúť, pričom z dôvodu, že
adresát si zásielku nevyzdvihol do 3 pracovných dní od uloženia, považoval sa tento posledný deň lehoty

za deň doručenia, bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení dozvedel tak, ako to ustanovuje § 66 ods. 3
Tr. poriadku, nakoľko zo zásielky vyplýva, že prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou opakovaného
doručenia bol vykonaný dňa 29.07.2019, opakované doručenie dňa 30.07.2019 a deň uloženia zásielky
boldňa30.07.2019.Uvedenýpostupvzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniasapovažujezariadne
doručenie upovedomenia. Následne v zmysle § 293 ods. 5 Tr. poriadku, na základe ktorého sa vykoná

verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného, ak mu bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne
a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, krajský
súd predmetné verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti vykonal.

Po oboznámení sa s obsahom odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj predloženého spisu krajský súd

konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1, 2, 5 a 8 Tr. poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť vinný a následne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ Tr. poriadku
odpovedal áno, avšak na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku neodpovedal jednoznačne,
preto súd jeho vyhlásenie neprijal a vykonal dokazovanie, na ktorom vypočul obžalovaného Q. J.,
svedkov I. V. a H.. X. S., ako aj čítal listinné dôkazy, pričom následne rozhodol tak, že obžalovaného

uznal pre žalovaný trestný čin za vinného a uložil mu vyššie uvedený trest. Po vyhlásení rozsudku,
odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal práva podať odvolanie a to je za
osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v jeho prospech a prokurátorom bolo podané odvolanie,
len čo do výroku o treste. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemal možnosť preskúmať výrok o vinenapadnutého rozsudku. Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len proti výroku
o treste, odvolací súd preskúmal len tento odvolaním napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin porušovania
ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný tým, že v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu vyrúbal stromy, svojim
konaním tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že
prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami nevyspo-
riadal, pričom najmä neuviedol, z akého vykonaného dôkazu vzal za preukázanú poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. c/ Tr. zákona, teda, že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi

dôsledkami svojej choroby. Zároveň súd prvého stupňa u obžalovaného konštatoval aj priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný bol za trestný čin odsúdený. Z ust. § 37
písm. m/ Tr. zákona vyplýva, že súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť
neprihliadať. Obžalovaný má v registri trestov 5 záznamov, z toho v 3 prípadoch sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený, v jednom prípade ide o odsúdenie vo vzťahu, ku ktorému bol ukladaný

súhrnný trest a k nemu došlo až po spáchaní skutku obžalovaným v prejednávanej trestnej veci a v
jednom prípade ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 11.05.2005, sp. zn.
3T/122/2004, právoplatným dňa 11.05.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne
v prvej nápravnovýchovnej skupine, s vykonaním trestu dňa 03.05.2007. Vzhľadom na skutočnosť, že
na obžalovaného sa v 3 prípadoch hľadí, ako keby nebol odsúdený, a ku dňu rozhodovania Krajského

súdu v Prešove od vykonania uvedeného nepodmienečného trestu odňatia slobody uplynulo viac ako
12 rokov, odvolací súd má za to, že povaha tohto odsúdenia nezodpovedá, vzhľadom na odstup času,
skutočnosti, že na túto okolnosť by mal súd prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Naproti tomu súd
prvého stupňa opomenul u obžalovaného konštatovať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.
zákona a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže mu ukladal súhrnný trest celkovo za

3 trestné činy. S poukazom na skutočnosť, že ani po úprave pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností by nebolo možné uložiť trest povinnej práce vo výmere vyššej, ako bol uložený, keďže tento bol
uložený na samej hornej hranici trestnej sadzby, odvolací súd nepovažoval za potrebné toto pochybenie
súdu prvého stupňa napraviť tak, aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vo veci sám rozhodol.

Nazákladezistenýchosobnýchamajetkovýchpomerovjeodvolacísúdtohonázoru,žeuloženýsúhrnný
trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Humenné zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 2T/37/2017, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí
na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad, možno považovať za trest primeraný vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora krajský súd konštatuje, že je síce pravdou, že obžalovaný
spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 3T/67/2015, avšak obžalovaný sa v skúšobnej

dobe uvedeného podmienečného odsúdenia osvedčil dňa 12.02.2019 a hľadí sa na neho, ako keby
nebol odsúdený. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z odborného vyjadrenia znalca v odboroch
lesníctvo a ochrana životného prostredia H.. Q. J. vyplýva, že obžalovaným vyrúbané stromy boli pred
výrubom poškodené hryzom bobra európskeho a to do takej miery, že ich prežitie bolo vylúčené, čiže
v danom prípade nie je možné konštatovať, že obžalovaný vyrúbal zdravé stromy, ktorých hodnota

a ekologická ujma by bola podstatne vyššia, čo by zároveň zvyšovalo závažnosť skutku, ako aj
nebezpečenstvo konania obžalovaného pre spoločnosť a vyžadovalo by si uloženie vyššieho trestu ako
bol obžalovanému uložený prvostupňovým súdom.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto

postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.