Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010389
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316010389.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného Q. J. pre prečin

porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 178/16/7702 zo dňa 26.04.2016, podľa § 284 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. marca 2019 v Humennom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. J. A. Š. S. R. B. Á. Č. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom T. XXX, R. Z.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 06.02.2016 v doobedňajších hodinách v katastri obce T., okres Z., na parcele S. Č.. XXXX/X,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenej ako vodná plocha, pre ktorú platí 1. stupeň ochrany
prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bez
akéhokoľvek povolenia zrezal 9 ks stromov jelša lepkavá (Alnus glutinosa), obvody kmeňov vo výške
130 cm nad zemou: 127 cm, 116 cm, 144 cm, 124 cm, 96 cm, 93 cm, 165 cm, 110 cm a 111 cm v
rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, kde tieto porezal
na metrovicu a následne dňa 09.02.2016 v čase okolo 16.30 hod. drevnú hmotu naložil na svoj traktor

s úmyslom odviezť ju domov, pričom bol prichytený policajtmi z Obvodného oddelenia PZ Koškovce,
ktorí mu drevnú hmotu zaistili, čím takto Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p., Radničné
námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, spôsobil priamu majetkovú škodu vo výške 157,- eur a
ekologickú ujmu uplatňovanú Okresným úradom, odbor starostlivosti o životné prostredie v Humennom
vo výške 12.344,- eur,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu
vyrúbal stromy,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia§ 42 ods. 1, § 36 písm. c/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 54 Tr.
zák. na súhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 /tristo/ hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného

roka od nariadenia výkonu trestu.Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň súd z r u š u j e trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/
XX/XXXX zo dňa 30.03.2017, právoplatný dňa 11.09.2017, čo do výroku o treste, ktorým bol odsúdený
na trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných častiach
tento trestný rozkaz ostáva nezmenený.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená strana Okresný úrad Humenné, odbor starostlivosti o životné
prostredie, Kukorelliho 1, Humenné, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného Q. J. obžalobu pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu
02.05.2016.

Súd vo veci vydal dňa 10.10.2016 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo skutku
uvedeného v obžalobe, uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden mesiac v ústave na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia a poškodenú stranu - Okresný úrad Humenné s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces. Obvinený proti tomuto trestnému rozkazu podal odpor s
odôvodnením, že tie stromy nikdy nezrezal a nemá ani takú veľkú pílu.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výpoveďou obžalovaného, výsluchom svedkov,

vrátane zástupcu poškodenej strany, prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania a
listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovanie zistil a ustálili skutkový stav tak, ako je
uvedený výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Q. J. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že mal by záujem s prokurátorom uzavrieť dohodu

o vine a treste, no prokurátor v danom štádiu konania už nemal takýto záujem. Vo svojej následnom
vyjadrení, po poučení o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a podľa § 257 ods.
2 Tr. por. i o následkoch takéhoto vyhlásenia uviedol, že cíti sa byť vinný. V jednej zo svojich odpovedí
na otázky v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. ( pod písmenom h/ ) však neodpovedal jednoznačne áno alebo
nie, uviedol len to, že ani nemá takú pílu, aby mohol také stromy zrezať a bol tam prítomný aj niekto

iný, preto po vyjadrení prokurátora súd jeho vyhlásenie o vine neprijal. Obžalovaný uviedol, že bol tam,
prišli policajti, bola tam aj iná osoba, pre ktorú to drevo malo ísť a pomáhala s nakladaním a on to drevo
mal previezť. Nakoniec táto osoba drevo povozila domov cez dedinu po hlavnej ceste a jemu policajti
nerobili problém, lebo je to ich známy. On priamo nebol pri výrube tých 9 ks stromov v kat. území obce
Udavské, ale ten pán, čo vtedy to drevo s ním nakladal na vlečku. Keď prišiel policajt, obžalovaný všetko

drevo zložil na zem a domov odišiel s prázdnou vlečkou. To drevo tam stálo a ten človek ho až možno
po dvoch týždňoch odviezol domov po hlavnej ceste.

Prokurátor následne obžalovanému prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že
9 ks stromov jelša zrezal on z dôvodu, že potreboval domov nejaké palivové drevo, a preto sa rozhodol

zrezať ho a porezať na metrovicu aj napriek tomu, že na výrub tých stromov nemal žiadne povolenie,
ani o ich výrub nikoho nežiadal. Rozpor vo svojej výpovedi obžalovaný vysvetlil tak, že policajt ho začal
presviedčať, že spraví to tak, že nebude mať z toho veľký problém, že na tom mieste vysadí nové
stromčeky a to bude všetko. Povedal mu, že keď s tým nebude súhlasiť, hneď ho vezú do väzby a bude
tam až do zistenia, kto to spravil. Obžalovaný odmietol najprv uviesť meno človeka, ktorý mal to drevo

zrezať, no následne uviedol, že to bol Q. Š. z obce Udavské.

Z následne prečítanej zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania z 08.04.2016
vyplynulo, že Q.K. J. skutok uvedený v uznesení o trestnom stíhaní spáchal a ľutuje ho. Uviedol, že
dňa 06.02.2016 našiel na ľavom brehu rieky T. pováľané stromy zničené bobrami. V tejto časti videl aj

hrubšie rastúce stromy - jelše a vŕby, a keďže potreboval domov nejaké palivové drevo, tak sa rozhodolzrezať hrubšie stromy. Zrezal ich osem alebo deväť, boli s priemerom od 35 do 60 cm. Zrezal ich tesne
nad zemou a porezal drevo na metrovicu. Odišiel domov a dňa 09.02.2016 na obed sám prišiel na toto
miesto so svojím traktorom, naložil šesť priestorových metrov drevnej hmoty a chcel ho odviezť domov,

no potom prišli policajti a drevo zaistili. Priznal sa, že na výrub nemal žiadne povolenie a ani nevedel,
že nejaké treba mať na stromy rastúce pri riekach. Súhlasil s uložením trestu povinnej práce. Keďže
obžalovaný túto zápisnicu po prečítaní na znak súhlasu podpísal, bez návrhu na jej doplnenie a opravu,
súd ju považoval za vierohodnú a výpoveď z hlavného pojednávania za tendenčnú v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti, pričom nepovažoval za potrebné preverovať tvrdenie obžalovaného o postupe

policajtov, ktorí ho mieste činu zadržali, ich výsluchom.

Svedok I. V. ako starosta obce T. uviedol, že o prípade sa dozvedel od policajtov, ktorí zisťovali, či ako
starosta vydal nejaké povolenie na výrub stromov v danej lokalite. Povedal im, že o výrube stromov nevie
a ani nevydal žiadne povolenie. Povedal im, že stromy mimo lesa sa môžu rezať len vo vegetačnom
kľude, to znamená od 01. októbra do 31. marca a bez vedomia - súhlasu správcu alebo vlastníka

ani on nemôže vydať povolenie, pričom takéto povolenia v ochranných pásmach dáva úrad životného
prostredia. Svedok ďalej uviedol, že túto drevnú hmotu mal vyrezať a spolu s obžalovaným aj odviezť
Q. Š., ktorý však už zomrel asi pred dvomi rokmi, po páde z koňa.

Ďalší svedok H.. X.K. S. zo Slovenského vodohospodárskeho podniku uviedol, že on po dostavení

sa do obce Udavské na miesto, kde sa vykonal nepovolený výrub na pozemkoch Slovenského
vodohospodárskeho podniku, po konzultácii so svojím nadriadeným dal iba pokyn k tomu, aby sa drevo
ponechalo na danom pozemku. Potvrdil, že výrub predmetných drevín podliehal povoľovaciemu konaniu
a príslušný na vydanie takéhoto povolenia je úrad životného prostredia na okresnom úrade. Po jeho
príchode na miesto činu bol tam prítomný aj obžalovaný, aj iné osoby, bola tam aj osoba, ktorá dala

podnet na nepovolený výrub, ale meno uviesť nevie. Na príkaz jeho nadriadeného mal obžalovaný
zložiť drevnú hmotu na ich pozemku, kde sa vykonal výrub. V kritický deň bola uvedená drevná hmota
naložená na vlečke za traktorom obžalovaného, on ju na výzvu zložil, čo považujú za skutočnosť, že
uvedená drevná hmota im bola vrátená a on ju prevzal. Čo sa s ňou stalo neskôr, o tom vedomosť
nemá. On nedával pokyn nikomu na odvoz tejto drevnej hmoty z daného miesta, pretože táto nemala

nejakú hodnotu.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne P. S. z Okresného úradu Humenné, odboru životného prostredia, z
prípravného konania, bolo zistené, že táto ako odborný radca žiadala náhradu
ekologickej ujmy vo výške 12 344,- eur, ktorá je vypočítaná podľa vyhlášky č. 158/2015 Z. z. Uviedla, že

súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje pri stromoch s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130
cm nad zemou, ako aj u súvislých krovitých porastov v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a
za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2. Neplatí to, ak drevina rastie na území s
druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene. V tomto prípade
bola na vydanie povolenia kompetentná Obec T..

Podľa ďalšej prečítanej zápisnice o výsluchu svedkyne X.. I. W. zo Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š.p. so sídlom v Banskej Štiavnici, ich podnik nevydával žiadne povolenie na výrub stromov
v danej lokalite. Majetkovú škodu vyčíslila sumou 157,- eur ale nežiadala od obvineného jej náhradu,
lebo drevná hmota bola zaistená políciou a na miesta výrubu odovzdaná ich pracovníkovi.

V rámci dokazovania boli prečítané aj listinné dôkazy, a to zápisnica, náčrtok, fotodokumentácia z miesta
činu, potvrdenie o zaistení veci, úradný záznam, odborné vyjadrenie a odborné stanovisko, snímok,
výpis z LV, lekárska správa, charakteristika, výpis z evidencie priestupkov, odpis registra trestov, správa
o povesti, lekárska správa z PN Michalovce, ako aj pripojený spis Okresného súdu Humenné sp. zn.

XT/XX/XXXX, z ktorého sa prečítal trestný rozkaz, uznesenie, nariadenie ochranného liečenia, výzva a
lekárska správa, ako aj pripojený spis Okresného súdu Humenné sp. zn. XPr XX/XXXX.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný Q. J. do dňa podania obžaloby mal štyri
záznamy v registri trestov; naposledy bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/

XXXXtodňa30.03.2017,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa11.09.2017zaprečinporušovaniadomovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pričom mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 250hodín. Tento trest doposiaľ ani nezačal vykonávať ani mu nebol ešte nariadený. Vo veci sp. zn. XT/XX/
XXXX bolo vyslovené, že obžalovaný J. sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Q. J. podľa podanej správy od Obce T. žije na adrese evidovaného trvalého pobytu s manželkou a deťmi,
je samotárskej a uzavretej povahy, na verejnosti nevystupuje. Jeho vzťah k spoluobčanom je v rámci
slušnosti. V posledných rokoch nebol riešený komisiou na ochranu verejného poriadku, v súčasnosti
sa rieši podnet na jeho osobu v súvislosti so skládkou odpadu na cudzom pozemku. Podľa vyjadrenia
samotného obžalovaného tento je toho času zamestnaný v ČR.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaný nespáchal od roku 2016 nijaký
priestupok. Z odborného vyjadrenia znalca H.. Q. J. je zrejmé, že znalec v jeho závere na strane 2 - č.
l. 56 ohľadom iných zistení uviedol, že stromy pred výrubom boli poškodené hryzom bobra európskeho,
a to do takej miery, že ich prežitie bolo vylúčené.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na výsledky dokazovania na hlavnom
pojednávaní navrhuje uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe. Pri ukladaní
trestu navrhol zohľadniť iba priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. Navrhol mu uložiť aj
vzhľadom na odsúdenie vo veci sp. zn. XT/XX/XXXX súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v minulosti viackrát súdne trestaný a teraz sa spomínaného
skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci XT/XX/XXXX a poškodenú stranu
navrhol s jej nárokom na náhradu škody odkázať na civilné konanie.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa nemôže u policajtov domôcť pravdy a povedať,

aby za 58 rokov sa k nemu slušne správali alebo aby mu pomáhali. Naopak, aj ho zbili a riešil to aj v
Humennom, aj na Krajskom riaditeľstve v Prešove, ale pravdy sa nedovolal a všetko obrátili proti nemu.
Pri udelení práva posledného slova ako príklad uviedol, že pán P. využíval jeho traktor 30 rokov, za
to mu nezaplatil ani korunu, raz ho dokonca zobral bez jeho povolenia, no keď on z jeho dvora zobral
predlžovací kábel, dostal za to podmienku.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný Q.
J. naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1
Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd
uznal vinným zo skutku uvedeného v obžalobe. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval

po vyhodnotení všetkých dôkazov, ale najmä vlastnej výpovede obžalovaného, ktorý sa v prípravnom
konaní k spáchaniu skutku priznal, popísal motív jeho spáchania i spôsob vykonania. Na hlavnom
pojednávaní dokonca prejavil záujem uzatvoriť s prokurátorom dohodu o vine a treste, a učinil aj
vyhlásenie o svojej vine, ktoré však nebolo prijaté so súhlasom prokurátora pre nejednoznačnosť jednej
zodpovedíobvinenéhonapoloženéprocesnéotázky.Anivovýpovedinahlavnompojednávanínepoprel

spáchanie skutku, iba vyjadril pocit krivdy zo správania policajtov. Zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že jednoznačne bolo preukázané, že zodpovednosť obžalovaného za porušovanie ochrany stromov a
krov je daná. Podmienkou trestnej zodpovednosti páchateľa je pri súdenom skutku úmyselné zavinenie
a v tomto prípade je úmysel obvineného zjavný, keď svojvoľne, úmyselne a bez akéhokoľvek súhlasu
- v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny vo väčšom

rozsahu vyrúbal stromy. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania bolo možné urobiť spoľahlivý
jednoznačný a nepochybný záver, že obžalovaný J. sa dopustil žalovaného skutku a na tejto skutočnosti
by nezmenil nič ani fakt, že pri tom mala byť prítomná aj iná osoba /už zomrelý Q. Š./, ktorá mu mala
pomáhať. Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania je totiž jednoznačne zrejmé, že
predmetnú drevnú hmotu obžalovaný chcel pre seba.

Priurčovanídruhutrestuajehovýmerypreobžalovanéhosúdprihliadolnajmänaspôsobspáchaniačinu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. V prejednávanej veci postačuje pre obžalovaného ako
sankcia za súdený skutok alternatívny trest a ako najvhodnejší sa javí trest povinnej práce. Podľa

názoru súdu uloženie prokurátorom navrhovaného nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre
obžalovaného neúčelné a skôr kontraproduktívne. S ohľadom na to, že v predchádzajúcom trestnom
konaní 2T/37/2017 mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, ktorý doposiaľ nevykonal
a ani mu zatiaľ nebo nariadený, ďalej na to, že v tejto veci je potrebné ukladať súhrnný trest ( súdenýprečin obžalovaný spáchal skôr, ako bol súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona ) a súd aj v tejto prejednávanej

veci uvažoval o uložení trestu povinnej práce, bolo rozhodnuté tak, že obžalovanému súd uložil súhrnný
trest povinnej práce vo výmere 300 hodín. Takýto trest súd považuje pre ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa, už aj vzhľadom na spôsob a najmä následok spáchaného činu za dostatočný. Súčasne bolo
potrebné zrušiť trestný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 30.03.2017,
právoplatný dňa 11.09.2017, a to vo výroku o treste, ktorým bol Q. J. odsúdený na trest povinnej práce vo

výmere 250 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných častiach tento trestný rozkaz ostal
nezmenený.

Poškodená strana Okresný úrad Humenné, odbor starostlivosti o životné prostredie, Humenné, si
uplatnilanároknanáhraduškody-ekologickejujmyspôsobenejobžalovanýmvovýške12.344,-eur.,tak

ako to uviedol v odbornom vyjadrení znalec H.. Q. J.. Ako to je uvedené už aj vyššie, z tohto odborného
vyjadrenia je zrejmé, že znalec v jeho závere ohľadom iných zistení uviedol, že stromy pred výrubom
boli poškodené hryzom bobra európskeho do takej miery, že ich prežitie bolo vylúčené. Keďže drevná
hmota bolo vrátená, výška spoločenskej a majetkovej škody je rozdielna, spoločenská hodnota drevín je
v danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené zistenie znalca, sporná a nakoľko dokazovanie o výške

tejto škody by potreby trestného konania presahovalo a toto by neúmerne predlžilo, súd túto poškodenú
stranu s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek

výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že

výrokjenesprávnyalebožechýba.Odvolaniemôžepodať,atoiprotivôliobžalovanéhovjehoprospech,
jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa
môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.