Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204547
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418204547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: R.

F., O.. XX.XX.XXXX, V. D., P. X. XXX/X, v konaní zastúpená AK JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o. Banská
Bystrica, Horná 13, proti žalovanému: C. U., O.. XX.XX.XXXX, V. V. Š., H. X, o žalobe na zaplatenie
2.520,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e čo do zaplatenia sumy 602,- € spolu s poplatkom z omeškania
vo výške 0,5 promile zo sumy 602,- € za každý deň omeškania odo dňa 02.07.2015 do zaplatenia a
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 602,- € do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 593,- € spolu s poplatkom z omeškania za každý
deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 € za každý začatý mesiac omeškania odo
dňa 26.10.2018 do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 593,- € odo dňa
26.10.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,94 %
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 26.10.2018 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.520,- € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy 2.520,- € za každý deň
omeškania odo dňa 02.07.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.520,-
€, ktorú žalobu dôvodil tým, že uplatňovaný nárok predstavuje dlh z titulu neuhradeného nájmu a služieb
spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.07.2015 do 01.11.2018 s odkazom na uzatvorenú nájomnú
zmluvu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 01.07.2015.

2. Súd žalobu riadnym spôsobom pre žalovaného doručil dňa 14.12.2018 a žalovaný sa k žalobe vyjadril
podaním, ktoré bolo súdu doručené 27.12.2018. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, uvádzal, že
nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na dobu jedného roka, t. j. 01.07.2016, k predĺženiu
doby nájmu nedošlo. Žalovaný tiež namietal, že prenajímateľ porušoval nájomnú zmluvu, nehnuteľnosť
využíval i v čase trvania nájomného vzťahu žalovaného a poukázal tiež na skutočnosť, že na základe
ústnej dohody realizoval rôzne investície do nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu v súvislosti s

vykonaním opráv, resp. zakupovaním hnuteľných vecí. Žalovaný popieral akýkoľvek dlh z titulu úhrady
nájomného a služieb spojených s užívaním predmetu nájmu.3.Žalobcavrámcireplikydoručenejsúdu15.01.2019navyjadreniežalovanéhoreagovaltak,žeivrámci
dohodnutej zmluvnej úpravy v nájomnej zmluve, bežné opravy predmetu nájmu znášal prenajímateľ.
Žalobca tak reagoval na tvrdenie žalovaného ohľadom investícií do predmetu nájmu. Ďalej uviedol, že

nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú jedného roku a v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako nájomca užíval nájom i po skončení nájmu a nebol podaný
návrh na vypratanie nehnuteľnosti zo strany prenajímateľa na súd do tridsiatich dní od jeho skončenia,
obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok ako bola dojednaná pôvodne. Tiež uvádzal, že
nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie

opráv a udržiavanie veci, čím reagoval žalobca na vyjadrenie žalovaného, že pri výkone nájmu bol
rušený zásahmi zo strany žalobcu ako prenajímateľa.

4. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný súdu dňa 30.01.2019, kde opätovne
zdôraznil, že neuznáva uplatňovaný nárok žalobcom v konaní v celom rozsahu a to z dôvodu, že
existovala ústna dohoda medzi prenajímateľom Annou Sámelovou a nájomcom, že nie je potrebné

uhrádzať nájomné a nájomca má zakúpiť nevyhnutné veci do nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájmu.
Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu o tom, že neposkytoval úhrady sú účelové,
v opačnom prípade by došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Predložil listinné dôkazy preukazujúce
čiastočné plnenia na úhradu nájomného v prospech prenajímateľa.

5. Vo veci súd určil termín pojednávania na deň 09.02.2019, na ktorý riadnym spôsobom strany sporu i
predvolal. Z dôvodu ospravedlnenia žalovaného súd určil ďalší termín pojednávania na deň 28.03.2019,
ktorého sa nezúčastnil žalobca, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, pojednávania sa zúčastnil
žalovaný a s využitím ustanovenia § 180 CSP súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

6. V rámci dokazovania vykonaného pred súdom vypočul súd právneho zástupcu žalobcu, žalovaného,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak, ako boli tieto súdu predložené stranami sporu a to nájomnou
zmluvouuzatvorenoumedzižalobcomakoprenajímateľomažalovanýmakonájomcomdňa01.07.2015,
vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 27.12.2018, potvrdeniami o zakúpení hnuteľných vecí
žalovaným, inkasnými dokladmi SIPO na meno R. F. za úhradu elektrickej energie, vody, rozhlasu a

RTVS, výpismi z internetbankingu (účtu žalovaného), na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový
stav veci:

7. Žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej istiny ako i príslušenstva a tiež nárok na
úhradu dojednanej zmluvnej pokuty s odkazom na uzatvorenú nájomnú zmluvu medzi žalobcom ako

prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 01.07.2015. Predmetom nájomnej zmluvy bol nájom
rodinného domu a to kuchyne, obývacej izby, spálne, letnej kuchyne s tým, že účel nájmu bol dohodnutý
v článku II. predmetnej zmluvy tak, že predmet nájmu sa prenajíma za účelom bývania pre dve osoby
a nájomca nie je oprávnený prenechať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe. Doba nájmu bola
dohodnutá na skúšobnú dobu troch mesiacov a po jej uplynutí následne na dobu jedného roka. Rozsah

a vybavenie predmetu nájmu bol špecifikovaný v článku I. nájomnej zmluvy a výška nájomného a služieb
spojených s užívaním bola dohodnutá v článku V. zmluvy medzi zmluvnými stranami tak, že nájomné
predstavuje 50,- € mesačne, v ktorej sume nie sú zahrnuté poskytnuté plnenia s užívaním nájmu a
to mesačné úhrady za poskytovanie internetu vo výške 13,- €. Úhrady spojené s užívaním predmetu
nájmu boli špecifikované tak, že tieto predstavujú elektrinu, vodu, plyn a koncesionárske poplatky ako

i internet. Splatnosť nájomného medzi zmluvnými stranami dohodnutá nebola, čo vyplynulo z článku
V. bod 3 predmetnej zmluvy. Zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej
sumy, ktorú je nájomca povinný zaplatiť v prípade omeškania s platením nájomného alebo úhrad za
každý deň omeškania. Ďalšie povinnosti zmluvných strán v súvislosti s odovzdaním nájmu, realizáciou
drobných opráv boli zmluvnými stranami dohodnuté v článku VII. Prenajímateľ a nájomca tiež dohodli,

že nájomnú zmluvu možno ukončiť písomnou dohodou uzavretou medzi zmluvnými stranami, písomnou
výpoveďou alebo uplynutím doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Súčasne v zmysle článku IX. bod 3
zmluvné strany dojednali, že zmluvu možno meniť alebo dopĺňať len písomnými dodatkami podpísanými
oboma zmluvnými stranami.
Skutočnosť, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom ako i konkrétne

podmienky písomne dojednané v zmluve o nájme v konaní sporné neboli (§ 151 CSP).
Žalobca ako prenajímateľ tvrdil, že na základe takto uzatvorenej nájomnej zmluvy žalovaný predmet
nájmu užíval až do 01.11.2018, t. j. v rozsahu 40 mesiacov, a preto pri dohodnutej výške nájomného,nájom predstavuje 2.000,- € (40 mesiacov x 50,- €) a úhrada služieb spojených s poskytovaním internetu
520,- € (40 mesiacov x 13,- € = 520,- €), a preto uplatňoval žalobou nárok na zaplatenie sumy 2.520,- €.
Žalobca tvrdil, že žalovaný ako nájomca užíval predmet nájmu riadnym spôsobom, avšak neplnil si

povinnosti vyplývajúce pre neho z nájomnej zmluvy a neuhrádzal nájomné. Po tom ako žalovaný
predložil listinné dôkazy (výpis internetbankingu), ktorými preukázal úhradu nájomného a služieb
spojených s užívaním predmetu nájmu, na pojednávaní dňa 28.03.2019 žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu čiastočne vzal žalobu späť v rozsahu pokiaľ sa domáhal zaplatenia sumy 602,- €
spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania odo dňa 02.07.2015

až do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne a súčasne žiadal pripustiť zmenu žaloby
tak, že uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.918,- € spolu s poplatkom z omeškania vo
výške 0,5 promile denne odo dňa 26.10.2018 do zaplatenia spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 %
denne z tejto sumy odo dňa 26.10.2018 do zaplatenia. Vzhľadom na tento procesný návrh súd konanie
čiastočne zastavil a súčasne pripustil zmenu pôvodnej žaloby.

Žalovaný nerozporoval uzatvorenie nájomnej zmluvy tak, ako to deklaroval žalobca. Nerozporoval ani
skutočnosť, že predmet nájmu užíval za účelom trvalého bývania. Uvádzal však, že čiastočné plnenia
z titulu zmluvných dojednaní poskytol pre prenajímateľa tak, že formou internetbankingu uhradil pre
žalobcu dňa 06.11.2018 sumu 63,- €, dňa 01.10.2018 sumu 63,- €, dňa 21.08.2018 sumu 63,- €, dňa
09.07.2018 sumu 63,- €, dňa 04.05.2018 sumu 100,- €, dňa 04.06.2018 sumu 63,- €, dňa 11.12.2017

sumu 60,- €, dňa 01.02.2018 sumu 150,- € a to práve z titulu úhrady nájomného a služieb za poskytovaný
internet v celkovej čiastke 625,- €. Tieto tvrdenia spochybnil žalobca a uviedol, že platba zo dňa
07.11.2018 vo výške 63,- € a platba zo dňa 11.12.2017 vo výške 60,- € nebola poukázaná na účet
prenajímateľa, čo je zrejmé i z výpisu bankového účtu žalovaného, ako bol súdu predložený.
Žalovaný odkazoval na ústnu dohodu medzi prenajímateľom a ním ohľadom úhrady nájomného a pred

súdom ako i vo svojich písomných podaniach uvádzal, že existovala ústna dohoda o tom, že bude
plniť úhradu nájomného iným spôsobom ako prevodom na účet nájomcu a to vykonávaním drobných
opráv, úhradou nákladov na tieto drobné opravy ako i zakupovaním vecí súvisiacich s údržbou priľahlej
pozemkovej nehnuteľnosti. Žalovaný však neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie takýchto svojich
tvrdení a dôkazné bremeno ohľadom takýchto tvrdení neuniesol.

8. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

Podľa § 686 ods. 1, ods. 2 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania,

výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme
sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 687 ods. 1 OZ prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne
užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.

Podľa § 696 ods. 1, ods. 2 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť

nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy
ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenie poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnutú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu

do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.Podľa § 710 ods. 1, ods. 2 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a
nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím
tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

9. Uzavretú nájomnú zmluvu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
dňa 01.07.2015 súd považuje za zmluvu o nájme bytu uzavretú v zmysle ustanovenia § 685 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka. Bytom na účely právneho vzťahu z nájmu bytu sa rozumie obytná
miestnosťalebosúborobytnýchmiestnostíspríslušenstvomusporiadanýdofunkčnéhocelkusvlastným

uzavretím, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na trvalé bývanie. Samotný Občiansky
zákonník nevymedzuje pojem bytu, definuje príslušenstvo bytu, ktorým sa rozumejú vedľajšie miestnosti
aj priestory určené na to, aby boli užívané s bytom, pričom fyzická osoba môže uspokojiť svoje bytové
potreby ako nielen vlastník bytu ale i vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza.
Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o nájom miestností za účelom trvalého bývania
tak, ako sú špecifikované i v samotnej nájomnej zmluve, ktorú súd považuje za zmluvu o nájme bytu.

Ako žalobca ani žalovaný nespochybňovali uzatvorenie takejto zmluvy a zo zmluvy bolo tiež zrejmé,
čo je jej obsahom, to znamená označenie predmetu nájmu, jeho rozsah, bola dojednaná tiež výška
úhrady nájomného a služieb za plnenie spojené s užívaním bytu. Zmluvné strany nedohodli konkrétny
termín splatnosti nájomného, ktorý údaj absentuje v článku V, bodu 3 predloženej nájomnej zmluvy.
Doba nájmu však v zmysle článku III. predmetnej nájomnej zmluvy bola dojednaná na tri mesiace so

skúšobnou dobou a následne na dobu jedného roka., t. j. odo dňa 01.07.2015 do 01.10.2016. Pokiaľ
žalobca odkazoval na ustanovenie § 676 ods. 2 OZ, t. j. že po skončení doby nájmu žalovaný užíval
predmet nájmu naďalej a došlo k obnoveniu nájmu za tých istých zmluvných podmienok, súd odkazuje
na ustanovenie § 710 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého nemožno aplikovať ustanovenie § 676 ods. 2 pre
zánik nájmu bytu, pretože ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas tak, ako to bolo i pri uzatvorenej

zmluve medzi stranami sporu, zanikol uplynutím tohto času.
Súd preto vychádzal z dohodnutej výšky nájomného 50,- € mesačne a služieb spojených s užívaním bytu
vo výške 13,- € za poskytovaný internet, čo za obdobie od 01.07.2015 do 01.10.2016 (koniec nájmu)
predstavovalo sumu 15 mesiacov x 50,- € = 750,- € a 15 mesiacov x 13,- € = 195,- € spolu sumu 945,- €).
Preukázanými listinnými dôkazmi, a to výpisom z internetbanking účtu žalovaného mal súd za to, že

žalovaný plnil z titulu nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu pre žalobcu dňa 01.10.2018 sumu
63,- €, dňa 21.08.2018 sumu 63,- €, dňa 09.07.2018 sumu 63,- €, dňa 04.05.2018 sumu 100,- €, dňa
04.06.2018 sumu 63,- € spolu sumu 352,- €. Žalobca dôvodne preto uplatňoval voči žalovanému nárok
na zaplatenie neuhradeného nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.07.2015
do 1.10.2016 v celkovej výške 945 €, z ktorej sumy žalovaný uhradil 352,- €, a preto zaviazal súd

žalovaného k zaplateniu len sumy 593,- € spolu s poplatkom z omeškania v zmysle § 697 OZ v spojitosti
s § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. tak, ako to uplatňoval žalobca len odo dňa podania žaloby
na súd, t. j. 26.10.2018 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca označil
ako titul od ktorého odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy nájomnú zmluvu, ktorá však
v zmysle § 710 ods. 2 OZ zanikla uplynutím dohodnutej doby nájmu ku dňu 1.10.2016 a preto, pokiaľ

uplatňoval nárok na úhradu nájomného a služieb i po uplynutí doby nájmu súd nepovažoval nárok za
dôvodný (absentoval titul nároku).

10. V zmysle článku V. bod 3 zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, zmluvné strany dojednali pre
prípad porušenia povinnosti nájomcu s omeškaním s úhradou platieb, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 %

denne z dlžnej sumy. S poukazom na ustanovenie § 544 OZ, keďže táto zmluvná pokuta bola dojednaná
písomne,boladojednanáurčiteazrozumiteľne,zaviazalžalovanéhokjejzaplateniuatotak,akožalobca
uplatňoval po pripustení zmeny žaloby a to až odo dňa 26.10.2018 ( deň podania žaloby na súd ) do
zaplatenia.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.520,- €,
po čiastočnom späťvzatí žaloby (ktoré späťvzatie zavinil žalobca), uplatňoval nárok na zaplatenie sumy
1.918,- € s príslušenstvom. Súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie 593,- € (23,53

% z uplatňovaného nároku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (76,47 % uplatňovaného nároku), a preto
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,94 % (76,47 % - 23,53
%).12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).