Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804115969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8804115969.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a
členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému B.
V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.č.XXX,ovymoženie89,62eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er/347/2004-34 zo dňa 27.06.2012, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie.

II. Z a m i e t a návrhy oprávneného na prerušenie konania.

III. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekučného konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je notárska
zápisnica spísaná na základe uznania záväzku vykonaného W.. Z. E. na základe substitučnej plnej
moci W.. G. N. ako splnomocnencom povinného, pričom toto splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej
zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným. Meno splnomocnenca už bolo predpísané
na formulárovom tlačive. Predmetné splnomocnenie je koncipované veľmi široko a všeobecne,
splnomocnencovidávaširokýpriestornakonanieazároveňvzbudzujepochybnostioskutočnomobsahu

splnomocnenia, čo podľa názoru súdu spôsobuje neurčitosť splnomocnenia. Povinný sa splnomocnení
dopredu vzdal práva uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné,
keďže uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý vznikne. Neplatnosť tohto právneho úkonu
spôsobuje aj nedostatok slobodnej vôle, keďže splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej zmluvy
používanej oprávneným v rámci jeho podnikateľskej činnosti a povinný nemal možnosť zvoliť si iného
splnomocnenca. taktiež s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový

súd poukázal na to, že splnomocnenec povinného bol vybraný oprávneným, čo nasvedčuje tomu, že
nemá hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených dôvodov považoval prvostupňový súd
splnomocnenieudelenépovinnýmW..G.N.zaabsolútneneplatné,atedanevyvolávajúcežiadneprávne
účinky, v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica nulitným právnym aktom a nespôsobilým
exekučným titulom.

II. Obsah odvolania oprávneného3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a vytýkal

súdu prvej inštancie, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Zároveň navrhol prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho
poriadku, platného do 30.06.2016 a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o
súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej

republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok, rovnako tak navrhol prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.06.2016 a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
konanie a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v nasledujúcom znení:
a) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

b) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,

ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

4. Povinný sa k doručenému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané
odvolanie osobou oprávnenou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj

konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania(§385ods.1acontrarioCSP)adospelkzáveru,žeodvolanieoprávnenéhoniejedôvodné

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci dňa 16.01.2004 uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol

uvedený text splnomocnení advokáta Mgr. G. N. na uznanie záväzku z úveru v mene povinného
v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá a preto
tento advokát nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov splnomocneného

zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor zo záujmami povinného spočíva v
tom, že jeho právny zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice
zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si

nemohol Mgr. G. N. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

7. Keďže ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd
prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v

ust.§22ods.2Občianskehozákonníkajevzmysleust.§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatný.
Ak v prejednávanej veci advokát W.. G. N. nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene
povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného
titulu a to preto lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie

súd prvého stupňa správne postupoval ak po vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust.
§ 57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku.8. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č.k. IV.
US183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov

Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je z ústavného hľadiska akceptovateľný
právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je
spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia
je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých

všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých
fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný
poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z
toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú

splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

9. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s ust. §57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

10. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

11. K návrhu oprávneného na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských
štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora vo veci Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá

požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“,
tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

12. Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto
dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti

zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).

13. Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 162
ods. 1 písm. c) C.s.p. zamietol.

14.Súčasťoupodanéhoodvolaniabolnávrhoprávneného,abybolokonanieprerušenéavecpredložená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.

15. Odvolací súd nepovažoval ani tento návrh na prerušenie konania za opodstatnený. Súd prvej
inštancie pri posudzovaní zákonnosti vedenej exekúcie skúmal materiálnu a formálnu stránku notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Na daný prípad neaplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vôbec. Exekúcia bola zastavená postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
exekúciu je možné zastaviť na návrh, ale aj bez návrhu. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania a

predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky nebol dôvodný.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolanie oprávneného nebolo dôvodné,
preto má povinný právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Z obsahu spisu je však zrejmé, že

povinnému v priebehu odvolacieho konania žiaden preukázateľné trovy konania nevznikli, preto mu ich
náhrada nebola priznaná. ´17. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 453 ods. 3, § 396 ods. 1,
§ 262 ods. 1 a § 251 a contrario CSP. Z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Oboer/170/2013 zo dňa 30.06.2014 vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo

zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nerozhodnutia o návrhu na prerušenie konania v
zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.
Uvedený dôvod zrušenia však nebol vymedzený oprávneným v rámci podaného dovolania, vychádzal
len z vlastného zisťovania dovolacieho súdu. V takomto prípade odvolací súd nepovažuje vynaložené
výdavky oprávneného v súvislosti s podaným odvolaním za účelne vynaložené, preto mu ich náhradu

nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).