Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200882
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718200882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcovMgr.ŠtefanaBalážaaJUDr.AlexandraMojšavprávnejvecižalobcuA..Z.K.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom S. II XXX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen proti žalovanému Slovenská republika, v mene
ktorého koná Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/4/2018-118 zo dňa 21. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k
nehnuteľnosti - pozemok parcely registra „E“, parc. č. XXXXX o výmere 1702 m2 - orná pôda, vedená
katastrálnym odborom Okresného úradu M., nachádzajúcej sa okres M., obec M., pre k. ú. M., zapísanej
na LV č. XXXXX (ďalej v texte „sporná nehnuteľnosť“) a uvedenú spornú nehnuteľnosť prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu. Na vyrovnanie majetkovej hodnoty uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému sumu 255,33 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd aplikujúc ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 34 ods. 1, § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o
pozemkových spoločenstvách (ďalej v texte „zákon o pozemkových úpravách“) ako aj v spojení s § 16
ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctvakpozemkom(ďalejvtexte„zákonč.180/1995Z.z.“),vnadväznostina§3písm.a)nariadenia
vlády SR 238/2010 Z. z., uviedol, že žalobe žalobcu je dôvodné vyhovieť v celom rozsahu.

3.Vykonanýmdokazovanímbolopodľaokresnéhosúdupreukázané,žespornánehnuteľnosť-pozemok
je v spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1/3-iny a žalovaného v podiele 2/3-ín. Keďže pred podaním
žaloby nedošlo k dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalobca
sa obrátil so žalobou na súd. Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej konštatoval, že medzi

stranami nebol spor o zrušenie spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, spornou zostala otázka jeho
vyporiadania, konkrétne výška sumy na vyrovnanie majetkovej hodnoty.4. Reálne rozdelenie pozemku vzhľadom na zákonnú úpravu proti drobeniu poľnohospodárskej
pôdy v tomto konkrétnom prípade nebol možný, okresný súd preto následne posudzoval možnosť
prikázania spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Žalovaný v

konaní sám uviedol, že nemá záujem o prikázanie spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva z
dôvodu prípadných finančných nárokov na štátny rozpočet, preto nenamietal ani prikázanie spornej
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Okresný súd tak prikázal spornú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva žalobcu výrokom II. napadnutého rozsudku, keď ani v tomto rozsahu nešlo o
spornosť práva medzi spoluvlastníkmi.

5. Spor medzi stranami bol v konečnom dôsledku o výšku vyplatenia sumy na vyrovnanie majetkovej
hodnoty. Žalobca tvrdil, že spornú nehnuteľnosť - pozemok doposiaľ sám užíval na poľnohospodárske
účely, na pozemku bola lúka, ktorú sám, eventuálne so svojím otcom kosili. Žalovaný tvrdil, že hoci ako
spoluvlastník spornú nehnuteľnosť dal do nájmu tretej osobe, vlastným šetrením zistil, že nájomca túto
spornú nehnuteľnosť na prenajatý účel nevyužíval, no napriek tomu mal za to, že sporná nehnuteľnosť

je žalobcom využívaná na stavebné účely.

6.Okresnýsúdvychádzalprirozhodovaníospornostitvrdenístránzoznaleckéhoposudkupredloženom
žalobcom o stanovení všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti. Znalec vychádzal pri stanovení tejto
hodnoty z druhu nehnuteľnosti ako poľnohospodárskeho pozemku - orná pôda. Žalovaný namietal, že

reálne sa predmetný pozemok zo strany žalobcu využíva na stavebné účely. V tomto smere poukazoval
žalovaný na to, že na susediacom pozemku žalobca stavia stavbu - rodinný dom, a v predmetnej
lokalite je aj v zmysle územného plánu mesta povolená výstavba troch rodinných domov, pričom čase
rozhodovania súdu sa v predmetnej lokalite nachádzajú len dva rodinné domy. Žalobca potvrdil, že v
uvedenej lokalite je výstavba dvoch rodinných domov, a to vo vlastníctve žalobcu a jeho brata. Poprel

však, že by na vyporiadavanom pozemku, teda na spornej nehnuteľnosti plánoval ďalšiu stavbu a poprel,
že by spornú nehnuteľnosť na tieto účely využíval.

7. Okresný súd okrem iného aj prostredníctvom stanoviska Mesta Detva zistil, že na spornej
nehnuteľnosti t. č. nie je možné realizovať stavbu, sporná nehnuteľnosť nie je určená na zastavanie.

Samotná skutočnosť, že na susediacom pozemku prebieha stavba, ešte sama o sebe nesvedčí
o tvrdení žalovaného, že aj vyporiadavaný pozemok, teda spornú nehnuteľnosť žalobca plánuje
využívať na stavebné účely. Ide len o nepreukázanú domnienku žalovaného. Okresný súd doplnil,
že aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku vyplýva, že sporná nehnuteľnosť
bola využívaná ako lúka, t. j. na poľnohospodárske účely a v katastri nehnuteľností je sporná

nehnuteľnosť stále evidovaná ako orná pôda. Ak žalovaný poukazoval na to, že uvedený údaj v
katastri nehnuteľností, kde je sporná nehnuteľnosť evidovaná ako orná pôde, nie je záväzný, okresný
súd s poukazom na zákonnú úpravu uviedol, že hoci uvedený údaj nie je záväzný, považuje sa za
hodnoverný, ak sa nepreukáže opak. Opak v konaní preukázaný nebol, sporná nehnuteľnosť sa na
stavebné účely nevyužíva a ani využívať nemôže, preto okresný súd posudzoval spornú nehnuteľnosť

ako poľnohospodársky pozemok. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav preto považoval
vykonanie doplnenia dokazovania, či už ohliadkou spornej nehnuteľnosti alebo nariadením znaleckého
dokazovania na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako stavebného pozemku, za neúčelné a tieto
návrhy žalovaného zamietol. Doplnil, že si vytvoril dostatočný obraz o súčasnom skutočnom stave
spornej nehnuteľnosti, a to aj z fotodokumentácie zabezpečenej samotným žalovaným, z vyjadrení

žalobcu, ale aj písomného stanoviska Mesta Detva.

8. Okresný súd preto následne pri určení všeobecnej ceny spornej nehnuteľnosti vychádzal zo
znaleckého posudku predloženého žalobcom. Predložený znalecký posudok po odbornej stránke
žalovaný nespochybnil, nepredložil odborné vyjadrenie, či iný znalecký posudok, ktorý by závery v ňom

uvedené vyvrátil. Znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota celej spornej nehnuteľnosti na
sumu 383,- €, z čoho 2/3-iny predstavujú sumu 255,33 €, na ktorú sumu zaviazal súd žalobcu uhradiť
žalovanému v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Na záver okresný súd dôvody svojho napadnutého rozhodnutia doplnil tým, že pokiaľ aj žalovaný

na ocenenie spornej nehnuteľnosti predložil súdu cenovú mapu nehnuteľností na ornú pôdu v oblasti
XX,-, nebolo pre súd zrejmé, ktorej konkrétnej oblasti na území Detvy sa má týkať, cenové rozpätie v
predloženej mape bolo od 5,- do 30,- € a sledované obdobie od roku 2016 až do roku 2018, z čoho nieje možné ustáliť, o akú primeranú cenu obdobného pozemku v danom mieste a čase by sa malo podľa
názoru žalovaného jednať. Uvedenú obranu žalovaného hodnotil súd ako neurčitú, neprihliadol na ňu.

10. O trovách konania rozhodoval okresný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Konkrétne namietal, že sa súd nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi vo vzťahu k účelnému
využitiu veci a primeranosti náhrady, nakoľko sa nevysporiadal s jeho námietkami a nevykonal ním
navrhnuté dôkazy. Fotodokumentácia spornej nehnuteľnosti ako súčasť znaleckého posudku č. 1/2018

bola vykonaná v novembri 2017, nie v jarných mesiacoch roku 2018, preto súd dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, ak konštatoval, že táto fotodokumentácia bola vyhotovená v jarných mesiacoch.
Žalovaný namietal túto fotodokumentáciu aj z hľadiska úplnosti, nakoľko na fotodokumentácii je
pravdepodobne zachytená len časť parcely, ani to nie je zrejmé, o ktorú časť ide. Nešlo teda o parcelu
ako celok. Z fotodokumentácie z novembra 2018, ktorú sám predložil je zrejmé, že sa nejedná o lúku,

pretože na časti parcely z jednej strany cesty je táto časť pozemku zoraná a z druhej strany cesty je
tento pozemok znehodnotený a používaný stavebnými strojmi ako cesta k rozostavanej stavbe v tesnej
blízkosti spornej parcely. Okresný súd sa vo vzťahu k ním predloženej fotodokumentácii nevyjadril a
neuviedol, z akého dôvodu považuje pozemok využívaný na poľnohospodárske účely.

12. Žalovaný má za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko z
fotodokumentácie ním predloženej jednoznačne vyplýva, že ani parcela CKN 11413/14, ktorá je priľahlá
k spornej parcele resp. spornej nehnuteľnosti, nie je využívaná ako orná pôda, ale je využívaná ako
ostatná plocha - boli na nej pracovné stroje, vstup do garáži, kanalizačná šachta, stavebný materiál a
pod., teda je zrejmé, že za domom prebiehajú stavebné výkopové práce.

13. Žalovaný sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia, v ktorom podľa neho okresný súd vôbec
nevyhodnotil, či miestnu komunikáciu umiestnenú na sporenej parcele považuje za irelevantnú pri
zrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvaalebočiúčelvyužitiaprávetejtočastisúvisísúčelom
využitia inej časti parcely; jednoduché konštatovanie prebraté zo znaleckého posudku a z katastra

nehnuteľností je podľa neho nenáležité a nepresvedčivé.

14. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bola najmä okolnosť, že okresný súd neuviedol a jeho
rozhodnutie nie je presvedčivé, ako sa vysporiadal s jeho viacerými námietkami, najmä prečo vychádzal
výlučne pri určení všeobecnej ceny spornej nehnuteľnosti zo súkromného znaleckého posudku pri

stanovení primeranej náhrady, ak túto v konaní spochybňoval, napr. i predložením cenovej mapy
nehnuteľností na ornú pôdu v oblasti XX,-.

15. Podľa žalovaného pri určení primeranej náhrady sa má vychádzať z ceny trhovej a nemá
ísť bez ďalšieho o náhradu rovnajúcu sa hodnoteniu pozemku v znaleckom posudku. Súd sa

nevysporiadal s jeho vyjadrením, keď poukazoval na postup a na stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR Cpj 30/97 pri určovaní primeranosti náhrady. Žalovaný nemôže byť podľa neho
znevýhodňovaný len z dôvodu jeho iného postavenia oproti známemu vlastníkovi. Naviac v konaní
navrhol na doplnenie dokazovania ohliadku na mieste samom, ktorú však okresný súd nedôvodne
nevykonal.

16. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady poukázal na to, že žalobca vstúpil do spoluvlastníckeho
podielu v 1/3 spornej nehnuteľnosti v roku 2016 za kúpnu cenu 250,- €, pričom v súčasnej dobe požaduje
za 2/3-iny spornej nehnuteľnosti sumu 255,33 €. Naviac v priebehu sporu žalobca ponúkol náhradu
vo výške dvojnásobku návrhu uvedeného v žalobe za predpokladu, že žalovaný uzavrie súdny zmier

a na pojednávaní 21. 11. 2018 ponúkol v prípade dohody uhradiť 500,- € za spoluvlastnícky podiel
žalovaného. Tento postoj žalovaný vnímal tak, že sám žalobca hodnotu pozemku stanovenú súkromným
znaleckým posudkom považuje za nízku. Uvedené potvrdzujú aj inzeráty zverejnené na internete k
obdobným pozemkom, kde cena za 1 m2 sa pohybuje od 17,- €/m2 do 22,47 €/m2, pričom zároveňbola predložená aj cenová mapa nehnuteľností, v ktorej sú uvedené výstupy cien z inzerovaných ponúk
poľnohospodárskej pôdy v lokalite XX,-. Pokiaľ ide o cenovú mapu nehnuteľností, ide o internetový
prehliadač poskytujúci objektívne informácie o cenách nehnuteľností v Slovenskej republike priamo z

realitného trhu, kde garantom dát je Národná asociácia realitných kancelárii Slovenska, ktorá zbiera
tieto informácie prostredníctvom portálu www.reality.sk za účasti viac ako 1000
prispievajúcich realitných subjektov. Predložené dôkazy sú preto relevantné a je na mieste, aby súd pri
posudzovaní výšky z nich vychádzal.

17. Na záver žalovaný namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkaz, a to územný plán obce
XX,-,kedynebraldoúvahy,ževlokalitePiešťvčastiPII.5-1,vktorejsanachádzaspornánehnuteľnosť,
sa počíta so zástavbou jedného až troch domov, pritom z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danej
lokalite sú rozostavané dva domy, z toho jeden patrí žalobcovi. Územný plán nie je vyhotovený na
konkrétne parcely, ktoré je možné považovať na zastavanie a ktoré nie a z tohto hľadiska stanovisko
obce XX,- predložené v spore výlučne k spornej nehnuteľnosti nekorešponduje. Naviac územný plán

je dokument, ktorý je možné kedykoľvek doplniť a meniť vzhľadom na prebiehajúcu výstavbu na
susediacich pozemkoch a bezproblémový prístup.

18. V konečnom dôsledku žalovaný sa nestotožnil ani s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov
konania. Priznanie trov konania žalobcovi podľa neho vzhľadom na charakter sporu je nespravodlivé.

Nie je zrejmá výška trov konania žalobcu, ak je možné predpokladať, že táto vysoko prekročí výšku
primeranej náhrady, ktorá odstupujúcemu žalovanému patrí za odstupujúce 2/3-iny spoluvlastníckeho
podielu. Rozhodnutie v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme
všetkých spoluvlastníkov, preto súd nie je viazaný žalobným návrhom a vzhľadom na charakter tohto
sporu má za to, že žiadna zo strán pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný

úspech, resp. každá zo strán mala rovnaký úspech v konaní, keďže v zásade každému z podielových
spoluvlastníkov pribudne buď podiel na veci alebo primeraná náhrada. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatuje, že žalovaný napadol rozsudok

okresného súdu len vo vzťahu k výške náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného na spornej
nehnuteľnosti. Má za to, že súd prvej inštancie poskytol v rámci svojho rozhodnutia podrobné a
presvedčivé odôvodnenie a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovaného, na ktoré poukazuje v
odvolaní. Ak žalovaný namieta, že sporná nehnuteľnosť sa využíva ako stavebný pozemok resp. ostatná
plocha, vo vzťahu k tomuto záveru nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie preukázal.

Podľapríslušnejevidenciejepozemokvyužívanýnapoľnohospodárskeúčelyajenepochybné,žepokiaľ
sa tento evidenčný údaj nezmení, je ním súd prvej inštancie viazaný. Opätovne poukázal na to, že
spornú nehnuteľnosť spolu so svojím otcom kosil, tento užíval výlučne on, nie žalovaný. Poukázal na
územný plán mesta XX,-, pričom on v konaní predložil riadne vyhotovený znalecký posudok, ktorý určil
výšku primeranej náhrady. Žalovaný od počiatku uvedený znalecký posudok nerozporoval, pričom on

sám znalecký posudok predložiť nepredložil. Inzercia z realitných kancelárií nemôže byť dôkazom, ktorý
by dokázal relevantne spochybniť predložený znalecký posudok preto, že znalec je ako osoba zapísaná
v zozname znalcov zodpovedná za svoju činnosť so všetkými následkami a realitné kancelárie takúto
zodpovednosť nemajú. V každom prípade inzercia realitných kancelárií, cez ktorú niekto nehnuteľnosť
za danú cenu ponúka, neznamená, že ide o cenu primeranú. Až na poslednom pojednávaní navrhol

žalovaný doplnenie dokazovania, avšak okresný súd správne postupoval, ak prihliadol na zásadu
koncentrácie konania, nakoľko ním predložený znalecký posudok bol prílohou žaloby a žalovaný ho
čo do záveru vôbec nenamietal a znalecké dokazovanie navrhol opäť len s poukazom na účel využitia
pozemku. Takto vykonaný dôkaz by bol v tomto štádiu konania neúčelný a súd prvej inštancie ho preto
správne nevykonal. Odvolanie žalovaného preto považuje za nedôvodné, neopodstatnené a opätovne

namietajúce skutočnosti, s ktorými sa už okresný súd vysporiadal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v medziach daných § 379 a §

380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.21. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne a dostatočné, preto odvolací súd na dôvody v ňom uvedené odkazuje v zmysle § 387 ods.
2 CSP a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného
uvádza nasledovné:

22. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú nielen obvyklé, dlhodobé
a závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, či objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva,
ale aj nezáujem niektorého zo spoluvlastníkov zotrvať v spoluvlastníctve. Ust. § 142 Občianskeho
zákonníka upravuje tak špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na základe súdneho
rozhodnutia, pričom súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobu vyporiadania v
zmysle § 142 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci bolo nespochybniteľné, že rozdelenie

veci, t.j. spornej nehnuteľnosti - pozemku nie je možné vzhľadom na právnu úpravu proti drobeniu
poľnohospodárskej pôdy, preto následne súd posudzoval možnosť prikázania spornej nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uviedol, že sám
nemá záujem o prikázanie spornej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva z dôvodu prípadných
finančných nárokov na štátny rozpočet, preto uvedené prikázanie spornej nehnuteľnosti do výlučného

vlastníctva žalobcu nenamietal. Spornou v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní
zostala výška vyplatenia sumy na vyrovnanie majetkovej hodnoty.

23. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Podľa
ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena

obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom
z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na tento
právny záver odvolacieho súdu je potom rozhodnutie okresného súdu v súlade s vyššie uvedenou
ustálenou judikatúrou, nakoľko okresný súd vychádzal pri určení primeranej náhrady zo znaleckého
posudku, ktorý bol konkrétne zameraný na ohodnotenie spornej nehnuteľnosti, teda určil všeobecnú

cenu spornej nehnuteľnosti obvyklú v danom mieste.

24. Prioritne odvolací súd poznamenáva, že okresný súd vykonal dokazovanie pokiaľ ide o využitie
spornej nehnuteľnosti - pozemku v dostatočnom rozsahu a vysporiadal sa i s námietkami žalovaného

pred súdom prvej inštancie. Prílohou znaleckého posudku bolo vyjadrenie Mesta XX,- zo dňa 06. 12.
2017 k možnosti využitia spornej nehnuteľnosti s tým, že vo vyjadrení Mesta XX,- bolo uvedené, že
sporný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce, je vedený ako orná pôda a na uvedenej
spornej nehnuteľnosti nie je možné realizovať žiadnu stavbu. Prílohou znaleckého posudku bola aj
fotodokumentácia predmetného pozemku, z ktorej vyplýva, že na uvedenom pozemku je trávnatý porast.

Vyjadrenie Mesta XX,- zo dňa 06. 12. 2017 bolo doplnené a potvrdené aj vyjadrením Mesta XX,-
zo dňa 22. 08. 2018 s tým, že aj v tomto vyjadrení sa konštatuje, že sporný pozemok sa nachádza
mimo zastaveného územia obce, je vedený ako orná pôda a nachádza sa aj mimo plôch určených
územným plánom na iné funkčné využitie, preto na ňom nie je možné umiestniť ďalšiu stavbu. Okresný
súd na základe návrhu žalovaného vyžiadal aj doplňujúce vyjadrenie Mesta XX,-, ktoré listom zo dňa

31. 10. 2018 oznámilo k spornej nehnuteľnosti, že tento pozemok sa nachádza mimo zastavaného
územiaobce,spornánehnuteľnosťsanachádzamimoplôchurčenýchúzemnýmplánompreinéfunkčné
využitie, a preto nie je možné na tomto pozemku umiestniť žiadnu stavbu. Naviac bolo v stanovisku
doplnené, že čo sa týka rozostavanej stavby rodinného domu na parcele KNC č. Z., k uvedenej
stavbe je vydané právoplatné stavebné povolenie a umiestnenie rodinného domu je aj v súlade s

územným plánom mesta. Je teda zrejmé, že parcela KNC č. XX. Žalovaný na ktorej je rozostavaná
stavba rodinného domu žalobcu, bola odčlenená od pôvodnej KNC parcely č. XXXXX/XX, a to pred
vydaním stavebného povolenia pre účely vyňatia poľnohospodárskej pôdy na umiestnenie rodinného
domu. Takéto rozhodnutie vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti v čase rozhodovania okresného ani
odvolacieho súdu nebolo vydané a vyššie uvedené stanovisko Mesta XX,- nespochybňuje ani aktuálna

fotodokumentácia predložená v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným, ktorá preukazuje len
stavebný ruch, pohyb stavebných strojov, nie však to, že by sa sporná nehnuteľnosť využívala na
stavebné účely.25. Žalovaný už v konaní pred súdom doložil inzerciu k stavebným pozemkom vo výstavbe rodinného
domu v lokalite XX,- - Piešť, ako aj výstup z cenovej mapy z nehnuteľností z obdobia od 01. 01.
2016 do 26. 03. 2018 k nehnuteľnostiam - poľnohospodárske pozemky typu orná pôda, iný pozemok,

poľnohospodárske pozemky pre obec XX,-, s ktorými dôkazmi ako aj s tým súvisiacimi námietkami
žalovaného sa okresný súd dôsledne vysporiadal a to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pod
bodom 23. Okresný súd dôvodne poukázal na to, že na ocenenie žalovaný predložil len všeobecnú
cenovú mapu nehnuteľností, z ktorej nie je zrejmé, či sumy v rôznom rozpätí v nej uvádzané možno
považovať za primeranú cenu obdobného pozemku v danom mieste a najmä čase, bez toho, aby sám

tvrdil aká cena je teda primeraná. Obrana žalovaného v tomto smere bola neurčitá a už vonkoncom
nespochybnila vecnú správnosť samotného znaleckého posudku, na základe ktorého bola všeobecná
cena spornej nehnuteľnosti určená. Žalovaný uvedený znalecký posudok ani v konkrétnostiach
nespochybnil, len tvrdil, že v minulosti odkúpil žalobca svoj podiel za cenu nižšiu.

26. Skutočnosť, že cez spornú nehnuteľnosť - pozemok prechádzajú pracovné stroje, samo o sebe

nemožno vyhodnotiť ako konštatovanie, že sa využíva na stavebné účely, ak do súčasnej doby
sporná nehnuteľnosť zastavanou nie je a ani žalobca neuvažuje o tom, že by na uvedenom spornom
pozemku - nehnuteľnosti stavbu realizoval a uvedené by bolo v rozpore s územným plánom mesta.
Z fotodokumentácie vyplýva, že pokiaľ ide o spornú nehnuteľnosť, nejde o priľahlý pozemok k
nehnuteľnosti žalobcu, na ktorom stavia rodinný dom, keďže medzi pozemkom, na ktorom je stavba

a spornou nehnuteľnosťou je ešte ďalší pozemok v jeho vlastníctve, a ani ten sa na stavebné účely
nevyužíva.

27. Okresný súd preto správne vychádzal zo stanoviska Mesta XX,-, v ktorom bolo potvrdené, že
na spornej nehnuteľnosti nie je možné realizovať stavbu, predmetný pozemok nie je určený na

zastavanie a samotná skutočnosť, že na susediacom pozemku prebieha stavba ešte sama o sebe
nesvedčí o tvrdení žalovaného, že aj spornú nehnuteľnosť žalobca plánuje využívať na stavebné
účely. Okresný súd dôvodne konštatoval, že sporná nehnuteľnosť v čase rozhodovania okresného
súdu na stavebné účely využívaná nie je a išlo len o domnienku žalovaného, že v budúcnosti
sa sporná nehnuteľnosť na stavebné účely bude využívať. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou

znaleckého posudku vyplýva, že predmetný pozemok bol v minulosti využívaný ako lúka a okresný
súd nekonštatoval, že fotodokumentácia zobrazuje stav v čase rozhodovania súdu, ale konštatoval, že
predmetný pozemok bol takýmto spôsobom využívaný. Nemožno opomenúť ani evidenciu v katastri
nehnuteľností, kde je sporná nehnuteľnosť vedená ako orná pôda, pričom vykonaným dokazovaním
opak preukázaný nebol, preto dôvodne okresný súd pristúpil k skutkovému a právnemu záveru, že

sporná nehnuteľnosť je poľnohospodárskym pozemkom a dôvodne nepristúpil k ďalšiemu dokazovaniu,
ako nadbytočnému a nehospodárnemu, a to k ohliadke nehnuteľnosti, ale ani k ďalšiemu doplneniu
dokazovania znaleckým posudkom, ktorý návrh predložil žalovaný až na pojednávaní, na ktorom došlo
k rozhodnutiu vo veci samej napriek tomu, že znalecký posudok žalobcu bol súčasťou žaloby a až do
uvedeného pojednávania žalovaným spochybnený nebol.

28. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle Civilného sporového poriadku súkromný
znalecký posudok, ak má všetky predpísané náležitosti a obsahuje znaleckú doložku, v konaní sa
naň hľadí rovnako, ako keby bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Upustilo sa teda od
posudzovania súkromných znaleckých posudkov len ako súkromných listín, ktorý znalecký posudok v

prejednávanej veci a jeho právne závery neboli žalovaným spochybnené. Žalovaný nepredložil žiadne
iné odborné vyjadrenie, či prípadne taktiež súkromný znalecký posudok, ktorý by závery znaleckého
posudku predloženého žalobcom spochybnili. Odvolací súd uznáva, že i súkromný znalecký posudok
je nutné hodnotiť komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov, avšak ani zo strany žalovaného
nebola spochybnená presvedčivosť posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, prípadne súlad

s ostatnými vykonanými dôkazmi. Zo znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že pre stanovenie
všeobecnej hodnoty pozemku ( spornej nehnuteľnosti ) bola použitá polohová diferenciácia, pretože
použitie výnosovej metódy nebolo možné, ak pozemky nie sú schopné dosahovať primeraný výnos
z hľadiska intenzity využívania. Porovnávacia metóda bola vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov
pre danú lokalitu a typ pozemku. Spornú nehnuteľnosť znalec charakterizoval ako poľnohospodársky

pozemok mimo zastavaného územia obce , ako druh - orná pôda alebo trvalý trávny porast v súlade s
platnou právnou úpravou. Uvedené závery neboli žalovaným vyvrátené.29. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/18/2000,
podľa ktorého je primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti a v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušný podiel všeobecnej ceny vecí.

Reprodukčná hodnota nehnuteľnosti predstavujúca náklady, za ktoré by bolo možné rovnakú alebo
porovnateľnú nehnuteľnosť zriadiť, či zakúpiť, nemôže byť základom pre určenie primeranej náhrady
v zmysle § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry základom pre
stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe
rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou,

za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. V danom prípade odvolací súd poukazuje na
stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20. 10. 1997 sp. zn. Cpj 30/97, ktorého
závery boli okresným súdom naplnené. Ak totiž v znaleckom posudku znalec dospel ku dňu podania
znaleckého posudku k všeobecnej hodnote spornej nehnuteľnosti ako všeobecnej cene obvyklej v
danom mieste v dobe rozhodovania vo výške 383,- €, potom v prípade, ak okresný súd ako primeranú
náhradu považoval sumu 255,33 €, postupoval vecne správne.

30. Okresnému súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli
a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp. že by

výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení Civilného sporového poriadku, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, preto odvolacie dôvody žalobcu nie sú dané.

31. Odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na
spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Naviac

do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces
podľa článku 6 dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo zariadili
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá strana.

32. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, a ak aj bola príloha k znaleckému posudku -
fotodokumentácia z novembra 2017 a nešlo o parcelu ako celok, uvedené nič nemení na správnom
skutkovom zistení, že sporná nehnuteľnosť sa na stavebné účely nevyužíva. Žalovaný v odvolaní s
právnymi závermi len polemizuje napriek tomu, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal

so všetkými námietkami vznesenými žalovaným v konaní.

33. Okresný súd vecne správne rozhodol aj pokiaľ považoval v konaní pri rozhodovaní o náhrade trov
konania za v celom rozsahu úspešného žalobcu a priznal mu plnú náhradu trov konania. Nemožno sa
stotožniť s námietkou žalovaného, že každá zo strán mala rovnaký úspech v konaní a charakter sporu, t.

j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odôvodňuje rozhodnutie súdu takým spôsobom,
aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.

34. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o trovách v konaniach o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva platí, že ak súd návrhu vyhovie a zrušil a vyporiadal

spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä ak sa žalovaný neúspešne bránil, alebo navrhoval
iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok, aby súd použil ust. § 142 OSP o trovách konania
(Zborník rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR IV, str. 748). Prípadnú tvrdosť pri rozhodovaní o trovách
konania možno korigovať len ustanovením § 250 CSP, teda dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
Žalovaný v konaní aplikáciu tohto ustanovenia neuplatnil, avšak z obsahu jeho podania uvedené

možno vyvodiť, preto odvolací súd skúmal, či je možné v danej veci výnimočne nepriznať náhradu
trov konania žalobcovi napriek tomu, ak bol v konaní v celom rozsahu úspešným. Za takýto dôvod
hodný osobitného zreteľa nemožno považovať charakter sporu spoluvlastníkov v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobcamal záujem o mimosúdne vyriešenie sporu so žalovaným, prípadne i v priebehu konania navrhoval
uzavretiedohody,prípadnenavrhovalschváleniesúdnehozmieru,kuktorémuvšakžalovanýnepristúpil.
Nemožno opomenúť ani to, že žalovaný sám nepredložil návrh na výšku primeranej hodnoty, ktorá

by mala byť vyplatená žalobcovi a závery znaleckého posudku, resp. výšku primeranej náhrady, tak
ako bola posúdená v znaleckom posudku, začal spochybňovať až na poslednom pojednávaní napriek
tomu, že znalecký posudok, z ktorého výška primeranej náhrady vyplývala, bol súčasťou žaloby. Ani
zmena právnej úpravy, na základe ktorej došlo k zmene právnej úpravy od 01. 07. 2018 a žalovaný
nenamietal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s poukazom na to, že väčšinovým

spoluvlastníkom bol práve on, sama o sebe nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania
žalobcovi ako v konaní úspešnej strane sporu v celom rozsahu. Odvolací súd na záver poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/10/2012, podľa ktorého ak podielový spoluvlastník
dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s
presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť
a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto
trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).