Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200882
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718200882.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: A.. Z. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S. P. XXX, XXX XX M., právne zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Slovenská republika, právne zast. Slovenský pozemkový
fond so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti - pozemok parcely
registra E, S.. Č.. XXXXX o výmere 1702 m2 orná pôda, vedená katastrálnym odborom Okresného
úradu M., nachádzajúce sa okres M., obec M., k. ú. M., zapísaná na LV č. XXXXX.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť pozemok parcela registra
E, parc. č. XXXXX o výmere 1702 m2 orná pôda, vedená katastrálnym odborom Okresného úradu M.,
nachádzajúce sa okres M., obec M., k. ú. M., zapísaná na LV č. XXXXX.

III. Na vyrovnanie majetkovej hodnoty je žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 255,33
€ v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 19. 02. 2018 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX pre k. ú. Detva ako
parcela registra E, parc. č. XXXXX o výmere 1702 m2 - orná pôda. Ďalej žalobca žiadal, aby predmetná
nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s tým, že na vyrovnanie majetkovej hodnoty
sa zaväzuje zaplatiť žalovanému sumu 255,33 €. V žalobe žalobca poukázal na to, že vlastnícky je
predmetná nehnuteľnosť evidovaná na žalobcu, ktorý je spoluvlastníkom nehnuteľnosti o podiele 1/3
a žalovaného, ktorý je spoluvlastníkom o podiele vo veľkosti 2/3. Žalobca uviedol, že nemá záujem

zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a má vážny záujem predmetnú nehnuteľnosť ako výlučný vlastník
naďalej užívať a zveľaďovať ju. Žalobca sa pokúsil so žalovaným dohodnúť prostredníctvom výzvy zo
dňa 18. 01. 2018, žalovaný na výzvu reagoval listom z 09. 02. 2018, kde uviedol, že žiadosti žalobcu
nemôže vyhovieť. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V roku 1995 bol prijatý
zákon č. 180/1995 Z. z., ktorý okrem iného ustanovuje v § 21 až 24 pod názvom opatrenia proti drobeniu

pozemkov úpravu, účelom ktorej je zamedziť drobeniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov
nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce. To znamená, že ak ide o poľnohospodársky
pozemok o výmere menšej ako 2000 m2, nemôže pri prechode alebo prevode vlastníckeho právak týmto pozemkom vzniknúť rozdelením pozemok menší ako 2000 m2. Prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva možno rozumieť zmenu v osobe vlastníka pozemku na základe právneho úkonu,
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve. Vzhľadom na vyššie

uvedenú skutočnosť navrhovaný pozemok nie je možné rozdeliť medzi súčasných spoluvlastníkov.
Žalobca uviedol, že s prihliadnutím na účelné využitie veci žiada prikázať nehnuteľnosť do svojho
výlučného vlastníctva. Žalobca poukázal na to, že je výlučným vlastníkom aj susediaceho pozemku
parcely č. 11413/14 o výmere 4330 m2 - orná pôda, vedený na LV č. XXXXX pre k. ú. M. a teda je zrejmé,
že má v záujme účelne využívať aj tu žalovanú nehnuteľnosť. Na určenie hodnoty nehnuteľnosti si dal

žalobca vypracovať znalecký posudok č. 1/2018 znalcom z odboru poľnohospodárstva, odvetvie odhad
hodnoty poľnohospodárskej pôdy P.. P. E., ktorý určil hodnotu navrhovanej nehnuteľnosti vo výške 383,--
€. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

2. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 09. 03. 2018 spolu s uznesením súdu
z 01. 03. 2018, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Elektronickým podaním

doručené súdu 26. 03. 2018 žalobca uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom. Žalovaný poukázal
na to, že spravuje pozemkový fond vo vlastníctve štátu, pričom je viazaný Nariadením Vlády SR č.
238/2010. V zmysle § 3 ods.1 písm. a/ vládneho nariadenia, nemôže žalovaný dať súhlas odpredajom
a prevodom vlastníckeho práva v prospech žalobcu, nakoľko žalovaný je väčšinovým spoluvlastníkom,
čo predmetné nariadenie vlády žalovanému zakazuje. Uvedenú okolnosť žalovaný považuje za dôvod

hodný osobitného zreteľa, z ktorého dôvodu je na mieste, aby súd podľa § 142 ods.2 Občianskeho
zákonníkažalobežalobcunevyhovel.Ďalejžalovanýpoukázalnato,žespoluvlastníckypodielprenajíma
na základe nájomnej zmluvy spoločnosti AGROSEV, s. r. o. na poľnohospodárske účely, to znamená,
že predmetná parcela je využívaná nájomcom na poľnohospodárske účely. Účel využitia pozemku zo
strany žalobcu nie je zrejmý. Pokiaľ žalobca vlastní susediacu parcelu č. XXXXX/XX o výmere 4330

m2, zo satelitnej snímky žalovaný zistil, že na vedľajšej parcele č. XXXXX/XX sa nachádza stavba
- zrejme rodinný dom, čo nekorešponduje s tvrdením žalobcu, že sa v danej oblasti nemôže stavať.
Potom aj vyjadrenie obce Detva zo dňa 06. 12. 2017, že na pozemku nie je možné realizovať stavbu
je izolované bez posúdenia reálnej skutočnosti. V zmysle návrhu by sa tak žalobca stal vlastníkom
žalovanej parcely ako aj susediacich pozemkov, čím by scelil pozemok na celkovú výmeru 6.002

m2 (1702 m2 + 4300 m2). Okrem toho sa na spornej parcele nachádza miestna komunikácia, preto
prikázanie nehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvažalobcuvzhľadomnaúčelnévyužitievecijevylúčené.
Z opatrnosti žalovaný namietol výšku primeranej náhrady v zmysle predloženého znaleckého posudku.
Z hľadiska primeranej náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty dotknutých parciel, pričom
primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by

bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t. j. cena ovplyvnená ponukou a
dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Všeobecná cena veci má zodpovedať trhovému
princípu ocenenia, na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu jedného spoluvlastníka na
úkor druhého. Nie je ničím podložené, že navrhovaná výška náhrady zodpovedá trhovej hodnote
dotknutej parcely, preto s výškou žalobcom navrhovanej náhrady žalovaný nesúhlasil. Na základe

zistení žalovaného podľa cenovej mapy nehnuteľnosti zistenej na internetovej aplikácii, ktorej základom
je pravidelná databáza ponukových a realizovaných cien predaja nehnuteľností, garantom ktorej je
Národná asociácia realitných kancelárií na Slovensku, priemerná štatistická cena za 1 m2 nehnuteľností
a to porovnateľných poľnohospodárskych nehnuteľností v okrese Detva nachádzajúcich sa v extraviláne
predstavuje sumu 10,-- € za m2, pričom jednotlivé inzeráty uvádzajú cenu od 5,-- do 30,-- € za m2.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16. 04.
2018 spolu s uznesením súdu zo dňa 10. 04. 2018, v ktorom bol vyzvaný, aby sa k uvedenému
vyjadreniu vyjadril. Písomným podaním doručené súdu 26. 04. 2018 žalobca uviedol, že v danom
prípademuniejezrejmáexistenciaprípaduhodnéhoosobitnéhozreteľavdanejveci,regulácianastrane

žalovaného je jeho vnútornou vecou. Poukázal na možnosť postupu podľa § 3 ods.1 písm. c/ Nariadenia
vlády. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku prenajal tretej spoločnosti,
jedná sa o právny nezmysel, pretože spoluvlastnícky podiel prenajať nemožno, v takom prípade by
nájomná zmluva bola neplatná. Ak sa aj na navrhovanom pozemku nachádza miestna komunikácia,
navrhované usporiadanie vlastníckeho práva sa tohto nedotkne, pretože mesto Detva ako vlastník

komunikácie disponuje zákonným vecným bremenom k tejto časti pozemku. Pokiaľ žalovaný namietol
výšku primeranej náhrady, je na mieste otázka, akú sumu žalovaný považuje za primeranú. K námietkam
využitia predmetného pozemku žalobca dal do pozornosti územno-plánovaciu dokumentáciu týkajúcu
sa predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou predloženého znaleckého posudku. Žalobca potvrdil, žejehozámeromjesceleniepozemkov,pretožemázáujemnatýchtopozemkochriadnehospodáriť,pričom
túto činnosť realizuje na vedľajšom pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve. Z uvedeného je nesporné, že
žalovaný sám o hospodárenie na predmetnom pozemku záujem nemá.

4. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému do vlastných rúk dňa 31. 07. 2018 spolu s uznesením
súdu z 25. 07. 2018, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k stanovisku žalobcu. Žalovaný
písomným podaním doručené súdu 09. 08. 2018 uviedol, že žalovaný namietol predloženú územno-
plánovaciu informáciu od obce Detva ako informáciu neúplnú a neaktuálnu, žiadal, aby v konaní

bola zabezpečená aktuálna územno-plánovacia informácia obce Detva o prípustnom využití plochy,
regulatívoch a podmienkach vyplývajúcich z územno-plánovacej dokumentácie obce, prípadne aj o
uvažovaných zmenách územno-plánovacej dokumentácie v budúcnosti a to k parcele č. XXXXX/XX, k
parcele EKN č. XXXXX. Zároveň žiadal zistiť stanovisko obce k stavbe na CKN č. XXXXX/XX, či k nej
bolo vydané stavebné povolenie a či stavba je v súlade s územným plánom. Čo sa týka samotného
užívania pozemku žalovaným, žalovaný poukázal na ustanovenie § 18 zákona č. 180/1995 Z. z., v

zmysle ktorého SPF nie je oprávnený pozemky nezistených vlastníkov sám užívať, ale môže ich za
podmienok ustanovených zákonmi a osobitnými predpismi prenajímať. Podľa názoru žalovaného nie je
vylúčené prenajať spoluvlastnícky podiel, preto žalovaný zotrval na svojom doterajšom stanovisku.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov a zistil

nasledujúci stav veci.

6. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že od detstva býva v danej lokalite S. P., kde sa nachádza aj
sporný pozemok. Tu má evidovaný trvalý pobyt, v blízosti predmetného pozemku má stavbu rodinného
domu. Tento sporný pozemok jeho rodina dlhodobo užíva. Na pozemku sa nachádzala lúka, ktorú

vždy kosili, pamätal si to už od detstva, pretože sa jeho rodičia na tom dohodli s predchádzajúcimi
vlastníkmi. Tí dlhodobo nebývali v okolí Detvy a neskôr sa s nimi dohodli na odkúpení ich podielu
vo výške 1/3 a to na základe kúpnej zmluvy. Tento pozemok nevyužíval nikto iný. Pokiaľ žalovaný
tvrdil, že svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku prenajal, reálne predmetný pozemok
neobhospodarovalo žiadne družstvo. Poukázal na to, že aj vedľajší pozemok parc. číslo XXXXX/XX,

ktorý je v jeho spoluvlastníctve, je poľnohospodárskou pôdou, tiež je na ňom lúka, ktorú kosia. Jeho otec
je drobný hospodár, takže uvedené využívajú na poľnohospodárske účely. Pri kúpe spoluvlastníckeho
podielu mu ani bývalí vlastníci nehovorili nič o nájomnej zmluve s Agrodružstvom. Tento pozemok toho
času naďalej užíva jeho rodina, kosia lúku a otec seno využíva pre vlastné účely. Je pravdou, že na
susediacej parcele XXXXX/XX bol odčlenený pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom, avšak

zvyšok predmetnej parcely zostal ornou pôdou. Sporný pozemok mieni aj naďalej využívať tak ako
doposiaľ, t. j. na poľnohospodársky účel. Žalobca ďalej uviedol, že uvedená lokalita S. P. je označovaná
v územnom plánovaní ako tzv. laznícke osídlenie, to znamená, že individuálna výstavba je tam možná
len v súlade s územným plánom, ktorý sa tvorí raz za 8 až 10 rokov. Naposledy to bolo v roku 2013.
Individuálnu výstavbu v takom prípade musí schváliť architekt mesta Detva, mestské zastupiteľstvo a

nadriadené územné inštitúcie VÚC. Keďže sa jedná o tzv. laznícke osídlenie, nie je tam možná napr.
tzv. radová výstavba. V danej lokalite boli podľa územných plánov povolené výlučne dva rodinné domy.

7. Žalovaný k výpovedi žalobcu poukázal na to, že podľa vyjadrenia Mestského úradu Detva je v
predmetnej oblasti povolené zastavanie 1 až 3 rodinných domov. Uviedol, že sám sa dostavil na miesto

samé, vyhotovil si fotodokumentáciu a zistil, že pokračujú stavebné práce na rodinnom dome, pričom k
stavebným prácam sa využíva aj tento sporný pozemok, cez ktorý chodia pracovné stroje. To znamená,
žet.časuuvedenýpozemokniejeužívanýnapoľnohospodárskeúčely.Okremtohotentopozemoktreba
považovať za pozemok priľahlý k stavbe rodinného domu vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný poukázal na
to, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, ktorá mu umožňuje predaj spoluvlastníckeho

podielu aj v prípade, že žalobca ako žiadateľ je menšinový spoluvlastník. Žalovaný však zotrval na
tom, že uvedený pozemok sa nevyužíva na poľnohospodárske účely, ale na stavebné účely, prípadne
je priľahlým pozemkom k stavbe rodinného domu a preto nesúhlasil s navrhovanou cenou žalobcom.
Poukázal na to, že ceny za stavebné alebo priľahlé pozemky k stavbe sa pohybujú v rozpätí 17,-- až
22,47 € za m2. Z vlastnej činnosti žalovaný vie, že takýto pozemok v roku 2018 v lokalite Detva ako

priľahlý pozemok k rodinnému domu sa predával za sumu 19,17 € za m2.

8. Žalobca poprel, že by sa v danom prípade jednalo o stavebný pozemok, prípadne pozemok
určený na zastavanie, rovnako poprel, že sa jedná o priľahlý pozemok, keďže medzi pozemkom, naktorom je stavba a sporným pozemkom je ešte ďalší pozemok v jeho vlastníctve. Nesúhlasil s cenou
navrhovanou žalovaným v rozpätí od 17,-- do 22,47 € za m2. Žalobca daný pozemok nemieni využívať
na stavebné účely, pretože stavia na inom svojom pozemku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že tento

pozemok neužíva ani nájomca, s ktorým žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu, pričom žalobca uvedený
pozemok užíval, aj chce užívať na poľnohospodárske účely. Má záujem o to, aby pozemok vyzeral ako
užívaný, keďže je to pozemok v blízkosti jeho rodinného domu. Žalovaný, ani ním uvádzaný nájomca
sa o pozemok nestarajú, ani ho nevyužívajú. Čo sa týka ceny na vyporiadanie majetkovej hodnoty
spoluvlastníckeho podielu, žalobca navrhol, že je ochotný uhradiť cenu akú sám uhrádzal v zmysle

kúpnej zmluvy, t. j. za 2/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaného, pre prípad dohody je ochotný uhradiť
čiastku 500,-- €. Žalovaný však uviedol, že prípadná dohoda o odkúpení spoluvlastníckeho podielu
podlieha schvaľovaciemu procesu, ktorý môže trvať aj 1 rok. Z uvedených dôvodov strany žiadali, aby
vo veci rozhodol súd.

9. Podľa výpisu z LV č. XXXXX pre k. ú. M. je evidovaná parcela registra E - p. č. XXXXX o výmere 1702

m2 - orná pôda, pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce. Ako vlastníci sú vedení 1/ SR
- Slovenský pozemkový fond v podiele 2/3 a žalobca v podiele 1/3.

10. Podľa LV č. XXXXX pre k. ú. Detva je evidovaná parcela registra C - p. č. XXXXX/XX o výmere 4330
m2 - orná pôda, umiestnená mimo zastavané územie obce, ktorej vlastníkom je žalobca v podiele 1/1.

Podľa priloženej kópie katastrálnej mapy získanej cez katastrálny portál je zrejmé, že parcely č. XXXXX/
XX a č. XXXXX sú bezprostredne susediace parcely.

11. Podľa znaleckého posudku č. 1/2018 znalca P.. P. E., S., znalec v odbore poľnohospodárstvo,
odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorý bol podaný na základe žiadosti žalobcu, bola

stanovenávšeobecnáhodnotapozemkunaparceleregistraE,parcelnéčísloXXXXXovýmere1702m2,
zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. M.. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 05. 01. 2018. V zmysle
posudku na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalec využil metódu polohovej diferenciácie,
na základe ktorej určil všeobecnú hodnotu celého pozemku vo výške 383,-- €. Prílohou znaleckého
posudku bolo vyjadrenie mesta Detva zo dňa 06. 12. 2017 k možnosti využitia hodnotenej nehnuteľnosti.

Vo vyjadrení mesta Detva bolo uvedené, že predmetný pozemok sa nachádza mimo zastavaného
územia obce, je vedený ako orná pôda. Nachádza sa mimo navrhovaných funkčných plôch v územnom
pláne, ktorý bol schválený uznesením MSZ č. 3/2006 dňa 14. 09. 2006 v znení zmien a doplnkov č. 3,
schválené MSZ dňa 31. 03. 2013 uznesením č. 265/13, záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 2/2013.
Na uvedenom pozemku nie je možné realizovať žiadnu stavbu. Prílohou znaleckého posudku bola aj

fotodokumentácia predmetného pozemku, z ktorej vyplýva, že na uvedenom pozemku je trávnatý porast.
Žalobca dodatočne doložil doložku k znaleckému posudku č. 1/2017 zo dňa 26. 09. 2018 v súlade s §
209 ods.2 C. s. p., preto súd predložený znalecký posudok posudzoval ako súkromný znalecký posudok
v zmysle § 209 C. s. p.

12. Výzvou zo dňa 18. 01. 2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného
na uzavretie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého žalobca
navrhoval, že pozemok po zrušení podielového spoluvlastníctva bude prikázaný do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že vyplatí žalovanému za spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu vo výške 255,33
€, podľa znaleckého posudku č. 1/2018. Listom zo dňa 09. 02. 2018 žalovaný uviedol, že nakladá s

pozemkami v zmysle zákonnej úpravy a Nariadenia vlády SR, v zmysle ktorej podiely štátu možno
vyporiadať iba v prípade, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní
nadpolovičný podiel a nie je možné alebo účelné rozdelenie pozemku. Na základe uvedenej úpravy
žalovaný nemôže vyhovieť návrhu žalobcu.

13. Žalovaný predložil súdu digitálnu ortofotomapu, z ktorej vyplýva, že bezprostredne susediaci k
pozemku p. č. XXXXXX/XX sa nachádza ďalší pozemok p. č. XXXXX/XX, a následne bezprostredne
susediaci sa nachádza pozemok XXXXX/XX, na ktorom je umiestnená stavba na p. č. XXXXX/XX.

14. Podľa vyjadrenia mesta Detva zo dňa 22. 08. 2018 k prejednávanému pozemku bolo uvedené, že

tento sa nachádza mimo zastavaného územia obce, je vedený ako orná pôda. Predmetný pozemok sa
nachádza mimo plôch určených územným plánom na iné funkčné využitie, preto na ňom nie je možné
umiestniť ďalšiu stavbu. Na základe návrhu žalovaného si súd vyžiadal doplňujúce vyjadrenie mesta
Detva, ktoré listom zo dňa 31. 10. 2018 oznámilo k prejednávanému pozemku, že tento sa nachádzamimo zastavaného územia obce. V zmysle zákona o územnom plánovaní sa stavebným pozemkom
rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným
rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V zmysle skôr uvedených uznesení MSZ č.

3/2006 a č. XXX/XXXX pozemky KNC č. XXXXX/XX a XXXXX/XX priliehajú k miestnej komunikácii a sú
navrhnuté ako funkčne zmiešané plochy na bývanie a rekreáciu, na každom z nich je možné umiestniť
stavbu rodinného domu. Pozemok KNE č. XXXXX (pozn. súdu, správne XXXXX) sa nachádza mimo
plôch určených územným plánom pre iné funkčné využitie a preto nie je možné na tomto pozemku
umiestniť žiadnu stavbu. Čo sa týka rozostavanej stavby rodinného domu na parcele KNC č. XXXX/XX,

k tejto stavbe je vydané právoplatné stavebné povolenie a umiestnenie rodinného domu je v súlade s
územným plánom mesta. Predmetná parcela bola geometrickým plánom odčlenená od KNC č. XXXXX/
XX pred vydaním stavebného povolenia pre účely vyňatia poľnohospodárskej pôdy na umiestnenie
rodinného domu.

15. Žalovaný predložil k súčasnému stavu prejednávanej nehnuteľnosti aktuálnu fotodokumentáciu,

na základe ktorej poukazoval, že na prejednávanom pozemku sa vykonávajú stavebné práce, z
tohto dôvodu je potrebné sporný pozemok považovať za stavebný. Poukázal na to, že v predloženej
fotodokumentácii je zrejmý stavebný ruch, pohyb stavebných strojov a rozostavaný rodinný dom. Na
spornej parcele sú zjavné stopy po prechode stavebných strojov. Žalobca potvrdil, že sa jedná o stavbu
rodinného domu, ktorá sa ale nachádza na parcele č. XXXXX/XX, ako aj na parcele XXXXX/XX, ktorý

bol odčlenený od parcely XXXXX/XX. Žalobca poukázal na to, že aj z fotografií sú zrejmé hranice
medzi pozemkami XXXXX/XX a teraz prejednávaným pozemkom, medzi oboma pozemkami je taký
výškový rozdiel, ktorý zabraňuje tomu, aby z pozemku, kde je stavba rodinného domu, pracovné stroje
prechádzali na tu prejednávaný pozemok. Poukázal na to, že tu prejednávaný pozemok susedí aj s
ďalšími pozemkami a nie je vylúčený prejazd inej osoby cez tento pozemok. On sám má prístup k stavbe

rodinného domu cez iný svoj pozemok parc. č. XXXXX/XX. Čo sa týka časti prejednávaného pozemku,
ktorýsanachádzazakomunikáciou,tátoje oranáatovlastníkomsusediacejparcely,ktorájetaktiežcelá
rozoraná. Na vysvetlenie žalobca uviedol, že tieto pozemky hraničia s pozemkami vo vlastníctve jeho
otca, pričom hranica v prírode nebola presne vyčíslená , sused užíva svoju časť a pri užívaní zasiahol
aj do ich časti so súhlasom žalobcu a jeho otca.

16. Žalovaný ďalej predložil územný plán mesta Detva - zmeny a doplnky č. 3, v zmysle ktorého v oblasti
S. P. , označená ako S. X-X je povolená výstavba 3 rodinných domov. Žalobca uviedol, že oblasť určená
na stavanie sa však netýka tohto prejednávaného pozemku, ale pozemkov, ktoré sú v súčasnej dobe
vo vlastníctve žalobcu a jeho brata.

17. Žalobca predložil Notársku zápisnicu N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, spísanú na Notárskom úrade
JUDr. Márie Vavráčovej dňa 22. 02. 2016, ktorá obsahovala kúpnu zmluvu medzi predávajúcimi A. C.
a B. C. a kupujúcimi - žalobcom a K. K.. Predmetnom kúpnej zmluvy okrem iného bola aj nehnuteľnosť
v spoluvlastníckom podiele predávajúceho A. C. v 1/3, ktorá bola prevedená na žalobcu za dojednanú

kúpnu cenu 250,-- €.

18. Žalovaný doložil súdu Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 05. 11. 2014, ktorá bola uzavretá so
spoločnosťou Agrosev, s. r. o., ktorej prílohou bola aj identifikácia parcely XXXXX/X, pričom k identifikácii
parcely registra E č. XXXXX na parcele registra C boli uvedené parcely č. XXXXX/X a XXXXX/XX.

Žalovaný k uvedenému uviedol, že podľa jeho zistení je pravdou, že nájomca tu prejednávaný pozemok
nijako neužíva, nájomné však uhrádza riadne.

19. Žalovaný ďalej doložil inzerciu k stavebným pozemkom na výstavbu rodinného domu v lokalite M.
- S., získanú cez stránku nehnuteľnosti.sk k času 9/2018, kde je uvádzaná cena 22,47 € /m2, 17,-- €/

m2 a 17,57 €/m2.

20. Žalovaný doložil výstup z cenovej mapy nehnuteľnosti (z 26. 03. 2018) z obdobia od 01. 01. 2016
do 26. 03. 2018 k nehnuteľnostiam - poľnohospodárske pozemky typu - orná pôda, iný pozemok,
poľnohospodárske pozemky pre obec Detva. Cena za m2 sa tu pohybuje od 5,-- do 30,-- € m2.

21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednémualebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21.1. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 20/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná
v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady
a trvalé trávne porasty.

21.2. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak. Podľa ods. 2, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej

jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

21.3. Podľa § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon), stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným
plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Podľa ods. 2,
nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho
fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak
sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného

pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

21.4. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zriaďuje
sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond"). Pozemkový fond je právnická osoba a

zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže
zriaďovať územné organizačné útvary a určovať ich sídla. Podľa ods. 3, pozemkový fond spravuje
poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely
spoločnejnehnuteľnostivovlastníctveštátuustanovenéosobitnýmpredpisom.Pozemkovýfondnakladá
s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako

aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie
vlády Slovenskej republiky.

21.5. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych

pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

21.6. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve

vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

21.7. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami, a) vo

vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo
vlastníctve štátu"),

21.8. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16
ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

21.9. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., Fond nemôže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sám
užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s
rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na inýúčel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na podiely na spoločnej
nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva. Podľa ods. 2, ak pozemky uvedené
v § 16 ods. 1 nemožno využívať na účely uvedené v odseku 1, fond ich môže prenajímať aj na iný účel.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov. Podľa ods. 3, Fond môže previesť vlastníctvo k
pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 len v prípadoch ustanovených zákonom.

21.10. Podľa § 3 písm. a/ nariadenia vlády SR 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým

fondom (v znení úč. do 30. 06. 2018), a) vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok
okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní nadpolovičný podiel, a nie je možné alebo pre fond
účelné rozdelenie pozemku,

21.11. Podľa § 3 písm. a/ nariadenia vlády SR 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým

fondom (v znení úč. od 01. 07. 2018), Fond môže pozemok vo vlastníctve štátu predať, ak osobitný
predpis neustanovujeinakaokremdôvodovuvedenýchvosobitnompredpise, zdôvodua)vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní
nadpolovičný podiel, a výmeru najmenej 2 000 m2, alebo ak má pozemok okrem štátu len jedného
spoluvlastníka a výmeru menšiu ako 2 000 m2, a nie je možné alebo pre fond účelné rozdelenie

pozemku.

22. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu
je dôvodné vyhovieť v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tu prejednávaný
pozemok je v spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1/3 a žalovaného 2/3. Pred podaním žaloby nedošlo k

dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto sa žalobca dôvodne
obrátil s takouto žalobou na súd. Žalovaný sa spočiatku domáhal zamietnutia žaloby s poukazom na
právnu úpravu, ktorá mu nedovoľuje v tomto konkrétnom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu
na žalobcu, od 01. 07. 2018 však došlo k zmene právnej úpravy a žalovaný nenamietal zrušenie a
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Súdpretokonštatuje,žemedzistranaminebolsporozrušení

spoluvlastníctva a preto zrušil spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku sporových strán (výrok č. I
rozsudku). Čo sa týka vyporiadania medzi spoluvlastníkmi, keďže reálne rozdelenie pozemku vzhľadom
na zákonnú úpravu proti drobeniu poľnohospodárskej pôdy nedovoľuje v tomto konkrétnom prípade
jeho rozdelenie, súd posudzoval možnosť prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému
zo spoluvlastníkov. Žalovaný uviedol, že sám nemá záujem o prikázaní do výlučného vlastníctva z

dôvodu prípadných finančných nárokov na štátny rozpočet, preto nenamietal prikázanie nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd preto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
(výrok č. II rozsudku), v tomto taktiež nebola spornosť medzi spoluvlastníkmi. Spor medzi stranami
bol o výšku vyplatenia sumy na vyrovnanie majetkovej hodnoty. Žalobca tvrdil, že predmetný pozemok
doposiaľ sám užíval na poľnohospodárske účely - na pozemku rástla lúka, ktorú sám ev. so svojim otcom

kosili, žalovaný túto skutočnosť nepoprel a potvrdil, že hoci ako spoluvlastník predmetnú nehnuteľnosť
dal do nájmu tretej osoby, vlastným šetrením zistil, že nájomca skutočne túto nehnuteľnosť na prenajatý
účel nevyužíva. Žalobca predložil súdu súkromný znalecký posudok o stanovení všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, pričom znalec vychádzal z druhu nehnuteľnosti ako poľnohospodárskeho pozemku - orná
pôda.Žalovanýnamietal,žereálnesapredmetnýpozemokzostranyžalobcuvyužívanastavebnéúčely.

Poukázal na to, že na susediacom pozemku žalobca stavia stavbu - rodinný dom, v predmetnej lokalite
je v zmysle územného plánu povolená výstavba 3 rodinných domov, toho času sa tam nachádzajú 2
rodinné domy. Žalobca potvrdil, že v uvedenej lokalite je výstavba 2 rodinných domov a to vo vlastníctve
žalobcuajehobrata.Poprelvšak,žebynavyporiadavanompozemkuplánovalstavbu.Súdajnažiadosť
žalovaného zistil právny stav na meste Detva, kde bolo potvrdené, že na uvedenom vyporiadavanom

pozemku t. času nie je možné realizovať stavbu, predmetný pozemok nie je určený na zastavanie.
Samotná skutočnosť, že na susediacom pozemku prebieha stavba ešte sama o sebe nesvedčí o tvrdení
žalovaného, že aj vyporiadavaný pozemok žalobca plánuje využívať na stavebné účely. Jedná sa len
o ničím nepreukázanú domnienku žalovaného. Aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého
posudku, vyhotovená v jarných mesiacoch roku 2018 vyplýva, že predmetný pozemok bol využívaný ako

lúka, t. j. na poľnohospodárske účely. V katastri nehnuteľností je vyporiadavaný pozemok evidovaný ako
orná pôda. Žalovaný poukazoval na to, že tento údaj nie je záväzný, súd s poukazom na zákonnú úpravu
uvádza, že hoci uvedený údaj nie je záväzný, považuje sa za hodnoverný, ak sa nepreukáže opak.
Vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že nebol preukázaný opak a preto súd uzatvára, že predmetnýpozemok hodnotil ako poľnohospodársky pozemok využívaný na poľnohospodárske účely. Súd preto
návrhyžalovanéhonadoplneniedokazovaniačiužohliadkounehnuteľnostialeboznaleckédokazovanie
na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako stavebného pozemku považoval za neúčelné a tieto

návrhy zamietol. Súd si vytvoril dostatočný obraz o súčasnom skutočnom stave nehnuteľnosti, či už
aj z fotodokumentácie zabezpečenej žalovaným, z vyjadrení žalobcu a písomného stanoviska mesta
Detva. Súd preto v ďalšom pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti vychádzal zo znaleckého posudku
predloženého žalobcom, žalovaný po odbornej stránke predmetný znalecký posudok nespochybnil.
Znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti na 383,-- €, z čoho 2/3 činia

255,33 €. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalobcu v súlade s jeho návrhom, aby vyplatil žalovanému na
majetkové vyrovnanie čiastku 255,33 €. Uvedenú sumu bude žalovaný povinný uhradiť v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).

23. Záverom ešte súd dodáva, že pokiaľ aj žalovaný na ocenenie predložil súdu cenovú mapu
nehnuteľností na ornú pôdu v oblasti Detva, nie je zrejmé, ktorej konkrétnej oblasti na území Detvy sa

má týkať, cenové rozpätie v predloženej mape je od 5,-- do 30,-- €, sledované obdobie je od roku 2016
do roku 2018, z čoho nie je možné ustáliť, o akú primeranú cenu obdobného pozemku v danom mieste
a čase by sa malo podľa názoru žalovaného jednať. Túto obranu žalovaného súd hodnotí ako neurčitú.

24. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa hľadiska úspechu.

Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania. Žalovaný sa domáhal,
aby súd ho nezaviazal na náhradu trov konania s poukazom na pôvodnú zákonnú úpravu, ktorá
žalovanému neumožňovala odpredávať menšinovému spoluvlastníkovi pozemok vo vlastníctve štátu.
V priebehu konania však došlo k zmene právneho predpisu, žalovaný napokon súhlasil so zrušením
spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti, ako aj jeho vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva

žalobcu, nesúhlas žalovaného a jeho námietky smerovali k cene za vyporiadanie spoluvlastníckeho
podielu, kedy žiadal ohodnotiť nehnuteľnosť ako stavebný pozemok. Námietky žalovaného však súd
zhodnotil ako nedôvodné a preto súd pristúpil k rozhodovaniu o trovách konania na zásade úspechu a
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník

(§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.