Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 29, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Csp/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203100
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618203100.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu Slovenská

kancelária poisťovateľov so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36062235,
zastúpenom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným: 1/ X. N. R.. XX. XX. XXXX, T. D. S. XX/XX, XXX XX K., 2/ Q. N. R.. XX. XX. XXXX, T. D.
C. I. XXX, XXX XX C. I., 3/ C. N. R.. XX. XX. XXXX, T. D. C. I. XXX, XXX XX C. I., o zaplatenie 451,06
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

II. Žalovaní v 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 451,06 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,06 eur od 18. 11. 2018 do zaplatenia, v
pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc
nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 451,06 eur od 13. 11. 2018 do 17. 11. 2018, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.

V. Súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručenom súdu dňa 22. 05. 2018, domáhal sa
pôvodne od žalovaného v 1. rade zaplatenia 451,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročnezosumy451,06eurod05.08.2016dozaplatenia, náhradynákladovspojenýchsozabezpečením
úradného prekladu listinných dôkazov 390,14 eur a plnej náhrady trov konania.

2. V priebehu konania na základe ustanovenia § 79 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP"), navrhol vstup ďalších subjektov do konania na strane žalovaného, a to žalovaných
v 2. a v 3. rade, o čom bolo rozhodnuté uznesením č. k. 2Csp/76/2018-96 z 29. 11. 2018. Návrh bol
podaný na základe tvrdení žalovaného v 1. rade, ktoré uviedol na pojednávaní 27. 09. 2018. Žaloba
smeruje proti žalovanej v 2. rade z dôvodu, že z dokumentácie, ktorú žalobcovi predložil žalovaný v
1. rade vyplýva, že žalovaná v 2. rade bola v čase spôsobenej škody držiteľkou predmetného vozidla

a žalovaný v 3. rade vodičom. Podľa predložených listinných dokumentov bolo vozidlo, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda, prepísané na Q. N. a vodičom v čase dopravnej nehody bol C. N..3. Žalobca vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré boli uvedené na pojednávaní 27. 05. 2019 žalovanými v 2.
a v 3. rade, v zmysle ustanovenia § 144 CSP vzal žalobu, podanú 22. 05. 2018 proti žalovanému v 1.
rade späť a navrhol voči tejto osobe konanie zastaviť. Vozidlo žalovaného v 1. rade podliehalo exekúcii,

žalovaný v 1. rade ho nemal predať a nemal s ním ďalej nakladať, nemá to však vplyv na platnosť
právneho úkonu pri prevode vlastníckeho práva, a teda predaj motorového vozidla zn. Š. E.: I.-XXX-D.
na žalovanú v 2. rade, je v zmysle platného práva úkonom platným. Žalobca navrhol, aby žalovanému v
1. rade neboli priznané trovy konania, lebo procesne zavinil zastavenie konania voči nemu. Žalobca totiž
pri koncipovaní žaloby vychádzal z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel, z ktorého vyplýva,

že držiteľom - poistníkom mal byť práve žalovaný v 1. rade. V tom čase ešte žalobcovi nebolo známe,
že v predmetnej veci došlo k predaju motorového vozidla zn. Š. E.Č.: I.-XXX-D. na žalovanú v 2. rade.

4. V nadväznosti na uvedené žalobca upravil petit žaloby v znení: „ I. Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 451,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 451,06 eur od 18. 11. 2018 do zaplatenia. II. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 451,06 eur od 13. 11. 2018 do 17. 11.
2018, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %“.

5.Žalobuodôvodnilnasledovne.Jeprávnickouosobouzriadenouzákonomč.381/2001Z.z.opovinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o PZP“), ktorý definuje jej
pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, odd. Po, vložka č. 983/B.

6. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou
kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných
nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel.

7. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným,

ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty.
Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou
dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa
31. 07. 2003.

8. V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo
(prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú
Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou.

9. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES

zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom -
Poistný garančný fond (§ 24 ods. 2 zákona o PZP).

10. Žalovaná v 2. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. Š. E.: I.-XXX-D., ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda.

Žalovaný v 3. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. Š. E.: I.-XXX, ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda. Dňa 18. 03. 2015 zavinil žalovaný v 3. rade, na mieste Uherské Hradište, Česká
republika, predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody, materiálnu škodu na vozidle zn. H. I. E.:
V., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Z. P. N. I..O.., I. XX, J. -J., N..

11. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym
poriadkom krajiny miesta nehody, bola Regionalne centrum likwidacji szkod grupa PZU w Katowiciac,
02-676 Waeszawa, ul. Postepu 18a (Regionálne centrum likvidačných škodových udalostí skupina PZU
v Katoviciach). Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations.

12. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z
ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b)zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie 29. 12. 2015 vo výške

451 eur, z ktorého 35,53 eur predstavuje poplatok Systému zelenej karty, ktorý si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje.

13. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom z 04. 07. 2016 uplatnil právo na náhradu
poistného plnenia voči žalovanému v 1. rade vo výške 451,06 eur. Žalobca vyzval v predmetnom liste

žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 04. 08. 2016. Následne vyzval žalovaných v 2. a v 3.
rade na plnenie listami z 12. 10. 2018 a 17. 10. 2018. Žalovaní svoj dlh doposiaľ neuhradili ani čiastočne.

14. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu.
Žalovaná v 2. rade nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP,
preto vznikol žalobcovi voči žalovanej v 2. rade oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7

zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP na
náhradu toho, čo za neho plnil.
Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaná v 2. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla.

V súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v
Zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb., rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú
zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode
(čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce
zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa

má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby,
ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za
jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku,
prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8). Žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa písomných výziev na náhradu poistného plnenia.

15. Nárok žalobcu voči žalovaným je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil
poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24
ods. 2 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu

podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona o PZP).

15. Zákon o PZP dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn.
že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak
poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného), sa

poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za
škodu, t.j. za vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný
fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na
plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona o PZP proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za
rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni ( § 24 ods.

3 zákona o PZP). Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým
bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii
poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu je mu poskytnuté
plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného
fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil Slovenskú

kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v
súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči
nepoisteným osobám zodpovedným za škodu.

16. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle

ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t. j. náhradu toho, čo za neho
žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v
zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods.
2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho právažalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP titulom regresu má žalobca voči žalovaným právo

na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému.

17. Žalovaný v 3. rade, C. N., zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s
uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola

uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu
prislúchalapovinnosťuzavrieťpoistnúzmluvu.Izanehožalobcaplnilpoškodenémuzgarančnéhofondu
a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, tzv. postih. Žalobca
má teda právo postihu aj proti vodičovi - osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá na základe zavinenia.

18. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to Internými pravidlami
(Internal regulation), výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel, interným dokladom zo systému
žalobcu o poskytnutom plnení, likvidačnou správou, debetným avízom, dokladmi preukazujúcimi vznik,
výšku a náhradu škody s prekladom, fotodokumentáciou, výstupom zo systému žalobcu ohľadom
poistenia motorového vozidla, výpismi z účtu žalobcu preukazujúcimi úhradu poistného, celkovým

ocenením vozidla, fotodokumentáciou, výstupom zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového
vozidla, výzvou na úhradu poistného plnenia z 04. 04. 2016, 17. 10. 2018, 12. 10. 2018 a zistil
skutkovýstavdeklarovanývnávrhunavydanieplatobnéhorozkazu,ktoréhosaprávnyzástupcažalobcu
pridržiaval v celom rozsahu.
Žalobca preukázal výšku vzniknutej škody 451,06 eur. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie,

zodpovednosť žalovanej v 2. rade je objektívnou zodpovednosťou v zmysle Občianskeho zákonníka v
spojení s kapitáciou zákona o povinnou zmluvnom poistení ako lex specialis. Čo sa týka zodpovednosti
žalovaného v 3. rade, táto zodpovednosť je subjektívna ako vodiča motorového vozidla, ktorý zavinil
túto škodu.

19. Žalovaná v 2. rade v účastníckej výpovedi k prejednávanej veci uviedla, že s manželom, žalovaným
v 3. rade kúpili auto Š. F. E.: I.-XXX-D. asi pref 6 -7 rokmi od X. N., pôvodne žalovaného v 1. rade. Bola
spísaná kúpna zmluva, ktorú však už nemá k dispozícii. Za účelom prepisu auta bol žalovaný v 3. rade
na dopravnom inšpektoráte, k prepisu auta nedošlo. Auto bolo zaťažené exekúciou, i tak si vybavili jeho
poistenie, ktoré pri dopravnej nehode neuznali. Doznal, že zavinil nehodu v Uherskom Hradišti, narazil

do nového auta zn. H. a poškodeným bol občan Poľskej republiky. Vyjadril sa, že i X. N. má svoj podiel
viny, nemal auto poistené. Keď zistil, že auto je predmetom výkonu exekúcie, oslovil X. N., aby si auto
zobral a vrátil mu peniaze. Predávajúci sa vyjadril, že peniaze už nemá, tak nechal auto v takom stave
ako bolo a dal ho odhlásiť z evidencie po dátume nehody. Nemá auto, ani peniaze a ešte má uhrádzať
aj škodu. Toho času je nezamestnaný, stará sa o tri maloleté deti, poberá podporu v nezamestnanosti

270 eur a žiadal túto situácii zvážiť pri rozhodovaní.

20.Podľaustanovenia§3ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj „zákon o PZP“): „Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto

je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto
je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.“

21. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

22. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o PZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody

podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu
škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.23. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná

požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

24. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorý spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

27. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný čo do
základu a výšky. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o PZP tým, že uhradil

poškodenémuškodu.Pretožežalovanáv2.radenesplnilasvojuzákonomstanovenúpovinnosťvsúlade
s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia
§ 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona
o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.

29. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu, v zmysle
ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t. j. náhradu toho, čo za neho
žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v
zákone. Právo žalobcu je dané v predmetnej veci aplikáciou ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm.
b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu.

Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24
ods. 2 písm. b) zákona o PZP.
Žalovaná v 2. rade zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a
žalovaný v 3. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia §

420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP má žalobca titulom regresu voči
žalovaným právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému.

30. Uplatnený nárok žalobcu má oporu i v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4

Cdo 134/2009: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001
Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a
za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi....“
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 284/2010: „Podmienky

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za
ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu
zákonného poistenia, je treba rozlišovať.

31. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu

spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440
Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárok na náhradu škody, a nie je ani
nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákonapovinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť,
že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje.
Žalobca v celom rozsahu uplatnený nárok riadne preukázal, preto súd žalovaných spoločne a

nerozdielne zaviazal k úhrade istiny podľa upraveného petitu návrhu vo výške 451,06 eur.

32. V danom prípade s poukazom na Čl. 6 ods. 2 Základných princípov CSP súd zohľadnil špecifickú
potrebu na strane žalovaných vyplývajúcu z ich sociálneho postavenia, vyživovacej povinnosti k trom
maloletým deťom a jediného zdroja príjmu vo výške 270 eur, preto súd umožnil žalovaným priznanú

sumu žalobcovi vo výške 451,06 eur zaplatiť formou mesačných splátok po 30 eur.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi
aj úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonom stanovenej výške v súlade s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Žalovaná v 2. rade bola vyzvaná na plnenie listom zo dňa 17. 10. 2018 - lehota na
plnenie do 17. 11. 2018. Žalobca listom z 12. 10. 2018 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči
žalovanému v 3. rade do 12. 11. 2018. Nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na plnenie sa žalovaní
dostali do omeškania.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaní boli zaviazaní nahradiť trovy konania vo
výške 100 %, čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

36. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37.Vovzťahukžalovanémuv1.radesúdkonaniezastavil,akeďžeprocesnezavinilzastaveniekonania,

súd náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.