Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707200275
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6707200275.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 764,79,- Eur s prísl., pôvodne vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821

08 Bratislava, pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad Krné
84, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 30/2007, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 11Er/47/2007-57 zo dňa 20. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/47/2007-57 zo dňa 20. augusta 2018 vo výroku, ktorým
exekúciu zastavil p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č. k. 11Er/47/2007-57 zo dňa 20. augusta 2018 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol,
že oprávnené je povinný nahradiť pôvodnému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 120,36
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým,
že exekučný súd poveril dňa 15. januára 2007 súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára vykonaním
exekúcieprotipovinnémuvymoženímpohľadávkyoprávnenéhovovýške23.040,-Sk(764,79Eur)spolu

s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. vydaného dňa 19. septembra 2006 pod sp. zn. SR
4085/06. Uznesením č. k. 11Er/47/2007-18 zo dňa 31. októbra 2012 exekučný súd exekúciu v časti
úrokov z omeškania presahujúcich výšku 8% ročne zo sumy 756,82 Eur od 14. júna 2006 zastavil
a pripustil zmenu súdneho exekútora. Do prvého výroku uznesenia sa oprávnený v zákonnej lehote
odvolal.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacísúd,uznesenievprvomvýrokuzrušilavecvrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd mal posúdiť podmienky materiálnej
a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd preto opätovne posudzoval vykonateľnosť
exekučného titulu. Exekučný súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy, ktorá založila právny
vzťah medzi oprávneným a povinným na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. vec rozhodnúť. Uviedol, že
z predložených listín vyplýva, že medzi oprávneným a povinným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva

vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných podmienok oprávneného,
na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 12. mája 2006.
Exekučný súd ďalej uviedol, že zmluva uzavretá oprávneným a povinným dňa 12. mája 2006 je
zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá ako tzv.
zmluva formulárová, ktorú uzatvára oprávnený ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred
neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú ju

spolu s tzv. Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávateľa ako celok. Povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu, vrátane Všeobecnýchobchodných podmienok, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka
tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ nemá možnosť od takto dojednanej
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a nemá možnosť ju zo zmluvy vylúčiť. Exekučný súd vyhodnotil
takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Exekučný súd na základe vyššie uvedeného
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vec

rozhodnúť, nebola platne dojednaná. Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 19. septembra 2006 pod sp. zn. SR 4085/06 preto
nikdy nenadobudol formálnu vykonateľnosť, a nie je preto spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd
na základe uvedeného exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v rozsahu prvej výrokovej

vety odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že Oprávnený má za to, že v exekučnom konaní
došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP „súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces“ ďalej v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP „konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“, k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“,
a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP „rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Namietal, že oprávnený v postavení veriteľa
uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 12. mája 2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe

ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 663,88 Eur a povinný sa zaviazal
vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 92,94 Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku vo
výške 756,82 Eur (ďalej len „Zmluva“). Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Povinný sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť v 2. mesačných splátkach po 378,41 Eur počnúc dňom 26.

mája 2006. Povinný nehradil splátky riadne a včas, následne na výzvy a upomienky oprávneného
nereagoval, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Ďalej namietal, že podľa § 262 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)
„Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261,
sa spravuje týmto zákonom.“ Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka „Dohoda podľa odseku 1

vyžadujepísomnúformu.“ObligatórnapôsobnosťObchodnéhozákonníkapritzv.relatívnychobchodoch
a tzv. absolútnych obchodoch dohodou zmluvných strán je rozšírená. Predpokladom platnej dohody
o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je písomná forma prejavu vôle zmluvných strán,
ktorá bola v danom prípade dodržaná. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka môže byť súčasťou
zmluvných ustanovení vo forme odkazu na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka, môže byť

formulovaná ako osobitné ustanovenie zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej
dohode. Spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného
princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Žalovaný bol oboznámený z predmetnými
ustanoveniami a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol
na základe Zmluvy, na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné

na Zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Ďalej namietal, že pri uzatváraní
Zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo Zmluvy,
uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle

ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený mal za to, že
povinný v čase uzavretia Zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa
riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným
podpisom. Povinný zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím Zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy

v zmluve t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej
doložky.
3. Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku, ktorým exekúciu zastavil potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
7. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere, závisí

predovšetkýmodpredmetuzmluvnéhovzťahuaodpostaveniaúčastníkovtohtovzťahu.Jenepochybné,
že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania,
a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá
nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane
vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a na strane druhej vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle § 2 písm. a) a § 3
ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm.
a) cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme. Odvolateľ nespochybňuje, že by predmetom zmluvy nebolo dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Takisto boli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver, teda peňažné
prostriedky na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zákon o spotrebiteľských
úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To

znamená, že vyníma zo svojej pôsobnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2
a 3. Úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených
v § 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že je úverovou zmluvou, na ktorú sa
cit. Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka riadia Obchodným zákonníkom, avšak Obchodný zákonník neobsahuje

žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, tak Zákon o spotrebiteľských úveroch,
ako aj Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným
ako vzťah spotrebiteľský.
8. V predmetnej veci oprávnený v exekučnom konaní predložil ako exekučný titul rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava pod
sp. zn. SR 4085/06 zo dňa 19. septembra 2006 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom na
základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 12. mája 2006 uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným, ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 17.
týchto Všeobecných podmienok bola rozhodcovská doložka uzatvorená v nasledovnom znení: „Všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto Zmluvy, ručiteľského vyhlásenia,
vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení

zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorejje touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.“
9. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri

výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento

účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
10. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému

zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený

týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.
rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež
nenamieta, že by v prejednávanom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.
11. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa

ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej

či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva
z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy

o úvere, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v
spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na
všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše

zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým
ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným písmom - už sama o sebe podstatne
sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.
Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe

ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda
za absolútne neplatný právny úkon Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by
malo charakter individuálnej dohodnutej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd k
tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená

tak, že bola ako doložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane
formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu
uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského
súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo vzťahumedzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je
založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých
objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne

určeným Rozhodcovským súdom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy
svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a
konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako
aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby
mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo

týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53
ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v
ktorom Ústavný súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc
preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu):

„Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy
(§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods.
1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života
bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh
na vydanie poverenia zamietne“.
12. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým exekúciu
zastavil ako vecne správne potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).