Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010695
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010695.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana

Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému U.. U. D., nar. XX.XX.XXXX v V.,
trvale bytom O., E. XXX/XX, prechodne bytom O., Y. XXX/XX, okres P., t. č. na slobode, pre trestný čin
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v
Trenčíne dňa 16. júla 2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
11. marca 2019 pod sp. zn. 2T/137/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok s a z r u š u
j e vo výroku o treste.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku sa

obžalovaný U.. U. D., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom O.,
E. XXX/XX, prechodne bytom O.,
Y. XXX/XX, okres P., t. č. na slobode

o d s u d z u j e

podľa 364 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. k), písm. l), písm. n), § 37 písm.
h) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, § 41 odsek 1 Tr. zákona a §
56 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na úhrnný peňažný trest 1.000 (tisíc) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd u s t a n o v u j e obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2019 pod sp. zn. 2T/137/2018 bol obžalovaný
U.. U. D. uznaný za vinného, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza
zo dňa 05. novembra 2018 pod č. k. 1Pv 703/17/3307-62 zo spáchania trestného činu
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 15. 08. 2017 v čase okolo 09. 00 h v P. na Ulici T. U. pred rodinným domom č. XXX/XX potom, ako

si prišiel k svojej bývalej manželke po deti, ktoré mali v striedavej starostlivosti, fyzicky napadol priateľa
svojej bývalej manželky - poškodeného E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., H. T. U. č. XXX/XX
tak, že ho po slovnej hádke päsťou pravej ruky minimálne 2 - krát udrel do ľavej strany sánky, na čo sa
tento zapotácal a následne spadol na zem, kde ho ešte minimálne 1 - krát päsťou pravej ruky udrel dozátylku hlavy, čím mu svojím konaním spôsobil zlomeninu uhla sánky vľavo so zlomeninou koreňa zuba
č. 36, tržnozmliaždenú ranu v ľavej jarmovej oblasti, pomliaždenie hlavy s krvným výronom v oblasti
záhlavia vľavo, pomliaždenie a oderok ľavého kolena a pomliaždenie a plošný oderok ľavého lakťa,

ktoré zranenia si v dôsledku výberu konzervatívnej metódy ošetrenia zlomeniny sánky (tzv. zdrôtovanie)
vyžiadali u poškodeného sťaženie obvyklého spôsobu života v trvaní 57 dní, avšak
v prípade výberu ošetrenia operačným zákrokom s použitím osteosyntézy (aplikácia kovovej dlahy) by
doba sťaženia obvyklého spôsobu života bola v trvaní 28 dní, pričom oba spôsoby ošetrenia boli lege
artis a voľba spôsobu šetrenia len na výbere poškodeného.

Za tieto trestného činy bol obžalovaný U.. U. D. odsúdený podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona, §
41 odsek 1, § 38 odsek 3, § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm. h) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50
odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov. V adhéznom
konaní, t. j. v konaní o náhrade škody, bola obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku uložená

povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, Matice Slovenskej 10, škoda v
sume 797,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podal odvolanie obžalovaný proti výroku
o treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu podrobne poukázal na

neodôvodnené a neprimerané uloženie trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti poukázal na všetky
okolnosti celého prípadu (svoje okamžité skratové konanie, obava z útoku poškodeného a svoj stres z
napätej situácie), svoj postoj k celej veci, keď sa v celom rozsahu doznal k spáchaniu žalovaného skutku
a urobil vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, svoju osobu, keď doposiaľ
nebol vôbec súdne trestaný a postihovaný bol za priestupok iba v troch prípadoch, a to iba v súvislosti s

vedením motorového vozidla. Tiež poukázal na to, že poškodený neuplatnil ani nárok na náhradu škody,
čím podľa jeho názoru zrejme poškodený uznal, že svojim správaním sa v inkriminovanom čase mohol
vyvolať také reakcie, ktoré ho viedli ku konaniu popísanému v žalovanom skutku. Ďalej poukázal tiež
na skutočnosť, že je otcom dvoch maloletých detí, o ktoré sa po rozvode v rámci upraveného výkonu
rodičovských práv a povinností riadne stará a zabezpečuje osobne ich výchovu a výživu. Ďalej uviedol,

že nesúhlasí s dôvodmi, na ktoré okresný súd poukázal v napadnutom rozsudku v súvislosti s ukladaním
trestu a ktoré majú spočívať v tom, že je verejným činiteľom - funkcionárom miestnej štátnej správy,
ktorý má byť vzorom pre svoje okolie a nedopúšťať sa úmyselnej trestnej činnosti. V súčasnej dobe už
svoju funkciu verejného činiteľa ani nezastáva. Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil vo výroku o uloženom treste

a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku mu uložil primeraný úhrnný peňažný trest, za súčasného
uloženia obligatórneho primeraného náhradného trestu odňatia slobody. Takto uložený trest považuje v
jeho prípade za celkom dostatočný z hľadiska naplnenia účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu

poukázala na vecne správny a zákonný rozsudok súdu prvého stupňa a navrhla, aby odvolací krajský
súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu zotrval
na dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení odvolania a navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom

uvedenom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho
obhajca právom konečného návrhu. Dodal, že jeho majetkové pomery mu umožňujú peňažný trest
uložený v primeranej sume aj zaplatiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 16. júla 2019, na podklade podaného odvolania, ktoré
mu spolu so spisom bolo predložené 15. mája 2019, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktorým napadol iba výrok o uloženom
treste v napadnutom rozsudku prvostupňového okresného súdu, krajský súd neopomenutím svojej
zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 posledná veta Tr. poriadku síce nezistil dôvody na prípadnepodanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku, avšak na druhej strane dospel k záveru, že podané
odvolanie obžalovaného (oprávnenou osobou a včas) je dôvodné, pretože prvostupňový súd pochybil
pri ukladaní trestu obžalovanému.

Krajský súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide zistenie skutkového stavu veci žalovaného skutku,
právoplatným uznesením na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o
uznaní ich viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktorý bol právne posúdený ako jednočinný
súbeh trestných činov, a to prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona a odvolací súd v dôsledku takéhoto procesného
stavu preto ani nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu, ako i právne posúdenie žalovaného skutku.

Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnompresvojerozhodnutie.Srovnakoustarostlivosťoujepovinnýobjasňovaťskutočnosti,ktoré

svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr.
poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Prvostupňový okresný súd sa týmito ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú aj na rozhodovanie o súvisiacich
výrokoch s vinou (výrok o trestnoprávnych sankciách), aj so zreteľom na zachovanie kontradiktórneho
spôsobu vykonania dokazovania v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní pri ukladaní trestu
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu dôsledne neriadil, keď obžalovanému vymeral úhrnný trest
odňatia slobody. Jednak pochybil, keď u obžalovaného opomenul priznať v súlade s judikatúrou a

už ustálenou súdnou praxou aj štvrtú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, keďže
obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny a pritom táto okolnosť nebola použitá ako dôvod pre
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zákona a jednak pochybil, keď obžalovanému ukladal trest
odňatia slobody podľa miernejšieho zákonného ustanovenia podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, u ktorého
je zákonná sadzba odňatia slobody síce s dolnou hranicou od 6 mesiacov do 2 rokov, pritom

ale mal obžalovanému okresný súd správne ukladať trest podľa zákonnej sadzby prečinu výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona, u ktorého je horná hranica až 3 roky odňatia slobody. Odvolací
súd na podklade podaného odvolania obžalovaným a ním uvádzaných relevantných argumentov v
písomnom vyhotovení dospel k záveru, že prvostupňový súd dostatočne nevyhodnotil všetky okolnosti
rozhodnépriukladanítrestnoprávnychsankciíobžalovanémuzhľadiskadosiahnutiaúčelutrestupodľa§

34 Tr. zákona. Predovšetkým nevzal do úvahy sebareflexívny postoj obžalovaného k celej veci,
ktorý si plne uvedomil nesprávnosť svojho konania, ale tiež dostatočne nevyhodnotil všetky preukázané
okolnosti (v prospech obžalovaného), teda aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu žalovaného skutku
obžalovaným, na čo obžalovaný podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne poukazoval. Na druhej strane
však vo všeobecnosti nemožno odmietnuť prvostupňovým súdom uvádzaný argument v tom, že verejný

činiteľ by sa mal snažiť byť vzorom pre ostatných členov spoločnosti. Takúto skutočnosť je ale vždy
nevyhnutnébraťdoúvahyajsohľadomnasúhrnďalšíchpreukázanýchskutkovýchokolností,ktorémajú
zásadný vplyv pri ukladaní trestnoprávnych sankcií. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, predovšetkým
však na doterajší bezúhonný život obžalovaného ako aj fakt, že nie je možné a priori nepovažovať
konanie obžalovaného v posudzovanom prípade skutočne ako exces, v inak ním vedeného

riadneho života, dospel k záveru, že obžalovanému, aj v súlade s očakávaným naplnením účelu trestu
v zmysle § 34 Tr. zákona, bude dostatočné obžalovanému uloženie primeraného úhrnného peňažného
trestu, spolu s obligatórnym eventuálnym (náhradným) trestom odňatia slobody. Odvolací súd je toho
názoru, že takto uložený trest obžalovanému je plne spôsobilý splniť individuálno-preventívny a s
ním spojený generálno-preventívny účinok a takýto postih vyjadruje i dostatočné morálne odsúdenie

obžalovaného spoločnosťou a bude postačovať k tomu, aby sa obžalovaný v budúcnosti
vyvaroval konania, ktoré by bolo nielen v rozpore s Trestným zákonom, ale i s inými právnymi predpismi.

Preto odvolací súd, na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaným rozhodol rozsudkom tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že výrok o náhrade škody v napadnutom
rozsudku okresného súdu týmto rozhodnutím zostáva nedotknutý.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.