Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204486
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118204486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XX,XXXXXS.,zastúpená:JUDr.IgorŠafranko,advokát,sosídlomSov.hrdinov163/66,08901Svidník,
proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890,
zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia 875,71 eur a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/80/2018-53 zo dňa 15.11.2018
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., ktorým bola určená zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere
č. XXXXXXXXXX, z 23.11.2010, v Obchodných podmienkach, v článku 5 za neprijateľnú.

V prevyšujúcej časti zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobkynibezdôvodné
obohatenie vo výške 875,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.05.2018 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená

v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, z 23.11.2010, v Obchodných podmienkach, v článku 5. Splácanie
úveru,započítaniepohľadávokazabezpečenie-bod5.6.,vznení:,,PlatbyodKlientasavočipohľadávky
Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí:
(1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Posledným výrokom žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4; § 53 ods. 1 až 3, 5; § 54 ods. 1, 2; §
107 ods. 1, 2; § 451 ods. 1, 2; § 456 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2; § 2 písm.
a), b), d); § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 23.04.2015
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX medzi Poštovou bankou - žalovaným a
žalobkyňou. Konštatoval, že zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške

2.000 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 24,50 %, RPMN vo výške 29,13 %, priemerná
RPMN vo výške 18,48 %, počet splátok 70 a výška mesačnej splátky bola určená na 60,27 eur, konečná
splatnosť na deň 12.09.2016. Žalobkyňa z tejto zmluvy uhradila žalovanému celkom sumu 2.875,71 eur,
čo medzi stranami nebolo sporné. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zodňa 11.09.2017 vyplynulo, že sa na združenie obrátila žalobkyňa ako spotrebiteľka a v uvedený deň
bola informovaná o zmluvných podmienkach týkajúcich sa jej zmluvy so žalovaným.

3. Prvoinštančný súd zdôraznil, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda
spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákona

č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na
jeho výpočet, keď nestačí len uvedenie jeho výšky. V predmetnej úverovej zmluve spomínaný údaj
chýba, keďže nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Už len z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie
bezdôvodného obohatenia vyhovieť.

4. S konštatovaním, že žalobkyňa teda mala žalovanému zaplatiť len sumu 2.000 eur, ktorú reálne ako
úver vyčerpala a keďže mu zaplatila až 2.875,71 eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu
sumy 875,71 eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navyše súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve z
23.11.2010 je uvedená celková výška nákladov 1.794,13 eur, avšak pri počte splátok 70 x 60,27 eur

mesačne to predstavuje výslednú sumu 4.218,90 eur, teda náklady predstavujú 2.218,90 eur, z čoho
následne plynie aj nesprávne uvedená RPMN. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESD C-26/13.

5. Tiež uviedol, že zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok
a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby

nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a
nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej
forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú
jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (poukázal
na nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

6. Prvoinštančný súd preto vyhlásil v zmysle vyššie citovaných právnych ustanovení zmluvnú podmienku
uvedenú vo výroku tohto rozsudku za neprijateľnú, pretože vo vopred pripravenom texte pôvodného
veriteľa žalovaného absentuje vôľa zmluvných strán dohodnúť sa na povinnosti dlžníka platiť platby na
inýúčel,akojesplatenieistinyúveru.Dlžník-žalobkyňanemalanijakúmožnosťtútozmluvnúpodmienku

ovplyvniť, pričom je faktom, že ide o ľubovôľu dodávateľa, na aký účel si započíta platbu, čo spôsobuje
obrovskú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu a úplnú nadvládu dodávateľa nad spotrebiteľom. Ak
by si aj dlžník - spotrebiteľ chcel platbou veriteľovi - dodávateľovi ponížiť istinu, dodávateľ má v zmysle
vyššie uvedenej zmluvnej podmienky vykonať zápočet tejto platby na ľubovoľnú časť pohľadávky, resp.
v dodávateľom stanovenom poradí na poplatky podľa Sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru

a až nakoniec splátka istiny úveru. S poukazom na ust. z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
uviedol, že naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky je, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným
spôsobompreukazovať,pretožetentovyplývapriamozvyššieuvedenýchzákonnýchustanovení,najmä
z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. (poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Navyše naliehavý právny záujem
vyplýva aj z potreby zosúladenia skutkového a právneho stavu. Naliehavý právny záujem na určení a
vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo zákona, pričom súd prvej inštancie sa v
celom rozsahu pridržiaval rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22 Co 79/2017 zo dňa 22.03.2018.

7. K premlčaniu uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a
nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a
o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti skôr (rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978). Pri bezdôvodnom
obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej

lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať
rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k subjektívnej lehote žalobkyňa
uviedla a prehlásením doložila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela v septembri 2017, tedadvojročná subjektívna premlčacia lehota jej uplynie až v septembri 2019, pričom v konaní nebolo
preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd
nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za dôvodnú. Súd

tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

8. K priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania odo dňa 26.05.2018, čo je druhý deň nasledujúci po
doručení žaloby žalovanému, a to vo výške 5 % p. a.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni v plnom
rozsahu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), d) a h) CSP. Poukázal na § 52 ods. 2 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

namietajúc premlčanie vydania bezdôvodného obohatenia. Citoval konkrétne rozhodnutia Krajských
súdov Prešov, Nitra a Košice s tým, že súd prvej inštancie nesprávne skúmal plynutie subjektívnej
premlčacej doby. Podľa odvolateľa subjektívnu vedomosť o skutkových vedomostiach, z ktorých je
možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, žalobca mal v momente splatenia úveru.
Uvedený záver sa opiera aj o rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/65/2011 a ďalšie rozhodnutia Krajských

súdov v Banskej Bystrici, Trenčíne, Žiline a Trnave. Výklad žalobkyne by spôsoboval značnú svojvôľu
v uplatňovaní práva na súdoch, lebo by mu stačilo povedať, že o bezdôvodnom obohatení nevedel.
Táto svojvôľa však hrubo narúša rovnováhu zmluvných strán. K objektívnej premlčacej dobe uviedol,
že žalobkyňa v konaní predložila potvrdenie o splatení úveru zo dňa 25.05.2012. Žalovaný namietal vo
vyjadrení k žalobe aj uplynutie objektívnej premlčacej doby, s čím sa súd prvej inštancie v rozsudku

vôbec nevysporiadal. Pokiaľ totiž objektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.05.2015, po jej skončení
nemohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. K uvedenému upriamil pozornosť na uznesenie NS
SR sp. zn. 7Cdo/327/2017. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tento sa vôbec nezaoberal jeho námietkou
premlčania v objektívnej premlčacej dobe, ktorú predniesol ešte vo vyjadrení k žalobe, aj v ďalšom
vyjadrení zo dňa 09.10.2018. Napadnutý rozsudok tak odporuje nielen zákonným ustanoveniam, ale trpí

aj vadami a súčasne nezodpovedá ani princípu spravodlivosti. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016, ktorý skonštatoval nadmernú ochranu spotrebiteľov
niektorými súdmi Slovenskej republiky. Tiež uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal tiež, že rozsudok
neobsahuje odôvodnenie, aké predpoklady výpočtu RPMN majú v Zmluve o úvere absentovať. Rovnako

nebolo vôbec odôvodnené, prečo sa súd nezaoberal námietkou uplynutia objektívnej premlčacej doby,
hoci nárok bol niekoľko rokov po podaní žaloby premlčaný a námietka bola včas podaná. Vzhľadom na
uvedené navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie alebo zmeniť v plnom rozsahu, žalobu
zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.07.2019 a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

13. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka).14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď vyhovel žalobe v časti o
určenie konkrétnej zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 23.11.2010, v
Obchodných podmienkach, článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod

5.6 v presnom znení za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd jednoznačne súhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že išlo o vopred pripravený text veriteľa, kedy absentuje vôľa zmluvných strán
dohodnúťsanapovinnostidlžníkaplatiťplatbynainýúčel,akojesplatenieistinyúveru.Išloopodmienku,
ktorá nebola individuálne dohodnutá a predstavuje ľubovôľu dodávateľa započítať platby na iný účel
ako boli určené, čo jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v spotrebiteľských vzťahoch v neprospech

spotrebiteľa.

15. Vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky súdom prvej inštancie odvolací súd ešte
uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13 nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje
a v tejto súvislosti dokonca nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred napadol. Cieľ,
ktorým je posilnenie ochrany spotrebiteľa, totiž nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia boli

povinní namietať nekalý charakter zmluvnej podmienky. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť len
v prípade, ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku. Vnútroštátny
súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak takúto podmienku považuje za nekalú, zdrží sa jej
uplatnenia, s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomuto namieta (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ

zo 04.06.2009, PANNON GSM, C-243/08, 2009 I-04713).

16. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ust. § 298 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky sa dovoláva
strana sporu priamo v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. Už znenie zmluvných podmienok

uvedené v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2010 v Obchodných podmienok, v čl. 5,
bod 5.6. - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie v znení, že platby od dlžníka
sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka
istiny úveru evokujú ich neprijateľnosť, keďže zmluvné ustanovenia umožňujúce zápočet úhrad na iné

plnenie ako na istinu predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku majúcu za následok nevyvážený
vzťah veriteľa a dlžníka v otázke plnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka nerešpektuje vôľu spotrebiteľa,
ktorý má nepochybne prioritný záujem predovšetkým na úhrade istiny. Na druhej strane dodávateľovi
umožňuje presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime

typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Podľa
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 161/2011, spotrebitelia môžu právom očakávať,
že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú
nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Sporná zmluvná podmienka je tak

v rozpore s § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné
výkladovépravidlov§54ods.2Občianskehozákonníka,žepripochybnostiachoobsahuspotrebiteľskej
zmluvy sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Započítanie splátok resp. čiastočných
plnení najprv na príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku výrazne navyšuje
náklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou v

§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná navyše nepreukázala, že uvedená zmluvná podmienka
bola individuálne dohodnutá tak, ako to už konštatoval aj súd prvej inštancie. Všetky uvedené
skutočnosti podporujú záver súdu prvej inštancie o správnosti vyslovenia uvedenej zmluvnej podmienky
za neprijateľnú. Takéto vyslovenie navyše nie je viazané zákonom iba v čase prípadného trvania
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.

17. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich
neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide
o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho

práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (uznesenie Najvyššieho súduSR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018; právna veta: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne
publikované)
18. Keďže žalovaný v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,

odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR z 27.07.2011,
sp. zn. 7Cdo/7/2010).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol
výrokom označeným II., ktorým určil konkrétnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Vo vzťahu k
uvedenému výroku súd v celom rozsahu sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v
odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

20. Keďže odvolací súd nezistil ani tvrdené nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k výroku o
určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
II., ktorým bola určená konkrétna zmluvná podmienka za neprijateľnú, postupom podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vo výroku vecne správny potvrdený.

21. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie k námietke premlčania, ktorá bola vznesená v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie opakovane, už aj vo vyjadrení k žalobe, a to čo sa týka uplynutia objektívnej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uvádza, že táto námietka je dôvodná. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, aby sa súd náležite uvedeným zaoberal a odôvodnil

svoje myšlienkové pochody vo vzťahu k tejto námietke.

22. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť uplatneniu
práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na

námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Najvyšší súd dal do
pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva
patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktoré svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,

aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a pod.( viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/65/11 z 19.07.2012).

23. V súvislosti s námietkou premlčania odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že
tunajšímodvolacímsúdomboloopakovanejudikovanépremlčanietýkajúcesaspotrebiteľskýchvzťahov,

a to čo sa týka názoru na začatie plynutia, ako aj na dobu tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej
lehoty na vydanie plnenia vzniknutého z bezdôvodného obohatenia.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval odvolanie žalobcu čo do výroku o povinnosti žalovanej
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 875,71 eur s príslušenstvom za dôvodné, preto bol

rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti, a to aj spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania
zrušenýavrozsahuzrušeniabolavecvrátenásúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie
v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

25. Vydaním nedostatočne odôvodneného rozhodnutia súdom prvej inštancie došlo k nesprávnemu

procesnému postupu súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vydaním nepreskúmateľného
rozhodnutia sa strane sporu odňala možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené
záujmy, nakoľko je nemožné zaujímať stanoviská k nedostatočne odôvodnenému rozhodnutiu.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať vo vzťahu k nároku žalobkyne, ktorým sa
voči žalovanej domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 875,71 eur s príslušenstvom, a
to v naznačenom smere s tým, že náležite vyhodnotí námietku premlčania vznesenú žalovaným, a tonielen vo vzťahu k subjektívnej, ale aj k objektívnej premlčacej lehote. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie je povinný dostatočne odôvodniť tak, aby toto spĺňalo kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

27. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o všetkých trovách
konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).