Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Dušan Pagáč

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213247
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716213247.7

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: S. Ž., Q. T. F. Č.. XXX, okres
E. proti žalovanému: D.. O. I., Z. J. T. O., K.. J. X/A, v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I.Žalobazodňa31.10.2016,doplnenápodanímzodňa01.12.2016,oochranuosobnosti,ktoroužalobca
žiadal, aby súd nariadil žalovanému písomné ospravedlnenie a ktorou žiadal o náhradu nemajetkovej
ujmy, sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Nejasným a neúplným podaním, doručeným súdu dňa 04.11.2016, žalobca žiadal, aby súd začal
konať proti žalovanému pre urážku na cti a poškodenie jeho mena. Na základe výzvy súdu žalobca toto
podanie doplnil a to podaním zo dňa 01.12.2016, v ktorom uviedol, že sudca D.. O. I. ho urazil a to tým,

že jeho protiprávne konanie porovnal s konaním hyjeny.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.04.2017 a uviedol, že považuje za absurdné, pokiaľ
obžalovaný žaluje zákonného sudcu v trestnej veci a to preto, že si dovolil jeho trestnú vec prejednať
a rozhodnúť. Tým, že uplatňoval svoje práva a povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona, nemôže
dôjsť k poškodeniu mena obžalovaného. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že zo strany žalobcu sa jedná

len o obštrukciu v trestnom konaní zameranú na to, aby žalovaný ako zákonný sudca bol vylúčený z
vykonávania úkonov v trestnom konaní. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

2. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.07.2017, žalobca svoju žalobu upresnil a žiadal, aby sa mu
žalovaný ospravedlnil v denníku Nový čas a aby mu zaplatil finančnú náhradu za nemajetkovú ujmu vo
výške 1 000 €.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 21.08.2018 a to v neprítomnosti
sporových strán. Žalobca bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný. Svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:

Rozsudkom č.k. 3T/106/2015 - 1040 zo dňa 09.03.2017 W. J. Z. J. T. O. D.. O. I. rozhodol, že obžalovaný
(v tomto spore žalobca) S.T. Ž. sa uznáva za vinného, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil
tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil takým činom značnú škodu, čím spáchal pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Z týchto dôvodov súd odsúdil S. Ž.
na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov. Zároveň ho súd zaviazal, aby poškodenej G.

Š. nahradil škodu vo výške 101 019 €. So zvyšným nárokom na náhradu škody odkázal poškodenú G.
Š. na civilný proces.V odôvodnení tohto rozsudku sa okrem iného sa konštatuje: „Z vykonaného dokazovania po zhrnutí
všetkých uvedených konštatácií musí súd uviesť, že obžalovaný manipulatívnym spôsobom zneužil

citovúnáklonnosťpoškodenejksvojejosobe,hyjenistickýmspôsobomjuoklamalvtom,žesňouplánuje
spoločný život a zneužil jej city na svoje vlastné obohatenie. Uviedol ju do omylu v tom, že finančné
prostriedky z jej účtu potrebuje na konanie spojené s predajom bytu jeho sestry na ulici T., pričom nikdy
takýto byt jeho sestra nevlastnila a uviedol ju do omylu aj v tom, že tieto finančné prostriedky použije
na vybavenie športovej školy pre jej syna, pričom v tomto smere nič neurobil a finančné prostriedky

na tento účel nepoužil. Do omylu uviedol poškodenú aj v tom, že finančné prostriedky použije na
kúpu ich spoločného bytu v Prahe, na kúpu garáže a vybavenie fitnescentra. Na tento účel žiadne
finančné prostriedky nepoužil. Poškodená pod vplyvom týchto klamstiev a lží obžalovanému umožnila s
jej finančnými prostriedkami nakladať a obžalovaný to dokonale využil a doslova vybielil účet poškodenej
a jej finančné prostriedky použil na svoj bezpracný, záhalčivý, parazitný a nákladný spôsob života, na
hazard a splácanie svojich dlhov.“

Táto časť odôvodnenia rozsudku sa nepáčila obžalovanému S. Ž. (v tomto spore žalobcovi) a žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného, aby sa mu za to ospravedlnil a zaplatil mu finančnú náhradu 1 000 €.

3.Podľa§168ods.1Trestnéhoporiadkuakrozsudokobsahujeodôvodnenie,súdvňomstručneuvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovná s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona o otázke viny a trestu.

Obsah odôvodnenia rozsudku by mal byť presvedčivý nielen vo vzťahu k odsúdenému, ale aj vo vzťahu
k verejnosti prítomnej na pojednávaní.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti
takému, ktorý je neoprávnený, t.j. protiprávny. O neoprávnený zásah nejde v tom prípade, ak by ten, kto
sa ho dopustil, plnil svoju právnu povinnosť, alebo vykonával svoje právo.

Z ustanovení trestného poriadku je nepochybné, že pokiaľ zákonný sudca rozhoduje v trestnom konaní

o vine a treste a o výške trestu, je povinný svoje rozhodnutie riadnym a presvedčivým spôsobom
odôvodniť. Tým, že žalobca svoj rozsudok v trestnej veci XT/XXX/XXXX - XXXX zo dňa 09.03.2017
odôvodnil, plnil si len svoju zákonnú povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že k zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu dôjsť nemohlo. Bolo by naozaj absurdné, aby žalovanému za plnenie jeho zákonnej
povinnosti bola uložená povinnosť sa obžalovanému (žalobcovi) ospravedlniť, prípadne, aby mu zaplatil

finančnú náhradu. O ochranu svojej cti a dôstojnosti by sa mal viac starať sám žalobca a to najmä tým,
aby sa správal čestne a opakovane sa nedopúšťal zločinu podvodu, za ktorý bol zatiaľ neprávoplatne
odsúdený na 7 rokov a 6 mesiacov.

Je možné konštatovať, že pokiaľ súd opakované podvodné konanie žalobcu prirovnal ku konaniu hyjeny,

takéto prirovnanie pôsobí presvedčivo a výstižne vyjadruje skutočnosť, že podvodom získané finančné
prostriedky použil žalobca na svoj bezpracný, záhalčivý, parazitný a nákladný spôsob života.Nie je bezvýznamné ani to, že žalobca sa snaží žalobou, ktorá je zjavne nedôvodná, pravdepodobne
účelovým spôsobom docieliť, aby žalovaný I. W. J. R. Q. R. vedenej na Z. J. T. O., sp. zn. 3T/106/2015
a to D.. O. I. bol z rozhodovania tejto veci vylúčený.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny
tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho
pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhájcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Z uvedených skutočností vyplýva, že žaloba žalobcu o ochranu osobnosti je zjavne nedôvodná a
pravdepodobne sa s ňou žalobca snaží docieliť len to, aby žalovaný ako zákonný sudca bol vylúčený z
prejednávania a rozhodovania jeho trestnej veci vedenej na Z. J. T. O..

Z týchto dôvodov súd žalobu zo dňa 31.10.2016, ktorá bola doplnená podaním zo dňa 01.12.2016, o
ochranuosobnosti,ktoroužalobcažiadal,abysúdnariadilžalovanémupísomnéospravedlnenieaktorou
žiadal o náhradu nemajetkovej ujmy, zamietol. Vzhľadom na zjavnú nedôvodnosť žaloby súd zamietol aj
návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkyne E. Ž. I. H. P.. Žalobca neoznačil skutočnosti, ktoré
majú byť výsluchom svedkýň preukázané (§ 197 ods. 2/ Civilného sporového poriadku).

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovanému vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný si právo
na náhradu trov konania neuplatnil a preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.