Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010050
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318010050.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Evy Pirkovskej a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
27.06.2019 v trestnej veci obžalovaného C. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné

zo dňa 25.02.2019, sp. zn. 1T/7/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania prokurátora a obžalovaného C. G..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 25.02.2019, sp. zn. 1T/7/2018 bol obžalovaný C. G.
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom

základe, že

- dňa 12.10.2017 v presne nezistenom čase okolo 17.15 hod. v hospodárskej budove nachádzajúcej sa
za rodinným domom v obci L. č. XX, okres E. prišiel k svojmu bratovi C. G., ktorý kŕmil hospodárske
zvieratá a udrel ho pravdepodobne rukou do oblasti dolnej pery, kde následne vyšli na dvor pri rodinnom
dome, tam C. G. vylial na C. G. obsah plastového vedra, ktoré mal v rukách a následne s ním udrel

C. G. do oblasti záhlavia vľavo, čím mu spôsobil hlbokú tržnozhmoždenú ranu hlavy v oblasti záhlavia
vľavo veľkú asi 4 cm, potom keď C. G. odchádzal do domu, tak C. G. išiel za ním a udrel ho po chrbte
dreveným kolom, následne spolu vzájomne zápasili, v dôsledku čoho spadli na zem a váľali sa po zemi
až kým ich od seba neodtiahla ich matka K. G., potom sa C. G. vyhrážal C. G. slovami, že ho zabije,
čím svojím konaním spôsobil C. G. tržnozhmoždenú ranu dolnej pery vľavo a tržnozhmoždenú ranu
sliznice dolnej pery vľavo s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní päť dní a

vzbudil u C. G. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky zabitím aj uskutoční, pričom toto konanie C. G. bolo
reakciou na často sa opakujúce konflikty so svojím bratom C. G., s ktorým spoločne žije v rodinnom
dome v obci L. č. XX.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4
Tr. zákona na § 37 písm. m/ Tr. zákona, podľa § 54 Tr. zákona trest povinnej práce vo výmere 200 hodín.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote, riadne a včas, odvolanie prokurátor podaním doručeným
súdu prvého stupňa dňa 28.02.2019 a obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu
prvého stupňa elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom dňa 11.03.2019.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.05.2019, pričom

upresnil, že toto smeruje len proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Namietal, že uložený
trest obžalovanému C. G. nie je zákonný a ani primeraný, vzhľadom na to, že obžalovaný bol odsúdenýnaposledy rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 2T/54/2017 za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného

roka, do 08.06.2018, ako aj mu bolo uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pričom
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia opätovne spáchal rovnaký prečin nebezpečného
vyhrážania, ktorý spáchal voči tomu istému bratovi C. G.. Z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je
zrejmé, že obžalovaný C. G. má v tejto evidencii deväťkrát záznam a to prevažne za priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči svojej matke K. G. a bratovi C. G. pod vplyvom

alkoholických nápojov. Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia psychiatrie MUDr. K. D. je zrejmé, že u obžalovaného C. G. zistil závislosť alkoholu v 3.
vývojovom štádiu. Vzhľadom na túto jeho závislosť na alkohole a uloženej ambulantnej protialkoholickej
ochrannej liečbe, ktorá nesplnila doposiaľ svoj účel, nakoľko obžalovaný porušil abstinenciu v čase
spáchania skutku, doporučuje pokračovanie už v tejto nariadenej liečbe a v prípade pokračovania
recidívy navrhuje zmeniť túto liečbu na ústavnú. Tiež svedok poškodený C. G. vo svojej výpovedi v

prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom uviedol, že obž. C. G. ho už v minulosti naháňal so
sekerou, čo oznámil aj na OO PZ Snina, pričom každý deň jeho brat C. G. na neho slovne útočí, ako
aj slovne napáda ich matku, ktorá býva s nimi a to pod vplyvom alkoholických nápojov a tak má strach
o svoj život a zdravie.

Vzhľadom na uvedené prokuratúra má za to, že predovšetkým forma spôsobu spáchania prečinu,
následok, zavinenie, absenciu poľahčujúcej okolnosti a špeciálnu recidívu zo strany obžalovaného C. G.
voči poškodenému C. G., bratovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný denne požíva alkoholické nápoje, po ich požití je agresívny, slovne a fyzicky dlhodobo
napáda nielen samotného poškodeného, ale aj svoju matku K. G., napriek tomu, že je v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin, samostatný trest povinnej práce vo výmere 200 hodín
je nepostačujúci na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti pred jeho konaním. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Humenné
a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby
podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, za použitia § 37 písm. m/ Tr. zákona, so zaradením do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný v odôvodnení odvolania zo dňa 10.05.2019, podanom prostredníctvom obhajcu namietal,
že Okresný súd v Humennom nesprávne rozhodol, ak ho uznal za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania. Brat C. tvrdil, že sa mu vyhrážal zabitím len preto, že pri incidente dňa 12.10.2017, kedy

ho brat napadol, mu zlomil ruky a spôsobil mu zranenie hlavy preto, aby sa vyhol trestnému stíhaniu,
rýchlo bežal oznámiť na obecný úrad, že na neho zaútočil on. V súvislosti s jeho tvrdením, že brat klame,
poukazuje na prvotnú výpoveď brata, ktorá bola dôvodom vznesenia obvinenia proti nemu. Pri tejto
výpovedi dňa 13.10.2017 brat tvrdil, že sa mu zabitím mal vyhrážať v maštali, kde on kŕmil kozy a vtedy,
keď k nemu prišiel, povedal mu, teraz ťa zabijem a na to ho mal udrieť, nevie presne čím do oblasti

tváre. Podľa jeho výpovede, incident medzi nimi mal pokračovať vzájomným napádaním a už bez toho,
aby sa mu vyhrážal zabitím. Ich matka K. G., ktorá bola jedinou svedkyňou toho, čo sa medzi ním a
bratom C. odohralo v inkriminovaný deň, vo svojej výpovedi potvrdila, že vôbec nebol za bratom C. v
maštali, kde tento kŕmil kozy a logicky z toho dôvodu sa mu ani vyhrážať nemohol, preto neskôr vo
svojich výpovediach začal brat tvrdiť, že zabitím sa mu vyhrážal až neskôr, keď vychádzal z rodinného

domu po bitke, ktorá sa medzi nimi odohrala. Pravda je taká, že sa bratovi nevyhrážal, nenapádal ho a
12.10.2017 napadol brat jeho tak, ako to opakovane popísal vo svojich výpovediach. Dáva do pozornosti
skutočnosť, ktorá bola preukázaná, že brat C. síce tvrdí, že on stále vyvoláva hádky, útočí na neho a
vyhráža sa mu zabitím, ale pri ich vzájomných konfliktoch mu nikdy neublížil tak, aby ho poranil, čo
potvrdzuje, že konflikty vyvoláva brat C. v snahe ublížiť mu, čo sa nakoniec aj stalo v jednom prípade,

keď mu zlomil rebrá a v ďalšom nohu, pričom doteraz má ešte trvalé následky, s tým, že pri útoku dňa
12.10.2017 mu rovnako spôsobil vážne zranenia a to zlomeninu ruky.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolania,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnucajnachyby,ktoréneboli
odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel
k záveru, že odvolania obžalovaného ani prokurátora nie sú dôvodné.Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na
§ 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané

dôkazypredsúdomprvéhostupňavdostatočnomrozsahupotrebnomnazistenieaustálenieskutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd
vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto
skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil, a keďže súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového

stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých
istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj
prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom. Dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom
rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom
rozsahu a to s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok
tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver,
že obžalovaný C. G. spáchal skutok, ktorý je mu obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré
spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a vytvorenie

záverov o tom, či k spáchaniu skutku došlo a ak áno ako, a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

V súlade s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť

predovšetkým na základe výpovede svedka poškodeného C. G., ktorý popísal, ako ho obžalovaný C.
G. mal dňa 12.10.2017 napadnúť tak, že ho udrel po ústach v hornej oblasti pery, kde následne ho
vonku olial pomyjami z vedra, pričom následne ho mal dreveným kolom udrieť po chrbte, s tým, že
zároveň sa mu vyhrážal, že ho zabije, kde hovoril, že pôjde za blonďákom, ktorý mal byť ich spoločný
kamarát, ktorý mal mať pohreb pár dní pred skutkom. Výpoveď svedka poškodeného potvrdzuje aj

svedkyňa K. G., matka obžalovaného, ako aj poškodeného, ktorá potvrdila konflikt medzi obžalovaným
a poškodeným, pričom pre odstup času jej bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, po prečítaní
ktorej rovnako potvrdila, že obžalovaný sa mal poškodenému vyhrážať, že ho zabije, a že pôjde na
cintorín za blonďákom, pričom mal na mysli kamaráta, ktorého dva dni predtým pochovávali, s tým, že to
zopakoval minimálne dvakrát. O skutočnosti, že ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo,

svedčí aj výpoveď znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. N. E., ktorý vo svojej výpovedi,
ako aj vo svojom znaleckom posudku popísal zranenia poškodeného C. G., ale aj obžalovaného C. G..
Za podstatný dôkaz je potrebné považovať výpoveď svedkyne C. E., starostky obce L., ktorá uviedla,
že pozná oboch obžalovaných, vie o konfliktoch medzi nimi, pričom popísala, ako v inkriminovaný deň
prišiel za ňou poškodený C. G. s požiadavkou, aby zavolala políciu na jeho brata C., lebo sa doma pobili

a rozbil mu ústa, pričom nevládal rozprávať, ona si všimla, že mal krvavé ústa a aj keď neregistrovala,
či v ten deň jej C. G. povedal, že sa mu brat C. vyhrážal, vie o tom, že obžalovaný sa poškodenému
vyhráža sústavne, trvá to dlhú dobu a aj v inkriminovaný deň bol poškodený rozrušený a utekal celou
cestou. Aj keď so žiadosťou o privolanie polície sa na ňu obracali aj obžalovaný C., aj poškodený C.,
ako aj ich matka, mnohokrát ich žiadostiam nevyhovela, ale v tomto prípade poškodenému vyhovela

okrem iného aj preto, že poškodený mal zakrvavené ústa a bol vystrašený. Aj keď znalec z odvetvia
psychológie Mgr. D. W. konštatoval narušenie špecifickej vierohodnosti poškodeného C. G., vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil svoj záver zo znaleckého posudku, že aj keď poškodený
nemá priamy strach z brata C. a nebojí sa mu fyzicky postaviť, ale bojí sa jeho reakcií a konania, ktoré
nemôže predpokladať a to najmä, ak je brat pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom znalec zároveň

uviedol, že simuláciu zo strany C. môže skoro s určitosťou vylúčiť a myslí, že išlo o dôvodnú obavu z
konania jeho brata, obžalovaného C.. Uvedené skutočnosti sú čiastočne podporované aj výpoveďou
svedkyne K. G., ktorá je matkou tak obžalovaného C., ako aj poškodeného C. G., ktorá uviedla, že
obžalovaný C. sa do bitky najviac stavia a robí najväčšiu biedu, ako aj listinnými dôkazmi a to výpisom z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý za priestupky

proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré mal spáchať tak proti starostke obce C. E., bratovi C. G., ako aj
matke K. G., ale najmä z odpisu z registra trestov a pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn.
2T/54/2017, z ktorých zhodne vyplýva, že obžalovaný C. G. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné
zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 2T/54/2017 uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, s
podmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobujednéhoroka,akoajochrannéambulantnéprotialkoholické

liečenie, s tým, že skutku sa mal dopustiť rovnako voči svojmu bratovi C. G., ktorému sa mal vyhrážať
so sekerou slovami „ja ťa zabiju.“

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súhrn priamych aj nepriamych dôkazov jednoznačne
preukazuje vinu obžalovaného C. G. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa

doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z
jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Nakoľko obžalovaný tým, že inému sa

vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin závažnejším
spôsobom konania so zbraňou a na chránenej blízkej osobe, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej
stránke naplnil skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Krajskýsúdsazároveňstotožnilajsnázoromsúduprvéhostupňa,ženaprevýchovupáchateľa,ochranu

spoločnosti, zabráneniu páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vedeniu páchateľa k riadnemu
životu bude postačovať uloženie trestu povinnej práce vo výmere 200 hodín, pričom uložený trest
považoval za zákonný a dostatočný.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora, že prvostupňovým súdom uložený trest nie je zákonný

ani primeraný odvolací súd dodáva, že s trestom uloženým súdom prvého stupňa sa stotožnil aj
z dôvodu, že obžalovaný C. G. bol v súvislosti so stíhanou trestnou činnosťou vo väzbe odo dňa
12.10.2017 do dňa 14.02.2018, teda približne po dobu 4 mesiacov. Aj keď väzba sama o sebe nie je
sankčnýminštitútom,aleinštitútompreventívnym,jenepochybné,ževzhľadomnaobdobnéobmedzenie
osobnej slobody páchateľa ako pri výkone trestu odňatia slobody, je nepochybné, že určitý sankčný a

prevýchovný charakter má.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obhajoby, že k skutku nedošlo tak, ako je uvedený v obžalobe, ale bol
to práve poškodený C. G., ktorý napadol obžalovaného C. G., odvolací súd udáva, že uvedené tvrdenie
je vyvrátené dôkazmi konštatovanými a vyhodnotenými vyššie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolania obžalovaného ako aj prokurátora vyhodnotil
ako nedôvodné a tieto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.