Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 8C/492/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1395899821
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1395899821.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci

navrhovateľa: Y.. Y. D., B.. XX.XX.XXXX, X. X., W. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Petrom
Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky so sídlom v Bratislave, Stromová 1, IČO: 00 164 381, o určenie neplatnosti výpovede a iné,
takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom
právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-2104/1-95/Vá je neplatná a na náhradu mzdy a úrokov z
omeškania z náhrady mzdy.

Súd zamieta návrh navrhovateľa na určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané
navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné.

Súd zamieta návrh navrhovateľa na určenie, že pracovný pomer založený vymenovaním dňom
01.04.1995, medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 16.11.1995 sa navrhovateľ domáhal pôvodne voči Ústrednému
inšpekčnému centru Bratislava, Budyšínska 3, Bratislava rozhodnutia, ktorým súd určí, že druhom
práce navrhovateľa je výkon riadiacich a kontrolných činností v rozsahu právomoci a zodpovednosti
personálneho námestníka riaditeľa a zároveň žiadal, aby súd navrhovateľovi uložil povinnosť - plniť tieto
povinnosti voči odporcovi a odporcovi povinnosť - umožniť navrhovateľovi výkon týchto povinností.

Uznesením č. k. 8C 492/1995 - 79 zo dňa 05.02.2007 súd konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov

nepriznalnáhradutrovkonaniastým,ževdanejveciodporcazanikolbezprávnehonástupcunazáklade
príkazu ministerky MŠ SR č. 24/1996 zo dňa 17.12.1996, keď ani v zmysle delimitačného protokolu zo
dňa 01.07.1997 medzi Ministerstvom školstva SR a Ústredným inšpekčným centrom MŠ SR neprešli
práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľa na Ministerstvo školstva SR. Na základe
odvolania navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Co 155/2007 - 104 zo dňa 31.10.2008
predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že zmysle
ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. po tom, ako zanikla právnická osoba odporcu mal súd prvého stupňa

pokračovať s právnym nástupcom, ktorým je Ministerstvo školstva SR.

Následnými podaniami potom navrhovateľ menil pôvodný žalobný návrh s tým, že na ich základe súd
rozhodol o všetkých návrhoch a zmenách petitu uznesením č. k. 8 C 492/95 - 151 zo dňa 04.02.2011právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 280/11 -248 zo dňa
30.08.2011 tak, že :

Súd pripúšťa zmenu návrhu v nasledovnom znení:

„ Súd určuje, že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom právneho predchodcu odporcu zn.
ÚIC-2104/1-05/vš, je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi ušlú mzdu za dobu od 26.10.1995 do 01.03.1995 vo výške
103.016,- Sk.
Súd určuje, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom
právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné.
Súd určuje, že pracovný pomer založený vymenovaním dňom 01.04.1995, zmenený dňa 05.04.1995,
medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá.“

Súd zmenu návrhu, spočívajúcu v rozšírení žaloby

- o určenie neplatnosti výpovede danej navrhovateľovi dňa 24.01.1996 listom právneho predchodcu
odporcu zn. ÚIC-24/96-sekr.

- o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 136.554,548 euro s
príslušenstvom
- o uloženie povinnosti odporcovi od 01. 01. 2010 až do dňa, kedy umožní navrhovateľovi pokračovať
v práci mesačne každého 14. dňa v mesiaci zaplatiť navrhovateľovi priemernú náhradu mzdy vo výške
813, 0497 euro s príslušenstvom

- o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 137.405,3993 euro s
príslušenstvom
- o uloženie povinnosti odporcovi od 01. 01. 2010 až do dňa, kedy umožní navrhovateľovi pokračovať
v práci mesačne každého 20. dňa v mesiaci zaplatiť navrhovateľovi priemernú náhradu mzdy vo výške
813, 0497 euro s príslušenstvom, n e p r i p ú š ť a.

Súd podanie v časti „ o uloženie povinnosti umožniť navrhovateľovi výkon štátnej služby a plniť si voči
nemu všetky ostatné povinnosti dané mu zákonom NR SR č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov “, o d m i e t a.

Súd návrh na spojenie vecí vedených Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 8C 492/95 a sp. zn.
8C 22/95, z a m i e t a.

Súd návrh na zámenu účastníkov na strane odporcu zo dňa 23. 05. 2008 a dňa 04.12. 2009 z a m i e t a.

Na základe dovolania navrhovateľa voči uzneseniu Krajského súdu č.k. 3 Co 280/11 -248 zo dňa
30.08.2011 rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Co 280/2011 zo dňa 20.05.2015 tak, že
dovolanie navrhovateľa odmietol.

Navrhovateľ sa po pripustení zmeny návrhu uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 8 C 492/9 5

- 151 zo dňa 04.02.2011 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu č .k. 3 Co 280/11 -248
zo dňa teda domáha:

1. - určenia, že výpoveď daná navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom právneho predchodcu odporcu zn.
ÚIC-2104/1-95/Vá, je neplatná,

2. - ušlej mzdy za dobu od 26.10.1995 do 01.03.1995 vo výške 103.016,- Sk,
3. - určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom
právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné,
4. - určenia, že pracovný pomer založený vymenovaním dňom 01.04.1995, zmenený dňa 05.04.1995,
medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá.

Podaním zo dňa 05.12.2015 ( č.l. 625 spisu ), ktoré navrhovateľ označil ako špecifikáciu petitu, vyčíslil
náhradu mzdy pôvodne uplatnenú za obdobie od 26.10.1995 do 01.03.1995 vo výške 103.016,- Sk
( 3.419,50-Eur ) za obdobie od 26.10.1995 do 18.01.2016 vo výške 171.663,25 Eur, s tým, že nejde
o návrh na zmenu petitu s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS271/2011 z 27.09.2011, podľa ktorého ak si sťažovateľ v rámci svojej žaloby o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatní aj nárok na náhradu mzdy počas konania, nejde o zmenu
žaloby, o ktorej by mal okresný súd osobitne rozhodovať. Ide o nárok, ktorý je súčasťou celého nároku

na náhradu mzdy. Súd s prihliadnutím na citovaný nález preto o tomto v podaní navrhovateľa už
nerozhodoval s tým, že predmet konania je vymedzený uznesením č.k. 8 C 492/9 5 - 151 zo dňa
04.02.2011 .

V návrhu navrhovateľ uviedol, že u právneho predchodcu odporcu pracoval od 01.04.1995 na základe

vymenovania ( vymenovací dekrét č. 32/1995 - PaM). Dňa 27.05.1995 bol poverený výkonom funkcie
námestníka riaditeľa ÚIC pre ekonomický úsek ( poverovací dekrét č. 67/1995 - PaM). Od toho dňa
vykonával funkciu personálneho a ekonomického námestníka riaditeľa. Navrhovateľ mal za to, že
vymenovaním do funkcie personálneho námestníka dňa 01.04.1995 mu vznikol pracovný pomer k
právnemu predchodcovi odporcu, pričom na základe vzájomnej dohody bol dňa 05.04.1995 ( vydaním
pracovnej náplne) tento pracovný pomer zmenený ďalším vymenovaním do funkcie právneho poradcu

hlavného školského inšpektora MŠ SR, podľa systemizácie pracovných miest a organizačnej štruktúry
ako vedúci odboru právnych služieb HŠI a Centra, čím vznikli dva súbežné pracovné pomery v zmysle
vtedy platného § 69 ZP. Dňa 06.09.1995 na základe dohody došlo k ďalšej zmene pracovného pomeru
a to tak, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie personálneho námestníka a vymenovaný do funkcie
ekonomického námestníka. Dňa 19.10.1995 sa navrhovateľ vzdal funkcie ekonomického námestníka.

Dňa 26.10.1995 ho právny predchodca odporcu odvolal z funkcie ekonomického námestníka s tým, že
pracovný pomer ostáva zachovaný a riadi sa príslušnými ustanoveniami zákonníka práce. Navrhovateľ
má za to, že druhý - súbežný pracovný pomer - právny poradca hlavného školského inšpektora
MŠ SR od 05.04.1995 nebol uvedenými odvolaniami a vymenovaniami nejako dotknutý a to od
05.04.1995 až doteraz. Právny predchodca odporcu dňa 26.10.1995 vydal rozhodnutie č. 155/95 - PaM

s účinnosťou od 26.10.1995, ktorým navrhovateľa preradil na bližšie neurčené pracovné zariadenie,
o tomto preradení navrhovateľa neinformoval a predmetné rozhodnutie navrhovateľovi doručil až dňa
30.11.1995. Právny predchodca odporcu mzdovej učtárni prikázal toto rozhodnutie zrealizovať napriek
tomu, že naďalej ukladal navrhovateľovi úlohy písomne i ústne v pôvodnom rozsahu pracovného
zaradenia (t. j. ekonomický a personálny námestník), čím mu vytvoril právnu prekážku v práci. Dňa

20.11.1995 potom právny predchodca odporcu doručil navrhovateľovi výpoveď zn. ÚIC-2104/1-95/Vá
z dôvodu § 46 ods. 1 písm. c) ZP. Počas plynutia výpovednej lehoty právny predchodca odporcu
listom zo dňa 26.02.1996 zn. ÚIC - 95/96 - Vá odvolal predmetnú výpoveď z 20.11.1995 s tým, že
navrhovateľ svojím listom zo dňa 16.11.1995 odmietol rozhodnutie o pracovnom nezaradení a poukázal
na to, že práce vykonáva podľa príkazov organizácie. Keďže navrhovateľ skutočne vykonával práce

právnika v zmysle pokynov organizácie aj v čase plynutia výpovednej doby právny predchodca odporcu
konštatoval, že toto pracovné zaradenie navrhovateľ prijal, a dôvod výpovede zo dňa 20.11.1995
odpadol. Navrhovateľ uviedol, že popiera pravdivosť výpovedného dôvodu, že dňa 26.10.1995 bol
odvolaný z funkcie ekonomického námestníka. Tento právny úkon právneho predchodcu odporcu
považuje v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a) ZP za neplatný, pretože už dňa 19.10.1995

sa sám navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 ZP vzdal funkcie ekonomického námestníka.
Navrhovateľ poprel skutočnosť, že by mu organizácia ponúkla pracovné zaradenie na prácu právnika
odboru právnych služieb ÚIC, nakoľko takýto odbor v organizácii nejestvuje. Tak isto je nekvalifikovaná
a právne neúčinná ponuka pracovného zaradenia na funkciu " právnik organizácie ", pretože ani takáto
funkcia nie je v organizácií zriadená. Podaním zo dňa 20.11.1995 navrhovateľ právnemu predchodcovi

odporcu oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a plnil voči nemu zákonné povinnosti
podľa § 35 ods. 1 písm. a) ZP. Súčasne uviedol, že naďalej vykonáva riadiace a organizačné práce
na personálnom a ekonomickom úseku zaškoľovaním pracovníkov, ktorí nemajú ani vzdelanie ani prax
na výkon činností, ktoré im sú prideľované a ktorá nespadá do kompetencií týchto pracovníkov. Dňa
30.11.1995 právny predchodca odporcu doručil navrhovateľovi platový dekrét, ktorým mu s účinnosťou

k 26.10.1995 určil platové zaradenie v platovom stupni 9/7, čím podľa navrhovateľ bolo porušené
ustanovenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.242/1992 Zb. s tým, že si preto navrhovateľ uplatňuje nárok
na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka za práce.

Odporca sa podaním zo dňa 13.03.1996 k návrhu vyjadril tak, že tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť

ako nedôvodný.

Na pojednávaní dňa 15.06.2016 súd zamietol návrh navrhovateľa na vylúčenie nároku v časti, ktorou sa
domáha určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi právnym predchodcomodporcu dňa 15.04.1996 listom značky ÚIC-189/96-VÁ je neplatné na samostatné konanie z dôvodu,
že o tomto v návrhu je možné rozhodnúť v tomto konaní, ako aj z hľadiska časového, keď návrh vo
veci samej bol podaný v roku 1995 a nie je hospodárne, aby súd v tomto štádiu konania v roku 2016

vylučoval predmetný nárok na samostatné konanie do oddelenia 44C.

Navrhovateľ netrval na návrhu na spojenie veci 8C 492/1995 s vecou vedenou na tunajšom súde pod
sp. zn. 8C 22/1996, preto súd o tomto procesnom návrhu nerozhodoval. Súd dáva do pozornosti aj
skutočnosť, že o takomto návrhu navrhovateľa už bolo rozhodnuté aj vo vyššie uvedenom uznesení č.

k. 8C 492/95 - 151 zo dňa 04.02.2011 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3 Co 280/11 -248 zo dňa 30.08.2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne L.. J. P., podaniami
navrhovateľa - výpoveď zo dňa 20.11.1995 - oznámenie, vzdanie sa funkcie ekonomického námestníka

zo dňa 19.10.1995, rozviazaním pracovného pomeru z 20.11.1995, organizačným poriadkom účinným
od 15.11.1991 a jeho zmenami, organizačnou štruktúrou právneho predchodcu odporcu ( ďalej
len PPO), podaním PPO č. 155/95-PaM zo dňa 26.10.1995 - platový dekrét, pracovnou náplňou
navrhovateľa z 05.04.1995, podaním PPO - odvolanie výpovede z 26.02.1996, listom navrhovateľa -
vyjadrenie sa k odvolaniu výpovedi zamestnávateľom z 26.02.1996, okamžitým zrušením pracovného

pomeru z 15.04.1996, príkazom ministerky školstva č. 24/1996 z 17.12.1996 - zrušenie rozpočtovej
organizácie PPO a ďalšími dokladmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Pracovný pomer navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu bol založený vymenovaním dňa
01.04.1995 vymenovacím dekrétom č. 32/1995 - PaM zo dňa 03.04.1995 s účinnosťou od 01.04.1995

do funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny ( č.l. 170 spisu).

Podľa pracovnej náplne navrhovateľa zo dňa 05.04.1995 pracovné zadelenie navrhovateľa bolo
špecifikované nasledovne: personálny námestník riaditeľa ÚIC, právny poradca hlavného školského
inšpektora MŠ SR, štatutárny zástupca riaditeľa ÚIC. V pracovnej činnosti plní tieto úlohy: 1. riadi a

zabezpečuje personálnu a sociálnu politiku organizácie, 2. zabezpečuje mzdové analýzy a navrhuje
úpravu platových náležitostí zamestnancov v súlade so stanovenou reguláciou a pracovným zaradením
zamestnancov, 3. po poverenie rokuje v mene organizácie so ZV OO pri kolektívnom vyjednávaní,
sleduje a vyhodnocuje plnenie kolektívnej zmluvy, 4. udržiava kontakt s odborovou organizáciou, 5.
prešetruje v spolupráci s hlavným školským inšpektorom MŠV SR podania a podáva mu právne

stanoviská, 6. v spolupráci s príslušnými úsekmi organizácie podieľa sa z právneho hľadiska na tvorbe
koncepcií v oblasti výchovy a vzdelávania a na tvorbe školských dokumentov (legislatívna činnosť), 7.
v neprítomnosti riaditeľa ÚIC ho zastupuje v bežných záležitostiach, 8. dodržiava predpisy OBP a PO,
preventívne predchádza vzniku škôd na majetku organizácie, 9. plní aj iné úlohy podľa pokynov riaditeľa
ÚIC a hlavnej školskej inšpektorky MŠV SR.

Z poverovacieho dekrétu č. 67/1995 - PaM zo dňa 26.05.1995 súd zistil, že právny predchodca odporcu
poveril navrhovateľa s účinnosťou od 27.05.1995 výkonom funkcie námestníka riaditeľa ÚIC pre úsek
ekonomický ( č.l. 171 spisu).
Spísomnostič.1/ÚIC zodňa06.09.1995súdzistil,žeprávnypredchodcaodporcuodvolalnavrhovateľa
z funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny a súčasne ho dňom 07.09.1995 poveril na dobu troch

mesiacov výkonu funkciou námestníka riaditeľa pre úsek personálny s tým, že jeho platové náležitosti
ostávajú nezmenené ( č.l. 176 spisu).
Z podania navrhovateľa zo dňa 19.10.1995 (doručené toho dňa právnemu predchodcovi odporcu) súd
zistil, že navrhovateľ sa vzdal funkcie ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC ( č.l. 177 spisu).
Z písomnosti - zrušenie poverenia zn. ÚIC- 2065/1 - 95 / sekr. zo dňa 23.10.1995 (navrhovateľ prevzal

dňa 24.10.1995) súd zistil, že právny predchodca odporcu s účinnosťou od 24.10.1995 zrušil poverenie
navrhovateľa výkonu funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny ( č.l. 178 spisu).
Z písomnosti zn. ÚIC- 2071/1 - 95 / sekr. zo dňa 26.10.1995 ( navrhovateľ prevzal dňa 26.10.1995)
súd zistil, že právny predchodca odporcu s účinnosťou od 26.10.1995 odvolal navrhovateľa z funkcie
ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC. Zároveň navrhovateľovi oznámil, že jeho pracovný pomer

zostáva zachovaný a riadi sa naďalej príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce ( č.l. 179 spisu).
Zo záznamu o prerokovaní pracovného zaradenia z 03.11.1995 súd zistil, že navrhovateľovi bolo
ponúknuté miesto právnika organizácie v odbore právnych služieb hlavného školského inšpektora a
centra.Z podania navrhovateľa zo dňa 03.11.1995 súd zistil, že podľa neho ponuka právneho predchodcu
odporcu je nekompletná, preto sa k nej nemožno vyjadriť. Ponúkané pracovné miesto nie je obsiahnuté

v organizačnej štruktúre organizácie a ani v organizačnom poriadku organizácie, na základe ktorého
bola vyhotovená organizačná štruktúra.

Z podania navrhovateľa zo dňa 16.11.1995 súd zistil, že požiadal mzdovú účtáreň právneho predchodcu
odporcu o písomné oznámenie spôsobu výpočtu platu za mesiac 10/1995.

Zpísomnéhopodaniaprávnehopredchodcuodporcuzodňa20.11.1995súdzistil,žeprávnypredchodca
odporcu doručil navrhovateľovi výpoveď zn. ÚIC- 23104/1 - 95/ Vá zo dňa 20.11.1995 v zmysle
ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) zákonníka práce. Dôvod výpovede je vymedzený nasledovne:
Pracovný pomer bol založený vymenovaním dňa 01.04.1995. Dňa 26.10.1995 bol navrhovateľ
rozhodnutím riaditeľky ÚIC podľa § 65 ods. 2 ZP odvolaný z funkcie ekonomického námestníka

ÚIC. Vzhľadom na to, že neprišlo k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa na prácu
právnika odboru právnych služieb ÚIC zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, je daný výpovedný dôvod
podľa ustanovenia § 46 ods. c) Zákonníka práce. Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou bolo
prerokované v súlade s § 59 Zákonníka práce so Závodným výborom odborovej organizácie ÚIC dňa
16.11.1995. V zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer končí dňom 29.2.1996. Výpovedná

lehota začína plynúť dňa 01.12.1995.

Podaním zo dňa 20.11.1995 navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcu oznámil, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával a plnil voči nemu zákonné povinnosti podľa § 35 ods. 1 písm. a) ZP.
Súčasne uviedol, že naďalej vykonáva riadiace a organizačné práce na personálnom a ekonomickom

úseku zaškoľovaním pracovníkov, ktorí nemajú ani vzdelanie ani prax na výkon činností, ktoré im sú
prideľované a ktorá nespadá do kompetencií týchto pracovníkov.

Z podania právneho predchodcu odporcu ÚIC č. 155/95-PaM zo dňa 26.10.1995 - platový dekrét zo
dňa 30.11.1995 súd zistil, že v súlade s odvolaním navrhovateľa z funkcie

ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC a v zmysle zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za
pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších
predpisov a vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 249/1992 Zb. priznal navrhovateľovi od
26.10.1995 platové zaradenie v platovom stupni 9/7- tarifný plat vo výške 6.580,-Sk.

Z písomnosti - odvolanie výpovede zn. ÚIC- 95/96 - Vá. zo dňa 26.02.1996 (navrhovateľ prevzal
dňa 26.02.1996) súd zistil, že právny predchodca odporcu oznámil navrhovateľovi, že listom zo dňa
16.11.1995 navrhovateľ odmietol rozhodnutie o pracovnom nezaradení a poukázal na skutočnosť, že
vykonáva prácu podľa príkazov organizácie. Keďže navrhovateľ skutočne vykonával v zmysle pokynov
organizácie práce právnika aj v čase plynutia výpovednej doby, došlo k prijatiu pracovného zaradenia

navrhovateľom a dôvod výpovede zo dňa 20.11.1995 v odpadol. Vzhľadom na to právny predchodca
navrhovateľovi oznámil, že výpoveď zo dňa 20.11.1995 odvoláva ( č.l. 58 spisu).
Z podania navrhovateľa zo dňa 26.02.1996 (doručené toho dňa právnemu predchodcovi odporcu)
súd zistil, že navrhovateľ poukázal na obsah pracovnej náplne z 05.04.1995, podľa ktorého súčasťou
jeho práce plynúcej z pracovného zadelenia personálneho námestníka a právneho poradcu hlavného

školského inšpektora a štatutárneho zástupcu riaditeľa je plnenie aj iných úloh podľa pokynov
riaditeľky ÚIC. Navrhovateľ žiadal, aby právny predchodca odporcu plnil voči nemu povinnosti v zmysle
ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) ZP a až po odstránení týchto prekážok bude môcť vyjadriť súhlas
alebo nesúhlas podľa ustanovenia § 44 ods. 3 ZP ( č.l. 50 spisu). Navrhovateľ v podaní doručenom súdu
dňa 26.02.1996 uviedol, že odvolanie výpovede zo strany právneho predchodcu odporcu nepovažuje

za právny úkon vážny, nakoľko neboli odstránené prekážky v práci, ktorému boli vytvorené.
Podaním zo dňa 07.11.2015 adresovaným odporcovi navrhovateľ uviedol, že potvrdzuje a súhlasí s
odvolaním výpovede zo dňa 20.11.1995.

Z výsluchu navrhovateľa ako účastníka konania súd zistil, že dňa 01.04.1995 bol vymenovaný do funkcie

personálneho námestníka právneho predchodcu odporcu (ďalej len PPO) v dôsledku čoho vznikol
jeho pracovný pomer. Navrhovateľ má za to, že dňa 05.04.1995 došlo po vzájomnej dohode s PPO
na základe pracovnej náplne zo dňa 05.04.1995 k zmene obsahu pracovného pomeru a to tak, že
došlo k zúženiu jestvujúceho pracovného pomeru na dva súbežné pracovné pomery a to - personálnynámestník a vedúci odboru právnych služieb hlavného školského inšpektora a ÚIC. Dňa 06.09.1995 bolo
na porade s PPO dohodnuté, že bol odvolaný z funkcie personálneho námestníka a bol vymenovaný do
funkcie ekonomického námestníka a bolo mu zrušené poverenie ekonomického námestníka a vydané

poverenie personálneho námestníka. Túto prácu vykonával až do 19.10.1995, keď sa vzdal funkcie
ekonomického námestníka z dôvodu, že právny predchodca PPO čerpal mzdové prostriedky v rozpore
s viazanosťou určenou ministerstvom školstva. Na túto skutočnosť PPO nereagoval až do 26.10.1995,
keď ho odvolal z funkcie ekonomického námestníka a následne zrušil aj poverenie personálneho
námestníka. Navrhovateľ sa dodatočne dozvedel, že týmto dňom ho preradil na úplne inú pracovnú

pozíciu, o čom ho informoval až 30.11.1995. Dňa 27.10.1995 mu doručili vnútorný príkaz - náhradná
práca na dva dni, ale v skutočnosti sa s riaditeľkou dohodol, že bude aj naďalej robiť prácu ako doteraz
- ekonomický námestník a poverený personálny námestník, že to vzdanie a odvolanie z funkcie neplatí.

Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti výpovede z 20.11.1995 s tzv. organizačných dôvodov, tak za dôvod
neplatnostipovažujenavrhovateľskutočnosť,ženedošlokžiadnejorganizačnejzmeneatakistotvrdenie

uvedené vo výpovedi, že nedošlo k dohode o pracovnom zaradení právnika je neexistentné, nakoľko
z organizačnej schémy vyplýva, že tam bolo len jedno miesto a to vedúci odboru právnych služieb
hlavného školského inšpektora a ÚIC a to bol navrhovateľ, teda toto pracovné miesto nebolo voľné.
Navrhovateľ považuje túto výpoveď za účelovú, nakoľko on riadne pokračoval v práci na ekonomickom
aj personálnom úseku, v rámci ktorej vypracoval návrh rozpočtu podľa novej metodológie na rok 1996,

takže riaditeľka mala splnenú úlohu a voľné ruky, ale musela nejakým spôsobom zosúladiť svoje
rozhodnutie - platový dekrét z 26.10.1995, ktorým mu znížila plat a teda dala mu predmetnú výpoveď.
Platový dekrét neobsahuje dohodu o druhu práce, ktorú vyžaduje nariadenie vlády SR č. 249/1992 Zb..
Na odvolanie výpovede z 26.02.1996 PPO navrhovateľ síce výslovne nereagoval, ale v skutočnosti ho
akceptoval, keďže sa 27.10.1995 dohodli na zmene obsahu pracovnej zmluvy. Nárok na ušlú mzdu

za obdobie od 26.10.1995 do 01.03.1996 vo výške 103.016,- Sk, tak tento nárok vyčíslil tak, že dňom
26.10.1995 keď bol vydaný platový dekrét, ktorý neobsahuje zákonné náležitosti, vznikli prekážky v práci
na strane zamestnávateľa tak, že išlo vlastne o prevedenie na iný druh práce bez jeho súhlasu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, uviedol že výpoveď z 20.11.1995 považuje za platnú z dôvodu

organizačných zmien, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že navrhovateľ bol 26.10.1995 odvolaný z funkcie
ekonomického námestníka. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že PPO podaním z 26.02.1996
túto výpoveď odvolal, tak bolo to bez výslovného súhlasu navrhovateľa ( s poukazom na ust. § 44
ods. 3 ZP), takže odporca má za to, že pracovný pomer navrhovateľa skončil uplynutím výpovednej
doby. To, že v rámci výpovednej doby PPO prideľoval navrhovateľovi prácu, nemá vplyv na platnosť

výpovede, lebo zamestnávateľ je povinný prideľovať prácu do skončenia pracovného pomeru. Výpoveď
z 20.11.1995 odporca považuje za platnú, navrhovateľovi bola prideľovaná práca, ktorú vykonával a za
ktorú bol platený a dňom 29.02.1996 pracovný pomer navrhovateľa skončil. Navrhovateľ dňa 01.03.1996
nenastúpil do práce, teda tento fakt akceptoval. Súhlas s odvolaním výpovede, ktorý dal navrhovateľ
po 20 rokoch nie je v súlade s jeho faktickým konaním v čase výpovede. Pokiaľ by súd dospel k záveru,

že výpoveď daná navrhovateľovi 20.11.1995 je neplatná, tak pracovný pomer navrhovateľa skončil
15.04.1996 okamžitým skončením.

Z výsluchu svedkyne L.. J. P. súd zistil, že jej pracovnou náplňou ako riaditeľky ÚIC bolo riadiť,
kontrolovať, usmerňovať a ekonomicky zabezpečovať organizácie priamo centrom riadené. Jej priamo

podriadenými zamestnancami boli námestníci, jedným z nich bol navrhovateľ, pričom mala dvoch
námestníkov - pre odbornú pedagogicko-inšpekčnú činnosť a pre personálne a ekonomické veci. Bolo
to pred 20-timi rokmi. Pokiaľ ide o odbor právnych služieb, tieto robila istý čas JUDr. Belišová, ale
nevie uviesť v akom období. Ako riaditeľka centra bola zároveň hlavnou školskou inšpektorkou a v
rámci pracovnej náplne navrhovateľ ako človek s právnickým vzdelaním jej dával právne stanoviská k

vymedzeniu, napr. do akých záležitostí môžu ísť ako inšpekčná kontrola. Táto činnosť však nespadala
v organizačnej schéme pod úsek personálneho námestníka označený ako odbor právnych služieb HŠI
a centra, nakoľko tam bola agenda rôzna napr. majetko- právnych vecí, ktorú vykonávala externe JUDr.
Belišová.

Súd návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania o jeho mzdové listy zo spisu 8C 22/1996 na dôkaz
o skutočnom prejave vôle PPO pri prvej výpovedi súd nenariadil, nakoľko toto dokazovanie považoval
za nadbytočné.Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002,
ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne úkony urobené pred 1. aprílom

2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Na pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi konania ako zamestnávateľom a
zamestnancom sa v čase rozhodnom pre uplatnené nároky vzťahovali ustanovenia v tom čase platného
Zákonníka práce zák. č. 65/1965 Zb. v znení zák. č. 451/1992 Zb. a nasledujúcich zmien a doplnení
(ďalej len ZP).

Podľa § 25 ods. 1 ZP zamestnávateľ smie zamestnávať v pracovnom pomere len zamestnanca, ktorý
preukáže, že sa skončil jeho predchádzajúci pracovný pomer, prípadne jeho členský pomer k družstvu,
kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah.
Podľa odseku 2 písm. b) citovaného ustanovenia toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnávanie
zamestnanca v pracovnom pomere dojednanom za trvania doterajšieho pracovného pomeru, ktorý bol

dojednaný na kratší ako určený týždenný pracovný čas.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 4 ZP vymenovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov
vymenovaných do funkcie podľa osobitných predpisov. Ak je zamestnávateľ právnickou osobou,
pracovný pomer sa môže založiť vymenovaním u vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie vymenúva
štatutárny orgán.

Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP pracovný pomer sa môže rozviazať dohodou, výpoveďou, okamžitým
zrušením a zrušením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 44 ZP výpoveďou môžu rozviazať pracovný pomer zamestnávateľ i zamestnanec. Výpoveď

musí sa dať písomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených v § 46 ods. 1; dôvod výpovede sa musí
vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, môže sa odvolať len
s jeho súhlasom; odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď ak sa zamestnanec
stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho

úloh,technickéhovybavenia,ozníženístavuzamestnancovzaúčelomzvýšeniaefektívnostiprácealebo
o iných organizačných zmenách.

Podľa ust. § 59 ods. 1 ZP výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 ZP pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom,
ktorý bol určený na nástup do funkcie. Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, u ktorého je
tento zamestnanec doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zamestnanca, ktorý bol do funkcie zvolený alebo vymenovaný
možno z tejto funkcie odvolať. Zamestnanec sa môže tejto funkcie aj vzdať. Odvolanie alebo vzdanie

sa funkcie musí byť písomné a doručené druhému účastníkovi, inak je neplatné. Výkon funkcie končí
dňom nasledujúcim po doručení odvolania alebo vzdania sa funkcie, ak nebol v odvolaní alebo vzdaní
sa funkcie uvedený neskorší deň.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním
safunkciesapracovnýpomernekončí.Zamestnávateľsozamestnancomdohodnejehoďalšiepracovné

zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho
vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne,
je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); odstupné poskytované zamestnancom pri
organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v
súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny.

Podľa § 68 ZP pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia inak ustanovenia o
pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou.
Podľa§69ZP,akzamestnanecdojednalniekoľkopracovnýchpomerov,posudzujúsaprávaapovinnosti
z nich vyplývajúce samostatne, pokiaľ tento zákonník alebo iné právne predpisy neustanovujú inak.Pracovnýpomernavrhovateľatedavzmysleust.§65ods.1ZPvznikolnazáklademenovaciehodekrétu
- vymenovací dekrét č. 32/1995 - PaM zo dňa 03.04.1995 a to dojednaným dňom, ktorý bol určený na

nástup do funkcie, t.j. dňom 01.04.1995.

Oprávnenie založiť pracovný pomer vymenovaním má výlučne štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý
je právnickou osobou. Pretože ide popri pracovnej zmluve o samostatnú právnu formu založenia
pracovného pomeru, vymenovanie by malo obsahovať základné charakteristiky výkonu práce, t. j.

druh práce, miesto výkonu práce a začiatok výkonu práce. Z hľadiska právnej formy zákon výslovne
neustanovuje, že vymenovanie musí mať pokiaľ ide o jeho platnosť písomnú formu. Odvolaním z funkcie
sa pracovný pomer nekončí. Na pracovný pomer založený vymenovaním platia všeobecné ustanovenia
zákonníka práce o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou.

Ustanovenie § 65 ods. 3 ZP predpokladá vzájomnú dohodu účastníkov o ďalšom pracovnom zaradení

zamestnanca a výslovne nezakotvuje povinnosť zamestnávateľa ponúknuť mu inú prácu podľa
kvalifikácie, prípadne inú vhodnú prácu. Z právnej formulácie tohto ustanovenia však vyplýva, že ponuku
inej vhodnej práce má uskutočniť zamestnávateľ. Vhodnou prácou podľa ustanovenia § 65 ods. 2 ZP
nie je práca ako ju vymedzuje ustanovenie § 46 ods. 2, ale je ňou práca podľa kvalifikácie zamestnanca,
prípadne iná vhodná práca. Ponuka inej vhodnej práce v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 môže

presahovaťobsahovýrámecdojednanéhomiestavýkonupráce,resp.bydliskazamestnanca.Obsahové
ohraničenie ponuky vhodnej práce podľa ustanovenia § 65 ods. 2 ZP má zodpovedať ustanoveniu
§ 37 ods. 5 o právnej kvalifikácii vhodnej práce, t. j. práce, ktorá zodpovedá zdravotnému stavu
zamestnanca, jeho schopnostiam a pokiaľ možno jeho kvalifikácií. Podľa odseku 3 danosť výpovedného
dôvodu nadbytočného zamestnanca podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) je právne konštruovaná

ako nevyvrátiteľná právna domnienka. Skutočnú danosť uvedeného výpovedného dôvodu nie je súd
oprávnený preskúmavať. Právny režim ustanovenia § 65 ods. 3 ZP treba použiť aj v prípade, že ide o
odvolanie zamestnanca, ktorý ešte pred vymenovaním bol u zamestnávateľa v pracovnom pomere či
už vo vedúcej funkcii alebo ako radový zamestnanec. Ustanovenie § 65 ods. 3 ZP nepočíta s oživením
predtým vykonávanej práce, ale požaduje dohodnúť sa na ďalšom pracovnom zaradení zamestnanca na

inú prácu zodpovedajúcu kvalifikácií alebo na inú vhodnú prácu, respektíve umožňuje zamestnávateľovi
dať mu výpoveď podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) ( H. Barancová, Zákonník práce Komentár,
Elita, 1996).
Pokiaľ teda navrhovateľ vidí neplatnosť výpovede v skutočnosti, že u právneho predchodcu odporcu
nedošlo k žiadnej organizačnej zmene, tak vzhľadom na vyššie uvedené, tento dôvod je irelevantný,

keď danosť výpovedného dôvodu nadbytočného zamestnanca pri odvolanom zamestnancovi ( resp. pri
vzdaní sa ) podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) je právne konštruovaná ako nevyvrátiteľná právna
domnienka a skutočnú danosť uvedeného výpovedného dôvodu nie je súd oprávnený preskúmavať.
Súd sa ďalej zaoberal tvrdením navrhovateľa, že na základe jeho pracovnej náplne zo dňa 05.04.1995
došlo k zmene pracovného pomeru a vzniku dvoch súbežných pracovných pomerov a to - personálny

námestník a vedúci odboru právnych služieb hlavného školského inšpektora a ÚIC.
V tomto smere ustanovenie § 25 ZP až na výnimky zásadne neumožňuje dojednanie viacerých
pracovných pomerov na plný týždenný pracovný čas. Za predpokladu, že má zamestnanec uzavretý
pracovný pomer na plný týždenný pracovný čas, ďalší alebo ďalšie pracovné pomery, ktorých počet
zákon neobmedzuje, nemôžu byť zásadne uzavreté na plný týždenný pracovný čas. O súbežný

pracovný pomer ide v prípade, ak má zamestnanec súbežne v rovnakom časovom úseku viac
pracovných pomerov a ani jeden z nich nie je dohodnutý na plný týždenný pracovný čas. S tým istým
zamestnávateľom môžu byť dohodnuté len na iný druh práce než boli dojednané v pracovnej zmluve a
musia sa vykonávať mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer.
Súd má za to, že obsahom pracovnej náplne datovanej zo dňa 05.04.1995 nemohlo dôjsť k zmene

obsahu pracovného pomeru u navrhovateľa a k založeniu dvoch súbežných pracovných pomerov a
to personálny námestník a vedúci odboru právnych služieb hlavného školského inšpektora a ÚIC,
nakoľko k zmene obsahu pracovného pomeru môže dôjsť v zmysle § 36 ZP, podľa ktorého dojednaný
obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú
na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, zamestnávateľ musí urobiť písomne

aj jej zmenu. Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v pracovnej
zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 37 38 ZP. Z hľadiska
svojej právnej povahy je pracovná náplň iba pokynom zamestnávateľa smerujúcim ku konkretizácii
pracovných úloh, ktoré sú vo vyššej forme všeobecnosti vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnejzmluve. Pretože vydávanie pokynov je právom zamestnávateľa, aj vyhotovovanie pracovných náplní
je právom, nie však povinnosťou zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemusí žiadať súhlas zamestnancov
s pracovnou náplňou a aj keď zamestnanec s pracovnou náplňou nesúhlasí, je povinný realizovať

pracovné úlohy na jej základe. Zamestnávateľ môže uložiť zamestnancom aj ďalšie, v pracovnej náplni
bližšie nekonkretizované pracovné úlohy, ktoré nevybočujú z rámca dohodnutého druhu práce ( H.
Barancová, Zákonník práce Komentár, Elita, 1996). Predmetnou pracovnou náplňou teda nemohlo dôjsť
k založeniu súbežných pracovných pomerov ako to tvrdí navrhovateľ.
V tomto smere však možno považovať za zmenu obsahu pracovného pomeru poverenie navrhovateľa

výkonom funkcie námestníka riaditeľa ÚIC pre ekonomický úsek a to dňa 27.05.1995 ( poverovací
dekrét č. 67/1995 - PaM). Od toho dňa vykonával navrhovateľ funkciu personálneho námestníka ( na
základe vymenovania ) a ekonomického námestníka riaditeľa ( na základe poverenia). Následne sa dňa
19.10.1995 navrhovateľ vzdal funkcie ekonomického námestníka a podľa ustanovenia § 65 ods. 2 ZP
výkon funkcie končí dňom nasledujúcim po doručení odvolania alebo vzdania sa funkcie, ak nebol v
odvolaní alebo vzdaní sa funkcie uvedený neskorší deň. Následne aj keď právny predchodca odporcu s

účinnosťou od 26.10.1995 odvolal navrhovateľa z funkcie ekonomického námestníka riaditeľa ÚIC súd
má za to, že k zániku výkonu funkcie ekonomického námestníka u navrhovateľa došlo dňom, keď doručil
právnemu predchodcovi odporcu svoje vzdanie sa tejto funkcie t. j. dňa 19.10.1995.
Právny predchodca odporcu potom s účinnosťou od 24.10.1995 zrušil aj poverenie navrhovateľa na
výkon funkcie námestníka riaditeľa pre úsek personálny.

Od toho dňa už teda navrhovateľ nebol ani ekonomickým, ani personálnym námestníkom.
Podľa § 65 ods. 3 ZP odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer navrhovateľa
neskončil, pričom zákon predpokladal to, že zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie
pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú
pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju

odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm.c).
Právny predchodca odporcu ponúkol navrhovateľovi pracovné zaradenie právnika.
Z korešpondencie medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu ohľadne jeho ďalšieho
pracovného zaradenia po odvolaní z funkcií personálneho a ekonomického námestníka ( list
navrhovateľa zo dňa 20.11.1995- č.l 10 spisu, list právneho predchodcu odporcu zo dňa 20.11.1995-

č.l 12 spisu, list navrhovateľa zo dňa 03.11.1995 a 16.11.1995 - č.l. 28, 31 spisu) súd zistil, že medzi
navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu však k dohode o jeho ďalšom pracovnom zaradení na
inú prácu v zmysle citovaného ustanovenia § 65 ods. 3 ZP nedošlo.
V tomto prípade právny predchodca odporcu vzhľadom na to, že nedošlo medzi účastníkmi
pracovnoprávneho vzťahu k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa, pristúpil k výpovedi

z dôvodu § 46 ods. 1 písm. c) ZP.
Výpoveď, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca je jednostranný prejav vôle a to i proti vôli
druhéhoúčastníkapracovnoprávnehovzťahuapretoprávnaúpravaobsiahnutávzákonníkupráceviaže
platnosť výpovede na splnenie stanovených podmienok ( § 44 ZP ). V prípade rozviazania pracovného
pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa je potrebné aby boli dodržané, že takýto prejav musí byť

urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom, dôvod výpovede musí byť skutkovo
vymedzený tak, aby bolo zrejmé aká konkrétna skutočnosť ( príp. aké konkrétne konanie zamestnanca )
je dôvodom, pre ktorý bol pracovný pomer rozviazaný a skutkové vymedzenie musí byť také, že ho nie je
možné zameniť s iným dôvodom a dodatočne ho meniť. Aby bolo možné výpoveď preskúmať z hľadiska
naplnenia všetkých uvedených zákonných podmienok súdom, musí byť žaloba o určenie neplatnosti

predmetnej výpovede doručená súdu včas, t.j. v lehote dvoch mesiacov v zmysle ust. § 64 v nadväznosti
na ust. § 266 Zák. práce.
Pri právnom posúdení dôvodnosti žaloby vychádzal súd z výsledkov vykonaného dokazovania a z
citovaných ustanovení zákona, pričom v prípade žalobou napadnutej výpovede podľa ust. § 46 ods. 1
písm. c/ ZP danej navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 20.11.1995 súd zistil, že z hľadiska formy boli

dodržané zákonné hmotnoprávne podmienky, nakoľko výpoveď mala písomnú formu, doručená bola
navrhovateľovi kvalifikovaným spôsobom dňa 20.11.1995, čo napokon nebolo medzi účastníkmi konania
sporné a rovnako bola dodržaná aj podmienka včasnosti podania určovacej žaloby o jej neplatnosť na
súd ( § 64 ZP). Výpoveď navrhovateľa právny predchodca odporcu prerokoval s odborovým orgánom
v zmysle ustanovenia § 59 ZP. V zmysle judikatúry, aj prípadné porušenie tejto právnej povinnosti však

nemá za následok neplatnosť výpovede alebo okamžitého zrušenia pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa ohľadom nedostatočne skutkovo vymedzeného výpovedného
dôvodu, túto súd nemohol akceptovať, nakoľko konkretizácia dôvodu v zrušujúcom prejavezamestnávateľa bola na základe posúdenia súdu dostatočná. Navrhovateľ namietal neexistenciu
skutkovo vymedzeného dôvodu, keď vo výpovedi bolo uvedené, že navrhovateľ bol rozhodnutím
riaditeľky ÚIC podľa § 65 ods. 2 ZP odvolaný z funkcie ekonomického námestníka ÚIC, pričom tejto

funkcie sa v skutočnosti navrhovateľ vzdal dňa 19.10.1995. Podľa súdu táto skutočnosť nemení nič na
tom, že skutkovým dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ túto funkciu už v čase dania výpovede
nevykonával a preto súd túto námietku vyhodnotil ako právne bezvýznamú. V zmysle konštantnej
judikatúry výpovedný dôvod v písomnej výpovedi musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké boli
skutočné dôvody, ktoré viedli druhého účastníka pracovného sporu k tomu, že rozviazal pracovný pomer,

abynevzniklipochybnostiotom,čochcelúčastníkprejaviťt.j.,ktorýzákonnývýpovednýdôvoduplatnila
aby bolo zaistené, že uplatnený výpovedný dôvod nebude môcť byť dodatočne menený. V tomto smere
súd má za to, že je nepochybné, že skutkovým dôvodom výpovede bola skutočnosť, že navrhovateľ
už nevykonával funkciu ekonomického námestníka ( či už z dôvodu vzdania sa tejto funkcie alebo
odvolania ) a zároveň neprišlo k dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa na prácu právnika
odboru právnych služieb, na základe čoho pristúpil právny predchodca odporcu k postupu v zmysle

ust. podľa § 65 ods. 2 ZP ( toto ustanovenie obsahuje odvolanie aj vzdanie sa funkcie) , čím je daný
výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 46 ods. c) ZP.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že s odvolaním výpovede, ktoré mu doručil právny predchodca odporcu dňa
26.02.1996 fakticky súhlasil, čo deklaroval aj písomne podaním zo dňa 07.11.2015.

V tomto smere vzhľadom na písomný prejav navrhovateľa zo dňa 26.02.1996, keď podmieňoval svoje
vyjadrenie k odvolaniu z výpovede rôznymi s požiadavkami, súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany
navrhovateľa k prejaveniu kvalifikovaného súhlasu s odvolaním výpovede pred uplynutím výpovednej
lehoty a preto na následné prejavy navrhovateľa urobené v roku 2015 súd neprihliadal. Zákonník práce
síce nestanovuje výslovne lehotu, v ktorej má byť daný súhlas zamestnanca s odvolaním výpovede, súd

má za to, že vzhľadom na zásadu, že výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi ( v tom čase v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia), súhlas
navrhovateľa s odvolaním výpovede prejavený cca po 19 rokoch od odvolania výpovede odporcom je
právne irelevantný, nakoľko je v rozpore s tým, čo navrhovateľ prejavil s aktuálnom v čase prejavu
právneho predchodcu odporcu ( v roku 1996) a preto naň súd už neprihliadol a vychádzal zo skutočnosti,

že navrhovateľ súhlas s odvolaním výpovede v zmysle ust. § 44 ods. 3 ZP nedal.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že po tom, čo mu dal právny predchodca odporcu výpoveď, mu
prideľoval prácu v pôvodnom rozsahu pracovného zaradenia (t. j. ekonomický a personálny námestník),
tak tento argument je irelevantný nakoľko ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď podľa § 46 ods.
1 písm. c) ZP z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, je zamestnávateľ povinný aj v priebehu výpovednej

dobyprideľovaťzamestnancoviprácepodľapracovnejzmluvy.Prevýpoveďzpracovnéhopomerupodľa
ustanovenia § 65 ods. 3 ZP je naviac charakteristické, že danosť výpovedného dôvodu nadbytočného
zamestnanca pri odvolanom zamestnancovi ( resp. pri vzdaní sa ) podľa ustanovenia § 46 ods. 1
písm. c) je právne konštruovaná ako nevyvrátiteľná právna domnienka a skutočnú danosť uvedeného
výpovedného dôvodu nie je súd oprávnený preskúmavať.

Vzhľadom na uvedené dôvody, keď boli splnené zákonné predpoklady pre rozviazanie pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 44, § 65 ods. 3 ZP, súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede danej
navrhovateľovi zamestnávateľom listom zo dňa 20.11.1995 ako neodôvodnenú zamietol. Rovnako súd
zamietol návrh aj ohľadom náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a úrokov z

omeškania z náhrady mzdy, nakoľko uvedený nárok prináleží iba v prípade, že je navrhovateľ úspešný
v časti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na ušlú mzdu za obdobie od 26.10.1995 do 01.03.1996 vo výške
103.016,- Sk, tak tento nárok súd považoval taktiež za nedôvodný.

Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že právny predchodca odporcu vydal vo veci jeho
odmeňovania navrhovateľa tieto rozhodnutia:
- rozhodnutie o poskytnutí odmeny č. 0/1/1995 zo dňa 11.07.1995 - odmena vo výške 7.000,-Sk za výkon
funkcie ekonomického námestníka v mesiaci jún 1995 a za spracovanie návrhu rozpočtu investícií pre

rok 1995( č.l. 363 spisu) .
- rozhodnutie o poskytnutí odmeny č. 0/3/1995 zo dňa 24.08.1995 vo výške 12.000,-Sk za výkon
funkcie ekonomického námestníka v mesiaci júl a august 1995, za spracovanie polročného rozboru
hospodárenia s novoprijatými pracovníkmi, za inštaláciu softvéru pre spracovanie návrhu rozpočtuorganizácie nárok 1996 a za jeho vypracovanie v mimoriadne skrátenom termíne, za analýzu výdavkov
organizácie od roku 1994 v členení podľa novej rozpočtovej skladby a za preškolenie pracovníkov EÚ
na novú rozpočtovú klasifikáciu ( č.l. 364 spisu).

V zmysle ust. § 111 ods. 4 ZP zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy
základnej mzdy ( úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových
foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Poskytovať mzdu za
vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou

povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje za prácu, ktorú zamestnanec v
skutočnosti vykonáva.

Po odvolaní resp. vzdaní sa funkcií personálneho a ekonomického námestníka riaditeľa, keď k dohode o
ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa nedošlo, právny predchodca odporcu vydal rozhodnutie - ÚIC
č. 155/95-PaM zo dňa 26.10.1995 - platový dekrét zo dňa 30.11.1995 v zmysle zákona č. 143/1992 Zb. o

plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch
v znení neskorších predpisov a vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 249/1992 Zb. a priznal
navrhovateľovi od 26.10.1995 platové zaradenie v platovom stupni 9/7- tarifný plat vo výške 6.580,-Sk,
nakoľko neexistovalo rozhodnutie v zmysle ust. § 111 ods. 4 ZP. Súd preto vydanie tohto platového
dekrétu nepovažuje za preradenie na inú prácu bez súhlasu navrhovateľa, ale len za konanie právneho

predchodcu navrhovateľa v súlade s citovaným ust. § 111 ods. 4 ZP. Preto súd nárok navrhovateľa aj
v tejto časti zamietol.

Vzhľadom na v rozsudku uvedené skutkové a právne závery, keď súd považoval výpoveď danú

navrhovateľovi dňa 20.11.1995 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-2104/1-95/Vá za platnú,
zamietol zároveň aj nárok navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal určenia, že pracovný pomer založený
vymenovaním dňom 01.04.1995, medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom naďalej trvá,
nakoľko pracovný pomer navrhovateľa skončil uplynutím výpovednej doby dňa 29.02.1996.

Súd zamietol aj nárok navrhovateľa na určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané
navrhovateľovi dňa 15.04.1996 listom právneho predchodcu odporcu zn. ÚIC-189/96-Vá, je neplatné.
Súdtakrozhodolvzhľadomnaskutočnosť,ževčasekedyboltentoúkonurobenýprávnympredchodcom
odporcu,užpracovnýpomermedziúčastníkmineexistovalapretobolvovzťahuknavrhovateľoviprávne
neúčinný ( nulitný ) a preto nemohol spôsobiť žiadne právne následky a nemožno konštatovať platnosť

alebo neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si tento nárok v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.