Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 29, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200379
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616200379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Orange Slovensko, a.s., so

sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej G. proti žalovanej M., o zaplatenie 354,27
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 245,02 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 245,02 € od 11.7.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %, o výške
ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.1.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia
sumy 354,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.7.2014
až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná s ňou uzavrela
Zmluvu č. M., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej Zmluvy
žalobkyňa vypožičala žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobkyňou, pričom SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo. Žalobkyňa sa

domáhala nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá jej vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie N. vo výške 109,25 €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu,
ktorú žalovaná žalobkyni spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si

bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu
dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobkyni vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobkyňa zohľadnila počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Akciová

cena mobilného telefónu bola 1 €, jeho predajná cena 115 €, poskytnutá zľava predstavovala
114 €, pričom žalobkyňa si uplatnila škodu vo výške 109,25 €. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že
žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 245,02 € vyfakturovaných za
obdobie 2014/02 - 2014/03. Žalobkyňa pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014 oznámila žalovanejsumuneuhradenýchfaktúrzajednotlivémesiaceasumuzamobilnýtelefón/telekomunikačnézariadenie
a vyzvala ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala. Žalobkyňa
si okrem istiny vo výške 354,27 € uplatnila aj právo na zaplatenie úroku z omeškania a to počnúc dňom

nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 11.7.2014.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil dňa 29.7.2019 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Súd v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 22.7.2019.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 5.2.2014 vyplýva, že žalobkyňa poskytla

žalovanej SIM kartu s prideleným telefónnym číslom. Z dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa je
zrejmé, že strany sa dohodli na aktivácii účastníckeho programu Sova 15 € na predmetnej SIM karte
registrovanej na žalovanú, ako aj na predaji mobilného telefónu N., ktorého kúpna cena so zľavou zo
spotrebiteľskej ceny predstavovala 1 €, pričom žalovaná vzala na vedomie, že riadna maloobchodná
cena tohto zariadenia bez zľavy je 115 € a že zľava z ceny zariadenia jej bola poskytnutá len preto, že

sa zaviazala užívať služby žalobkyne po dobu viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa totiž zaviazala, že
po túto dobu (okrem iného) zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a bude bez prerušenia jej služby
využívať a že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby žalobkyne.

7. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa vyfakturovala žalovanej cenu za poskytnuté elektronické

komunikačné služby v celkovej výške 249,82 €. Konkrétne tak urobila faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 9.3.2014 na sumu 100,72 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 6.4.2014 na sumu
149,10 €. Sumu 4,80 € za poistenie faktúr si však žalobkyňa v konaní neuplatňuje.

8. Žalobkyňa pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014 oznámila žalovanej sumu neuhradených faktúr

za jednotlivé mesiace vo výške 245,02 € a sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody 114 € a vyzvala ju na
ich zaplatenie v dodatočnej lehote do 10.7.2014. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetných zmlúv (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných

služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom

zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženej faktúry.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvárala žalobkyňa ako dodávateľ a žalovaná
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobkyňou bez
možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za

zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné

a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu
s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no tácenu týchto služieb v celkovej výške 245,02 €, tak ako jej bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených
faktúrach, neuhradila. Súd preto dospel
k záveru, že uplatnený nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 245,02 € je dôvodný a

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu žalobkyni.

23. Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobkyňou
v pokuse o pokonávku sa nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, teda dňom 11.7.2014 dostala do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Týmto dňom vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania z

dlžnejsumy.Výškaúrokovzomeškaniakuvedenémudňubola5,15%ročne.Súdpretopriznalžalobkyni
aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 245,02 € od 11.7.2014 až do zaplatenia.

24. Za neopodstatnený považoval súd nárok žalobkyne čo do sumy 109,25 € uplatňovaný voči žalovanej
titulom náhrady škody. Žalobkyňa v danom prípade škodu vyčíslila ako rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom pri jej výpočte zohľadnila počet mesiacov, ktoré

uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvných povinností žalovanou. Zo
skutkového vymedzenia nároku žalobkyne na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať s ňou v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná.

25. Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Podľa § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody
a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu

(R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to
dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

26. V dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, konkrétne v jeho čl. 1 bod 1.2 je upravené,

že ide o dohodu strán o predaji tam uvedeného zariadenia, pričom žalovaná sa zaviazala uhradiť
jeho kúpnu cenu a v čl. 2 bod 2.7 je zase upravená povinnosť žalobkyne predať žalovanej predmetné
zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na ňu vlastnícke právo k tomuto zariadeniu a odovzdať
jej ho. Z vyššie citovaných ustanovení dodatku je tak zrejmé, že strany v ňom uzavreli aj dohodu o
predaji presne špecifikovaného koncového telekomunikačného zariadenia, a to za zľavnenú kúpnu cenu

v ňom uvedenú. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže
v jeho ustanoveniach boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak, ako ich upravuje ustanovenie
§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

27. Žalobkyňa teda umožnila žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného
zariadenia za ňou určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jej marketingovej a obchodnej stratégie na trhu
mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok
nebola nijako donucovaná, bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradnena účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou predmetného zariadenia, tak nie je
následkom protiprávneho konania žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a
žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do

zmluvnéhovzťahužalobkyňavkladala,zjejstranyreparovanýprehodnotenímpredmetnéhorozhodnutia
o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže
žalobkyňa obdržala dohodnutú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnila, má súd za to,
že k protiprávnemu zmenšeniu jej majetku nedošlo, teda žalobkyňa nepreukázala vznik škody ako jeden
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, preto súd

žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 109,25 € spolu s jej príslušenstvom zamietol.

28.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo

zaplatenie sumy 354,27 € s príslušenstvom, žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 245,02
€ s príslušenstvom, t.j. 69 %, žalovaná v časti o zaplatenie sumy 109,25 € s príslušenstvom, t.j. 31
% (neúspech žalobkyne je úspechom žalovanej). Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 38 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).