Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417203489
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2018:5417203489.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: R. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X-XX, E. Q., právne zast. Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: I. J., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX,bytomR.XXX/X-XX,E.Q.,právnezast.FIAČAN&PARTNERS,s.r.o.,sosídlomM.Pišúta
936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam prikázaním veci za náhradu a o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z a m i e t a.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej o určenie vlastníckeho práva z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20.11.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcudomáhal,abysúdzrušilpodielovéspoluvlastníctvožalobcuR.Y.,nar.XX.XX.XXXXažalovanej
I.B. J., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam - bytu č. XX na S.. poschodí a v podkroví bytového domu č.
XXX na ul. R. v E. Q. vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. C-KN č. XXX v k. ú. Q., obec
E. Q.Í., okres E. Q. vo veľkosti 8862/68379-ín a tiež spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 8862/68379-ín, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Q.,
obec E. Q.Í., okres E. Q. a zároveň, aby súd prikázal nehnuteľnosti byt č. XX na S.. poschodí a v podkroví
bytového domu č. XXX na ul. R. v E. Q. vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. C-KN č.
XXX v k. ú. Q., obec E. Q.Í., okres E. Q. vo veľkosti 8862/68379-ín a tiež spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 8862/68379-ín, zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. Q., obec E. Q.Í., okres E. Q. do výlučného vlastníctva žalobcu R. Y., nar. XX.XX.XXXX
s tým, že žalobca je povinný vyplatiť žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 17494,16 eur,

a to na účet žalovanej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
konania a právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q., ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu - podiel zapísaný na LV pod B31 vo veľkosti 3/4-iny a žalovanej - podiel
zapísaný na LV pod B12 vo veľkosti 1/4-ina. Jedná sa o nasledovné nehnuteľnosti:

a. byt č. XX na S.. poschodí a v podkroví bytového domu v E. Q., ktorý sa nachádza na ul. R. č. XXX,
vo vchode č. X,
b. spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
8862/68379-ín,c. spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape s vyznačením
parcelného čísla XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2, na ktorom je dom postavený v
rozsahu 8862/68379-ín.

3. Pri ústnej komunikácii medzi žalobcom a žalovanou boli viackrát zo strany žalobcu navrhované
spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a to
prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú odplatu určenú znaleckým posudkom.
Žalobca predmetný byt užíva dlhodobo po dobu minimálne 10 rokov a má záujem tento byt

užívať aj naďalej. K vyporiadaniu tohto spoluvlastníctva dohodou aj napriek snahe žalobcu nedošlo,
preto je žalobca nútený v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. domáhať
sa jeho zrušenia súdom. Žalobca ako väčšinový spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4-iny má záujem na tom, aby došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností tým spôsobom, že tieto budú prikázané do jeho výlučného
vlastníctva za primeranú odplatu žalovanej, zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Za

týmto účelom nechal žalobca vyhotoviť Znalecký posudok č. XX/XXXX, (ďalej len "znalecký posudok")
ktorý vyhotovil znalec - S.. J. Q.. Úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu bytu č. XX na X.
poschodí a v podkroví bytového domu č. s. XXX na ul. R. v E. Q. spolu s hodnotou spoluvlastníckeho
podielu na pozemku parc. C-KN č. XXX v k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q.. V zmysle znaleckého posudku
bola stanovená všeobecná hodnota bytu na sumu 68.534,62,- eur. Znalec tiež stanovil všeobecnú

hodnotu podielu pozemku, pripadajúcemu k predmetnému bytu, ktorú stanovil na sumu 1.442,01,- eur.
Zaokrúhlená všeobecná hodnota bytu spolu s hodnotou podielu pozemku teda v zmysle znaleckého
posudku predstavuje sumu 70.000,- eur. V zmysle vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby bola z jeho
strany vyplatená náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktorá v zmysle znaleckého posudku
predstavuje sumu 17.500,- eur.

4. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 19.12.2017, pričom sa
k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným prostredníctvom právneho zástupcu dňa
30.01.2018, v ktorom uviedla, že dňa 02.01.2018 vyzvala žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, a to z
dôvodov uvedených v danom liste. Na tento list reagoval žalobca, prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, listom zo dňa 08.01.2018, kde uviedol, že kúpnu cenu považuje za zaplatenú. Tieto jeho
tvrdenia však neobstoja, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v Odstúpení od kúpnej zmluvy listom zo dňa
15.01.2018. Keďže žalobca, ako kupujúci, neuhradil žalovanej, ako predávajúcej, kúpnu cenu v zmysle
jej výzvy listom zo dňa 02.01.2018, žalovaná od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpila listom zo dňa
15.01.2018.Totoodstúpenieodzmluvyboložalobcovidoručenédňa18.01.2018.Odstúpenímodzmluvy

sa Kúpna zmluva od začiatku zrušila. Za takejto skutkovej situácie je žaloba žalobcu bezpredmetná,
nakoľko žalovaný sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. V dôsledku týchto skutočností
sa žalovaná bude osobitným podaním (vzájomnou žalobou) domáhať proti žalobcovi určenia, že je
v celosti vlastníčkou predmetného bytu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby
súd žalobu žalobcu zamietol. Dňa 08.02.2018 súdu žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu

doručila vzájomnú žalobu, na základe ktorej žiadala, aby súd určil, že žalovaná je v celosti (podiel 1/1)
vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode X, bytovky so súpisným číslom XXX, postavenej na
pozemku parcela reg. C-KN evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXX v E. Q. na ul. R., a ďalej
spoluvlastníckehopodieluoveľkosti8862/68379-ín,druh:zastavanéplochyanádvoria,výmera:279m2,
zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor, na LV č. XXXX,

okres E. Q., obec E. Q., k. ú. Kňažia. Zároveň si uplatnila trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

5. Vyjadrenie žalovanej a vzájomná žaloba bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa
27.04.2018, pričom sa k podaniam vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 01.05.2018,
v ktorom uviedli, že vo vyjadrení žalovanej zo dňa 26.01.2018, žalovaná zdôvodňuje odstúpenie

od zmluvy, ktorou nadobudol žalobca podiel 3/4-tiny, predmetného bytu. Žalobca tvrdí, že žalovaná
nemala právo odstúpiť od zmluvy, a že tak urobila zo subjektívnych a zištných dôvodov, vyplývajúcich
z jej nového vzťahu, ktorý má. Žalobca považuje odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018 za
neplatné.Žalobcaanižalovanásinedohodliodstúpenieodzmluvyanebolanidanýdôvodnaodstúpenie
v zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964, pretože kúpna zmluva bola zaplatená vo forme zálohy, ktorá

jej bola vyplatená cez rôzne investície do bytu. Kúpna cena za byt vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
zastavanom domom, bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 36.000,- eur. Takto dohodnutá kúpna
cena bola predávajúcej kupujúcim vyplatená pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy, a to formouinvestícii do prestavby bytu ktorý bol predmetom zmluvy. Kúpna cena bola vyplatená vo forme preddavku
v zmysle § 498 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a predávajúca s takto dohodnutou
kúpnou cenou súhlasila a svojím podpisom na kúpnej zmluve potvrdila vyplatenie kúpnej ceny vo výške

36.000,- eur. Spolužitie žalobcu a žalovanej bolo v tomto období harmonické a bezproblémové až do
septembra 2017, kedy si žalovaná našla novú známosť. Žalobca sa snažil usporiadať vzájomné vzťahy
do predchádzajúceho stavu, avšak žalovaná odmietala so žalobcom naďalej žiť v jednej domácnosti,
a preto bol žalobca nútený zrušiť podielové spoluvlastníctvo k bytu. Keďže nedošlo k dohode o
zrušení podielového spoluvlastníctva podal žalobca dňa 20.11.2017 žalobu o zrušenie podielového

spoluvlastníctva na Okresný súd Dolný Kubín. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná
reagovala tak, že listom zo dňa 02.01.2018 označeným ako „Výzva na zaplatenie kúpnej ceny" s
odôvodnením, že predmetný spôsob úhrady kúpnej ceny nie je prípustný, vyzvala žalobcu opätovne
uhradiť dohodnutú kúpnu cenu vo výške 36.000,- eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca
oznámil žalovanej, že kúpna cena bola zaplatená legitímnym spôsobom v súlade so zákonom a že túto
skutočnosť písomne potvrdila v kúpnej zmluve uzavretej dňa 18.08.2017. Dňa 15.01.2018 žalovaná

listom, označeným ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy", z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v zmysle
§ 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. od predmetnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností odstúpila.
Žalobca považuje vyššie uvedené odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2018 za neplatné. Žalobca
ani žalovaná si nedohodli odstúpenie od zmluvy a nebol ani daný dôvod na odstúpenie v zmysle § 48
ods. 1 zákona č. 40/1964. Žalovaná ako dôvod odstúpenia od zmluvy uvádza skutočnosť, ktorú má na

mysli § 517 ods. 1 OZ, keď tvrdí že kúpna cena jej nebola riadne zaplatená ani po výzve. Z dokladov,
ako je kúpna zmluva, je zrejmé, že kúpna cena bola žalovanej vyplatená riadne a včas, a to v súlade
príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka. S poukázaním na § 497 a § 498 Občianskeho
zákonníka je žalobca presvedčený, že na strane žalovanej nebol daný zákonný dôvod na odstúpenie
od kúpnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca namieta neplatnosť právneho

úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nato čo dal pred uzavretím
zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok, teda nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že nie je
možné zaplatiť kúpnu cenu pred uzavretím kúpnej zmluvy. Taktiež z vyššie uvedeného vyplýva, že ak
predávajúci príjme zo zmluvy hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť. Z uvedeného
sa potom javí, žalovaná aj keby spochybňovala výšku investícii, ak boli v byte vykonané investície čo

i len za jedno euro, hľadí sa nato ako na prijatie čiastočného plnenia - preddavku a zo zákona sa
tým účastník zmluvy zbavuje možnosti odstúpenia od zmluvy. (§ 497 OZ). Obrana žalovanej je teda
nedôvodná a nemá oporu v zákone. Určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, sa žalobca domáhal
súdnou cestou a podal na súd žalobu, o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej
zmluvy, a to 22.03.2018, kde sa vedie konanie na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/21/2018.

Čo sa týka vzájomnej žaloby, tak tú považovali vzhľadom na vyššie uvedené za bezdôvodnú. V ostatnom
sa pridržiavali svojich predchádzajúcich vyjadrení a navrhli, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby
žalobcu.

6. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 11.05.2018, ktorý podal k

nemu písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že žalovaná trvá na vzájomnej žalobe. Odstúpenie od
predmetnej kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.01.2018 považovali za platný právny úkon. Je pravdou,
že v osobitnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/21/2018, sa žalobca
domáhalprotižalovanejurčenianeplatnostitohtoprávnehoúkonu-odstúpeniadkúpnejzmluvylistomzo
dňa 15.01.2018. Žalovaná však mala za to, že takáto žaloba je v zmysle § 137 písm. d) CSP neprípustná,

ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej zo dňa 04.05.2018 v uvedenej veci. Žalovaná má za to, že platnosť
či neplatnosť tohto odstúpenia od kúpnej zmluvy si musí vyriešiť súd ako prejudiciálnu otázku v tomto
konaní. Ako bolo už uvedené, žalovaná považuje odstúpenie od kúpnej zmluvy za platný právny úkon.
Žalovaná v tejto súvislosti plne odkazuje na dôvody uvedené v odstúpení od kúpnej zmluvy listom zo dňa
15.01.2018, pre ktoré považuje kúpnu cenu za nezaplatenú, resp. takéto dojednanie zmluvných strán o

spôsobejejúhrady(článokVI.kúpnejzmluvy)zaneplatné,najmäzdôvodu,žežalobcainvestíciedobytu
v hodnote 36.000,- eur v roku 2012 ani nevykonal. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.04.2018 poukazuje na
ustanovenie§497OZ.Totoustanoveniejenatentoprípadnepoužiteľné,keďžesatýkatakýchzáväzkov,
kde si strany vymienili odstúpenie od zmluvy a dojednali pre ten prípad odstupné. Rovnako žalobca vo
vyjadrení zo dňa 27.04.2018 poukazuje na ustanovenie § 498 OZ. Toto ustanovenie je na tento prípad

tiež nepoužiteľné, keďže akési „investície" žalobcu do bytu v roku 2012 evidentne nemožno považovať
za plnenie žalobcu na predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 18.08.2017. Práve naopak, aj z týchto vyjadrení
žalobcu (že na jeho plnenie sa má hľadieť ako na preddavok na kúpnu cenu) vyplýva nezhoda prejavov
vôle účastníkov kúpnej zmluvy a teda neplatnosť dojednania o spôsobe úhrady kúpnej ceny.7. Súd vo veci vytýčil pojednávania, a to na dni 09.10.2018, 08.11.2018 a 27.11.2018.

8. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že mu je ľúto, že to dospelo do takého štádia. Stále má žalovanú
rád, ale ona si našla iného priateľa a to nebolo prvýkrát a preto sa rozišli. On mal byt po rodičoch a
chcel, aby tam ona išla bývať aj so svojimi tromi deťmi, ale ona to odmietla, že deti v jej byte už majú
zázemie. Tak byt predal a urobili to podkrovie, ktoré malo byť hlavne pre deti. Žalovaná nedisponovala
žiadnymi financiami, preto tam začal vybavovať a financovať všetko on. Ona naopak mala ešte dlhy a

nevysporiadané záväzky s bývalým manželom. Čakali dlho na dobrého majstra, pritom už na tie rôzne
posudky išli veľké peniaze. Majstri to museli doslova všetko vynášať na chrbte. Musel sa tam ale urobiť
napr. aj komín. Išlo tam veľa vysušeného dreva a napr. nivelačného poteru. Bolo potrebné urobiť nový
výrez do stropu. Tá investícia bola ako studňa. Len tí dvaja majstri stáli dosť veľa peňazí. Robili však od
rána do večera, nič od nich nechceli, nosili si aj vlastnú stravu. Boli tam rôzne komplikácie, napr. pôvodná
hrúbka izolácie nebola možná, aby neboli nízke stropy, tak sa tam musela dávať iná vata, ktorá však bola

dvakrát drahšia. V podstate to chcel už aj zastaviť, pretože to stálo veľa peňazí. Napr. len schody stáli
2.500,- eur, čo robili chlapi zo Zázrivej, ale sú tak pekné, že je to vlastne ako kus nábytku. V súčasnosti
je na tom tak, že si musel zobrať hypotéku, aby si kúpil byt a mal kde bývať, pričom žalovaná má priateľa
a ona žije v tom pôvodnom byte. Má 50 rokov a tiež potrebuje nejakú istotu bývania. Navyše tam boli v
tom byte ďalšie investície, nielen čo sa týka podkrovia, ale aj toho spodku. Len taký obklad v obývačke

stál 600,- eur. Boli to aj rôzne náklady na dopravu, chodilo sa do Poľska. Žalovaná sa nikdy nezaujímala
koľko čo stojí, resp. bude stáť. Navyše z toho bytu musel vyplatiť jej manžela, ten pri odchode zobral
prakticky všetko. Čiže tam musel kúpiť aj napr. nový sporák, mikrovlnku a kopec iných vecí. Navyše, už
keď predával byt po rodičoch, tak so žalovanou mal dohodu, že keď urobia túto investíciu, tak na neho
prevedie nejaký podiel v tom byte (3/4), aby mal istotu, že to nedopadne tak, ako to nakoniec dopadlo,

že nemal kde bývať. Okrem podkrovia v spodnej časti bytu sa kompletne prerobili obývačka - tam sa
urobil obklad, stierka, kuchyňa - tam sa znižoval strop, tam sa robil veľký otvor práve na schody, tam
vznikol problém, že práve stredom toho otvoru išiel nosník, takže sa potom muselo spevňovať hrubými
hranolmi; spálňa - stierky, podlahy, znižovanie stropu, vstavaná skriňa. Ostatné bolo v pôvodnom stave.
Na otázku, čo predstavuje suma 36.000,- eur uviedol, že je to prerábka komplet, teda všetko. Sú to

peniaze, ktoré predstavujú čisto prerábku bytu, teda nie peniaze vyplatené manželovi žalovanej, ani
napr. sporák. Je pravdou, že gro prác tam robil p. J. T.. Je pravdou, že nemá na to doklady, pretože je to
bežná prax, aby to vyšlo lacnejšie. Z prác sa podieľal na elektroinštalácii otec žalovanej, ale samozrejme
už potvrdenia o tom sa museli zaplatiť. Takisto podlahy položil on. s p. T. nebola žiadna písomná zmluva
ani faktúra z jeho strany. Na otázku, ako dospel teda k sume 36.000,- eur uviedol, že videl ako odtekajú

financie z jeho účtu. On priebežne, ako boli práce dokončované, vyplácal to na ruku. Navyše projekt
vyzerá dobre, ale keď sa to začalo robiť v skutočnosti, tak to bola katastrofa, napr. na podlahu išlo
množstvo vriec nivalečnej hmoty. Takisto tam bolo treba množstvo suchého dreva. Je pravdou, že už
keď vyplatil manžela z polovice, tak by mu mala patriť polovica bytu, ale on aj ďalej investoval. Oni sa
dohodli, že bude mať podiel 3 a je mu ľúto, že sa to skomplikovalo, ale nie kvôli nemu. Jemu nezostalo

na účte prakticky nič. Opakuje, o podiele 3 bytu sa so žalovanou dohodli. On predal vtedy rodičovský
byt za 38.000,- eur, dnes by mal úplne inú hodnotu. On nezaváhal s predajom, s tým, že išiel bývať ku
žalovanej s 3 deťmi a nezaváhal ani pri prerábke. Vie, že aj žalovaná zobrala nejaký úver na prerábku,
ale kúpila si za to napr. bicykel za 600,- eur. Bližšie podrobnosti však nevie. Pokiaľ ide o ďalší úver vo
výške 5.000,- eur, tak tento úver išiel na prsia žalovanej. Mala dve plastické operácie, to niečo stojí. On

jej ešte po rozchode poslal 1.000,- eur na účet, aby mala, pretože očakával, že sa to zlepší. On nevie
presne preukázať, koľko stáli tie investície, ale mali dohodu a podpísali zmluvu.

9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu žalobca pridržiava podanej žaloby, ako
aj písomných vyjadrení urobených v konaní. Žalobca podal žalobu o zrušenie spoluvlastníctva k bytu

z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi došlo k takej nezhode, ktorá neumožňovala naďalej vzájomné
užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Sporové strany po odpustení spoločného užívania viedli rokovania
ohľadom vyporiadania spoluvlastníctva, avšak nedošlo k dohode, vzhľadom na rôzne predstavy
ohľadom vyplatenia podielu. Po podaní žaloby, ktorú podal žalobca, došlo zo strany žalovanej k
odstúpeniu od zmluvy, ktorý úkon považuje žalobca za nedôvodný, nezákonný a neplatný. Písomne sa

vyjadril k odstúpeniu a je presvedčený, že neboli dané zákonné dôvody, aby mohla žalovaná odstúpiť
od kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol 3 predmetného bytu. Žalobca so žalovanou sa v čase,
keď bolo ich spolužitie pokojné, dohodli, že investície do bytu budú realizované výlučne z financií,
ktoré mal k dispozícii žalobca a tieto poskytol ako preddavok na kúpnu cenu ku zmluve, ktorou budeprevedená nehnuteľnosť po vykonaní investícií na jeho meno. Tak sa aj stalo, o čom svedčia písomné
dôkazy, ako zmluva o budúcej zmluve, aj keď poukazujem na to, že na to, aby bol použitý preddavok
na uzavretie zmluvy budúcej, nie je potrebná písomná dohoda. Žalobca teda splnil všetky podmienky

k tomu, aby sa mohol domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva súdnou cestou, keďže pokus
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanou dohodou sa mu nevydaril. Vzhľadom na
uvedené navrhujeme, aby v konaní bol vypočutý aj žalobca, ktorý sa vyjadrí k jednotlivým okolnostiam
uvedených v žalobe. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej sa javí, že je spochybňovaná vôľa
účastníkov uzavrieť riadnu zmluvu v čase, keď boli realizované investície, t.j. prestavba predmetného

bytu. Toto tvrdenie však je vyvrátené dôkazmi a javí sa ako iracionálne, pretože v čase prestavby boli
peniaze zo strany žalobcu jednoznačne a dokázateľne investované do bytu, resp. do jeho prestavby.
Táto investícia a je to logické, vyplýva z dohody medzi stranami, ktorá spočívala v tom, že žalobca,
ktorý získal sumu 38.000,- eur z predaja svojho bytu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve, investuje so
súhlasom žalovanej vo výške 36.000,- eur do prestavby a nadstavby predmetného bytu s tým, že po
ukončení tejto činnosti bude uzavretá riadna kúpna zmluva, ktorou prevedie vlastníčka predmetného

bytu - žalovaná na žalobcu byt v podiele 3. Táto dohoda je úplne logická a účelové spochybňovanie
jej uzavretia si myslím, že je ľahko vyvrátiteľné. Samotnú dohodu viackrát potvrdili aj ústne strany, ale
hlavne písomne, keď medzi stranami bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, ktorá vychádza z tejto
dohody a žalovaná uvedené tvrdenia potvrdila, ktoré sú podstatné pre uzavretie dohody. Následne bola
uzavretá riadna kúpna zmluva, ktorá bola takým vyústením tej prvotnej dohody, na základe ktorej bol

vyplatený preddavok k tejto riadnej kúpnej zmluve. Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru žalobcu
preukázané, že žaloba, ktorá bola druhou stranou podaná, bola podaná dôvodne a súd môže podľa
nej rozhodnúť tak, že jej vyhovie podľa žalobcovho doplnenia na pojednávaní, t. z. žalobca zmenil svoj
názor oproti žalobe, čo sa týka určenia, že byt bude v jeho výlučnom vlastníctve. Čo sa týka dôvodov
platnosti odstúpenia od zmluvy, resp. zaplatenia kúpnej ceny a považovania zaplatenia formou investícií

ako preddavok, tak sme toho názoru, že sme súdu dostatočným spôsobom preukázali, že žaloba bola
podanádôvodneabolapodloženánaprávnomzáklade.Pridržiavalisavtomtocelomrozsahuichtvrdení
ústnych, ale aj písomných a poukazovali hlavne na to, že medzi sporovými stranami bola už v roku 2012
uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej sa strany zaviazali, že po splnení určitých podmienok bude
prevedená časť bytu a to podiel v 3 na žalobcu, a to potom, čo bude ukončená prestavba a nadstavba

bytu, ktorý patril žalovanej. Túto ústnu dohodu preukazujú dôkazy vykonané v tomto konaní, t.j. že
nemôže byť pravdou, že by žalovaná mala záujem tieto investície vyplatiť žalobcovi, pretože v danom
čase ani potom nemala potrebné finančné prostriedky. Ďalším dôkazom, ktorý preukazuje uzavretú
dohodu v roku 2012 je uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je založená v spise, na základe ktorej sa
žalovaná zaviazala previesť na žalobcu 3 z predmetného bytu s tým, že kúpna cena vo výške 36.000,-

eur jej bola vyplatená vo forme investícii do tohto bytu, túto zmluvu podpísala dobrovoľne, nebolo
preukázané, že by bola privedená do omylu. Potvrdila tým všetky skutočnosti, ktoré uvádza žalobca
a následným dôkazom je aj podpísanie riadnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetnom boli 3 predmetného
bytu, ktorú podpísala dobrovoľne na matrike Mestského úradu Dolný Kubín. Nie je teda pravdou, že
bola uvedená do omylu, že si neuvedomuje, čo podpisuje, resp. že bola pod nejakým tlakom. Táto

skutočnosť potom preukazuje, že odstúpenie od zmluvy nemá zákonné opodstatnenie a ako také je
potom neplatné. V zmysle toho potom vzájomná žaloba, ktorá bola podaná po určenie, že je žalovaná
výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, je nedôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. Po vyriešení
tejto otázky teda je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu a keďže sú priložené v spise všetky potrebné
doklady, ktoré súd objektívne potrebuje pre rozhodnutie, vrátane znaleckého posudku, navrhujeme, aby

súd vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie. Súčasne navrhli, aby súd zaviazal žalovanú náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že žalobca stále naráža na to, že má nejakého frajera. V
súčasnosti nikoho nemá. Je úplne sama a aj na začiatku toho vzťahu to bolo super, lenže postupne sa

žalobca menil. Stále ju upodozrieval, stále ju sledoval. Dcéra ešte rok po jeho odchode má z neho strach.
Vyhrážal sa rôznymi vecami, napr. že ich vyhodí z bytu, že pôjdu pod most a atď. Čo sa týka investícií
do toho bytu, určite to nebolo tak, ako hovorí žalobca. Elektrinu nielen robil jej otec, ale aj kupoval rôzne
zásuvky a káble a nechcel za to žiadne peniaze. Takisto schody stáli len 1.500,- eur. Ona taktiež zobrala
na tú prerábku úver a nešlo všetko len z účtu žalobcu, ale aj ona tam dávala peniaze. Určite si nezobrala

úver preto, aby si kúpila jeden sprostý bicykel za 600,- eur. Ona ten úver doteraz stále spláca. Pôvodne
bol v Slovenskej sporiteľni 10.000,- eur, potom prešli do Prima banky a navyšoval sa na 14.000,- eur.
Pravdou je, že mali dohodu, že vyplatí jej bývalého, ale nemal mať aj s tým čo investoval 3. On tam
investoval max 10.000,- eur. V obývačke napr. sa platila len tá skala (obklad), stierku v obývačke imnapr. robil otec dcérinho kamaráta aj s jej bratom a práca bola zadarmo. Takisto vstavanú skriňu, ale
aj všetky skrinky v podkroví financovala ona. Dohodli sa s bývalým, že mu vyplatí len 12.000,- eur s
tým ale, že si môže zobrať z bytu, čo chce, len aby sa hneď odsťahoval, pretože žalobca hovoril, že on

má nábytok, spálňu, televízor. Teraz však, keď odišiel, tak vlastne nechal holý byt on jej. Tých 1.000,-
eur po odchode jej žalovaný neposlal len tak. Ona si zobrala úver 5.000,- eur, pretože jemu ako SBS-
károvi by ho nedali a to boli vlastne splátky, ktoré musela za neho splácať, lebo by to neutiahla. Pokiaľ
hovorí, že prispieval, tak áno, prispieval 180,- eur mesačne, ale práve 85,- eur mesačne bola tá splátka.
On ju stále tlačil aj do debetu na účte, musela vybrať 700,- eur a dať mu ich. Taktiež pýtal peniaze aj

od jej detí. On hovorí, že tie peniaze boli na jej prsia, ale je pravdou, že to mal byť jeho darček k jej 40.
narodeninám, lenže skutočnosť bola taká, že ho z Klauke vyhodili, lebo kradol a musel tam niečo splácať
a tam išli tie peniaze. Tie investície mohli byť maximálne vo výške 10.000,- eur, pretože veľa vecí si
robili svojpomocne. Ona priamo nevyplácala žiadneho z robotníkov. Žalobca jej len vždy povedal, koľko
peňazí treba. Ona mu peniaze dala. Nie je pravdou tiež, že sa o tú prerábku nezaujímala. Ona sa aj
tých pracovníkov vždy spýtala, či im niečo netreba, či im netreba uvariť kávu, ale skutočne oni povedali,

že majú všetko a že sa netreba o nich starať. Na otázku, či mal niekedy dôvod na žiarlivosť, žalovaná
uviedla, že on je vyslovene žiarlivý. Už len keď sa s niekým rozprávala, bolo zle. Ona sa ho začala báť.
Prakticky nemala kamarátky, z roboty musela ísť hneď domov. On ju sledoval dokonca aj pri nákupoch,
resp. pri rôznych udalostiach mimo domu, kde už jej aj kolegovia povedali o tom, že to tak je. Keď sa ona
len s niekým rozprávala, tak už vždy mal za to, že s dotyčným musí niečo mať. Na otázku, aby popísala

okolnosti uzavretia zmluvy, uvádza, že ona ani nevie, čo podpisovala. Chcela už len mať pokoj. On na
ňu stále tlačil. Bola by vtedy podpísala všetko. Ona si myslela, že tam idú podpisovať niečo ohľadom
tých spoluvlastníkov. Konkrétne to bolo tak, že bola po nočnej, on ju zobudil, urobil jej kávu. Ona si myslí,
že asi jej do tej kávy niečo primiešal. On je kamarát s E. niečo to na ňu narafičili. Podstrčili jej množstvo
papierov, ktoré podpisovala. Ona by nikdy nepodpísala predaj 3 bytu, veď kde by išla s tromi deťmi. Na

otázku, aké boli dohody, uviedla, že bola dohoda, že mu vráti 12.000,- eur, ktorými vyplatil manžela a
že mu dá to, čo do toho bytu skutočne investoval. Podľa nej je to však maximálne 10.000,- eur. Nebola
žiadna dohoda, že by za to, čo vyplatil manžela, mal mať nárok na polovicu bytu. Pokiaľ má popísať, to čo
sa urobilo v tom podkroví, tak v podstate z kuchyne tam vedú schody, kde doslova treba ísť bokom. Keď
človek vyjde von, tak je tam malá chodba a miestnosť, ktorá je označovaná ako šatník. Tam v podstate

sa dá iba prespať, človek tam nemôže byť ani vystretý. Je tam len jedna posteľ. V ďalšej izbe býva dcéra.
Tam v podstate má váľandu, stolík a nejakých pár skriniek. Potom je tam tretia izba, kde je pár skriniek
popod strechu a rozťahovací gauč. Úver 10.000,- eur si brala na prerábku bytu a ten úver dodnes spláca.
Keď začínali prerábku, tak sa nebavili o tom, aké budú náklady. Je pravdou, že predal byt po rodičoch,
ale kde tie peniaze išli, to ona nevie, pretože do prerábky určite nešlo 36.000,- eur. Je pravdou, že tie

práce sa robili dodávateľskou cestou p. T.. Ona nebola pritom, keď žalobca vyplácal robotníkov. Ako
často to robil nevie, robieval to, keď odchádzali. Koľko tam prerábali tí pracovníci, to nevie, mohlo to byť
mesiac, dva. Boli dvaja. Byt mal pred prerábkou veľkosť približne 54 m2, teraz po prerábke má nejakých
88 m2. Tá veľkosť sa ráta od 1,2 m výšky od podlahy. Pokiaľ mali nejaké dohody so žalobcom, tak v
podstate bola len taká, že mu vyplatí to, čo zaplatil jej manželovi a to čo stála prerábka. Nehovorilo sa

o prevode bytu. Mala ho vyplatiť peniazmi. Na otázku, kde podpisovala kúpnopredajnú zmluvu, uviedla,
že u Dr. T., všetko vždy podpisovala tam, nepamätala si, či a kde bola ten podpis overovať. Na otázku,
z akých peňazí vyplatil žalobca jej bývalého manžela, uviedla, že predal svoj byt a z toho vyplácal jej
bývalého. Pokiaľ jej bola ukázaná zmluva o budúcej zmluve z č. l. 108 a nasl. spisu uviedla, že áno, o
tej zmluve už spomínala, že podľa nej jej ju podstrčili, keď podpisovala zmluvu s ostatnými nájomníkmi.

Bolo tam toho strašne veľa na podpis. Ona by nikdy nepreviedla 3 svojho bytu. Doteraz nemala priateľa.
Pokiaľ žila s p. Y., nebola mu neverná, nevie odkiaľ to má. Je to celé choré. Ona nebola s chlapom ani
na káve, to skôr by mohla hovoriť o žalobcovi a o jeho rôznych požiadavkách, keď potreboval sex aj 5-
krát za deň s tým, že aj teraz sa rozpráva, že on má niečo so svojou šéfkou. Pokiaľ ide o p. T.Ň., tak
podľa neho jeho výpoveď nemá hodnotu, k ničomu nemá podklady, podľa nej sa dohodol so žalobcom,

načo má vypovedať. Má tri deti, kde syn má 23, dcéra má 22 a dcéra mala teraz nedávno 18. Starší
syn a dcéra pracujú, mladšia je na gymnáziu.

11. Právny zástupca žalovanej uviedol, že trvajú na obrane, ktorú vzniesli voči uplatnenému nároku
a zároveň trvali na vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaná domáha určenia, že je v celosti vlastníčkou

predmetného bytu. Dôvodom je skutočnosť, že považujú odstúpenie od zmluvy za platný právny úkon
a navrhli, aby si túto skutočnosť súd posúdil ako prejudiciálnu otázku. Žalovaná nespochybňovala,
že došlo k uzavretiu zmluvy, ktorou previedla žalobcovi spoluvlastnícky podiel z predmetného bytu o
veľkosti 3 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 36.000,- eur. Medzi stranami teda došlo k uzavretiuprávneho úkonu - kúpnej zmluvy so všetkými z toho vyplývajúcimi záväzkami, pričom záväzok zaplatiť
kúpnu cenu bol dohodnutý v peniazoch, t.j. vo výške 36.000,- eur. Potiaľto by to bolo v poriadku.
Následne však v časti VI. kúpnej zmluvy je uvedené, že takto dohodnutú kúpnu cenu kupujúci vyplatil

predávajúcej pred podpisom zmluvy počas roka 2012 formou investícií do bytu a predávajúca svojím
podpisom na zmluve potvrdila vyplatenie kúpnej ceny takýmto spôsobom. Upriamili pozornosť súdu
na ustanovenia § 588 a nasl. OZ, týkajúce sa úpravy kúpnej zmluvy, ktorými sa riadi aj tento zmluvný
vzťah. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmetný by prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.

Základným záväzkom kupujúceho z kúpnej zmluvy je povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Podľa komentárov,
aj z ustálenej judikatúry k tomuto ustanoveniu, nie je vylúčené, aby odplata za prevod nehnuteľnosti bola
dohodnutá aj iným spôsobom, než vo forme zaplatenia peňazí, ale v tomto prípade tomu tak nebolo,
keďže sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu vo výške 36.000,- eur. Táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná. Ide teda o to, či v tomto prípade bola kúpna cena riadne zaplatená. V
zmysle § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne. Znamená to, že musí byť preukázané a potvrdené,

že si kupujúci splnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu. Ak tomu tak nie je, tak tento záväzok splnený
nie je, potom predávajúca oprávnene vyzvala kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny a keď ju tento v
stanovenej lehote neuhradil, platne odstúpila od zmluvy. Dlho skúmal, aký vlastne to spôsob zaplatenia
kúpnej ceny strany dojednali v tomto článku VI. Kúpnej zmluvy. Mal za to, že ide o neurčité dojednanie a
teda neplatné dojednanie. Nie je zjavné, aké investície mali byť vykonané do bytu vo výške 36.000,- eur,

v akom rozsahu a pod. V každom prípade má toto dojednanie zmluvné povahu akéhosi uznania záväzku
zo strany predávajúcej, ktorým ona uznala, že mali byť vykonané investície vo výške 36.000,- eur a
zároveň azda strany mali za to, že takýmto spôsobom sa tieto investície započítavajú na kúpnu cenu.
Uznaním záväzku, alebo dlhu v občianskom práve je tzv. vyvrátiteľná právna domnienka. Ak sa v konaní
preukáže a naisto sa preukáže, že žalovaný žiadne investície do bytu v hodnote 36.000,- eur nevykonal,

tak tým je vyvrátené toto uznanie dlhu a zápočet na kúpnu cenu a teda bude preukázané, že kúpna
cena nebola riadne uhradená a teda bol dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Z tohto dojednania
vôbec ani nie je zrejmé, aké plnenie vôbec žalobca žalovanej poskytol ako kúpnu cenu. Na minulom
pojednávaní konajúci sudca vyslovil určitý predbežný názor, samozrejme za vtedy zisteného skutkového
stavu a obsahu spisu, že by mal byť prvoradí záujem na právnej istote. Mali za to, že v tom by mal

byť zachovaný princíp právnej istoty pri kúpnej zmluve, z ktorého bude nepochybne preukázané, že
žalovanej ako predávajúcej sa dostala ako odplata za prevod 3 bytu to, čo sa malo dostať, teda kúpna
cena vo výške 36.000,- eur. Povedal príklad, často sa stáva, že v kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností
si strany dohodnú, že dohodnutá kúpna cena sa vyplatí v hotovosti, je presne určená jej výška a v
kúpnej zmluve alebo v inom doklade zároveň predávajúci potvrdí, že kúpnu cenu už dostal. Je to presne

tento istý prípad. Ak však aj v opísanom príklade sa preukáže, že kúpna cena v skutočnosti vyplatená
nebola v hotovosti, teda sa preukáže opak, tak sa preukáže, že si kupujúci nesplnil svoj záväzok z
kúpnej zmluvy a teda je dôvod na jej odstúpenie. Samozrejme po poskytnutí dodatočnej lehoty. Alebo
napr. sa často stáva, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu formou iného plnenia, napr. vystavením vlastnej
zmenky. Opakovane, ak sa preukáže, že táto odplata nie je v skutočnosti odplatou, alebo zmenka nie

je platná, tak sa predávajúcemu nedostalo potrebné plnenie, teda kúpna cena, a teda znova nastávajú
tie isté následky. A toto je presne ten prípad. Predávajúcej sa nedostalo dohodnuté plnenie. Chápal by
určitý princíp právnej istoty, keby kupujúci nadobudli nehnuteľnosť ďalej previedol, a teda azda by sa
mal chrániť nejaký tretí subjekt. V tomto prípade sa však nič také nestalo a je potrebné poriešiť vzťahy
medzi týmito účastníkmi, a to nielen z hľadiska princípu právnej istoty, ale aj z hľadiska dobrých mravov.

Princíp právnej istoty bude zachovaný, ak bude mať súd preukázané, že sa žalovanej ako predávajúcej
z kúpnej zmluvy dostalo relevantné plnenie. Dohodnutá kúpna cena bola dohodnutá v peniazoch, to
nie je spor o to, ani o jej výšku, avšak nie je preukázané, že bola aspoň podľa ich výkladu, tak ako
bol tento záväzok splnený. Kúpna cena musí byť uhradená riadne a teda musí byť preukázané, že
tento záväzok v celom rozsahu, nielen v časti, riadne zanikol splnením. Podľa nich v danom prípade

žalobca nepreukázal, že zaplatil kúpnu cenu a to tak, že vynaložil investície vo výške 36.000,- eur.
Poukazovali na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Nespochybňovali dojednanie z kúpnej zmluvy, že kúpna
cena za predmetné 3 nehnuteľnosti bola dojednaná na sumu 36.000,- eur. Poukazovali na to, že táto
nebola zaplatená, pretože iné je otázka dojednania kúpnej ceny a jej napísanie do zmluvy a iné je otázka
jej splatnosti, resp. vyplatenia. V danom prípade mali zato, že v čase keď bola robená rekonštrukcia,

nemali strany ani tušenia o tom, že v roku 2017 budú robiť nejakú zmluvu, teda konkrétne túto kúpnu
zmluvu o prevode nehnuteľností. Preddavok musí mať vždy preukázateľný vzťah ku konkrétnej zmluve,
ktorá má byť uzavretá, pričom bez náležite prejavenej vôle účastníkov, ho následne nemôžu započítať
na plnenie z inej zmluvy. Ak by išlo o plnenie bez toho, že medzi veriteľom a dlžníkom má byť následneuzavretá zmluva s daným predmetom, boli by naplnené kvalifikačné znaky bezdôvodného obohatenia.
Citoval z komentára k Občianskemu zákonníku Števček a spol., rok 2015. Zdôraznil, že kúpna zmluva
je ekvivalentný právny úkon a teda odplatný a teda žalovanej, aj z titulu právnej istoty, sa musí naisto

dostať plnenie vo výške 36.000,- eur, ktoré sa zaviazali strany zaplatiť ako kúpnu cenu, podotýkal v
peniazoch,nejdeourčenieinéhospôsobualebovýškykúpnejceny.Zprednesovstránaajzvykonaného
dokazovania je zrejmé, že toto sporné ustanovenie vnímajú rôzne a v takomto prípade by potom nedošlo
k zhode prejavov vôle strán, potom je neurčité a teda neplatné. V obidvoch prípadoch, to je aj v
prípade neurčitosti tohto dojednania, ale aj v prípade, že zo strany žalobcu nebude preukázané, že

poskytol žalovanej plnenie v hodnote 36.000,- eur, je potom dôvodné odstúpenie od zmluvy, keďže sme
oprávnene vyzvali na zaplatenie kúpnej ceny. Mali za to, že odstúpenie od zmluvy je platný právny úkon,
nakoľko nebolo preukázané, že kúpna cena bola riadne a včas zaplatená, tak ako to predpokladá OZ.
Ide o ekvivalentný právny úkon a teda plnenie musí zodpovedať dohodnutej kúpnej cene. Znamená
to, že bolo na žalobcovi preukázať, že poskytol žalovanej plnenie v roku 2012 v hodnote 36.000,- eur
a že toto plnenie sa započítalo na kúpnu cenu. V kúpnej zmluve bola ako odplata dohodnutá kúpna

cena vo výške 36.000,- eur v peniazoch a nejde o iný spôsob určenia ceny alebo odplaty za predmet
prevodu. Ak nie je preukázané, že žalobca takéto plnenie poskytol, tak sa nemohlo započítať na kúpnu
cenu, potom sa kúpna cena považuje za nezaplatenú a teda je dôvodné odstúpenie od zmluvy. Sporné
ustanovenie o splatnosti kúpnej ceny, t.j. čl. VI druhý a tretí odsek kúpnej zmluvy, možno totiž považovať
za akési uznanie záväzku žalovanej vo vzťahu k investíciám, ktoré je ale vyvrátiteľnou domnienkou.

Keďže nevedia preukázať, aké investície žalobca vykonal, bolo na žalobcovi, aby ich preukázal a keď nie
sú preukázané, kúpna cena sa považuje za nezaplatenú. Navyše toto ustanovenie možno považovať aj
za neurčité a teda neplatné, keďže z neho nemožno vyvodiť, aké investície mal žalobca vykonať a aké
je teda jeho plnenie, ktoré sa malo dohodnutým spôsobom započítať na kúpnu cenu. Tretím dôvodom je
skutočnosť, že ide o hrubý nepomer medzi plneniami strán a teda v rozpore s dobrými mravmi, tak ako

to už skôr uviedol. Žalobca nepreukázal žiadnu ústnu dohodu z roku 2012 a ani nepreukázal, že nejaké
jeho plnenie z roku 2012 vo forme investícií je preddavkom na kúpnu cenu, už uviedli, že preddavok musí
mať vždy preukázateľný vzťah ku konkrétnej zmluve, aby sa teda považoval za plnenie tejto zmluvy.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ide o preddavok na kúpnu cenu, aj z tohto možno vyvodiť neurčitosť
tohto dojednania, keďže text zmluvy aj vyššie naznačený výklad, je úplne iný. Ide o odplatný právny

úkon a žalovanej sa musí dostať plnenie v dohodnutej výške 36.000,- eur, čo nebolo preukázané. Pokiaľ
ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tu navrhli, aby v prípade, že súd nevyhovie
žalobe na určenie vlastníckeho práva, bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené, spoluvlastnícky podiel
žalobcu bol prikázaný do vlastníctva žalovanej a žalovaná bola prípadne zaviazaná vyplatiť žalobcu
len z hodnoty 48.000,- eur, čo predstavuje sumu, ktorá zodpovedá hodnote 36.000,- eur za 3 bytu. Tu

práve poukazovali na okolnosti daného prípadu, t.j. že v mesiaci august 2017 žalobca nadobudol 3
bytu za hodnotu 36.000,- eur a o tri mesiace na to podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, kde za tie isté 3 požaduje sumu cez 50.000,- eur. Práve aj ním doložený znalecký
posudok č. 73/2017 potvrdzuje a dokladá, že dohodnutá suma za 3 bytu vo výške 36.000,- eur, pri
kúpnej zmluve, ktorá bola uzatvorená len cca tri mesiace pred vypracovaním tohto znaleckého posudku,

je neadekvátna, neprimerane nízka. Žalobca zneužil dôveryhodnosť a submisívnosť žalovanej a preto aj
tento znalecký posudok ukazuje rozpor s dobrými mravmi, kedy by sa žalovanej malo dostať adekvátne
plnenie. Ak teda má žalovaná vyplatiť žalobcu z 3 bytu, tak potom v hodnote 36.000,- eur, presne tak,
ako tento podiel nadobudol žalobca krátko predtým. Znalecký posudok č. XX/XXXX je na sumu 70.000,-
eur a teda je z neho zrejmé, že odplata, ktorú mala dostať žalovaná podľa kúpnej zmluvy z augusta

2017, hoci v dohodnutej sume 36.000,- eur, nezodpovedá reálnej skutočnosti. O to viac by mal súd
skúmať, či žalobca poskytol žalovanej v roku 2012 plnenie v hodnote 36.000,- eur vo forme investícií. V
prípade, že teda súd nevyhovie žalobe o určenie vlastníckeho práva žalovanej, na ktorej trvali, navrhli,
aby z hľadiska okolnosti prípadu a dobrých mravov, žalovaná nadobudla podiel žalobcu 3 v rámci tohto
vysporiadania a to za sumu výplatku vo výške 36.000,- eur. Rovnako si uplatnili právo na náhradu trov

konania v celom rozsahu.

12. Svedok J. T., na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že robil prestavbu toho bytu, ktorý patrí stranám.
Takúto prestavbu nemôže robiť hocikto. Tieto bytové domy sú problém. Predovšetkým ako v tomto
prípade, keď išlo o starý bytový dom. Podľa projektu to vyzeralo jednoducho, ale už keď osadili strešné

okná, videli, že celý projekt je vlastne nevyhovujúci. On robil po celom svete montované domy, preto
oslovil firmu, pre ktorú robil a ich statik to prepočítal ako to vychádza. Museli tam ísť lepené nosníky, veľa
materiálu tam muselo ísť von a naopak muselo tam veľa materiálu prísť. Bolo tam veľa spojovacieho
materiálu. Podľa projektu nevychádzala tepelná izolácia, musela byť na objednávku. On samozrejmeurobil nejakú cenovú ponuku, ale tá bola taktiež nanič, pretože sa muselo pristupovať k veciam tak, ako
to vyplývalo z nutnosti rozsahu a postupu prác. Tam bol problém sa aj dostať. Museli byť robené otvory
pre prístup. Tu si treba uvedomovať, že išlo o bytový dom a muselo sa dodržiavať veľa predpisov, napr. aj

protipožiarne, taktiež muselo byť zabezpečené to podkrovie z obidvoch strán proti vniknutiu z podkrovia
práve do toho bytu. On robil práve len tie najnáročnejšie práce, tam bol štukátorový strop, krížili sa tam
nosníky, bolo práve tam treba vyriešiť vstup do podkrovia. Podlaha v tom podkroví bola čierna, resp.
vyzeralo to ako keby to bolo len nahádzané lopatou. Bol tam problém s nejakým starým komínom. Oni
práve pre tú špinu každý deň odchádzali odtiaľ ako kominári. Pre neho to bolo náročné obdobie, lebo

riešil aj rekonštrukciu Hotela Orava v Srňacom. Dokončieval svoj rodinný dom, tak potom na tie menej
náročné práce, ako napr. vylievanie podláh, maľovanie, prípadne stolárske práce, už žalobcovi dohodil
ďalších ľudí. On mal z toho veľkú radosť, bol nejaký zaľúbený. On si nepamätal, že by v rodinnom dome
riešil tak náročné práce. V podstate to sa robilo len pre nejaké firmy. Podľa neho by svojpomocou za
tie peniaze postavil jednoduchý rodinný domček. Tam robili dvaja, robili ručne, ale na vynášanie, či už
materiálu alebo odpadu, najímal študentov. Tam sa nedalo to robiť nejako žeriavom, alebo nejako inak.

Nevie presne povedať, koľko tam bol, lebo mal jednu náročnú prácu na tom hoteli, ktorú za neho nikto
nechcel prevziať. Tak odbiehal aj tam. Inak si robil celkom presné záznamy, aby nemal problémy, ale
ako spomínal, on práve vtedy dokončil rodinný dom, kde sa nasťahoval a do bytu išiel bývať syn a ten
po dohode s manželkou vyhodil veľa vecí, o. i. aj tieto jeho záznamy. Prakticky všetky do roku 2013.
Nemá žiadne faktúry, prípadne cenové ponuky, či iné písomné doklady z tohto prípadu, ale všetko bolo

zaplatené, na všetko boli doklady. On si pamätá, že napr. rezivo bral od nejakého stolára z Malatinej,
ktoré bolo vysušené, lepené nosníky bral z firmy DPS. Ťažko povedať, o koľko sa to predražilo oproti
pôvodnej cenovej ponuke, ale mohlo to byť aj tak o 100 %, pretože napr. len izolácia, vzhľadom na to,
aká musela byť oproti pôvodnému projektu, sa predražila asi o 300 %. On z toho chcel aj vycúvať, ale
oni boli bezproblémoví, súhlasili, že sa dohodnutú podľa toho, čo sa vyskytne. Zo svojej praxe môže

povedať, že keby dnes staval rodinný dom svojpomocne, tak materiálovo by bol oproti roku rekonštrukcie
lacnejší asi o 1/3, čo zase neplatí o cene práce. Pokiaľ má odhadnúť celkovú cenu prác a materiálov pri
tejto rekonštrukcii, mohlo to byť od 30.000,- do 40.000,- eur. On však nevie, ako celkove tú rekonštrukciu
dotiahli, či tam napr. dávali drevené podlahy a drevené dvere. Peniaze mali, nezjednávali sa. On si však
ozaj nepamätá, koľko mu zaplatili. On sa rekonštrukciou tých podkroví živí a je to veľmi veľa stavieb.

On sám však vtedy žalobcovi hovoril, že za to by mohol postaviť ten jednoduchší rodinný dom. On
nevie, koľko bola vtedy cena bytu, ani o koľko štvorcov sa ten byt rozšíril. Tú sumu, čo hovoril, teda tých
30.000,- až 40.000,- eur, to hovoril na komplet prerobený celý ten byt. Nevie si spomenúť, či bol v tom
byte po celkovej rekonštrukcii. Priebežne tam chodil, keď sa ešte niečo robilo, ale nevie, či tam bol po
dokončení. To boli zákazníci, mali zákaznícky vzťah, oni sa nejako nespriatelili. On nevie povedať, či

to, čo dostal od p. Y., zahrnul do svojho účtovníctva, nespomína si už ako sa dohodli. Pokiaľ je ju teraz
predložený rozpočet na prestavbu podkrovia od PZ žalovanej, tak uvádza, že pokiaľ ide o vyrezanie
otvorov, osadenie strešných okien, klampiarske a izolačné práce, tak v tomto prípade toto on nerobil,
toto robili klampiari. Pokiaľ ide o zateplenie podkrovia, tepelnú izoláciu plus parozábrana 40 m2, tak tu
nesedia metre štvorcové a aj vôbec rozsah tých prác. Tu sa okrem drahej parozábrany musela dávať

navyše aj hydroizolačná fólia. Navyše za takú cenu by to on určite nerobil. Navyše tu sa robila úprava
krovu, kde len napr. lepený nosník, pokiaľ sa kupuje, tak kubík stojí približne 800,- eur, čo tu vôbec nie je
zachytené. Taktiež, pokiaľ ide o tie sadrokartónové priečky a ostatné veci v tejto položke, tak za takúto
cenu by to nerobil. Navyše tu musel ísť špeciálny protipožiarny sadrokartón. Taktiež nerobil maliarske
práce, vyrovnanie nivelačnou hmotou, laminátové podlahy, drevené konštrukcie, to sa tým nemyslí krov,

ale konštrukcie pre sadrokartón, to robil on, aj so sadrokartónom na komplet. Tu taktiež za takú cenu by
to nerobil. Zaťahovacie dvere nerobil. Čo sa týka tých búracích prác, ako prenos materiálu a odvoz na
skládku,takmožnotakútosumubymoholminúťon,aletamsarobiliajďalšiebúraciepráce,pretenotvor
a byt dolu, čo on už nerobil a čo boli ďalšie náklady. Taktiež pokiaľ vidí orientačné ceny materiálov, napr.
tepelná izolácia, tak tam nie sú zachytené technické parametre a tá cena môže byť len veľmi orientačná.

Navyše tam nie sú zachytené priečky 160 až 200 mm, ktoré oddeľovali byt od zostávajúceho podkrovia.
Na otázku s kým komunikoval ohľadom prestavby, uviedol, že prakticky všetky cenové a technické veci
dojednával s tu prítomným žalobcom. Pani sa viac menej prišla len pozrieť.

13. Svedok E. T., na pojednávaní uviedol, že ten byt nevidel neprerobený. Pozná sa so stranami asi

tri a pol roka. Vie, že z pôvodného bytu bol urobený mezonet. Trikrát tam prespal. Prirobilo sa tam
poschodie, asi 4 izby. Potom, čo rekonštruoval svoj byt aj, myslí si, že tam to bolo veľmi solídne urobené.
Pokiaľ ide o dôvody rozchodu ich dvoch, pozná ich oboch z fitnescentra, kde spolu cvičili, tak R. sa
sťažoval na nedostatočný intímny život a na neveru I.. O tej nevere sa dozvedel asi rok po tom, ako onispolu chodili do fitnescentra. Ich vzťah bol veľmi dobrý. Pozná ich tri a pol roka, spoznal ich niekedy v
marci. Vie, že dokonca R. hovoril, že sa idú brať, že už majú nejaký termín a I. mala nejaký zásnubný
prsteň s briliantom, ktorý jej kúpil. Pokiaľ ide o ich finančnú situáciu, tak pokiaľ vedel, tak drvivú časť

financií pokrýval R.. Pokiaľ ide o vzťah detí žalovanej k žalobcovi, bol dobrý predovšetkým pokiaľ ide o
najmladšiu dcéru, ktorá ho mala veľmi rada, problém bol s najstarším synom, ktorý vraj nevedel ovládať
agresivitu voči nim a potom sa aj odsťahoval. Pokiaľ išlo o samotnú rekonštrukciu, tá keď prebiehala,
strany nepoznal a v tom byte nebol. On bol v byte až vtedy, keď bol zrekonštruovaný. Pokiaľ ide o tie
financie, tak pokiaľ on vie, a to od oboch strán, tak R. mal nejaké úspory, taktiež ho manželka vyplácala

z ich spoločného bytu a tieto peniaze vložil práve do spoločného bytu tu prítomných strán. Navyše mal
vyplácať bývalého manžela žalovanej vo výške 17.000,- eur.

14. Svedok S. Q., otec žalovanej, na pojednávaní uviedol, že pri tej rekonštrukcii im bol pomôcť, keď
to R. s dcérou začali prerábať a to tak, že im tam hore urobil elektriku. V pôvodnom byte sa elektrika
prerábala ešte vtedy, keď tam nebol Y.. Pokiaľ si spomínal, tak ešte syn tam bol robiť nejaké stierky

a niečo maľoval, ale maľovali si tam oni sami, zrejme svojpomocne. Kto tam robil tie práce, tak mená
ani toho pána, čo robil sadrokartón, on uviesť nevie. Pokiaľ on robil, tak za svoju prácu a za materiál
peniaze nepýtal. Ako boli p. Y. dohodnutí s dcérou ohľadom tej rekonštrukcie, on uviesť nevie. Nikdy
nepočul, ani keď boli spolu ako rodina, že by mala dcéra previesť za tú rekonštrukciu p. Y. časť bytu.
Ten pôvodný byt pred rekonštrukciou patril dcére. Ten pôvodný byt dcéra odkúpila, bývala tam predtým

s prvým manželom. V tom byte potom nepretržite bývala, až kým sa nedala dokopy s p. Y.. Tam v tom
podkroví vznikli tri malé izby, ale nevie povedať výmeru a chodba. Nevie on povedať cenu, za ktorú sa
to mohlo urobiť, nie je na to odborník.

15. Svedkyňa E. J., dcéra žalovanej, na pojednávaní uviedla, že pokiaľ vie o tom, čo sa rozprávali

ohľadom tej rekonštrukcie a bytu, tak to bolo o tom, že či nejaké vlastníctvo p. Y. vyplatí, bolo to, že
mu vyplatí len to, čo skutočne dal a to vyplatenie manžela a za tú rekonštrukciu. Takže ona počula to,
že mamina povedala žalobcovi, že mu vyplatí tých 12.000,- eur, čo vyplatil jej ocinovi po rozvode a za
to, čo skutočne dal do prerábky toho vrchu a to mohlo stáť maximálne 10.000,- eur a nie 36.000,- eur,
ako si to napočítal žalobca. Ona si myslí, že mamina by žalobcovi nikdy nepreviedla 3 bytu. On ich už v

minulosti z toho bytu vyhadzoval, určite by mu podľa nej nepreviedla 3 bytu, a ani nesľúbila 36.000,- eur.
Na otázku, či sa pri rozchode v roku 2017 žalobca a žalovaná bavili aj o cene tej prerábky, tak uviedla,
že sa jej zdá, že tam hovorili o tom, že to stálo 14.000,- eur. Ona si teraz preštudovala doma aj tie veci,
čo mala mamina, tak jej sa to teraz pletie. Veľa vecí pri prerábke si robili sami, napr. podlahy alebo
aj tá vynáška toho materiálu, starký robil elektriku. Maliarske práce si tiež robili sami, pomáhal mamin

brat. Nebola nikdy debata, že by mamina mala previesť na žalobcu nejakú časť bytu. Ona vie, za akých
okolností sa mamina so žalobcom rozišli, lebo bola toho účastná. Žalobca prišiel a nútil maminu, aby si
zobrala, resp. podpísala nejaký 50.000,- úver, ktorý on potreboval na niečo, preto ona zakročila, aby to
mamina nepodpisovala, že to nebude stíhať splácať. Vtedy sa jej žalobca začal vyhrážať, že ju zničí, že
on sa s ňou špiniť nebude, nakoniec sa zvadila aj mamina s ním a on vtedy odišiel a našiel si vlastný byt.

O tom, že mamina previedla 3 bytu na žalobcu sa dozvedela od nej, až keď sa to stalo s tým, že mamina
povedala, že už nevedela nájsť z toho cestu. Ono to ako jej povedala mamina bolo tak, že bola po nočnej,
p. Y. bol za ňou, že treba niečo podpísať. Ona si myslela, že to je ešte niečo na katastri ohľadom toho
bytu. V podstate ani nevedela, čo podpisuje. Ono to bolo tak, že p. Y. ju stále prenasledoval, vykrikoval
jej rôzne veci aj vonku na zástavke. Bombardoval ju sms-kami bolo to ťažké vydržať. Ona, až keď domov

prišla s tými papiermi, tak zistila, čo vlastne podpísala. V tom byte po odchode p. Y. býva mamina, jej
mladšia sestra R. a ona, ale ona robí v Ružomberku a má aj priateľa, takže býva aj tam, aj tam. P. Y. do
bytu stále chodí. Večer nechávajú kľúč vo dverách, pretože sa boja. Je zrejmé, že vyberá aj schránku.
Bol tam aj problém s doručovaním pošty. V Ružomberku býva, odkedy si tam našla prácu. Nevie presne
kedy, ale bolo to tohto roku, ale ona sa neodsťahovala. Ona v Ružomberku nemá byt, len niekedy tam

je u priateľa, tak ako zase cez víkend je aj s priateľom v Kňažej.

16. Svedok R. J., syn žalovanej, na pojednávaní uviedol, že o byte vie to, že sa tam prerábalo podkrovie
a teraz je za tú prerábku žiadaná suma peňazí, ktorá nezodpovedá tomu, čo sa tam urobilo. Býva
v súčasnosti v Medzibrodí a odsťahoval sa tam chvíľočku predtým ako sa začal prerábať ten vrch.

On počas rekonštrukcie do toho bytu nechodil. S maminou bol v kontakte, ale do bytu nechodil, až
po rekonštrukcii. Dôvodom toho, že do bytu nechodil, bol jeho vzťah k p. Y.. S mamou a so sestrami
komunikoval riadne. Pokiaľ ide o investície alebo ich vyplatenie, on nebol svedkom o tom, že by sa
mamina s p. Y. o tom rozprávali. Rozprávali sa len o tom, komu čo treba vyplatiť, ale že by mamina p.Y. mala niečo podpísať za to, tak toho nebol svedkom v žiadnom prípade. On sa v byte po rekonštrukcii
zdržiaval a teraz je tam veľmi často. Ten vrch sú v podstate tri maličké miestnosti a malá chodba. Je tam
dotiahnutá len elektrika, žiadna voda, či odpad. Podľa neho sa mama rozišla s p. Y. preto, že podpísala

zmluvu, ktorú nemala podpísať, tým myslí zmluvu o prevode 3 bytu. Tomu chlapovi išlo vždy len o
peniaze. Svedkom konfliktov medzi maminou a p. Y. nebol, ale z rozprávania vie, že konflikty mali.

17. Okrem výsluchu sporových strán a svedkov, súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným S.. J. Q., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie

odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 20.10.2017 a pripojenými spismi Mesta Dolný Kubín - odboru
výstavby a životného prostredia č. XXXX/XXXX/XX (stavebné povolenie) a spisom č. XXXX/XXXX/XXX
(kolaudačné povolenie); pripojeným spisom Okresného úradu Dolný Kubín - katastrálny odbor č. V-
XXXX/XXXX, pripojeným spisom Okresného úradu Dolný Kubín - katastrálny odbor č. V XXXX/XXXX,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. Predmetom konania o žalobe žalobcu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam: - bytu č. XX na S.. poschodí a v podkroví bytového domu č. XXX na ul. R. v E. Q.Í.
vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. C-KN č. XXX v k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q.
vo veľkosti 8862/68379-ín a tiež spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 8862/68379-ín, zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec a okres E. Q.

(ďalej aj ako „žalované nehnuteľnosti"), ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, ktorého podiel
predstavuje 3-iny pod B31 a žalovanej, ktorej podiel je 1-ina pod B12 ako aj vzájomná žaloba žalovanej
o určenie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam.

19. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. Q. mal súd preukázané, že žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel k

žalovaným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola zapísaná vkladom
č. L. XXXX/XXXX dňa 27.08.2002 a dohodou o vyporiadaní BSM, ktorej vklad č. XXXX/XX bol povolený
dňa 03.12.2010 a žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 3 kúpnou zmluvou, ktorej vklad
bol povolený dňa 23.08.2017 pod č. L. XXXX/XX.

20. Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2017 uzavretou medzi žalovanou ako budúcou
predávajúcou a žalobcom ako budúcim kupujúcim sa žalovaná zaviazala uzavrieť so žalobcom kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod žalovaných nehnuteľností, s obsahom uvedeným v čl. 1
bode2/tejtozmluvyazapodmienokuvedenýchvtejtozmluve.Kúpnouzmluvouoprevodenehnuteľnosti
zo dňa 18.08.2018 uzavretou medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, žalovaná

predala kupujúcemu žalované nehnuteľnosti v podiele 3-iny. Ako kúpna cena bola v bode VI. uvedená
suma 36000 eur, pričom táto bola podľa zmluvy vyplatená žalovanej pred podpisom kúpnej zmluvy, a
to v období počas roka 2012, a to formou investícií do bytu, ktorý je predmetom tejto zmluvy. Žalovaná
podpisom potvrdila vyplatenie kúpnej ceny vo výške 36000 eur týmto spôsobom. Pravosť podpisu
predávajúcej na Kúpnej zmluve bola osvedčená zamestnankyňou Mesta Dolný Kubín dňa 18.08.2018.

21. Rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor bol povolený vklad č. L. XXXXX/
XXXX zo dňa 23.08.2017 na základe citovanej kúpnej zmluvy. Rozhodnutie bolo doručené do vlastných
rúk žalobcovi dňa 04.10.2017 a žalovanej dňa 26.09.2017.

22. Z obsahu spisového materiálu Mestského úradu Dolný Kubín č. XXXX/XXXX je zrejmé, že žalovaná
podala žiadosť o stavebné povolenie na stavbu „predstavba podkrovia". Ako zhotoviteľ stavby a zároveň
stavbyvedúcim bol uvedený J. T., bytom R. XXXX/XX, E. Q.. Dňa 16.03.2011 bolo Mestom Dolný Kubín
ako príslušným stavebným úradom udelené stavebné povolenie, ktorým sa povolila prestavba podkrovia
na jestvujúcej bytovej budove s. č. XXX nad bytom č. XX, čím sa mal vytvoriť mezonetový byt. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2011. Dňa 16.03.2011 bol zároveň schválený projekt
„Prestavba podkrovia" v súlade s podmienkami uvedenými v stavebnom povolení. Z obsahu spisového
materiálu Mestského úradu Dolný Kubín č. XXXX/XXXX je zrejmé, že žalovaná podala dňa 04.11.2011
návrhnakolaudáciustavbyanavydaniekolaudačnéhorozhodnutiarozhodnutímMestaDolnýKubínako
príslušného stavebného úradu bolo žalovanej povolené užívanie stavby „prestavba podkrovia". Podľa

tohto rozhodnutia sa z bytu vytvoril mezonetový byt vstavbou obytných priestorov v časti podkrovia
bytového domu, podkrovné priestory sú prístupné novovytvoreným schodišťom situovaným v priestore
bytu. Úžitková plocha podkrovia je 43,4 m2.23. V konaní predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu Znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa 20.10.2017, vyhotovený S.. J. Q., znalkyňou z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností. Zo znaleckého posudku vyplýva, že mezonetový byt je vybudovaný prestavbou

podkrovia nad pôvodným bytom. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností zaokrúhlene na
sumu 70 000 eur.

24. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník")
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

27. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto zákone alebo v inom

zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

28. Podľa § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre tento
prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže od
zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

29. Podľa § 498 OZ na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na predavok.

30. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenia veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

31. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a
povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Na základe výsledkov dokazovania mal súd preukázané, že niet sporu o tom, že žalovaná a

žalobca uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2017, ktorou sa žalovaná zaviazala
uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod žalovaných nehnuteľností
v podiele 3, s obsahom uvedeným v čl. 1 bode 2/ tejto zmluvy a za podmienok uvedených v tejto
zmluve. Taktiež nebolo sporné, že sporové strany uzavreli dňa 18.08.2018 kúpnu zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, v zmysle ktorej žalovaná predala kupujúcemu žalované nehnuteľnosti v podiele 3-iny.

Súd mal z vykonaného dokazovania pripojeným spisom správy katastra preukázané, že vklad kúpnej
zmluvy č. L. XXXXX/XXXX bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor
dňa 23.08.2017 kedy vzniklo vlastnícke právo žalobcu ku žalovaným nehnuteľnostiam v podiele 3-ín.

33. Žalobca podal na tunajší súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

žalovaným nehnuteľnostiam tým spôsobom, že tieto budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva za
primeranú odplatu žalovanej. Za týmto účelom si nechal vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX S..
J. Q., z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností predstavuje sumu 70.000,- eur. V zmysle
uvedeného potom žalobca navrhol, aby žalovanej bola vyplatená náhrada za spoluvlastnícky podiel v
sume 17 500 eur. Žalovaná reagovala na žalobu podaním vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho

práva k žalovaným nehnuteľnostiam, nakoľko tvrdila, že platným odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa
18.01.2018 sa stala výlučnou vlastníčkou žalovaných nehnuteľností.34. V priebehu súdneho konania medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom zrušenia
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nedošlo, kvôli výslovnému nesúhlasu
žalovanej, nakoľko táto namietala, že je výlučnou vlastníčkou žalovaných nehnuteľností. Žalovaná

poukázala na právny úkon zo dňa 15.01.2018, ktorým mala odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu,
že žalobca nezaplatil kúpnu cenu. Súd musel vzájomnú žalobu žalovanej zamietnuť, a to z dôvodu,
že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa jej tvrdení ohľadom nezaplatenia kúpnej sumy.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že strany sporu sa dohodli na kúpnej cene už v
zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2017 a taktiež sa dohodli, že táto bola už zaplatená

formou investícií do bytu pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaná toto potvrdila aj svojím
podpisom na kúpnej zmluve uzavretej dňa 18.08.2017, kde v bode VI. je výslovne uvedené, že suma vo
výške 36 000 eur bola žalobcom vyplatená žalovanej pred podpisom tejto kúpnej zmluvy, a to formou
investícií do predmetného bytu, použitých na rozsiahle úpravy. Súd má z vykonaného dokazovania za
to, že na odstúpenie od zmluvy nebol daný dôvod, keď z pripojených spisov mesta Dolný Kubín ako aj
svedeckých výpovedí jasne vyplynulo, že v rokoch 2011 a 2012 prebiehala prestavba bytu, ktorý je v

podielovom spoluvlastníctve sporových strán, pričom zo svedeckých výpovedí (keď aj sama žalovaná
potvrdila, že investície boli hradené žalobcom č. l. 142, namietala len výšku investícií, taktiež svedok J.
T. potvrdil, že investície boli platené žalobcom č. l. 156) je zrejmé, že investície boli platené žalobcom.
Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na § 497 OZ, v zmysle ktorého žalovanej zaniklo právo na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, keď žalobca plnil podľa zmluvy a žalovaná takéto plnenie prijala (aj keby

sa jednalo o plnenie čiastočné). Ak aj žalovaná spochybňovala výšku investícií, v zmysle citovaného
ustanovenia to nezakladalo jej právo odstúpiť od zmluvy. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že nie je
možné zaplatiť kúpnu cenu pred uzavretím kúpnej zmluvy, súd poukazuje na § 498 OZ, podľa ktorého
na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník sa hľadí ako na preddavok. Toto ustanovenie
formuluje vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorú sa žalovanej v priebehu konania nepodarilo vyvrátiť.

Právny zástupca žalovanej síce poukázal na komentár k OZ Števček a spol., rok 2015, podľa ktorého
preddavok musí mať vždy preukázateľný vzťah ku konkrétnej zmluve, ktorá má byť uzavretá, pričom
bez náležite prejavenej vôle ho následne nemôžu započítať na plnenie z inej zmluvy. Súd má za to, že
zmluvné dojednanie pod bodom VI. kúpnej zmluvy sa javí ako náležite prejavená vôľa zmluvných strán a
takto poskytnutý preddavok má potom preukázateľný vzťah k uzavretej kúpnej zmluve. Právny zástupca

žalovanej taktiež poukázal na rozsudok NSČR 30Cdo/21/2012, podľa ktorého nemožno vylúčiť, že
okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s
ďalšími okolnosťami daného prípadu naplňovať znaky konania kolidujúceho s dobrými mravmi. K tomuto
súd konštatuje, že rozsudok NSČR 30Cdo/21/2012 síce poukázal na citovanú právnu vetu judikovanú
už v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 31.08.2010 sp. zn. 30Cdo 1653/2009-154, ktorá je ale zároveň

doplnená tým, že okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana
nepredstavuje právne relevantnú skutočnosť, ktorá by sama o sebe mohla viesť k neplatnosti právneho
úkonu. Súd vykonaným dokazovaním nezistil také okolnosti daného prípadu, ktoré by kolidovali s
dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom nezaplatenia kúpnej ceny, odstúpenie od kúpnej zmluvy má preto súd za neplatný právny úkon

a vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musel zamietnuť.

35. Podľa § 136 ods. 1 a ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OB")
vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové.

36. Podľa § 137 ods. 1 a ods. 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctvakspoločnejveci.Akniejeprávnympredpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

37. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

38. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ uvádza nielen jednotlivé možnosti zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva ale uvádza aj záväzné poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Prvou možnosťou
vyporiadania je reálne rozdelenie veci podľa spoluvlastníckych podielov. Nakoľko ale byt a spoločnéčasti a spoločné zariadenia domu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán nie sú reálne
deliteľné,súdskúmalpoužitieďalšíchspôsobovzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva.V
rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti

rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre
rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.

39. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

40. Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitého
zreteľa. Tieto dôvody nie sú v zákone uvedené ani taxatívne ani demonštratívne a je na súde, aby z
vykonaného dokazovania sám zhodnotil ich existenciu a závažnosť a následne poskytol právnu ochranu
niektorému zo spoluvlastníkov tým, že spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší.

Pri posudzovaní veci podľa citovaného ustanovenia je vecou súdu, aby úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok dôkazov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vypriadaním
spoluvlastníctva.

41. Súd preto v konaní porovnával situáciu, ktorá by vznikla pre žalovaného vyhovením žalobe, so

situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia. Žalobca najprv v žalobe uviedol, že
žiada, aby súd priznal žalované nehnuteľnosti jemu do vlastníctva za náhradu, následne sa ale v konaní
preukázalo, že žalobca má v súčasnosti zabezpečené bývanie, sám na pojednávaní konanom dňa
08.11.2018 uviedol, že má záujem o vyplatenie svojho podielu ako odstupujúci spoluvlastník a žalovaná
naopak uviedla, že má záujem v byte bývať (č. l. 143). Vychádzajúc zo skutkových zistení a záverov súd

dospel k záveru, že v predmetnom spore existujú dôvody hodné osobitého zreteľa pre použitie § 142
ods. 2 OZ, keď po vyhodnotení skutkových okolností mal za to, že žalobca nie je odkázaný na bývanie
v byte, ktorý je predmetom tohto konania a podstata záujmu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vychádza z nezhôd so žalovanou; naproti tomu záujem žalovanej na ponechaní si
bytu vyplýva najmä zo skutočnosti, že byt pre ňu predstavuje jedinú možnosť bývania, býva tam aj s

deťmi od malička a nemá žiadne úspory na to, aby vyplatila podiel žalobcu. Súd poukazuje aj na to,
že so žalovanou v súčasnosti žije jej nezabezpečená dcéra R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v súčasnosti
študuje na gymnázium. Súd preto po náležitom zhodnotení všetkých okolností dospel k záveru, že v
predmetnom konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa na strane žalovanej, a to stav odkázanosti
na bývanie v nehnuteľnosti ako aj osobné väzby na nehnuteľnosť. Súd zároveň nemohol neprihliadnuť

na skutočnosť, že v nehnuteľnosti býva aj nezabezpečené dieťa (dcéra žalovanej), ktoré navštevuje
gymnázium v Dolnom Kubíne. Naproti tomu žalobca nemusí v porovnaní so žalovanou riešiť svoju
existenčnú bytovú otázku.

42. Súd napokon konštatuje, že nebolo potrebné vykonať ďalšie navrhované dokazovanie, nakoľko mal

za to, že dokazovanie ohliadkou na mieste samom by neprinieslo ďalšie relevantné skutkové zistenia
v predmetnom konaní a javí sa ako nehospodárne. Súd taktiež nepovažoval za potrebné do konania
pribrať znalca, na vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie prác a materiálov, ktoré boli vykonané
a použité pri rekonštrukcii predmetného bytu v cenách platných v roku 2012, napriek tomu, že tak
navrhoval žalovaný, nakoľko už vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca zaplatil kúpnu

cenu formou preddavku investíciami do prestavby bytu, ktoré prebiehali roku 2011 a v roku 2012. Súd má
za to, že v tomto konaní by znalecké dokazovanie ohľadom výšky sumy, ktorá bola skutočne poskytnutá
žalovaným na prestavbu žalovaných nehnuteľností bolo zjavne nadbytočné, s ohľadom na už vykonané
dokazovanie.

43. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP")
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, nakoľko žiadna zo sporových strán nemala v
konaní úspech. Je preto len spravodlivé, aby každá zo sporových strán niesla vlastné náklady na trov
tohto konania. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žiadnej zo

strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Dolný Kubín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,

ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.