Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/206/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110225541
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110225541.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci ž a l o

b k y n e : M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., M. 33, zastúpená JUDr. Tatianou Timoranskou, advokátkou,
F. Rákocziho 12, Nové Zámky, proti ž a l o v a n é m u : Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom správcu Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, o
nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 12.11.2010 žiadala súd o nahradenie prejavu vôle

žalovaného tak, že tento ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č.
XX, ktorý sa nachádza na 7. poschodí bytového domu na M. ulici č. XX v J., zapísaného na LV č. XXXX
pre k.ú. Trnava za dohodnutú kúpnu cenu 927,- Eur, ktorá je v súlade s ust. § 17 ods. 3, § 18 a § 18a
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Žalovaný doručil tunajšiemu súdu dňa 2.2.2011 vzájomný návrh o vypratanie predmetného bytu.
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 01.03.2011, č. k. 26C/206/2010-171 vylúčil vzájomný návrh

žalovaného o vypratanie bytu na samostatné konanie, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
10.3.2011.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.6.2012 za prítomnosti účastníkov konania pripustil
zmenu petitu návrhu v článku VI, bod 1 a v tomto článku a bode s tým, že bude rozhodovať o
nasledovnom petite „Predávajúci oboznámil kupujúceho, že na základe Zmluvy o výkone správy
vykonáva správu domu správca: TT-KOMFORT, s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 03.07.2012, č. k. 26C/206/2010-240 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27.07.2012, č. k. 26C/206/2010-260 žalobu zamietol, pričom
zároveň rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, proti
ktorému podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28.2.2014, č. k. 11Co/407/2012-281 rozsudok Okresného

súdu Trnava zo dňa 3.7.2012, č. k. 26C/206/2010-240 zrušil a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.4.2014. Krajský súd v predmetnom
uznesení vyslovil právny názor, že v ďalšom konaní bude potrebné právne posúdiť vecnú legitimáciu
a následne vykonať dokazovanie a dôkazy náležite zhodnotiť jednotlivo i v súhrne. Krajský súdv predmetnom rozhodnutí uviedol, že podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,

vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z
ustanovení § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 44 ods. 1 zákona č.7/2005 Z. z. jednoznačne
vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešli v zmysle zákona o konkurze a
reštrukturalizácii aj vlastnícke práva k podstate úpadcu, ktorej súčasťou je aj predmetný byt, má
povinnosť previesť predmetný byt na žalobkyňu, ak táto bola v rozhodnom období jeho nájomníčkou za

splnenia podmienok ustanovených v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to za cenu,
ktorá zodpovedá ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Pri riadení sa vyššie vyslovenými závermi, z ktorých vyplýva pasívna legitimácia žalovaného, preto
odvolaciemusúduneostávaloiné,akorozhodnutiesúduprvéhostupňazrušiťpodľa§221ods.1písm.h/
aj f/ O.s.p.. Pre nedostatočne zistený skutkový stav majúci pôvod v nesprávnom právnom posúdení veci
a nemožnosti dopĺňania dokazovania odvolacím súdom (keďže by tu potrebné doplnenie dokazovania

malo povahu vykonávania základného dokazovania na dosiaľ neskúmané otázky a prekračovalo tak
medze prieskumnej činnosti odvolacieho súdu) bolo na mieste vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého

spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa uviedla, že žiada, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, že žalovaný ako predávajúci
uzatvára so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 7. poschodí
bytového domu na M. ulici č. XX v J. zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. J., evidovaný Správou katastra J..

Žalobkyňa uviedla, že je oprávnenou nájomkyňou bytu a požiadala žalovaného o odpredaj predmetného
bytu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Napriek výzve žalovaný neuzavrel
predmetnú zmluvu, a preto podala predmetnú žalobu. Žalobkyňa uviedla, že pri cene bytu vychádzala z
ceny bytu v tom istom dome totožného bytového domu, ktorú žalovaný uviedol v kúpnej zmluve s iným
nájomníkom podobného bytu, nakoľko nemala všetky podklady potrebné pre výpočet ceny bytu v zmysle

§ 18 Zákona 182/1993 Z.z. a to konkrétne náklady na výstavbu domu, amortizáciu, výšku príspevkov a
ostatné údaje. Žalobkyňa uviedla, že predmetný byt nadobudla výmenou za iný byt na sídlisku P. od Z.
K. a na základe tejto výmeny uzatvorila zmluvu o nájme bytu s prenajímateľom TAZ SIPOX, a.s. Trnava,
dňa 23. 3. 1999. Žalobkyňa uviedla, že zo samotného návrhu a vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že
nárok žalobkyne stopercentnú oporu v hmotnoprávnych predpisoch zrejme mať nebude. Vychádzajúc

však zo všetkých skutkových okolností, považuje návrh napriek tomu za dôvodný, pretože sa domnieva,
že práve v takomto alebo v obdobných prípadoch je na mieste oprieť sa o právne normy vyššej alebo
najvyššej právnej sily a to vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu má byť spravodlivé a má
vychádzať z princípu právnej istoty. Napriek tomu, že takáto obrana vyznieva možno v iných prípadoch
formalisticky, v konkrétnom prípade navrhovateľka mala záujem o nájom konkrétneho bytu, nemala

na výber druhého účastníka nájomnej zmluvy, v obvyklých priestoroch bývalého štátneho podniku
TAZ, vyhľadala konkrétneho pracovníka, ktorý jej na uzavretie nájomnú zmluvu predložil. Akékoľvek
pochybnosti o tom, že by nájomná zmluva mohla byť neplatná, v tom čase neboli dôvodné. Ak vyšlo
najavo, že je neplatný právny úkon, ktorým mal TAZ, a.s. nadobudnúť do vlastníctva byty, nájomná
zmluva je ďalším právnym úkonom, kde obdobne ako pri nadobúdaní vlastníckych práv aj tu je na mieste

prihliadať na to, či navrhovateľka vo svojich právach nájmu bola dobromyseľná a či je teda na mieste
ukrátiťjuoprávonadobudnúťdovlastníctvabytvrežimeZákona182/1993Z.z.lenzdôvodu,žepochybil
štát v rámci privatizačného projektu. Žalobkyňa uviedla, že u nej vznikol so žalovaným nájomný vzťah
konkludentne, čo je potrebné vyhodnotiť z listinných dokladov, ktoré predložila a niektoré z nich sa už
nachádzajú aj v spise, teda je potrebné vyhodnotiť správanie sa žalobkyne aj žalovaného. Z listinných

dokladov vyplýva, že žalobkyňa platila nájomné na pokyn žalovaného na jeho účet, ktorý prijímal tieto
platby a správal sa k žalobkyni ako k nájomníčke. Poukázala aj na rozhodnutia krajského súdu, že
nájomný vzťah v obdobných veciach mohol vzniknúť konkludentne. Má za to, že aj cena bytu bola
preukázaná znaleckým posudkom, ktorý je založený v spise a zodpovedá aktuálnej cene. V prípade, že
by bola sporná výška ceny, bolo by možné doplniť dokazovanie ustanovením znalca, avšak z dôvodu

hospodárnosti konania, ak by súd dospel k záveru, že u žalobkyne sú splnené podmienky na odkúpenie
bytu za zvýhodnenú cenu, bola by namieste potom už dohoda o určení ceny bytu v rámci ustanovenia
§ 18 ods. 2 Zákona 182/1993. Spory medzi správcami konkurzných podstát o tom, ktorý z nich je
oprávnený byty speňažovať, v žiadnom prípade nemôže mať vplyv na oprávnenie nájomcu odkúpiť byt,dokonca sa domnieva, že keby žalobkyňa podala žiadosť o odkúpenie bytu JUDr. Pohovejovi a následne
rozhodne NS SR, že byty je oprávnený speňažovať žalovaný, právne účinky takto podanej žiadosti by
zrejme boli zachované. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide o premlčanie, nie je jasná doba premlčania

a kedy začala plynúť a nevie o tom, že by existovala lehota na podanie žiadosti na odkúpenie bytu,
pretože nájomca si môže kedykoľvek aj opakovanie podať žiadosť o odkúpenie bytu a existujú právne
závery súdov, ktoré sa týkali práve opakovaných žiadostí. Ide o situáciu, keď si nájomca podá žiadosť
o odkúpenie bytu a povinná osoba na túto žiadosť nereaguje, po uplynutí 2 rokov začne plynúť 3 ročná
premlčacia lehota, kedy je potrebné tento nárok si uplatniť na súde. Podľa právneho názoru vyššieho

súdu je možné si podať takúto žiadosť opakovane, pretože zo zákona č. 182/1993 Z.z. nevyplýva, že
by sa takáto žiadosť nemohla podať opakovane.

Žalovaný uviedol, že z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa predmetný byt
nadobudla do nájmu na základe nájomnej zmluvy so spoločnosťou TAZ SIPOX, a.s., ktorá nebola
vlastníkom predmetného bytu a teda ani nemohla uzavrieť nájomnú zmluvu týkajúcu sa predmetného

bytu, čim ani nemohol vzniknúť žalobkyni nárok na odpredaj bytu za zostatkovú cenu. V zmysle § 17 ods.
3 Zákona 182/1993 Z.z. TAZ SIPOX, a.s. nebola povinnou osobou, a teda žalobkyni nemohol vzniknúť
nárok na odpredaj bytu za zostatkovú cenu a preto žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.
Žalovaný uviedol, že žalobkyňa odvodzuje svoje právo na odkúpenie predmetného bytu za zostatkovú
cenu tým, že vstúpila do užívania predmetného bytu po osobe, ktorej bol byt pridelený od TAZ, národný

podnik, keď vtedy prideľovanie bytov bolo viazané na služobný pomer. Tým, že žalobkyňa predložila
vyúčtovania za r. 1999 preukázala, že užíva predmetný byt od r. 1999, čo žalovaný ani nerozporuje,
avšak rozporuje to, že žalobkyňa nepreukázala prechod nájmu k predmetnému bytu takým spôsobom,
ktorý by odôvodňoval jej nárok na odkúpenie bytu za zostatkovú cenu. Žalovaný uviedol, že pokiaľ
ide o tvrdenia, že realitná kancelária sprostredkovala výmenu bytu, keď išlo o byty od dvoch rôznych

subjektov a to bytu TAZ š.p. a bytu, ktorý patril Mestu J., k takejto výmene by sa musel vyjadriť a
schváliť vlastník bytu. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že strata nadobudnutých
práv by v danom prípade bola v rozpore s dobrými mravmi, túto vzhľadom na uvedené nie je možné
aplikovať v danom prípade, práve naopak, uzavretím takejto zmluvy by došlo k ukráteniu veriteľov, čo
nie je možné. Žalovaný uviedol, že úpadca s ňou nikdy nájomnú zmluvu neuzatvoril, ani jej nedal prísľub,

že by akýkoľvek byt mohla nadobudnúť za tzv. zostatkovú cenu. Ani v samotnej nájomnej zmluve, ktorú
žalobkyňa uzavrela s TAZ, a.s. nie je daný nijaký prísľub na prevod bytu za zostatkovú cenu. Zmluvná
strana TAZ, a.s. ani nie je osobou oprávnenou, resp. povinnou v zmysle Zákona o vlastníctve bytov na
prevod týchto bytov za tzv. zostatkovú cenu. Žalovaný namietol premlčanie práva žalobkyne na podanie
žiadosti o prevod bytu za zostatkovú cenu, pretože až doteraz, kým nebolo vydané rozhodnutie KS v

J. tvrdila, že toto právo jej vzniklo v r. 1999, ktoré odvodzovala od nájomnej zmluvy, ktorú uzavrela s
TAZ Sipox a.s., preto namieta, prečo nepožiadala žalobkyňa o odkúpenie bytu voči subjektu, ktorý v tom
čase vystupoval ako prenajímateľ bytu. Taktiež žalovaný uviedol, že v konkrétnom prípade je potrebné
rozlišovať medzi právom na podanie žiadosti o prevod bytu a právom na prevod vlastníctva bytu. Právo
na prevod bytu je nepochybne majetkovým právom(ustálená súdna prax v zmysle ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS

24/09 z 5.2.2009, sp. zn. IV. ÚS 58/09 z 19.2.2009), ktoré podlieha premlčaniu. Odborná literatúra ako
súdna prax zastáva názor, že aj právo podať žiadosť o prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom
a tak ako všetky majetkové práva s výnimkou zákonom stanovených prípadov, podlieha premlčaniu.
Premlčacia doba tohto práva začína plynúť odkedy bolo možné právo po prvýkrát vykonať, a teda
prvýkrát podať žiadosť o prevod bytu. Najskôr ho bolo možné vykonať dňom účinnosti zákona, najneskôr

dňom, keď boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky požadované Zákonom o vlastníctve bytov,
vrátane požadovanej kontinuity na oboch stranách nájomného vzťahu. Podľa názoru žalovaného sa
právo podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu žalobcovi premlčalo, nakoľko tento mohol
od roku 1999 do roku 2008 kedykoľvek požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ,
o prevod bytu a takto neučinil.

Žalovaný zdôraznil, že nemôže uzatvoriť zmluvu akúkoľvek, ani nájomnú, ani zmluvu o prevode
vlastníctva bytu bez záväzného pokynu veriteľského výboru, príp. konkurzného súdu, ktorý nahrádza
funkciu veriteľského výboru v čase, ak tento nie je ustanovený alebo je nečinný. Žiada súd, aby zohľadnil
a aplikoval kogentnú právnu úpravu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z., a to tak pri
posúdení otázky vzniku nájomného vzťahu, kedy v zmysle zákona o konkurze by táto nájomná zmluva

zo strany žalovaného musela byť uzatvorená písomne, s dostatočnou zábezpekou a s dojednaným
nájomným vo výške trhového nájomného. Žalovanému nebol udelený záväzný pokyn ani na uzatvorenie
nájomnej zmluvy a už vôbec nie na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Preto má za to, že
súd nemôže v civilnom konaní nahradiť vôľu žalovaného, ktorá by bola priamo v rozpore s ustanoveniamiZákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím by došlo k porušeniu práva a nulitnému právnemu aktu
priamo rozhodnutím súdu. Čo sa týka rozhodného obdobia, má za to, že ak súd ustáli, že nájomná
zmluva vznikla konkludentne niekedy v r. 2008 - 2010, potom je v rozpore so zákonom, ale aj účelom

samotného zákona a dobrými mravmi, aby takýto konkludentný nájomca nadobudol byt za zostatkovú
cenu oproti nájomcom, ktorí v rozhodnom období od r. 1973 po r. 1999 byty užívali a platili nájomné.
Žalovaný uviedol, že od začiatku tohto konania žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od nájomnej zmluvy,
uzavretej v marci roku 1999 so spoločnosťou TAZ SIPOX a.s. taktiež súdu predložila rozhodnutie
o pridelení bytu z roku 1983, v zmysle ktorého bol byt pridelený tretej osobe Z. K., ktorej však

nájomný vzťah k bytu zanikol a teda žalobkyňa nemôže od tejto osoby odvodzovať nájomné právo a
argumentáciu ohľadom konkludentne uzavretého nájomného vzťahu je uvádzaná až po rozhodnutí KS
TA a považuje ju za účelovú a špekulatívnu , nakoľko ku konkludentne uzavretému nájomnému vzťahu
nijakým spôsobom nedošlo, keď nikdy nebola daná vôľa uzatvoriť so žalobkyňou nájomnú zmluvu a už
vôbec nie na dobu neurčitú a za regulované nájomné, nakoľko uvedené by bolo v rozpore so zákonom
o konkurze a reštrukturalizácii a taktiež na uzatvorenie takéhoto nájomného vzťahu ani nikdy nebol

daný záväzný pokyn veriteľského výboru, ktorým by bol žalovaný ako správca konkurzu viazaný. K
neexistencii konkludentne uzavretého nájomného vzťahu poukazuje aj na to, že žalobkyňa a žalovaný
sa nestretli, žalovaný jej nikdy neodovzdal kľúče od bytu, taktiež jej nepredpisoval výšku nájomného, ani
výšku služieb spojených s užívaním bytu to znamená, že ani v najširšom možnom výklade nemožno
mať za to, že bola daná vôľa uzavrieť takýto nájomný vzťah, rovnako má za to, že ani doklady týkajúce

sa platieb nájomného a služieb nepreukazujú, že nájomný vzťah vznikol konkludentne, naopak ako
aj vo vyjadrení uviedli - žalovaný vzhľadom k tomu, že k dokumentácii ohľadom bytov a bytových
domov sa dostával postupne, nakoľko správca JUDr. Dušan Pohovej tieto materiály na základe výzvy na
poskytnutie súčinnosti žalovanému nepredložil. Žalovaný od začiatku nemohol vedieť kto v predmetných
bytochbýva,zatýmúčelombolivykonávanéajfyzickéobhliadkydomu aprijímanienájomnéhovovýške,

ktorú nepredpisoval, prijal faktický stav užívania bytu, nakoľko v opačnom prípade by nebolo možné ani
plniť dodávateľom energiu , čo však neznamená, že automaticky vzniká konkludentne nájomný vzťah.

Súd z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 105/99 zo dňa 21.12.1999 zistil, že bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 so sídlom Cobrugova 84,

Trnava, a za správcu konkurzu podstaty úpadcu vymenoval JUDr. Dušana Pohoveja.

Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava zistil, že rozhodnutím Okresného súdu
v Trnave zo dňa 12.9.2007, sp. zn. 25K/2/2007-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2007 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii so

sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička.
Rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.12.2007 č. k. 25K 2/07-823, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.1.2008 bol Mgr. Peter Ondreička zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a
zároveň súd ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty Mgr. Ing. Pavla Korytára.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že žalobcom
vo veci bol JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii IČO: 36
227 803, Coburgova 84, Trnava a žalovaným bol Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, predmetom konania bolo
vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. Súd žalobu zamietol, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že:

„Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu
vylučuje, nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam na Fond národného majetku a následne na žalobcu, preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.“

Súd zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.3.1999 zistil, že TAZ SIPOX, a.s. Trnava ako prenajímateľ uzavrel
so žalobkyňou ako nájomcom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom bol byt č. XX na 7.
poschodí bytového domu na M. ulici č. XX v J..

Súd z LV č. XXXX pre k.ú. J. zistil, že byt č. XX na 7. p. na I. ul. č. X v J., nachádzajúci sa v bytovom dome

s.č.XXXX postavenom na parc.č. XXXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu vo veľkosti 6586/662724 je vo vlastníctve Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v likvidácii.Súd z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26C/53/2011 zistil, že rozhodnutím o pridelení
bytu Trnavských automobilových závodov, národný podnik v J., pridelil Z. K. byt č. XX na M. ulici č. XX
v Trnave rozhodnutím zo dňa 05.02.1983.

Súd z Rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 10C/41/03-16, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14.04.2003, zistil, že súd manželstvo M. M., rod. I., nar. 03.08.1956 a odporcu O. M., rozviedol.
SúdzpotvrdeniaosprostredkovanívýmenybytovobchodnejspoločnostiKľúč,s.r.o.,sosídlomvTrnave,
A. Žarnova 6, zo dňa 11.08.2011 zistil, že Realitná kancelária Kľúč s.r.o. v marci 1999 sprostredkovala
a zrealizovala výmenu bytov, a to Z. K. s manželkou, ktorí boli nájomcami trojizbového bytu č. XX na

ulici M.. M. č. XX v J., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX za trojizbový byt č. X na S. č. X v
J., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorého nájomníčkou bola M. M., nar. XX.XX.XXXX.
Súd zo žiadosti M. I. o odpredaj bytu do osobného vlastníctva zo dňa 06.10.2008 adresovanej TAZ,
štátny podnik v likvidácii, Františkánska 22, Trnava, zistil, že žalobkyňa žiadala žalovaného v zmysle
Zákona č. 182/1993 Z. z. o prevod bytu č. XX na M. ulici č. XX do osobného vlastníctva.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, § 663 nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a)

oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním
s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči
konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť ibaže
v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
Podľa § 4 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo bytu

alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím
štátneho orgánu. 8).

Podľa § 16 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého
nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné
právo spoluvlastníka domu. 17b)
Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, cena bytu,

nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a
cena priľahlého pozemku (ďalej len "cena") sa dojednáva dohodou 21) predávajúceho a kupujúceho.
(2) Dohodnutá cena ateliéru, ak sa prevádza do vlastníctva nájomcovi, nesmie prevýšiť sumu určenú
podľa odseku 6, § 18, 18a a 18b.
(3) Dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a

18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce, alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného
predpisu. 21a)
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo

obce,
d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva,
e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom
uvedeným v písmene d),
f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,

22)
g) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné
odborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií
a následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktoránadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia finančných prostriedkov na bytovú výstavbu
podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov, 22a)
h) obchodnej spoločnosti založenej štátom podľa osobitného predpisu. 22b)

Podľa § 17 ods.3 písm. a) Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
dohodnutá cena bytu nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do
vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii.
Podľa § 29 ods.2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, štátne podniky,
štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie , právnické

osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu 30a) a bytové družstvá sú povinné s
nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže
alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo
ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa sa domáhala predmetnou žalobou nahradenia
prejavu vôle žalovaným tak, že žalovaný ako predávajúci uzavrie so žalobkyňou ako kupujúcou Zmluvu
o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 7. poschodí bytového domu na M. ulici č. XX v
J., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. J. za kúpnu cenu vo výške 927 Eur, ktorá mala byť určená v súlade
s ust. § 17 ods.3, § 18 a § 18a Zákona č. 182/1993 Z.z., s čím žalovaný nesúhlasil s odôvodnením,

že žalovaný nie je osobou povinnou v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. na prevod predmetného bytu za
zostatkovú cenu a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako účastník občianskeho
súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne

legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je
pasívne vecne legitimovaný.

Súd z obchodného vestníka, konkurzy a reštrukturalizácie, čiastka OV 206B/2007, pod K004942 zistil,
že predmetný byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny

podnik v konkurze.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaným je správca úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, nakoľko na Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v likvidácii bol dňa 5.10.2007 vyhlásený konkurz. S ohľadom na právny názor Krajského súdu

v Trnave vyslovený v uznesení zo dňa 05.05.2014, č. k. 23Co/438/2012-195, ktorým je prvostupňový
súd podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné konštatovať, že žalovaný je
v konkrétnom prípade pasívne vecne legitimovaný.

Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania a to, že právo žalobkyne podať žiadosť o prevod bytu

za tzv. zostatkovú cenu žalobcovi premlčalo, nakoľko táto mohla od roku 1999 do roku 2008 kedykoľvek
požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, o prevod bytu a takto neučinila, a preto
súd skúmal, či žalobkyňou uplatnené právo podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu je
premlčané.

Podľa § 29 ods.2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žalobca ako
nájomca mohol po uplynutí dvoch rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva predmetného bytu
podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
V zmysle § 29b ods.3 č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nájomcovi bytu,
ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu

bytu do vlastníctva nedošlo v zákonom stanovenej dvojročnej lehote, ak nájomca svoju žiadosť o prevod
vlastníctva bytu písomne nevzal späť, keď zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie
ochrany nájomcu bytu, ktorý požiadal o prevod do jeho vlastníctva.
Z obsahu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že právo nájomcu žiadať o prevod
vlastníctva bytu je na základe zákona o vlastníctve bytu obsahom nájomného vzťahu, ktorý existuje

medzi nájomcom a prenajímateľom a tento vzťah trvá po celú dobu nájmu. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že ani nemôže dôjsť k premlčaniu práva podať žiadosť o prevod bytu, ako to tvrdil žalovaný, nakoľko
nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným existoval v čase podania žiadosti o prevod bytu a stáleaj trvá a žalobkyňa ako nájomca má po celú dobu trvania nájomného vzťahu právo žiadať o odpredaj
bytu do vlastníctva.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 15.10.2008 doručila žalobkyňa žalovanému žiadosť o prevod

predmetného bytu do osobného vlastníctva zo dňa 6.10.2008, ktorú žiadosť nevzala späť, čo nebolo v
konaní sporné a následne žalobkyňa doručila žalovanému dňa 8.9.2010 žiadosť o vyjadrenie sa k jej
žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva, na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 23.11.2009, v
ktorom jej oznámil, že dňa 3.12.2009 bude vykonaná obhliadka predmetného bytu a predmetná žaloba
o nahradenie prejavu vôle bola doručená súdu dňa 12.11.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej

dvojročnejdoby,apretoužalovanéhotrvápovinnosťnazákladetejtožiadostiodpredaťbytdovlastníctva
nájomcovi, avšak len za podmienok stanovených zákonom č. 182/1993 Z.z. účinného v čase podania
žiadosti.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 3.12.2009 bola žalovaným v zastúpení P. A. vykonaná
obhliadka predmetného bytu. Dňa 1.12.2011 vystavil správca obytného domu O. S. - Správa domových

bytov predpis nájomného vo výške „ako doteraz“ a predpis zálohových platieb za plnenia poskytované
s užívaním bytu vo výške 95,96 eura mesačne. Správca obytného domu O. S. - Správa domových
bytov dňa 14.6.2010 vyhotovil vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009, dňa 31.5.2011 vyhotovil
vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2010 a dňa 13.11.2011 vyhotovil opravné vyúčtovanie zálohových
platieb za rok 2010.

Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom, boli v čase uzavretia
zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.03.1999, Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, resp.
od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok to bol správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v
katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii,

v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bolo právoplatne rozhodnuté,
že sporný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze), čo znamená, že obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii nikdy
nesvedčilo vlastnícke právo k bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii (obchodná
spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., ktorá vznikla dňa 14.05.1998 ako právny nástupca obchodnej spoločnosti

TAZ spol. s r.o., od 01.06.1999 zmena obchodného mena predmetnej spoločnosti na TAZ, a.s.) v
zastúpení Správou mestského majetku Trnava uzavrela zmluvu o nájme bytu so žalobkyňou, je takýto
právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s
predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii (v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy s obchodným menom: TAZ SIPOX, a.s.) dala do nájmu predmetný byt žalobkyni,

ktorý v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu nevlastnila, nemohla teda previesť viac práv, ako mala
v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu, a preto je zmluva o nájme bytu od samotného počiatku
absolútneneplatnýmprávnymúkonomprerozporsozákonom.Keďžezmluvaonájmebytujepodľa§39
Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila
obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy

o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007
- 653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008
Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného
súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp.

zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Trnave č.k. 21CoKr/4/2008 - 767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010 - 19 odmietol ústavnú
sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Ako ďalšiu otázku v prejednávanej veci však bolo potrebné vyriešiť, či
došlo k vzniku nájmu bytu medzi žalobkyňou a žalovaným. Nájomné za užívanie bytu platila žalobkyňa.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný prijímal platby nájomného od žalobkyne, čo nebolo v konaní

sporné. Zároveň žalovaný oznámeniami zo dňa 07.03.2009, 15.04.2009, 23.11.2009, 25.06.2010 a
08.09.2010 jednal so žalobkyňou ako s nájomcom predmetného bytu. Taktiež žalovaný vykonal dňa
05.11.20098obhliadkupredmetnéhobytu.Zoskutkovýchzistenívyplynulo,žemedziúčastníkmikonania
nebola uzatvorená písomná nájomná zmluva, ani ústna nájomná zmluva. Neexistencia písomnej i ústnej
formy nájomnej zmluvy sama o sebe v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka

nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu, preto súd zisťoval, či neboli splnené
podmienky pre vznik práva nájmu bytu konkludentne podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri
vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený
nevýslovne, konaním, tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzujepochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy.
Súd dospel k záveru, že najneskôr od mesiaca máj 2011 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu,
kto užíva byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu,

žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalovaný prijímal platby nájomného
už za rok 2009 od žalobkyne. Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva
vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a
nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z

nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa
sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust.
§ 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva
spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú

zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a
poberaním nájomného. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem
úpravy nájmu bytu. Súd dospel teda k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 žalovaný vedel, že je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne prijímal od žalobkyne nájomné, ako
aj samotná obhliadka sporného bytu, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalovaný

rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od roku 2009 poberal od žalobkyne riadne platené nájomné.
Žalovaný komunikoval so žalobkyňou ako s nájomcom, čo svedčí o tom, že žalobkyňa si pri rešpektovaní
základného princípu ochrany dobrých mravov mohla tieto úkony vykladať tak, že s ňou uzavrel nájomnú
zmluvu. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy
nespôsobuje jej neplatnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5

Cdo/266/2007, v ktorej sa prejednávala vec s obdobným skutkovým stavom a hoci záver rozhodnutia
je opačný - súd dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá pre nedostatok formálnych predpokladov
na preukázanie konkludentnej akceptácie návrhu, pre právne posúdenie veci je možné toto rozhodnutie
podporne aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Najvyšší súd tu konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k
uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli

účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme
bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle
smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. Pokiaľ
žalovaný po dobu dva a pol roka (20.11.2008 - 02.02.2011 - kedy bol zo strany žalovaného podaný
vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľnosti) pristupoval k žalobkyni ako k nájomcovi, jej postavenie

nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platila a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania,
bola zjavná vôľa, aby byt užívala za odplatu (neboli jej doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu,
jej užívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu
vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla
konkludentne prijatím nájomného na účet žalovaného (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu

a na vopred určený účet bola žalobkyňa priamo žalovaným vyzvaný, nešlo o svojvoľne vykonanú
úhradu). To, že podľa tvrdení žalovaného nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že
na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto
nemohol mať nájomca vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu
nespája neplatnosť úkonu).

Jepotrebnékonštatovať,žeajnapriekvyššieuvedenémuprávnemunázoruokresnéhosúdu,jepotrebné
na prevod vlastníckeho práva k bytu za regulovanú cenu zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi
vlastníkom domu (tento pozostáva z jednotlivých bytov) na strane prenajímateľa a prvého nájomcu.
Žalobkyňa začala byt užívať z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.03.1999 so spoločnosťou

TAZ SIPOX, a.s. Žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala, že bola osobným užívateľom, resp.
nájomcom predmetného bytu v rozhodnom období, t. j. v rokoch 1973-1992, teda v období od prvého
pridelenia bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu. Predošlým nájomcom bytu bol
pán Z. K. (uvedené žalobkyňa nespochybnila), pričom je nesporné, že tento nemal žiadny vzťah či
už príbuzenský alebo obdobný k žalobkyni. Z uvedeného vyplýva, že prevod vlastníckeho práva za

regulovanú cenu, konkrétne ako požaduje žalobkyňa vo svojom návrhu o nahradenie prejavu vôle na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.2010 nie je v konkrétnom prípade zákonný
a žalobkyňa na neho nemá právny nárok, nakoľko Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na straneoprávneného ako aj na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16 ods. 1 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom akémukoľvek
subjektu) nezvratne zaniká, pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je

zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu zamietol.

Súd rozhodne o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to z dôvodu
kvantity a obtiažnosti prejednávanej právnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.