Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412223276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4412223276.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Silverside, a.s., so

sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpený AK Herceg,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovaným: 1/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. X., 2/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., T. XX, v konaní zastúpená: Mgr. Elena Szabóová,
advokátka so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, o zaplatenie 2.088,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1307,27 eur s
8% úrokom z omeškania ročne od 04.07.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.10.2012 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy
2.098,59 eur, dlžného úroku vyčísleného k 03.07.2012 vo výške 235,16 eur, dlžného úroku z omeškania
vyčísleného k 03.07.2012 vo výške 393,33 eur, úroku 12,15% ročne zo sumy 2.098,59 eur od
04.07.2012 do zaplatenia a 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.098,59 eur od 04.07.2012 do

zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 eur, ktorý
úver mali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.231,- Sk/74,05 eur, splatnosť prvej splátky
bola určená k 20.11.2005 a konečná splatnosť dňom 20.10.2010. Žalovaní prestali splácať úver, dostali
sa do omeškania so splácaním, preto ich žalobca vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy, načo žalovaný
v 1. rade zaplatil časť istiny a zvyšok neuhradil.

2. Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 28.02.2013 upravil a doplnil žalobu, pričom uviedol, že
žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.07.2008, neskôr v mesiaci august
až december 2008. Po zosplatnení úveru žalovaní zaplatili ešte ďalšie splátky vo výške 260,00 eur,
následne po podaní žaloby žalovaní zaplatili ešte jednu splátku po 10,00 eur. V tejto časti vzal žalobca
žalobu v plnom rozsahu späť. Žalobca na výzvu súdu vyčíslil úroky z predmetnej istiny podaním z
26.07.2013, ako aj špecifikáciou žalobného nároku zo 16.01.2014.

3. Tunajší súd v konaní 13Ro/361/2012 vydal dňa 18.03.2013 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému v 1/ rade do vlastných rúk, preto
ho súd uznesením zo dňa 03.05.2013 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.4. Žalovaná v 2. rade podala v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že
žalobca zmenil úrok bez toho, aby to oznámil dlžníkovi, preto považuje túto zmenu úroku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

5. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že je pravdou, že zo strany žalobcu im bol poskytnutý úver, mali dohodnuté
splátky úveru s tým, že im v banke vysvetlili, aké splátky majú stanovené, kedy sú splatné a nepamätal
si výšku úrokovej sadzby, ani to, či boli k zmluve pripojené všeobecné obchodné podmienky. V roku
2008 stratil zamestnanie, tak splácal úver tak, ako sa dalo. So žalovanou v 2/ rade sa rozviedli, avšak

nemajú vyporiadané BSM, ale dohodli sa, že úver bude splácať on sám. V letných mesiacoch roku 2013
zaplatil mimoriadnu splátku vo výške 300,00 eur.

6. Právna zástupkyňa žalovanej v 2/ rade namietala vyčíslenie žalovanej sumy, ako aj to, či sa platby
zo strany žalovaných započítali na istinu alebo na príslušenstvo. Navyše žalovaní zaplatili ešte aj v roku
2012mimoriadnesplátky,ktorénebolizapočítané,doistinyanidopríslušenstva,niejeisté,čiichžalobca

zohľadnil pri vyčíslení žalovanej sumy. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 12,5% ročne,
pričom v zmluve bola zakotvená výška úrokovej sadzby vo výške 11,10% p. a. Namietala aj sumu 20,09
eur za vedenie účtu, keďže podľa jej názoru sa jedná o interný poplatok žalobcu, ktorý nie je možné
prenášať na žalovaných.

7. Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 24.03.2014 žalobe v časti uplatnenej istiny 2088,59 eur spolu s
8% úrokom zo omeškania ročne od 04.07.2012 do zaplatenia vyhovel, vo zvyšku uplatneného nároku,
a to dlžného úroku z omeškania vo výške 393,33 eur, ako aj úroku vo výške 12,15% ročne zo sumy
2098,59 eur od 04.07.2012 do zaplatenia žalobu zamietol. Čo sa týka rozdielu sumy 2098,59 eur a
sumy 2088,59 eur, v časti o zaplatenie 10,00 eur vzal žalobca žalobu späť a v tejto časti bolo konanie

zastavené. V zamietajúcej a v zastavujúcej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.09.2015, vo
zvyšku, t. j. o zaplatenie 2088,59 eur s 8% úrokom z omeškania od 04.07.2012 do zaplatenia súd
konal ďalej, nakoľko krajský súd vo vyhovujúcej časti rozsudok prvoinštančného súdu uznesením sp. zn.
8Co/1153/2014-210 zo dňa 11.06.2015 zrušil. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že na danú vec
neaplikoval ustanovenia zákonných predpisov upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv a v zmysle

týchto neposúdil právny vzťah medzi stranami sporu odvodený z úverovej zmluvy, ako aj samotnú
platnosť dojednaní v úverovej zmluve a prijateľnosť zmluvných podmienok.

8. Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0246/2017/CE zo dňa 10.03.2017
postúpila pohľadávku voči žalovaným na Silverside a.s. Zároveň požiadal postupník o zámenu na strane

žalobcu, čomu bolo vyhovené uznesením z 18.07.2017.

9. Žalovaná v 2/ rade vo svojom odvolaní namietala, že žalobca nemá právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva, takéto právo mu nepriznáva ani občiansky zákonník a takáto dohoda
ak nie je individuálne dojednaná, má za následok značnú nerovnováhu v povinnostiach a právach

zmluvných strán a je podľa § 53 ods. 1/ OZ ako aj podľa § 53 ods. 5/ OZ neplatná. Poukázala
zároveň na to, že rozhodnutím Obchodnej slovenskej inšpekcie bola žalobcovi uložená pokuta za
porušenie povinností upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. Namietala premlčanie splátok splatných v zmysle pôvodného splátkového
kalendára, nakoľko žalovaným nebolo doručené oznámenie o jednorazovej splatnosti spotrebiteľského

úveru ako aj namietala výšku spracovateľského poplatku 2000,- Sk, riadny poplatok za správu úveru
50,- Sk až do 31.07.2008 ako aj poplatky za upomienky, ktoré podľa názoru žalovanej v 2/ rade tvorili
sumu priznanú súdom prvého stupňa.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa so

žalobou,zmluvouosplátkovomúvereč.0242080437z31.10.2005,výpisomzbankovýchkníh,žalobnou
upomienkou z 13.07.2012 pre žalovanú v 2. rade, žalobnou upomienkou pre z 13.07.2012 pre
žalovaného v 1. rade, závadami, úrokovými sadzbami platné do 14.7.2009, potvrdeniami o registrácii
platcu DPH, Obchodnými podmienkami žalobcu, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu
účinné od 01.08.2002, špecifikáciou úrokov žalobcu z 28.02.2013, vyčíslením splátok žalovaných do

04.06.2012, platobným rozkazom, odpoveďou na lustráciu v REGOB, ÚEV, správou Mestský úrad Nové
Zámky, uznesením o zrušení platobného rozkazu, odporom proti platobnému rozkazu, potvrdením o
zdaniteľných príjmoch žalovanej v 2/ rade, žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku - tlačivo,
výpisom z účtu, zmluvou o nájme bytu, špecifikáciou žalobcu z 26.07.2013, oznámením adresyžalovaného v 1/ rade, tabuľkovým rozpisom úhrad, výpisom z úverového účtu, prehľadom o transakciách
na úverovom účte, sadzobníkom poplatkov náhrad platný od 15.10.2005, platný od 01.07.2006, platný
od 01.10.2010, špecifikáciou žalovanej sumy zo 16.01.2014, majetkovým priznaním žalovanej v 2/ rade

za rok 2013, rozsudkom z 24.03.2014 odvolaním žalovaného v 2/ rade, vyjadrením žalobcu k odvolaniu
z 18.09.2014, predložením dokladov výpisov z účtu, potvrdením o príjmoch žalovaného v 2/ rade,
doplnením odvolania z 03.06.2015, z 05.06.2015, rozhodnutím SOI bez dátumu, uznesením KS v NR
8Co/1153/2014-210 z 11.06.2015, vyjadrením žalobcu z 29.12.2015, poučením, lustráciou v REGOB
žalovaného v 1/ rade, vyjadrením žalobcu z 29.11.2016, rozhodnutím iných súdov, návrhom na zámenu

na strane žalobcu zo dňa 12.06.2017, výpisom z OR Silverside a.s., uznesením o pripustení zámeny na
strane žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Strany sporu uzavreli dňa 31.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0242080437, v zmysle ktorej bol
žalovaným poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 eur, a to bezhotovostne v deň podpísania
úverovej zmluvy. Tento úver mali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.231,- Sk/74,05 eur,

splatnosť prvej splátky bola určená k 20.11.2005 a konečná splatnosť dňom 20.10.2010, pri úrokovej
sadzbe 11,10% p. a. a pri výške RPMN 6,32% stanovenej v čl. IV bodu 5 zmluvy. Žalovaní porušili
svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, prestali pravidelne splácať splátky úveru v mesiaci
júl 2008, kedy zaplatili z predpísanej splátky 2304,- Sk len sumu 866,60 Sk, v mesiaci august 2008
sumu 1485,90 Sk, v mesiaci september zaplatili sumu 4559,50 Sk a v mesiaci december 2008 sumu

2304,00 Sk. Následne žalovaní nezaplatili splátky splatné od 01.01.2009 až do 31.05.2009, potom
vyplatili 19.06.2009 sumu 80,00 eur a ďalšie splátky v roku 2009 nerealizovali, nerealizovali žiadnu
splátku ani od 01.01.2010 do 20.10.2010, kedy podľa úverovej zmluvy bol deň konečnej splatnosti úveru.

12. Žalovaní po splatnosti úveru zaplatili dňa 28.02.2011 sumu 100,00 eur a sumu 2,50 eur, dňa

28.06.2011 sumu 70,00 eur a sumu 2,50 eur, dňa 22.09.2011 sumu 50,00 eur, dňa 28.11.2011 sumu
20,00 eur, dňa 03.05.2012 sumu 10,00 eur, dňa 04.06.2012 sumu 10,00 eur a 17.07.2012 sumu 10,00
eur. Takto po splatnosti úveru bola zaplatená celkovo suma 275,00 eur. Žalovaný v 1/ rade uvádzal, že
zaplatil mimoriadnu splátku vo výške 300,00 eur v roku 2013, ale toto tvrdenie žalovaného v 1/ rade
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, žalovaný v 1/ rade síce predložil výpisy z účtu, ale takáto suma

nefigurovala ani na jednom výpise, teda súd na túto skutočnosť neprihliadal. Sumu 10,00 eur zo dňa
12.07.2012 žalobca evidovanú nemal, v tejto časti vzal žalobca žalobu späť, s čím žalovaní súhlasili,
pretosúdkonanievtejtočastivzmysle§96ods.1až3/O.s.p.zastavilavtejtočastirozsudoknadobudol
právoplatnosť dňa 30.09.2015.

13.Spotrebiteľskýúverposkytnutýžalovanýmmaližalovanísplácaťv60.mesačnýchsplátkachpo74,06
eur, nie v 48. splátkach ako to nesprávne tvrdil žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu a k čomu sa
nesprávne pripojil aj právny zástupca žalovanej v 2/ rade, keď namietal, že žalovaní z poskytnutého
úveru nezaplatili len 10 splátok. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaní zo 60
splátok zaplatili len 33 splátok, pri platení 34. splátky sa dostali do omeškania. Následne žalovaní uhradili

sumu 866,60 Sk/28,77 eur dňa 20.07.2008, sumu 1437,40 Sk/47,71 eur dňa 08.08.2008, sumu 48,50
Sk/1,61 eur dňa 20.08.2008, dňa 31.12.2008 sumu 2304,- Sk/76,48 eur, dňa 19.06.2009 sumu 80,00
eur, dňa 28.02.2011 sumu 100,00 eur, dňa 28.06.2011 sumu 70,00 eur, dňa 22.09.2011 sumu 50,00
eur, dňa 28.11.2011 sumu 20,00 eur, dňa 03.05.2012 sumu 10,00 eur a dňa 04.06.2012 sumu 10,00
eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.10.2010, teda po zosplatnení úveru žalovaní uhradili

celkovo 260,00 eur + 10,00 eur dňa 12.07.2012, ktorú sumu žalobca nezapočítal v prospech žalovaných
a v tejto časti vzal žalobu späť. Takto žalovaní celkovo z poskytnutého úveru 100.000,- Sk/3319,39 eur
zaplatili sumu 2866,33 eur pred zosplatnením úveru a po zosplatnením úveru sumu 270,00 eur, pričom
ak súd bral do úvahy, že žalovaní mali vyplatiť úver v 60. splátkach po 74,06 eur (60x74,06=4443,60),
a z tejto sumy vyplatili len sumu 3136,33 eur, teda žalovaní by titulom úveru mali vyplatiť žalobcovi ešte

sumu 1307,27 eur.

14.Podľa§6ods.3/Zák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinnéhood25.11.2004do31.03.2006,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a)je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,b)môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

15. Podľa § 23a ods. 1/ a 2/ Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného od 25.11.2004 do
31.03.2006,spotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníka,Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

16. Druhoinštančný súd vo svojom rozhodnutí súdu prvej inštancie odporučil preskúmať kapitalizované
úroky z omeškania, poplatky za upomienky a poplatky za správu úveru a spracovateľský poplatok a
posúdiť ich primeranosť a platnosť z hľadiska ustanovení Zákona o spotrebiteľoch. Druhoinštančný súd

mal asi na mysli zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa nadobudol účinnosť až od 01.07.2007, pričom v § 29 tohto zákona je uvedené, že konania
začaté do 30.06.2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda okresný súd nemohol aplikovať
tento zákon na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona, t. j. nemohol ho aplikovať na
ustanovenia zmluvy o úvere, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá 31.10.2005. S poukazom na tieto

skutočnosti súd mohol posudzovať tieto zmluvné dojednania len s prihliadnutím na konanie žalobcu,
ktoré by bolo v rozpore so vžitými tradíciami alebo ktoré by vykazovalo zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby a pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti a zvyklosti a praxe by mohlo privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu, súd mal za to,
že v tomto prípade nedošlo zo strany žalobcu k žiadnemu takémuto konaniu, ktorým by boli žalovaní

diskriminovaní, alebo že by žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poskytol úver žalovaným
za jasne stanovených podmienok, ani výška RPMN 6,32%, ani výška úrokovej sadzby 11,10% p. a.,
neboli v rozpore s dobrými mravmi a neznevýhodňovali žalovaných v ich postavení ako spotrebiteľov,
pretože aj podľa vyjadrení žalovaných v 1/ a 2/ rade mali možnosť pri podpise úverovej zmluvy sa
oboznámiť so splátkami úveru aj s ich výškou, podmienky poskytnutia úveru v úverovej zmluve neboli

v rozpore ani s dobrými mravmi a konanie žalobcu nemožno považovať za konanie, ktoré by mohlo
privodiť ujmu žalovaným.

17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3)Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka").

(2)Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
(3)Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,

e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k
zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
(4)Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

21. Podľa § 100 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Žalovaná v 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že jednotlivé splátky úveru
sú premlčané. Tieto svoje námietky odôvodnila tým, že v zmysle pôvodného splátkového kalendára do
15.10.2009 sa splátky úveru premlčali, pretože žalobca neoznámil žalovaným jednorazovú splatnosť

úveru, teda nemohol nastať účinok toho úkonu veriteľa vo vzťahu k žalovaným. Súd posúdil vznesenú
námietku premlčania a dospel k tomu záveru, že námietka nie je dôvodná. Právny zástupca žalobcu
síce na pojednávaní uviedol, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 03.07.2012, avšak toto
oznámenie považoval súd za právne irelevantné, nakoľko podľa uzavretej zmluvy o úvere konečná
splatnosť úveru mala byť k 20.10.2010. Ak žalovaní nevyplatili úver do tohto dátumu, dňom konečnej

splatnostiúverusapodľanázorusúduzosplatnilcelýúveraodtohtodátumuboližalovanípovinnívyplatiť
nezaplatenú časť úveru žalobcovi. V tomto kontexte je bezpredmetné, či bolo žalovaným doručené
oznámenie banky o tom, že úver bol splatný alebo nie, nakoľko žalovaní pri uzatváraní úverovej zmluvy
boli oboznámení s dňom konečnej splatnosti úveru, teda mali mať vedomosť o tom najneskôr dokedy
je úver splatný. Ak teda žalobca si uplatnil žalobou zo dňa 15.10.2012 zaplatenie sumy pôvodne vo

výške 2098,59 eur, tak si uplatnil svoj nárok v trojročnej premlčacej lehote, ktorá podľa názoru súdu
začala plynúť deň po konečnej splatnosti úveru, t. j. 21.10.2010 a uplynula k 21.10.2013, teda žaloba
bola podaná v lehote, preto súd na túto námietku premlčania žalovaných neprihliadal.

24. Podľa § 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
s účinnosťou od 01.04.2002 do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa rozumie
a)spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1.sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2.poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,3.poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4.členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5.poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d)ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem

úrokov.

25. Podľa § 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
s účinnosťou od 01.04.2002 do 30.06.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.
(2)Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f)meno a adresu spotrebiteľa,
g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3)Zmluva ďalej obsahuje
a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b)sankcie za porušenie zmluvy,
c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
(4)Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5)Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(6)Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(7)Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,8)
musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru.

(8)Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo nemožno podľa vnútroštátnych rozhodnutí súdovako ani podľa záverov Súdneho dvora Európskej únie vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy
o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne
výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov.

Rovnaký záver potvrdil aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci Home Credit Slovakia a.s., proti
Kláre Bíróovej sp. zn. C42-15, teda argumentácia žalovaného, podľa ktorej by mal žalobca postupovať
tak, ako to žiadal žalovaný, takto by spotrebiteľ vlastne nevedel aká vysoká je jeho celková splátka
spotrebiteľského úveru, je nesprávna a už dlhší čas prekonaná. V čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice
Súdneho dvora EÚ č. 2008/48 je uvedené, že členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám

povinnosti, ktoré smernica neupravuje a tento článok by sa tiež nemal vykladať tak, že oprávňuje členské
štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy iné náležitosti
než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2/ uvedenej smernice. Taktiež tvrdosť sankcií musí byť primeraná
závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom
musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C565/12).
Už aj ústavný súd vytýkal všeobecným súdom prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci

k extrémne nespravodlivému záveru, čo znamená porušenie základných práv (nález Ústavného súdu
SR z 03.10.2012 sp. zn. I. ÚS 164/2012). Výklad žalovaného, ktorý sa len účelovo snaží z odplatnej
zmluvy spraviť zmluvu bezodplatnú, napriek jasnému prejavu vôle zmluvných strán je absurdný a pre
akúkoľvek ochranu spotrebiteľov nepoužiteľný.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o
splátkovom úvere č. 0242080437 dňa 31.10.2005, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške
3319,39 eur jednorazovo a bezhotovostne, ktorý čerpali v plnej výške 31.10.2005. V zmysle zmluvy bola
dohodnutá úroková sadzba 11,10% p. a. v deň podpisu zmluvy s tým, že žalovaní sa zaviazali úver
splácať v mesačných splátkach po 74,06 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa

20.11.2005 a s konečnou splatnosťou úveru 20.10.2010, čo predstavuje počet splátok 60 pri stanovení
výšky RPMN 6,32% ročne. Žalovaní porušili zmluvné podmienky tým, že úver nesplácali riadne a včas
a zaplatili len sumu 3136,33 eur, z ktorej bola suma 66,39 eur započítaná na spracovateľský poplatok,
suma vo výške 2780,52 eur bola započítaná na istinu, suma 284,16 eur bola započítaná na splatné
úroky z omeškania. V zmysle čl. V bod 2 zmluvy žalovaní jednoznačne vyhlásili, že sa oboznámili so

všeobecnými úverovými podmienkami a sadzobníkom. Žalovaný v 1/ rade v podstate výšku žalovanej
pohľadávky nenamietal a nepoprel ani počet a výšku realizovaných splátok s tým, že žalovaná v 2/ rade
uviedla, že ona nerealizovala ani jednu splátku žiadneho úveru.

28. V danom prípade nebolo sporné, že zmluva, na podklade ktorej si žalobca uplatnil žalovanú

pohľadávku, je s ohľadom na charakter subjektov, ktorý ju uzatvárali veriteľ, ktorý je bankou a konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžníci žalovaní - spotrebitelia fyzické osoby nekonajúce
pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je
spotrebiteľskou zmluvou a konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Na takýto vzťah je
potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv
(§ 52 a nasl. OZ), v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu. Nie je podstatné, či zmluva
bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo iného právneho predpisu.
Ak bola uzavretá i podľa iného právneho predpisu, ako Občianskeho zákonníka, i v takom prípade je

potrebnéspoukazomna §52ods.2OZaplikovaťnatakútozmluvuust.§52anasl.OZupravujúcerežim
spotrebiteľských zmlúv. Zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu podľa akého
predpisu bola uzavretá, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
a s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Takéto zmluvy s poukazom na § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné
podmienky a ktorých príkladný výpočet obsahuje ust. § 53 ods. 4 OZ.

29. V zmysle zmluvy si strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk/1,66 eur v zmysle čl.
I bod 1 zmluvy s poukazom na čl. II bod 3 zmluvy s tým, že strany boli oboznámené i so sadzobníkom

poplatkov. Žalovaní uhrádzali splátky nepravidelne tak, ako je vyššie uvedené s tým, že sa dostali do
omeškania so splátkou splatnou 20.07.2008, ktorá už bola uhradená len vo výške 866,60 Sk/28,77 eur
a poslednú splátku realizovali 12.07.2012.30. Podľa čl. II bod 3 zmluvy žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v
stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve a náklady spojené s úverom a dodržiavam
dohodnuté podmienky. Ďalej v čl. II bod 4 sa dojednali, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich

splatnosti, uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.

31. Žalobca na základe zmluvných dojednaní v zmluve o úvere spôsobil stav, že daná úprava postupu
splácania jednotlivých zložiek záväzku, obsiahnutá v čl. II bod 4 úverových podmienok, bola výrazne
nevýhodnejšiavovzťahukžalovanýmoprotisituácii,akábybola,akbyvúverovýchpodmienkachnebola

obsiahnutá, pretože ak by žalovaní výslovne neurčili inak, ich splátky by musel žalobca započítavať v
prvom rade na istinu (ktorá sa stále úročí, teda navyšuje sa o dojednané úroky z úveru a v prípade
omeškania o úroky z omeškania) a nie na príslušenstvo pohľadávky, ktoré ako také zásadne úročeniu
nepodlieha. Žalobca v úverových podmienkach jednostranne stanovil spôsob započítavania splátok,
resp. čiastočných plnení najprv na príslušenstvo pohľadávky a až na poslednom mieste na samotnú
pohľadávku, čo výrazne navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho

platby použili primárne na splácanie istiny, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto smere (že príslušenstvo pohľadávky úročeniu
nepodlieha) súd poukazuje na zásadné rozhodnutie NS ČR (rozsudok sp. zn. 35 Odo 101/2002 z
24.03.2004), vychádzajúce z obsahovo právnej úpravy, akou je naša hmotnoprávna úprava, ktorý o.i.
uviedol, že podľa štandardného výkladu definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutého v ustanovení

§ 121 ods. 3 OZ platiaceho aj pre obchodné záväzkové vzťahy, úroky, úroky z omeškania a poplatok
z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa podľa § 488 OZ rozumie peňažné plnenie
(istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ,
že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až
omeškaním dlžníka. Úrokový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným

záväzkovým vzťahom hlavným. Zánikom hlavného záväzku zaniká aj akcesorický; zostáva len záväzok
zaplatiť už splatné úroky. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa tento dostáva do omeškania s
plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že
ani OZ a ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, teda nestanovujú majetkové sankcie

pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Zmluvné dojednanie o platení úrokov z
omeškania z dohodnutých (zmluvných) úrokov je podľa § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom.
Uvedený súd síce uviedol, že tým nie je dotknuté právo strán dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú
súčasťou istiny (že k nej podľa dohody strán budú pripočítané, akoby civilné plody (peňazí) a následne
potom možnosť veriteľom požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny

platil dojednanú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania. K uvedenej poslednej vete súd
uvádza, že dané rozhodnutie takú možnosť dohody kapitalizácie istiny uvádza len vo všeobecnej rovine.
To však automaticky neznamená, že v každom úverovom vzťahu by takáto dohoda bola prípustná. Podľa
názoru súdu práve v spotrebiteľskom vzťahu, teda aj v prípade spotrebiteľského úveru, takáto "dohoda"
ohľadne poradia splácania pohľadávky s jej príslušenstvom, ak je stanovená veriteľom len jednostranne

(nie je individuálne dojednaná), nie je prípustná, nakoľko takáto podmienka má za následok značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1/ OZ),
teda je neprijateľná a preto je neplatná (§ 53 ods. 5/ OZ).

32. Ku "kapitalizácii" istiny a jej prípustnosti v spotrebiteľských vzťahoch bol súdom vyššieho stupňa

zaujatý názor v uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013, ktorý uviedol, že pri
uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv nie je možné vychádzať z kapitalizovanej istiny. Podľa
zmluvy sa môže žalobca domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru a nie z poplatkov, ani
z úrokov z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a poplatky pripočíta po ním
určenom čase k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne žiada, domáha sa,

ďalších úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov z omeškania
z úrokov, úrokov z omeškania z úrokov z omeškania. Takýto postup vyčísľovania istiny v prípade
spotrebiteľských zmlúv podľa názoru súdu nie je prípustný, nie je v súlade s uzavretou zmluvou,
zákonom ani v súlade s ustálenou súdnou praxou.

33. Pri výpočte priznanej žalovanej pohľadávky súd vychádzal z toho, že žalovaným bol poskytnutý
úver vo výške 3319,39 eur, z ktorého zaplatili sumu 3136,33 eur, ktorú súd odpočítal od poskytnutého
úveru, pričom zostatok úveru bez poplatkov a bez úrokov by činil 183,06 eur. Súd však priznal žalobcovi
aj úrok z úveru vo výške 12,15% p. a. započítaný v jednotlivých splátkach úveru od 20.07.2008 do20.10.2010, t. j. do úplnej splatnosti úveru, a to s poukazom na dojednania strán v úverovej zmluve
ako aj s poukazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca figuruje ako podnikateľský
subjekt oprávnený poskytovať úvery, pričom strany sa dohodli, že veriteľ bude úročiť úver úrokovou

sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy, taktiež sa dohodli, že je oprávnený veriteľ
meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy. V tomto prípade došlo k
zmene úrokovej sadzby z 11,10% p. a. v deň podpisu zmluvy na 12,15% p. a., čo sa odzrkadlilo vo
výške úverových splátok. Žalovaní namietali, že úverová zmluva an block je neplatná, preto žiadali,
aby súd rozhodol podľa práva a žalobu v plnom rozsahu zamietol. Súd nemôže súhlasiť s takouto

argumentácioužalovaných,ktorájevrozporesdobrýmimravmi,pričomakbolžalovanýmpreukázateľne
poskytnutý úver vo výške 3319,39 eur a z tohto úveru uhradili len časť vo výške 3136,33 eur bez
úrokov a bez poplatkov, na strane žalovaných by došlo minimálne k vzniku bezdôvodného obohatenia v
rozsahu rozdielu medzi poskytnutou a dlžníkmi zaplatenou sumou žalobcovi, ktoré by boli povinní vydať
žalobcovi. Súd však v kontexte najnovšej judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôže posudzovať úverovú
zmluvu výlučne formálne ani podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom musí prihliadať aj na

záujmyveriteľa,nielennazáujmydlžníkaakospotrebiteľa,ktorýveriteľ,akoužsúduviedol,jeprávnickou
osobou s predmetom činnosti poskytovania úverov. Žalovaní ako dlžníci pri podpise úverovej zmluvy si
boli vedomí skutočnosti, že úver im bol poskytnutý s príslušným úrokom, nie bezúročne a bez poplatkov.
V opačnom prípade by sa nemohlo jednať o úver, ale o výpožičku. S poukazom na tieto skutočnosti,
súd priznal žalobcovi sumu 1307,27 eur, ktorá suma činí rozdiel medzi sumou 4443,60 eur a sumou

3136,33 eur, nakoľko bral do úvahy fakt, že žalovaní mali zaplatiť predmetný úver v 60. mesačných
splátkach po 74,06 eur, takto celková výška poskytnutého úveru aj s úrokom činí 4443,60 eur a žalovaní
preukázateľne vyplatili sumu 3136,33 eur, teda súd zaviazal žalovaných na zaplatenie zvyšku úveru
spolu s dohodnutým úrokom podľa úverovej zmluvy. Súd poukazuje na to, že už v rozhodnutí Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 6Co/118/2015 druhoinštančný súd vyslovil, že je potrebné prihliadnuť nielen na

ochranu spotrebiteľa, ale posudzovať aj náležitosti úverovej zmluvy, aj samotné všeobecné obchodné
podmienky. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd žalobcovi priznal sumu, ako už uviedol, vo
výške 1307,27 eur, do ktorej sumy nezahrnul žalovanými namietané poplatky za vedenie úverového
účtu, ktoré neboli individuálne zmluvne dojednanou podmienkou a nepriznal žalobcovi ani poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 66,39 eur a ani kapitalizované úroky, ktoré boli súčasťou žalovanej sumy

a v tejto časti žalobu zamietol.

34. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1307,27 eur od 04.07.2012
do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, teda v
zmysle § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. má

žalobca okrem nároku na úrok z omeškania z úveru aj nárok aj na príslušný úrok z omeškania ročne,
ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Žalovaní síce namietali, že žalobca si uplatnil úrok
z omeškania od 04.07.2012 do zaplatenia, ale k tejto námietke súd uvádza, že už k 20.07.2008 boli
žalovaní v omeškaní so splátkou úveru, následne nastala konečná splatnosť úveru k 20.10.2010, teda
žalobca by mal nárok na úrok z omeškania deň nasledujúci po tomto dni, t. j. 21.10.2010, ale žalobca si

uplatnil úrok z omeškania len od 04.07.2012, preto mu súd priznal úrok od tohto dňa.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2/ CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože každá zo strán mala v konaní úspech len pomerný (žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 2098,59 eur, súd žalobcovi priznal sumu 1307,27 eur, takže pomer úspechu žalobcu k

neúspechužalovanýchčiní24,62%,pretosúdžiadnejzostránnepriznalprávonanáhradutrovkonania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.