Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6Csp/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8617204204.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu Y. proti žalovanému JE., štátny

občan SR, zastúpenému JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom ul. Hlinky 262/6, 091 01
Stropkov, o zaplatenie sumy 359,58 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
359,58 eura a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.2.2016 v čase o 4.00 hod. žalovaný

nerešpektovalpokynavýzvunazastavenievozidlapríslušníkmiPZzapoužitiasvetelnéhoavýstražného
zvukového znamenia spolu so signálom „STOP“ na štátnej ceste 1/72 v smere od križovatky „Červený
kút“ na obec Malužiná v Kráľovej Lehote, kde viedol motorové vozidlo zn. Škoda Octavia s prepravným
ev. č.: SP - M XXX. Náhle preradil vozidlo z pravého jazdného pruhu do ľavého a bezdôvodne
znížil rýchlosť jazdy. V dôsledku zníženia rýchlosti prenasledujúce motorové vozidlo ODI Liptovský
Mikuláš zn. VW Multivan ev. č.: LM XXXCJ narazilo svojou prednou časťou vozidla do zadnej časti
prenasledovaného vozidla žalovaného, čím došlo ku škode na vozidle VW Multivan ev. č.: LM XXX

CJ. Na základe poistnej zmluvy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/XXXXX, ktoré mal žalovaný uzatvorené so žalobcom,
boli uhradené nasledovné nároky poškodeného: bolestné P. L. vo výške 972 eur a škoda v súvislosti s
náhradou služobného platu P. L. vo výške 825,88 eura. Spolu bolo uhradených v súvislosti s dopravnou
nehodou poškodenému ppor. F. L.i 1 797,88 eura. Žalovaný neoznámil včas vznik škodovej udalosti,
čím porušil ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. Porušením predmetných ustanovení
vznikol žalobcovi nárok na postih proti žalovanému vo výške 100 % z celkovo vyplatených

6Csp/140/2017
-2-

súm, t. j. 1 797,88 eura. Po prehodnotení všetkých skutočností si žalobca uplatňuje sumu 359,58 eura, t.
j.20%zcelkovéhonárokužalobcu.Žalovanéhožalobcavyzvallistomzodňa11.4.2016naúhradudlžnej
sumy. Zároveň ho poučil, že v prípade neuhradenia tohto nároku v stanovenej lehote bude tento nárok
vymáhaný súdnou cestou. Do dňa podania žalobného návrhu však dlžnú sumu ani jej časť neuhradil.

2. Súd v spore vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/140/2017-23 dňa 26.10.2017, proti ktorému žalovaný
podal v zákonnej lehote odpor.3. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

4. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s

vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To
neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 . Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk;
žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

5. Uznesením č. k. 6Csp/140/2017-31 zo dňa 30.11.2017 súd zrušil platobný rozkaz a nariadil
pojednávanie.

6. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že si nemohol splniť svoju povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm.
g) zák. č. 381/2001 Z. z., pretože ihneď po poistnej udalosti bol vzatý do cely predbežného zaistenia,
následne ihneď do väzby a bol hospitalizovaný v liečebnom zariadení ÚVV v Trenčíne. Až neskôr, keď

mu bolo umožnené napísať list, oznámil žalobcovi túto poistnú udalosť a vyjadril sa k nej. Z uvedených
dôvodov má zato, že ide o objektívne dôvody, prečo nemohol oznámiť škodovú udalosť v zákonom
stanovenej lehote. Za uvedený skutok - prečin útoku na verejného činiteľa, kde predmetom bola aj
poistná udalosť, bolo uznesením Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv 92/16/7703, EEČ: 2-56-83-2016
zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že žalovaný ako obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť

trestne zodpovedný. Prokuratúra vychádzala zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Andrey Remeckej
a PhDr. Ľubice Pokrievkovej č. 30/2016 a 21/2016, kde zo záverov vyplýva, že žalovaný trpí duševnou
poruchou a v čase skutku boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vymiznuté v plnej miere
a bolo mu nariadené ústavné liečenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemôže byť postihnuteľný za
oneskorené splnenie si oznamovacej povinnosti, keďže mu na jednej strane bola obmedzená osobná

sloboda väzbou a hospitalizáciou počas väzby a tiež z dôvodu, že tak, ako to vyplýva zo znaleckých
posudkov v trestnom konaní, bol obmedzený alebo dokonca nespôsobilý na právne úkony. Po vykonaní
dokazovania žiada zamietnuť žalobu v plnom rozsahu.

7. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 24.11.2017, v ktorom uviedol,

že s tvrdením žalovaného sa nestotožňuje. Poistná udalosť nastala dňa 8.2.2016, kedy žalovaný
nerešpektoval pokyn a výzvu príslušníka PZ na zastavenie a vedenie motorového vozidla, bezdôvodne
preradil do ľavého jazdného pruhu a znížil rýchlosť, v dôsledku čoho prenasledujúce motorové vozidlo
ODI Liptovský Mikuláš narazilo svojou prednou časťou do zadnej časti prenasledovaného vozidla.
Žalovaný neoznámil včas vznik

6Csp/140/2017
-3-

škodovej udalosti, čím porušil ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. Z korešpondencie
žalovaného so žalobcom je zrejmé, že žalovaný mohol oznámiť škodovú udalosť a nebol žiadnym
spôsobom obmedzený vo svojich právach. Ako dôkaz poukázal na list žalovaného žalobcovi zo dňa
14.3.2016, kde píše, že „z dôvodu hospitalizácie v ÚVV a UVTOV - Trenčín, kde som bol prevezený

a pošta, ktorú som mal pripravenú na odoslanie, odoslaná nebola z dôvodu, ktorý Vám bližšie uviesť
nedokážem“. Z uvedeného nie je zrejmé, že by trpel v tomto čase duševnou poruchou tak, ako sa to
uvádza v odpore a že by boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vymiznuté v plnej miere a že
by nechápal svoje povinnosti a nedokázal ich reálne riešiť. Dokonca sa za toto omeškanie ospravedlnil.
Ďalej uviedol, že žalovaný bol písomne zo strany žalobcu upozornený na nesplnenie si svojej povinnosti,

a to listom zo dňa 28.11.2016 a 28.2.2017. Na uvedené listy nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Z
ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. je zrejmé, že poisťovateľ má nárok na celú
náhradu poistného plnenia, ktorú titulom škody na motorovom vozidle poskytol poškodenému. Žalobca
si však uplatnil len 20 % z celkovej sumy, čo samo o sebe je bonus pre žalovaného a to aj v prípade,
že z akýchkoľvek subjektívnych príčin (objektívne nie sú známe) nedoručil včas oznámenie o poistnej

udalosti napriek tomu, že nie je preukázané, že by túto svoju povinnosť nemohol objektívne v 15 - dňovej
zákonnej lehote splniť. Na základe toho uviedol, že nárok žalobcu je dôvodný.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s reláciou dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody
pre účely žalobcu zo dňa 2.10.2017, nahlásením škodovej udalosti žalovaným zo dňa 14.3.2016,
oznámením žalobcu KR PZ Žilina o poukázaní náhrady škody zo dňa 22.11.2016, oznámením

žalobcu žalovanému o uhradení nárokov poškodeného zo dňa 8.4.2016, výzvou na zaplatenie zo
dňa 11.4.2016, správou Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Trenčín, vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok č. ORP-42/VYS-KK-2016,
znaleckým posudkom MUDr. Andrey Remeckej a PhDr. Ľubice Pokrievkovej zo spisu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 6Nt/4/2016 a zistil tento skutkový stav:

9. Z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody pre účely žalobcu zo dňa 2.10.2017 súd
zistil, že žalovaný dňa 8.2.2016 v čase o 4.00 hod. spôsobil dopravnú nehodu pri prenasledovaní jeho
osoby zo strany diaľničnej polície, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia ppor. Bc. F. L., v dôsledku čoho
bol žalovaný následne stíhaný za prečin útoku na verejného činiteľa. Z vyšetrovacieho spisu Okresného
riaditeľstva PZ Kežmarok č. ORP-42/VYS-KK-2016 súd zistil, že žalovaný bol ihneď po poistnej udalosti

vzatý do cely predbežného zaistenia, následne do väzby a od 28.2.2016 bol hospitalizovaný v Nemocnici
pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, liečebnom zariadení
ÚVV v Trenčíne. Uznesením Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv 92/16/7703,
EEČ: 2-56-83-2016 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že žalovaný ako obvinený nebol v čase
činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, prokurátor vychádzal zo znaleckého posudku znalcov MUDr.

Andrey Remeckej a PhDr. Ľubice Pokrievkovej č. 30/2016 a 21/2016, z ktorého záverov vyplýva, že
žalovaný trpí duševnou poruchou a v čase skutku boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
vymiznuté v plnej miere a bolo mu nariadené ústavné liečenie. Žalovaný vznik škodovej udalosti oznámil
žalobcovi až listom zo dňa 14.3.2016 z Ústavu na výkon väzby z Prešova, list bol doručený žalobcovi
dňa 21.3.2016. Žalobca na základe poistnej zmluvy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/XXXXX, ktoré mal žalovaný

6Csp/140/2017
-4-

uzatvorené so žalobcom, uhradil nároky poškodeného Krajského riaditeľstva PZ Žilina dňa 23.11.2016,
ako to vyplýva z výpisov z účtu UniCreditBank, v celkovej výške 1 797,88 eura. Keďže žalovaný
neoznámil včas vznik škodovej udalosti, žalobca si proti žalovanému uplatnil nárok na postih vo výške
20 % z celkového nároku žalobcu vo výške 359,58 eura a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Do dňa podania žaloby žalovaný žalobcovi dlžnú sumu ani jej časť neuhradil.

10. Žalobca na pojednávaní aj v záverečnej reči trval na podanej žalobe. Uviedol, že má za to, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný spôsobil škodu motorovým vozidlo a bez
dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť uloženú mu ustanovením § 10 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorovéhovozidlapísomneoznámiťpoisťovateľovi,t.j.žalobcovi,vznikškodovejudalosti,ktorávznikla
na území SR v lehote 15 dní od jej vzniku. Porušením predmetného ustanovenia vznikol žalobcovi nárok
na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla (§ 12 ods. 2 písm. g/ cit. zákona). Má za to, že napriek tomu, že žalovaný bol
bezprostredne po dopravnej nehode - škodovej udalosti orgánmi činnými v trestnom konaní obmedzený

na osobnej slobode a umiestnený v Ústave na výkon väzby Prešov, v zmysle ústavného poriadku pre
obvinených v oddelení výkonu väzby tohto ústavného zariadenia mu nebolo znemožnené akýmkoľvek
spôsobom zrealizovať nahlásenie predmetnej poistnej udalosti žalobcovi a takto si splniť svoju zákonnú
povinnosť, a preto je nárok žalobcu v celom rozsahu dôvodný. Nedôvodná je i obrana žalovaného
v tom, že pohľadávku žalobcu neuznáva z dôvodu jeho nepríčetnosti, na základe čoho popiera aj

svoju zodpovednosť, keďže v čase dopravnej nehody mal byť nepríčetný. K tomu uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 423 Občianskeho zákonníka ten, kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je
schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave
spôsobenú, spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli,
a preto je takáto argumentácia žalovaného absolútne nedôvodná a s meritom veci nesúvisí, keďže

predmetom konania nie je nárok na náhradu škody, ale postihovaný nárok žalobcu v zmysle ustanovenia
§ 12 zákona č. 381/2001 Z.z. Tak, ako vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu č. ORP-42/VYS-KK-2016
OO PZ Kežmarok, žalovaný síce v čase spáchania trestného činu trpel duševnou poruchou, pre ktorú
nemal schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a nemohol svoje konanie ovládať, čím aležalovaný nepreukázal, aby bol v permanentnom stave absencie rozpoznávacích schopností v dobe 15
dní od dopravnej nehody, čo je zákonom stanovená lehota na oznámenie poistnej udalosti, t. j. v čase,
keď bol umiestnený v ústave na výkon väzby, keďže v uvedenej dobe jeho zdravotný stav nevyžadoval

hospitalizáciu, a preto je obrana žalovaného aj v tomto smere nedôvodná,
očomsvedčíajobsahkorešpondenciežalovanéhozodňa14.3.2016,ktorábolažalobcovidoručenádňa
21.3.2016 a ktorú žalobca ako dôkaz predložil súdu spolu s podanou žalobou. Na základe uvedeného
žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada, aby jej súd vyhovel.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní a aj v záverečnej reči trval na svojich vyjadreniach.
Uviedol, že žalovaný síce nesplnil povinnosť písomne oznámiť žalobcovi v lehote 15 dní od jej vzniku
vznikškodovejudalosti,alevtomtoprípadesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľanato,abynanáhradu
poistného plnenia nebol zaviazaný a to najmä to, že

6Csp/140/2017

-5-

v čase spáchania trestného činu a následne po spáchaní trestného činu bol v stave nepríčetnosti,
ako to uvádza znalecký posudok, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu a zároveň bol obmedzený na
svojich osobných právach tým, že bol vzatý do väzby. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom

rozsahu žalobu zamietnuť.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„citovaný zákon“), poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15

dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo
územia Slovenskej republiky.

13. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami to nebolo sporné, že žalovaný
dňa 8.2.2016 v čase o 4.00 hod. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia

ppor. Bc. F. L., v dôsledku čoho bol žalovaný následne stíhaný za prečin útoku na verejného činiteľa. Z
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok č. ORP-42/VYS-KK-2016 bolo preukázané,
že žalovaný bol ihneď po poistnej udalosti vzatý do cely predbežného zaistenia, následne do väzby a od
28.2.2016 bol hospitalizovaný v liečebnom zariadení ÚVV v Trenčíne. Uznesením Okresnej prokuratúry
Kežmarok č. Pv 92/16/7703, EEČ: 2-56-83-2016 bolo trestné stíhanie žalovaného zastavené z toho

dôvodu, že žalovaný ako obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, prokurátor
vychádzal zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Andrey Remeckej a PhDr. Ľubice Pokrievkovej č.
30/2016 a 21/2016, z ktorého záverov vyplýva, že žalovaný trpí duševnou poruchou a v čase skutku
boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vymiznuté v plnej miere a bolo mu nariadené ústavné
liečenie. Žalovaný vznik škodovej udalosti oznámil žalobcovi až listom zo dňa 14.3.2016 z Ústavu na

výkon väzby z Prešova, list bol doručený žalobcovi dňa 21.3.2016. Žalobca na základe poistnej zmluvy
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
C. ktoré mal žalovaný uzatvorené so žalobcom, uhradil nároky poškodeného
Krajského riaditeľstva PZ Žilina dňa 23.11.2016. Žalobca preukázal a ani to nebolo medzi stranami
sporné, že žalovaný škodu žalobcovi spôsobil a že celková výška škody predstavuje 1 797,88 eura.

Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na postih, teda náhradu toho, čo plnil za žalovaného
ako škodcu v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) cit. zákona vo výške 359,58 eura, t. j. 20 % z celkového
nároku. Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že žalovaný síce nesplnil povinnosť písomne
oznámiť žalobcovi v lehote 15 dní od jej vzniku vznik škodovej udalosti, ale v tomto prípade sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa na to, aby na náhradu poistného plnenia nebol zaviazaný a to najmä to, že

v čase spáchania trestného činu a následne po spáchaní trestného činu bol v stave nepríčetnosti, ako
to uvádza znalecký posudok, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu a že zároveň bol obmedzený na
svojich osobných právach tým, že bol vzatý do väzby.6Csp/140/2017
-6-

15. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) citovaného zákona priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poistník porušil (bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa) povinnosti formulované v § 10 ods. 1 až 4 zákona. Nárok upravený v tomto ustanovení nie

je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (ktorým by bola poisťovňa) proti tomu, kto
škoduspôsobil;ideoosobitný(originálny)nárokpoisťovateľavyplývajúcizpoistnéhovzťahuzaloženého
poistnou zmluvou.

16. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) citovaného
zákona je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla a že poistený porušil svoje zákonné povinnosti. Právna úprava z
dôvodu významnosti vzťahov vyplývajúcich z povinného zmluvného poistenia precizuje jednotlivosti
týchto vzťahov tak, aby tieto boli vo svojej podstate regulované jednotne. V zmysle tejto filozofie potom
zákon rieši aj otázku povinnosti ohlásenia poistnej udalosti a následky s tým spojené. Je teda zrejmé,
že žalovaný mal zákonnú povinnosť ohlásiť poistnú udalosť do 15 dní od jej vzniku a porušením tejto

povinnosti sa vystavil riziku postupu poisťovne v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Z
vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že na strane žalovaného podľa § 12 ods. 1
písm. g) citovaného zákona boli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré boli v príčinnej súvislosti s
tým, že nenahlásil v lehote 15 dní škodovú udalosť, ale o asi 3 týždne neskôr. Žalovaný tieto dôvody
tvrdil už v liste - nahlásenie škodovej udalosti zo dňa 14.3.2016 a v priebehu konania na svoje tvrdenie

označil dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný hneď po dopravnej nehode, ktorú spôsobil v stave nepríčetnosti, bol zadržaný
príslušníkmi polície, bol umiestnený v CPZ, následne bol vzatý do väzby a hospitalizovaný v ÚVV v
Trenčíne. Súd tieto dôvody vyhodnotil ako také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou a objektívnym spôsobom znemožnili žalovanému splnenie zákonnej

povinnosti. Preto je súd toho názoru, že od žalovaného skutočne nebolo spravodlivo možné požadovať,
aby si splnil svoju zákonnú povinnosť na nahlásenie škodovej udalosti včas, v dôsledku čoho žalobcovi
nevznikol nárok na postih proti žalovanému v žiadnej výške. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu
zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.