Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Csp/414/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917213853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917213853.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: M. G., L..V.., V. V. W.

XXX/A, M., E.: XX XXX XXX, práv. zast. Advokátska kancelária F.. W. Z., Q.., V..R..J.., V. V. X. XX, M.,
E.Č.: XX XXX XXX, proti žalovanému: U. Š., S.. XX.XX.XXXX, N. M. E. Z. XXXX/XX, N.J., o zaplatenie
1.047,50 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 30,-Eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.047,50 Eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Q. M., L..V.. ako
veriteľom a žalovanou, ako dlžníkom, bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.500,-Eur. Súčasťou zmluvy sú Obchodné
podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná sa právnemu predchodcovi žalobcu
zaviazala vrátiť poskytnutý úver v splátkach spolu s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške XX,X%

ročne. Žalovaná podmienky uzavretej zmluvy porušila a dohodnutý úver riadne nesplácala. Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX prešla pohľadávka na žalobcu.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa XX.XX.XXXX, písomne nevyjadrila.

3. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobca podrobne vyšpecifikoval žalovanú sumu
vrátane zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Vzhľadom k porušeniu zmluvných povinností zo

strany žalovanej podstatným spôsobom, žalobca ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásil úver v súlade s č.l. 6
Obchodných podmienok za predčasne splatný. Poukázal na čl. II bod 1 zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorým došlo k novelizácii ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň v čl. II
bod 7 zák. č. 102/2014 Z.z., došlo k prijatiu § 879 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu
retroaktivitu pre ust. § 53 ods. 4 písm. s), a t), § 53 ods. 7 a § 614a. Podľa čl. XIV. zák. č. 102/2014 Z.z.,

tento zákon nadobudol účinnosť 01.04.2015. Na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje
zákaz retroaktivity, teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli pred
01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku.
Týmto podaním zároveň žalobca upresnil žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených kudňu XX.XX.XXXX dôvodiac, že úrok a úrok z omeškania si pôvodne uplatnil od XX.XX.XXXX, pričom
správne má byť uplatnený od XX.XX.XXXX, pri vyhotovovaní žaloby došlo k zrejmej nesprávnosti v časti
vyčísleného zmluvné úroku a úroku z omeškania.

4. Po upresnení žaloby predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.047,50 Eur,
kapitalizovaných úrokov vo výške 170,34 Eur a úrokov vo výške 807,48 Eur, úrokov vo výške 25,5%
ročne zo sumy 1.047,50 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 1.047,50 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a poplatkov vo výške 34,56 Eur.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil,
o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaná, ktorá predvolanie na pojednávanie prevzala dňa
XX.XX.XXXX, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Súd
za splnenia podmienok uvedených v ust. § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) vec rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu, Zmluvou o úvere zo dňa
XX.XX.XXXX, Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou
naúhradudlžnejsumy/vyhláseniaúveruzapredčasnesplatný,doručenkou,výpisomzaktuálnehostavu
úverového účtu, kalkulačkou pre výpočet RPMN, sadzobníkom poplatkov.

7. Právny predchodca žalobcu, Q. M., L..V.. je právnickou osobou, ktorá má okrem iného v predmete
podnikania i poskytovanie úverov. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorá uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so
žalobcom Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, v ktorej bol dohodnutý rozsah služieb
žalobcom poskytovaných a zároveň práva a povinnosti zmluvných strán. Na základe uzavretej Zmluvy

poskytol žalobca žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.500,-Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala uhradiť v 70 mesačných splátkach, splatných k 7. dňu v mesiaci po 44,62 Eur, počnúc od
XX.XX.XXXX. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený na deň XX.XX.XXXX. Úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške XX,X% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov úveru predstavovala XX,X%,
priemerná hodnota RPMN XX,XX%. Celková výška nákladov úveru predstavuje 1.347,10 Eur.

8. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanej, že z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a obchodných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, sa stala pohľadávka žalobcu predčasne splatnou a to ku dňu XX.XX.XXXX. Zároveň vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy 1.252,40 Eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

Podľa pripojenej doručenky žalovaná prevzala výzvu dňa XX.XX.XXXX.

9. Podľa výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu XX.XX.XXXX žalovaná uhradila na účet právneho
predchodcu žalobcu titulom splatenia úveru č. úverovej zmluvy XXXXXXXXXX 35 splátok po 42,-Eur.
Celkovo tak uhradila 1.470,- Eur (35 x 42,-Eur).

10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.14. Podľa ust. § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

16. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
t.j,. ku dňu XX.XX.XXXX, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné zmluvné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

21. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
toho dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa
a spotrebiteľa možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu.

Povaha spotrebiteľa, ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu, má zásadný právny význam aj
pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb.
Kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

24. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od svojho vzniku

právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže zmluva bola uzavretá medzi veriteľom,
právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a
úverov z vlastných zdrojov a na druhej strane spotrebiteľom, ktorý je fyzickou osobou, ktorej bol úver
poskytnutý na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa

vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej
uzavretím.25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu ani uzavretie
absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže

odchýliť od občiansko-právnej úpravy v otázkach, ktoré sú v prospech spotrebiteľa na rozdiel od
právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,
preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto nutné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije Obchodný zákonník, ak

aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občiansko - právnej
úprave zhoršilo. Citované ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície čl.
8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“).Smernicasícenevyžadujetranspozíciuvprípadedualistickej úpravyinštitútovsúkromného
práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Na posúdenie úverového vzťahu

zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie, nepopierajúc pritom povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Toto
aplikačné pravidlo je ustálené aplikačnou praxou súdov ( uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn.
5MCDo/20/2009, rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok KS v
Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/219/2012, sp. zn. 6Co/81/2012, ktoré odobril aj Ústavný súd

SR v uznesení zo dňa 19.06.2013 sp. zn. IÚS402/2013-10, v ktorom konštatoval, že prednostným
uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver, ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa).

26. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého bol žalovanej
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500,-Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 70 mesačných
splátkach splatných k 07. dňu v mesiaci po 44,62 Eur, počnúc od XX.XX.XXXX. Niet sporu o tom,
že úverová zmluva, ktorej návrh bol predložený žalobcom je zmluvou formulárovou. Z dôvodu
podstatného porušenia podmienok uzavretej zmluvy zo strany žalovanej, právny predchodca žalobcu

úver zosplatnil ku dňu XX.XX.XXXX. Pohľadávka žalobcu sa tak stala splatnou dňa XX.XX.XXXX.
Vychádzajú z predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že dohodnutá výške úroku v zmluve XX,X% ročne
podstatne prevyšuje úroky z úverov, ktoré, poskytovali banky spotrebiteľom v rozhodnom období. Po
preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje zákonom stanovené náležitosti.
Súd poukazuje na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska (htp://www.nbs.sk/sk/statisticke-

udaje/financne/urokove-sadzby//priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank), v zmysle ktorej
priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk predstavovala v čase uzavretia zmluvy W. L.
XXXX pre spotrebiteľské úvery nad 5 rokov (70 mesiacov) XX,XX%. V zmluve bol úrok z úveru
dohodnutý ročnou úrokovou sadzbou XX,X%, čo je viac než XXX% obvyklej úrokovej miery. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. Pokiaľ

žalobca požadoval od žalovanej úrok z úveru vo výške 25,5%, nepochybne to odporuje zákonu a
dobrým mravom. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje úroky v
prípustnej výške a preto možno vyvodiť neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd dáva do pozornosti, že ani pri zmluvách o úvere, ktoré sú
absolútnym obchodom sa právna úprava spotrebiteľských vzťahov obsiahnutá v Občianskom zákonníku

a zameraná na ochranu práv spotrebiteľa nemôže vylúčiť a preto sa musí použiť aj v danom prípade.
SmerniceEurópskejúnietotižukladajúštátuexplicitnúpovinnosťzabezpečiť,abysaochrannéopatrenia
na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali. Navyše len samotné úroky nie sú celkovou odplatou za
poskytnutý úver. Pri poskytnutom úvere vo výške 1.500,-Eur, čo predstavuje 100%, bola dohodnutá
výška nákladov sumou 1.347,10 Eur, teda odplata predstavuje 89%. Takáto odplata je neprimeraná,

treba ju považovať za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi.

27. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, zmluva o úvere v časti odplaty je teda neplatným právnym
úkonom. Z toho dôvodu má teda žalobca nárok len na vrátenie požičanej istiny (bez úrokov a bez
poplatkov). Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len to, čo jej žalobca titulom úveru poskytol, t.j.

sumu 1.500,-Eur.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil žalovanej
uhradiť pre žalobcu sumu 30,-Eur, ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a sumou, ktorú užžalovanásplatilažalobcovi,resp.jehoprávnemupredchodcovi.Súdzistil,žežalovanáužzposkytnutého
úveru 1.500,-Eur zaplatila žalobcovi 1.470,-Eur (35 splátok po 42,-Eur). Rozdiel vo výške 30,-Eur
(1.500,- Eur - 1.470,-Eur) je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť.

29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

31. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, súd
priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 30,-Eur odo dňa
nasledujúceho po doručení výzvy na úhradu zosplatneného úveru, t.j. od XX.XX.XXXX do zaplatenia
(výzvu prevzala žalovaná dňa XX.XX.XXXX). Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

32. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, keď zistil, že napriek tomu, že žalovaná už uhradila sumu
1.470,-Eur (z celkového úveru 1.500,-Eur), žalobca sa ešte domáha zaplatenia sumy 1.047,50 Eur,
ďalších úrokov a poplatkov vo výške 1.012,38 Eur (170,34 Eur + 807,48 Eur + 34,56 Eur), ďalších úrokov
vo výške XX% ročne a úrokov z omeškania X,XX% ročne zo sumy 1.047,50 Eur od XX.XX.XXXX do

zaplatenia. Žalobca teda žiada ďalších 2.059,88 Eur a ďalšie úroky a úroky z omeškania. Vychádzajúc
z vyššie uvedených zistení a citovaných zákonných ustanovení súd nárok uplatnený žalobcom zamietol
ako nedôvodný.

33. Pokiaľ ide žalobcom namietanú účinnosť ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú priniesla

novela vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z., táto novela definitívne normatívne vyriešila, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu
vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ale aj
ďalších úprav napr. ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a pod., aj keby sa na právny režim mala

použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na
XX.XX.XXXX, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis
vyjadriťajdovtedyplatnépravidlo,ženaspotrebiteľskévzťahysaprednostnepoužijerežimObčianskeho
zákonníka.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Úspechom žalobcu zo žalovanej sumy 1.047,50 Eur je suma 30,- Eur, čo predstavuje úspech žalobcu
v rozsahu X,XX%, jeho neúspech, ktorý je úspechom žalovanej v rozsahu XX,XX%. Čistý úspech

žalovanej predstavuje XX,XX%, v ktorom rozsahu by mala žalovaná nárok na náhradu trov konania.
Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani jej zo spisu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú.
Súd preto rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).