Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/244/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317215779
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317215779.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: Ľ. S., S.. XX.XX.XXXX, M. E. V., H. XXX, o zaplatenie 2.910,30 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to čo do sumy 1.408,82 Eur s príslušenstvom.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka a. s. podala na tunajší súd žalobu, ktorou

sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 2.910,30 Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu právny
predchodca žalobcu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom dňa 15.11.2004 uzatvoril zmluvu o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal mu poskytnúť kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, pričom žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo
výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo
výške 1.194,98 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 39,83 Eur.

Následne v zmysle dohodnutých podmienok si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu, pričom
pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 21.11.2017 nový výpis z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny,
poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s
konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.910,30 Eur. Konečný dlh žalovaného tak predstavoval sumu

vo výške 2.910,30 Eur.

2. O podanej žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 13.02.2018, proti ktorému podal
žalovaný odpor v zákonnej lehote, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 01.08.2018 platobný rozkaz
zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. V podanom odpore žalovaný uviedol, že je invalidný dôchodca,
pričom si je vedomý, že žalobcovi dlhuje časť uplatnenej sumy, avšak nie je v jeho silách splatiť celú

sumu. V čase keď žiadal o úverovú kartu Triangel, bol práce schopný zdravý človek a potreboval
financie s tým, že ich vedel splácať viac ako 10 rokov s kompletným súborom poistenia. Tento súbor
poistenia si platil s vedomím, že ak sa časom zmení jeho zdravotný stav, poprípade príde strata
zamestnania, smrť alebo invalidita, tak v tom čase bude sa bude plniť z titulu poistnej zmluvy, čo sa však
nestalo. Následne po určitom čase sa jeho zdravotný stav zhoršil, bol veľa mesiacov práceneschopný,
jeho stav sa nezlepšoval a stal sa invalidným dôchodcom. Nemohol ďalej pracovať, pričom Sociálna

poisťovňa mu povolila len chránenú dielňu, ktorá sa nenachádza v blízkosti jeho bydliska. Z uvedených
dôvodov si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti a splácať predmetný úver. Zároveň poukázal na svojnepriaznivý zdravotný stav, v súvislosti s ktorým má zvýšené výdavky ako aj na nepriaznivú sociálnu
situáciu. Zároveň uviedol, že požiadal právneho predchodcu žalobcu o povolenie menších splátok, ale
nedostal žiadnu odpoveď. Poukázal tiež na mimoriadne vysoké úroky, ktoré považuje za nehorázne a

tiež nechápe ako napriek tomu, že bol poistený a uzavrel komplexný súbor poistenia typu „B“ tak nebolo
plnené z poistnej zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť platobný rozkaz s tým, že bol ochotný
splácať istinu mesačnou splátkou primeranou jeho invalidnému dôchodku, ale vo zvyšku žiadal žalobu
zamietnuť.

3. Počas konania zároveň právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, pričom žalobca
požiadal písomným podaním zo dňa 30.12.2017 o pripustenie zmeny žalobcu z dôvodu, že došlo k
postúpeniu takejto pohľadávky. Tunajší súd uznesením zo dňa 01.08.2018 pripustil zmenu žalobcu
a namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, umožnil vstup novému žalobcovi, a to
spoločnosti Intrum Slovakia, s. r. o. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.09.2018.

4. Súd uznesením zo dňa 01.08.2018 zároveň doručil žalobcovi podaný odpor a žiadal, aby sa k nemu
vyjadril v zmysle § 167 ods. 3 CSP. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 29.09.2018 zobral svoju
žalobu späť, a to čo do sumy 1.408,82 Eur s príslušenstvom a žiadal, aby v tejto časti súd konanie
zastavil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 5 bod 31 písm. b) obchodných podmienok,
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.01.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného

zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných
splátok a vyzval žalovaného na úhradu 1.501,48 Eur. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.501,48 Eur s príslušenstvom, pričom podľa jeho názoru žalovaný uznal nárok žalobcu
v sume 1.501,48 Eur a preto žiadal, aby v tejto časti súd vydal rozsudok pre uznanie. Tiež súhlasil s
tým, aby žalovanému bolo umožnené splácať dlžnú sumu mesačnou splátkou, ktorá nepresiahne lehotu

4 rokov.

5. Písomné podanie právneho zástupcu žalobcu súd doručil žalovanému a vyzval ho v zmysle § 167 ods.
4 CSP aby sa k nemu vyjadril. Žalovaný písomným podaním zo dňa 27.10.2018 poukázal na nepriaznivý
zdravotný stav ako aj na skutočnosť, že bol poistený v súvislosti s invaliditou, resp. úmrtím, pričom svoj

úver splácal podľa toho ako bol schopný. Keď sa mu však zhoršil zdravotný stav, tak si myslel, že z titulu
uzavretej poistnej zmluvy sa bude plniť v prospech veriteľa a že túto pôžičku bude splácať poisťovňa.
Nechápe tak, keď niekto podpíše a mesačne platí kompletný súbor poistenia, prečo poisťovňa neberie
do úvahy súbor poistení, ktoré platil viac ako 10 rokov. Zároveň uviedol, že jeho úverový rámec činil
sumu 1.194,98 Eur a dňa 06.01.2015 dostal upovedomenie o oznámení o okamžitej splatnosti úveru

v dôsledku čoho sa stal splatný dlh v celom rozsahu. Na istine je však dlžná čiastka v sume 1.501,48
Eur a nepochopí tak, ako sa mohla táto suma zvýšiť, keď už jeho karta bola zablokovaná, pričom už
nemohol čerpať financie z kreditnej karty vyššie ako bol jeho úverový rámec. Zároveň uviedol, že podal
žiadosť o povolenie splátok, a to advokátskej kancelárii Illeš, ktorá v tom čase zastupovala žalobcu,
avšak nedostal žiadnu odpoveď. Uznáva časť sumy, je si vedomý, že dlhuje financie, ktoré nie je v jeho

silách splatiť v celej sume a on navrhoval advokátskej kancelárii splátku vo výške 15,- Eur mesačne,
ktorá zodpovedá jeho dôchodku, ktorý je mimoriadne nízky. Okrem toho sú voči nemu vedené exekúcie
a má zvýšené výdavky na lieky, resp. inú zdravotnú starostlivosť. Zároveň uviedol, že dňa 24.01.2018
obdŕžal list od VÚB a to oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá žiadala od neho sumu 3030,30 Eur
spolusúrokmi,pričomtátopohľadávkamalabyťpostúpenážalobcovi.Dodnešnéhodňaneviepochopiť,

koľko spoločností sa zaoberá jeho pôžičkou, keďže dáva nehorázne vysoké úroky a poplatky a jeho
úverový rámec bol pôvodne 1.194,98 Eur. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd prekontroloval úroky
tejto pôžičky, či sú správne vystavené v tejto sume a prekontroloval celú situáciu.

6. Súd následne doručil vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu a tiež vytýčil vo veci

termín pojednávania dňa 22.11.2018. Žalobca elektronickým podaním ospravedlnil svoju neúčasť s
tým, že súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň žiadal, aby súd vydal rozsudok pre
uznanie, nakoľko žalovaný uznal nárok žalobcu, čo do sumy 1.501,48 Eur, a to s poukazom na § 282
CSP. Tiež súhlasil so splácaním dlžnej sumy, avšak takým spôsobom, aby dlh žalovaného bol splatený
v lehote 4 rokov pod následkom straty výhody splátok. Žalovaný sa zúčastnil pojednávania, a preto

súd v zmysle § 180 CSP vykonal vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu pojednávanie
v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úverový rámec z pôžičkovej karty Triangel
bol 1.194,98 Eur, pričom ten splácal viac ako 10 rokov s kompletným súborom poistenia typu „B“. V
čase keď si bral pôžičku pracoval a nemal žiadne zdravotné problémy, a preto splácal takýto dlh každýmesiac. V roku 2013 sa mu však zhoršil jeho zdravotný stav, bol mu priznaný invalidný dôchodok a
myslel si, že takúto pôžičku bude naďalej splácať poisťovňa, pretože bol poistený. Jeho úverový rámec
bol 1.194,98 Eur, avšak 06.01.2015 dostal oznámenie, že dlh z kreditnej karty je 1.501,48 Eur, a teda

nechápe, ako sa mohla suma zvýšiť, keď už bola jeho karta zablokovaná a nemohol čerpať prostriedky.
V marci 2018 požiadal advokátsku kanceláriu Illeš o povolenie splácať jeho dlh, nedostal však žiadnu
odpoveď. Výšku splátky navrhoval na sumu 15,- Eur, pretože jeho dôchodok je veľmi nízky. Berie tiež
veľa liekov, má maloletú dcéru a z tohto dôvodu nemá dostatok finančných prostriedkov. Dňa 24.01.2018
mu bol doručený list od VÚB banky o postúpení pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu, pričom

ten od neho už žiadal sumu 3.030,30 Eur. Následne v apríli 2018 mu doručil žalobca list, v ktorom žiadal
3.465,38 Eur. Neskôr 25.06.2018 dosal ďalší list, kde žiadali 3.512,59 Eur. Nevie pochopiť, ako narástla
tato suma, pričom úverový rámec bol 1.194,98 Eur s tým, že v r. 2004 podpisoval pôžičku len s VÚB
bankou. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd prešetril a preskúmal vysoké úroky. Zároveň žiada, aby
súd po tom, ako určí sumu, ktorú by bol povinný zaplatiť, mu umožnil splácať jeho dlh mesačnou splátkou
s prihliadnutím na jeho nepriaznivé zdravotné a sociálne pomery. Finančné prostriedky od právneho

predchodcu potreboval za účelom opravy strechy, pričom v čase uzavretia zmluvy pracoval v spoločnosti
Golden Trans. Pôvodný úverový rámec bol 15.000,- SK /497,91 Eur/, následne došlo k jeho zvýšeniu v
zmyslejehožiadosti,atoažnasumu33.000,-SK/1095,40Eur/.Poslednúžiadosťozvýšenieúverového
rámca podpisoval niekedy v roku 2007, presne si už však nepamätá.

7. Súd po tom, ako vypočul žalovaného a zároveň vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a
to: žalobu, žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Triangel zo dňa 15.11.2004, obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných kariet, návratka z čl. 9-11, výpis z pôžičkovej karty Triangel z čl.
18-27, návrh na zmenu strany sporu, žiadosť o postúpenie a prevod, príloha č.3, rámcová zmluva o
postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2018, podací hárok, odpor

žalovaného zo dňa 10.03.2018, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z čl. 60, uznesenie zo dňa 01.08.2018,
elektronické podanie žalobcu zo dňa 29.09.2018, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa
06.01.2015, vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.10.2018, výzva na zaplatenie žalovanej pohľadávky zo
dňa 13.04.2018 ako aj 25.06.2018, žiadosť o povolenie splátok zo dňa 10.03.2018, elektronické podanie
PZ žalobcu zo dňa 15.11.2018, zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Triangel požiadal dňa 02.11.2004 /číslo žiadosti
XXXXXXX/ žalovaný právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť VÚB a. s., Mlynské Nivy, o úverový
rámec vo výške 15.000,- SK /497,91 Eur/, pričom mesačná splátka mala byť 500,- SK /16,60 Eur/ s
tým, že spôsob úhrady splátok mal byť bezhotovostným prevodom a počet splátok bol dojednaný 30. V

tom čase bol žalovaný zamestnaný v spoločnosti Golden Trans Lontov. Dňa 15.11.2004 schválil právny
predchodca žalobcu úverový rámec vo výške 15.000,- SK /497,91 Eur/, so štandardnou mesačnou
splátkou 500,- SK /497,91 Eur/. Súčasne žalovaný uzavrel komplexný súbor poistenia „B“, pričom zobral
na vedomie, že čiastka vo výške 6,5 % zo schválenej pevnej mesačnej splátky úveru v predstavuje
poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidite, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania, pričom

budezahrnutétotopoisteniedopovinnejsplátkyabudepoužiténaúhradupoistného.Súčasťoutakéhoto
zmluvného vzťahu mali byť aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné
karty a. s., ktoré bližším spôsobom upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Návratkou zo dňa
13.09.2005 požiadal tiež žalovaný o nový úverový rámec vo výške 21.000,- SK /697,07 Eur/ s mesačnou

splátkou 700,- SK /23,24 Eur/. Návratkou zo dňa 28.05.2007 požiadal žalovaný o nový úverový rámec vo
výške 30.000,- SK /995,82 Eur/, ktorý by splácal minimálnou mesačnou splátkou 1.000,- Sk /33,19 Eur/
po dobu 30-ich mesiacov. Následne žiadosťou zo dňa 30.08.2007 požiadal žalovaný o nový úverový
rámec vo výške 33.000,- SK /1095,40 Eur/ s mesačnou splátkou 1.100,- SK /36,51 Eur/. Z výpisu
pôžičkovej karty Triangel za obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2017 súd zistil, že žalovaný vykonal

debetné transakcie v rozsahu 75.689,90 SK /2.512,44 Eur/ a kreditné transakcie, teda úhrady vo výške
38.926,- SK /1.292,11 Eur/. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 postúpil
právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávky, pričom v zmysle prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o
pohľadávok, išlo o pohľadávku, ktorú mal právny predchodca žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy,
VS XXXXXXX, ktorá predstavovala sumu 2.910,30 Eur. Žiadosťou o postúpenie a prevod právny

predchodca žalobcu dňa 08.01.2018 s účinnosťou od 19.01.2018 postúpil takúto pohľadávku v zmysle
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
24.01.2018 právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky z titulu zmluvy č. XXXXXX
na žalobcu. Toto oznámenie malo byť doručované žalovanému, čo vyplýva z podacieho hárku zo dňa25.01.2018. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaný poberá k 01.01.2018 invalidný
dôchodok vo výške 200,50 Eur mesačne. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti, ktoré vystavila
spoločnosť Slovenské kreditné karty, resp. Consumer Finance Holding vyplýva, že v predžalobnej

upomienke na doplatenie splatných splátok bol žalovaný vyzvaný, aby ich zaplatil v zákonnej lehote pod
následkom straty výhody splátok a keďže túto povinnosť si nesplnil, tak dlh z kreditnej karty Triangel
č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu a predstavuje sumu 1.501,48 Eur. Z výzvy na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13.04.2018 a 25.06.2018 vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú vyčíslil na sumu 3.465,38 Eur,

resp. 3.512,59 Eur. Listom zo dňa 10.03.2018 mal žalovaný požiadať advokátsku kanceláriu Illeš Simčák
& Partners, s. r. o. o poskytnutie splátok vo výške 15,- Eur k predmetnému dlhu.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

§ 2
10. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

11. Podľa § 3 ods. 1, 2, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§

1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných
prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný
o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

12. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a)
oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55
, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu,
ako právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, a to spoločnosť
VÚB banka a. s. uzavrela so žalovaným formulárovú zmluvu, predmetom ktorej bol poskytnutý úverový
rámec, na základe ktorej žalovaný mohol čerpať finančné prostriedky, pričom ten sa zaviazal ich
splácať. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by finančné prostriedky boli poskytované

žalovanému v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, povolania, príp. zamestnania. Keďže
išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť
takýto obsah, a obsah tejto zmluvy pripravoval právny predchodca žalobcu, súd považoval žalovaného
za spotrebiteľa a právneho predchodcu žalobcu za veriteľa, a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.o spotrebiteľských úveroch, pretože vzhľadom na poskytnuté finančné prostriedky, ako aj dohodnuté
zmluvné podmienky, je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver. Tento spotrebiteľský úver bol uzavretý na
dobu neurčitú /článok 56 obchodných podmienok/. V konaní tiež bolo nesporné, že žalovaný takýto

úver čerpal, pričom sa dostal do omeškania s jeho splácaním. Súd v prvom rade skúmal aktívnu
legitimáciu, nakoľko žalobca, na ktorého bola postúpená pohľadávka, odvodzoval aktívnu legitimáciu
od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil, resp. žiadosti o prevod pohľadávky, pričom jeho
právnym predchodcom bola banka. Napriek tomu, že súd pripustil zmenu na strane žalobcu, v zmysle
§ 80 CSP tak z ustálenej judikatúry a to uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2011

spisová značka 6Cdo/42/2011 vyplýva, že súd nemá v rámci rozhodovania o zmene žalobcu hodnotiť
právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho
nástupníctva z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre
rozhodnutie vo veci samej s tým, že súd pri rozhodovaní o súhlase so zmenou žalobcu musí len posúdiť,
či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely takéhoto rozhodnutia
stačí preukázanie, že nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za

následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť
či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy. Z
uvedených dôvodov tak súd napriek tomu, že pripustil zmenu na strane žalobcu, má oprávnenie pri
rozhodovaní vo veci samej hmotnoprávne preskúmať platnosť resp. neplatnosť postúpenia pohľadávok.
Pri postupovaní pohľadávok zo strany banky na iný subjekt je potrebné okrem všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, a to § 524 a nasl. aplikovať aj osobitné ustanovenia uvedené v § 92 ods. 8
zákona o bankách. Zákon o bankách nad rámec pravidiel, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku,
sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Súd zároveň poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018, z ktorého vyplýva,
že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých

možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý
nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva
banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil
a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta s plnením čo i len časti jeho peňažného
záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej

banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením
svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale
tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých
omeškaní klienta s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas
presahujúci jeden rok. Z ustanovenia zákona o bankách, a to § 92 ods. 8 zákona o bankách ak vyplýva,

že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a po písomnej výzve na
plnenie, pričom výzva musí byť urobená zo strany banky a omeškanie klienta musí trvať viac ako 90 dní.
Súd následne preskúmal platnosť postúpenia pohľadávky, a dospel k názoru, že žalobca nepreukázal
zákonné podmienky pre postúpenie takejto pohľadávky, a teda nie je podľa názoru súdu aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v konaní nebolo jednoznačne

preukázané, že došlo k zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože bola
preukázaná len skutočnosť, že dňa 06.01.2015 oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.
s. resp. Slovenské kreditné karty žalovanému zosplatnenie úveru. Je však potrebné uviesť, že na to,
aby mohla byť úspešne zosplatnená pohľadávka, musí predchádzať upozornenie banky adresované
klientovi - žalovanému v lehote nie kratšej ako 15 dní o tom, že banka môže zosplatniť úver z dôvodu,

že je v omeškaní so splátkami viac ako tri mesiace. Súdu však nebol predložený žiadny listinný dôkaz,
z ktorého by vyplýval takýto postup banky a z ktorého by tiež vyplývalo, že právny predchodca žalobcu
doručil účinným spôsobom upozornenie, v ktorom by bol žalovaný poučený na následky omeškania
so splácaním úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu tak podľa názoru
súdu nedošlo platným spôsobom k zosplatneniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu.

Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti urobila
spoločnosť Consumer Finance Holding, resp. Slovenské kreditné karty. Takáto spoločnosť však nebola
zmluvným účastníkom úverového vzťahu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by takáto spoločnosť
bola oprávnená konať za právneho predchodcu žalobcu, pretože zmluvu uzatvárala Všeobecná úverová
banka. Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Triangel vyplýva, že za VÚB a. s. vykonáva

vybavovanie reklamácie, resp. zákaznícky servis Slovenské kreditné karty a. s. Z tohto ustanovenia však
nemožno vôbec odvodiť, že Slovenské kreditné karty, resp. Consumer Finance Holding boli oprávnení
predčasne zosplatniť predmetný úver. Ďalej je tiež potrebné uviesť, že z obchodných podmienok pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet, je v prvom článku určený správca, a to Slovenskékreditné karty a. s., alebo iný subjekt, ktorého banka poverí správou kariet a písomne o tom informuje
klienta. V konaní však žalobca a ani jeho právny predchodca nepreukázal, že by informoval žalovaného
o tom, že správca kariet je oprávnený zosplatniť takýto úver, pričom v žiadosti o vydanie kreditnej

platobnej karty absentuje podpis spoločnosti Slovenské kreditné karty a. s., pretože tá obsahuje iba
podpis právneho predchodcu žalobcu. Z týchto dôvodov tak súd má za to, že oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti bolo urobené neoprávnenou osobou, a preto je takýto právny úkon neúčinný voči
zmluvným stranám úverového vzťahu, resp. ich právnym nástupcom a z tohto dôvodu neboli splnené
ku dňu postúpenia pohľadávky zákonné predpoklady pre jej platné postúpenie, pretože predmetná

pohľadávka, ktorá bola postúpená, nebola v čase jej postúpenia splatná. Okrem toho v súdnom konaní
nebolo preukázané zo strany žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách vyzval žalovaného osobitnou výzvou na úhradu dlžnej sumy z predmetného úveru. Keďže
pohľadávka bola postúpená v rozpore so zákonom a to § 92 ods. 8 zákona o bankách, tak ide o
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu tak žalobca nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

17. Súd konanie čiastočne zastavil, a to čo do sumy 1.408,82 Eur s príslušenstvom v zmysle § 145
ods. 2 CSP, pretože právny zástupca žalobcu, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom konania
zobral svoju žalobu čiastočne späť a to do začiatku pojednávania. Z uvedených dôvodov tak aj prípadný
nesúhlas zo strany žalovaného by bol neúčinný.

18. Súd nevydal vo veci rozsudok pre uznanie, tak ako sa ho dožadoval žalobca, pretože je potrebné
uviesť, že žalovaný bol spotrebiteľ, ktorý nemá právnické vzdelanie a potrebnú vedomosť o tom, že si
voči nemu uplatňoval pohľadávku neoprávnený subjekt a teda v prípade, ak by mal o tom vedomosť,
tak by neurobil takýto uznávací prejav. Z tohto dôvodu je takýto uznávací prejav zo strany žalovaného

neúčinný a súd na neho neprihliadol. Okrem toho je potrebné tiež uviesť, že v podanom odpore žalovaný
uviedol, že uznáva nárok čo do zosplatnenej istiny, avšak ako neskoršie sám poukazuje, tak táto istina
sa neustále menila napriek tomu, že mal schválený určitý úverový rámec. Zároveň právny predchodca
žalobcu v podanej žalobe nešpecifikoval v akej výške si uplatňuje zosplatnenú istinu zo žalovanej sumy.
Z uvedených dôvodov tak takýto prejav vôle žalovaného nemožno považovať za dostatočne určitý,

pretože v podanej žalobe si uplatňoval právny predchodca žalobcu dlh vo výške 2.910,30 Eur a až
následne zobral svoju žalobu čiastočne späť a uplatňoval si iba nesplatenú istinu úveru. Keďže ide o
spotrebiteľa a jeho prejav uznať takýto nárok nebol dostatočne jasný a zrozumiteľný, tak súd aj z tohto
dôvodu neprihliadal na takéto uznanie nároku, a preto nevydal rozsudok pre uznanie, pretože neboli
splnené zákonné podmienky pre takýto procesný postup.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pretože
žalovaný mal úspech v celom rozsahu v súdnom konaní, resp. čiastočné zastavenie konania zavinil
žalobca, nakoľko zobral svoju žalobu čiastočne späť bez uvedenia relevantného dôvodu, ktorý by zavinil
žalovaný. Avšak žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, preto mu súd nepriznal nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).