Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010134
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418010134.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému Q. E. pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 16.01.2019, sp.zn. 2T/27/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Q. E., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t
a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného Q. E.
za vinného pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona (v bodoch 1 až 3) v jednočinnom súbehu

(v bode 3) s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

potom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 11P/214/2013 z 02.04.2015 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoP/15/2016 z 12.08.2015 právoplatne zamietnutý jeho
návrh na zverenie maloletej dcéry G. G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v mesiaci

máj 2016 poslal svojej bývalej družke a matke svojho maloletého dieťaťa - poškodenej B.. G. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q., D. č. XX mailom dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o ich
spoločnú maloletú dcéru s tým, aby ju po prečítaní podpísala, na čo naliehal a keď tak poškodená
neurobila následne:
1) v bližšie neurčenom dni v mesiaci jún 2016 v Nových Zámkoch počkal na poškodenú pred školským
zariadením, ktoré navštevuje ich spoločná dcéra a po ceste v blízkosti bydliska poškodenej na Ulici D.

na poškodenú vyvíjal nátlak s tým, že ak dohodu o striedavej osobnej starostlivosti nepodpíše, ublíži jej
ním bližšie neuvedenou formou fyzického násilia,
2) v bližšie neurčenom dni mesiaca október 2016 v Nových Zámkoch v blízkosti bydliska poškodenej na
Ulici D. sa tejto v snahe docieliť, aby poškodená podpísala dohodu o striedavej osobnej starostlivosti,
vyhrážal, že ak dohodu nepodpíše dobrovoľne, pôjde to po zlom a rozbije jej tvár,
3) potom, čo poškodená dohodu o striedavej osobnej starostlivosti stále nepodpísala, dňa 25.11.2016 v

čase asi o 17.00 hod. v Nových Zámkoch na ulici D. č. XX v kúpeľni bytu poškodenej po predchádzajúcej
slovnej hádke ohľadne ním navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti, poškodenú, čupiacu pred
práčkou, napadol tak, že ju sotil, v dôsledku čoho sa poškodená udrela o záchodovú misu najskôr v
oblasti chrbta a potom aj v oblasti hlavy, pričom obžalovaný v útoku pokračoval tak, že poškodenú
opakovane udieral do oblasti hlavy pýtajúc sa jej, či dohodu podpíše, v ktorom konaní nepokračoval
až potom, ako poškodená dvakrát potvrdila, že dohodu podpíše, čím spôsobil poškodenej B.. G. G.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q., D. č. XX zranenia, a to pomliaždenie hlavy s kožnou odreninouv oblasti pravej ušnice a izolovanú zlomeninu X. rebra vpravo na rozhraní zadnej axilárnej /pazušnej/
čiary s dobou liečenia a práceneschopnosti do 20.12.2016.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, aplikujúc § 41 odsek 1 a § 39 odsek 1, 3 písmeno e/ Trestného
zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.

Podľa § 51 odsek 1, § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu výkon tohto trestu podmienečne
odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe určenej podľa § 51 odsek 2
Trestného zákona na 3 roky.

Súčasne mu, okrem povinnosti vyplývajúcej z § 51 odsek 5 Trestného zákona strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, uložil i povinnosti podľa § 51 odsek 4 písmeno c/, i/

Trestného zákona, prikazujúc mu v skúšobnej dobe nahradiť poškodenej B. G. G. škodu v sume 710,08
eur a podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

V adhéznom výroku podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodeným - Ing. G. G. škodu v sume 710,08 eur a Sociálnej poisťovni v sume 302,60 eur.

Proti tomuto rozsudku, všetkým jeho výrokom, ihneď po jeho vyhlásení podal obžalovaný odvolanie.
V ním následne písomne predložených odvolacích námietkach nesúhlasil so spôsobom hodnotenia
dôkazov súdom I. stupňa pri ustálení jeho viny, zdôrazňujúc, že žalovaný skutok sa nestal spôsobom
ustáleným v napadnutom rozsudku. Poškodenej sa nevyhrážal, pokiaľ by jej výpoveď o vyhrážkach

z jeho strany bola pravdivá, neudržiavala by s ním dobrovoľne kontakt v rozhodnom období. Pokiaľ
by ju donucoval podpísať dohodu o striedavej starostlivosti, mal by ju vopred pripravenú a vyhrážky
by vyplývali aj z sms - komunikácie. Pripustil jeho záujem presvedčiť poškodenú, aby súhlasila so
striedavou starostlivosťou ako aj hádky s tým spojené. V deň 25.11.2016 nedošlo k hádke kvôli striedavej
starostlivosti, ale preto, že jej nepomohol. V tento deň do poškodenej „drgol“ ale začala to poškodená,

ktorá provokovala a ako prvá „drgla“ neho, takže na následku má, ak nie vyšší tak, rovnaký podiel.
Odmieta, že zistené zranenia mohla utrpieť spôsobom ako to ona uvádza. Taktiež pochybuje, že by
utrpela len také neviditeľné zranenia, keby ju napadol ňou uvádzaným spôsobom, poukazujúc na svoju
fyzickú zdatnosť a to, že je bývalým vojakom.
Nesúhlasí so znaleckými negatívnymi psychologickými závermi k jeho osobe (PhDr. Máthé), poukazujúc

nato,žeuždvarokynavštevujepsychológa,ktorýhooznačujezaempatického,bezsklonovkagresivite,
apozitívnepsychologickévyšetreniemuselmaťiakoprofesionálnyvojak abezpatričnýchpredpokladov
by ho ani neprijali na zdravotnú školu, ktorú vyštudoval (a stal sa zdravotným asistentom).
Ako nesprávny hodnotí i znalecký posudok ohľadne zranení poškodenej, keď znalec (MUDr. Rozboril)
najskôr graficky znázornil zlomeninu rebra v prednej časti (hoci malo ísť o zlomeninu v zadnej časti),

pričom z RTG snímky uvedená zlomenina nevyplýva. Vyšetrovateľ po tom, ako poškodená ukazovala
svoju polohu v čase útoku, ktorá bola nelogická z pohľadu spôsobeného zranenia, navádzal ju ako má
vypovedať, aby poloha ňou uvádzaná zodpovedala ňou popisovanému útoku i následkom na zdraví
(„vyšetrovateľ ju nechal krútiť kým si sám nevedel predstaviť polohu v akej bola v čase útoku ... je
nepredstaviteľné aby čupiaca postava pred práčkou pri drgnutí nízkej intenzity rotáciou utrpela izolované

zranenie 10. rebra na pravej strane, keď záchodová misa je viac ako 1 m vľavo“).
Poškodená mu po incidente nič nevyčítala, normálne komunikovala, povedala len, že ju to trošku bolí a
držala sa za pravý bok vpredu. Poškodenej sa ľahko tvorili modriny (napr. už pri narazení do nábytku),
preto je nelogické ak pri zlomenine rebra nemala ani škrabanec. Uvedené zranenie si mohla preto
spôsobiť aj pri páde alebo aj pričinením inej osoby, avšak nie len jeho. Od incidentu po návštevu lekára

ubehla najmenej hodina a pol, čo je dostatok času, aby mohla utrpieť zranenia aj iným spôsobom.
Poukázal aj na výpoveď svedkyne L. - E., ktorá ako prvá osoba, s ktorou sa poškodená stretla po
incidente nevidela na poškodenej žiadne viditeľné zranenia. V jeho prospech svedčí i výpoveď matky
poškodenej K. G., ktorá potvrdila, že jej dcéra provokovala, že on sa bránil, drgnutie bolo vzájomné a
neúmyselné. Výpoveď svedkyne W., ktorá mala potvrdiť obdobné jeho nevhodné a agresívne správanie

sa z minulosti, považuje za tendenčnú vysvetľujúc daný incident tým, že on bol napadnutý po tom ako
sa snažil jeho maloletú dcéru odviesť z vinárne v neskorých večerných hodinách. Konanie hodnotí ako
príliš dlhé a preň obmedzujúce a vyčerpávajúce a okolnosti jeho vzatia do väzby, v ktorej strávil určitý
čas, ponižujúce. Namieta tiež nevhodnosť správania sa vyšetrovateľa v danej veci, uvádzajúc, že samu aj vyhrážal, že sa postará, aby ho zavreli pri najmenšom náznaku porušenia opatrení spojených s
probačným dohľadom. Aj poškodenej sa vyhrážal pri konfrontácii, že ak nebude vypovedať ako dovtedy,
bude ju stíhať za krivú výpoveď, na čo sa ona zľakla a vypovedala podľa očakávania vyšetrovateľa.

Ďalej v podrobnostiach analyzoval priebeh daného trestného konania s dôrazom na jeho neprimeranú
dĺžku a okolnosti jeho zadržania.
Na základe toho žiadal, aby „obvinenie bolo preklasifikované na priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu“. Súčasne žiadal o „oslobodenie spod obvinenia a zrušenie trestu.“ Domáhal sa tiež
nového znaleckého dokazovania. Pridržiava sa výpovede zo 06.06.2018 s tým, že všetky jeho predošlé

výpovede berie späť. Žiada „preklad zvukovej nahrávky z výpovedí svedkov a vypočutie nahrávok z
jednotlivých pojednávaní.“
Na záver dodal, že mu je úprimne ľúto, čo sa stalo poškodenej, za drgnutie sa jej ospravedlnil ale nie
je ochotný prijať trest za nepravdivé obvinenie. V prílohe doložil e - mailovú komunikáciu medzi ním a
poškodenou a fotky z miesta činu.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky, hodnotiac
napadnutý rozsudok ako zákonný a dôvodný s návrhom zamietnuť odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, tento zotrval na písomne predloženej

odvolacej argumentácii, nad jej rámec uvádzajúc, že sa bráni i nutnou obranou, čo odôvodňuje tým, že
poškodená ho ako prvá napadla drgnutím a vyhrážala sa mu políciou. Žiadal o oslobodenie z dôvodu,
že „skutok sa nemohol stať takým spôsobom.“
Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra hodnotiac napadnutý rozsudok ako zákonný a správny vo všetkých
jeho aspektoch a odvolacie námietky, i doplnené prednesom obžalovaného na verejnom zasadnutí, za

neopodstatnené, navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na meritórne
rozhodnutie v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku a dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
správne vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku. V dostatočnom rozsahu a kvalite sa v
odôvodnenínapadnutéhorozsudkuvysporiadalsotázkaminevyhnutnýmiprerozhodnutievovecisamej.
Nedopustil sa pritom takých procesných pochybení, ktorým by boli porušené ustanovenia Trestného

poriadku zabezpečujúce právo obžalovaného na obhajobu a náležité objasnenie skutkového stavu
veci.

Na vecne správnu argumentáciu súdu I. stupňa pri hodnotení dôkazov a vo vzťahu k skutkovým i
právnym záverom nachádzajúcim svoj odraz vo výrokoch o vine, treste i náhrade škody napadnutého

rozsudku, preto odvolací súd poukazuje bez potreby jej opakovania v konkrétnostiach. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd I. stupňa odôvodnil
jednotlivé výroky uvádzajúc aj úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ktoré ho
viedli tak k skutkovým ako aj právnym záverom odzrkadleným vo výroku o vine napadnutého rozsudku
(aj ďalších nadväzujúcich výrokoch), vysporiadavajúc sa pritom i s obranou obžalovaného i spornými

otázkami.

V reakcii na odvolacie námietky, hoci vo svojej podstate ide o opakovanie obhajobných tvrdení
obžalovaného,odvolacísúdlenzdôrazňuje,žejedinýmzistenýmpriamymsvedkomžalovanéhokonania
bola poškodená, ktorej výpovede z pohľadu jej hodnovernosti boli náležite dôkazne preverené i na

hlavnom pojednávaní v rámci procesu dokazovania.

Jej výpovede počas celého trestného konania boli v podstatných okolnostiach nemenné a nerozporné.
Počas celého konania zotrvala na podstate svojich tvrdení - na vyhrážkach od obžalovanéhosmerujúcich k donúteniu ju podpísať dohodu o striedavej starostlivosti k ich spoločnému maloletému
dieťaťu.

Nebol zistený motív, pre ktorý by mala mať záujem na krivom obvinení obžalovaného z konania, ktorého
sa nedopustil. Drobné prvotné rozpory (ohľadne presného vymedzenia jej polohy v čase fyzického
útoku zo strany obžalovaného k čiastkovému útoku v bode 3/) možno logicky vysvetliť vypätosťou danej
situácie, pričom poškodená po náležitom výsluchu dodatočne a dostatočne presvedčivo vysvetlila, že
v čase útoku bola čupiac otočná chrbtom (nie čelom) k práčke (keď pred samotným útokom sa otočila

smerom k obžalovanému).
Jej výpovede boli navyše podporené i ďalšími, hoci nepriamymi, ale do seba navzájom zapadajúcimi
dôkazmi, ktoré v súhrne vedú k záveru o absencii dôvodných pochybností o tom, že žalované skutky
sa stali spôsobom uvedeným poškodenou.

Nesporné bolo, že obžalovaný neuspel v civilnom (poručenskom) konaní v jeho snahe o dosiahnutie

tzv. striedavej starostlivosti vo vzťahu k ich maloletej dcére G.. Vzťah obžalovaného a poškodenej, hoci
v inkriminovanom čase už nešlo o vzťah partnerský, ale vzťah rodičov dieťaťa, kvôli ktorému boli vo
vzájomnom kontakte, nebol natoľko narušený, aby sa poškodená obžalovanému vyhýbala, dokonca mu
umožniac vstup do jej bytu. Zhodne z výpovedí obžalovaného i poškodenej vyplynulo, že konfliktným v
ich komunikácii bola práve otázka striedavej starostlivosti, o ktorú sa obžalovaný dlhodobo snažil, zatiaľ

čo poškodená ju odmietala, čo bolo i motívom inkriminovaného konania obžalovaného.

Uvedený (ambivalentný) vzťah poškodenej k obžalovanému, ako i nízka miera sebakontroly
obžalovaného pri frustrácii (hoci agresivita u neho nebola zistená ako dominantná v jeho osobnostnej
charakteristike) dostatočne logicky vyplynuli zo znaleckých psychologických posudkov vo vzťahu k

obžalovanému i poškodenej a tieto závery plne zapadajú do okolností, za ktorých došlo k postupnému
páchaniu žalovanej trestnej činnosti obžalovaným najskôr vo forme vyhrážok násilím, za účelom
dosiahnutia podpisu dohody o striedavej starostlivosti poškodenou (v čiastkových útokoch v bodoch 1/
a 2/), ktoré následne vyústili až do priameho fyzického násilia voči poškodenej (v čiastkovom útoku v
bode 3/) s následkom na jej zdraví v intenzite ublíženia na zdraví.

Znalec - psychológ, nielenže nespochybnil schopnosť poškodenej správne vnímať a reprodukovať
prežité udalosti, ani tzv. všeobecnú a špecifickú vierohodnosť, ale konštatoval u nej dokonca sklony skôr
zmierňovať negatívne prejavy obžalovaného voči jej osobe.

Zranenia poškodenej boli objektivizované znaleckým súdnolekárskym dokazovaním (MUDr. Rastislav

Rozboril), pričom o správnosti znaleckých záverov, ktoré obžalovaný namietal, nevznikli pochybnosti.
Vyplýva z nich, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť spôsobom ňou uvádzaným. Znalec vysvetlil i
námietky obžalovaného o absencii viditeľných zranení na poškodenej, vysvetľujúc, že pri zlomenine
rebra nemusel vzniknúť nevyhnutne opuch alebo krvný výron, pretože nemusí nevyhnutne dôjsť k
porušeniu podkožných ciev.

V doplnku k znaleckému posudku, znalec na RTG - snímke zlomeného rebra poškodenej, dostatočne
inštruktážne tak, aby aj obžalovaný, resp. iný laik - nelekár mohol vidieť predmetné zranenie (označením
zlomeniny rebra šípkou na fotografii z č.l. 155) obhájil svoje závery o tom, že k danej zlomenine rebra
došlo i o jej presnej lokalizácii. Námietky odvolateľa v tomto smere sú celkom neopodstatnené.
K príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného (fyzickým útokom na poškodenú)

a zraneniami poškodenej, ktorú obžalovaný taktiež namietal, je namieste uviesť, že poškodená po
inkriminovanom incidente z 25.11.2016 (ktorý sa mal stať časovo približne o 17.00 hod.), vyhľadala
svedkyňu (kolegyňu) Mgr. C. L. E., ktorej povedala, že ju fyzicky jej bývalý partner (v kúpelni alebo na
záchode) napadol s tým, že poškodená pri tom plakala a držala si bok.
Z následnej lekárskej správy z identického dňa (18.37 hod.) vyplýva, že poškodená k spôsobu vzniku

jej zranení uviedla, že „dnes bola napadnutá ex - priateľom, sotil ju na záchodovú misu, udrel ju do
pravého ucha.“
Fyzický kontakt s poškodenou pritom potvrdil i sám obžalovaný (i keď ho bagatelizuje ako „drgnutie“),
po ktorom sa poškodená držala ľavou rukou múrika pri práčke a pravou rukou si držala bok a následne
sa chytila za hlavu.

Pokiaľ aj obžalovaný namietal spôsob vykonávania výsluchov v prípravnom konaní vyšetrovateľom
(hoci vyšetrovacie úkony a ich zákonnosť neboli v konaní ničím relevantne spochybnené), odvolací súd
k danému incidentu vyberá ako relevantné vyjadrenie obžalovaného už pred sudcom pre prípravné
konanie v rámci väzobného výsluchu z 29.11.2016, kde k priebehu skutku (v bode 3) uviedol : „ ... mohlosa stať, že keď som do nej drgol lakťom, mohol som jej vyraziť dych, mohla sa chytiť a potom mohla
spadnúť. Keď som sa vrátil do kúpeľne, tak poškodená sa jednou rukou chytila za bok, druhou za stenu,
zrejme čakala nejaký úder, tak si chytila oboma rukami hlavu ...“

Nelogické je, aby si poškodená po návrate obžalovaného do kúpeľne chránila hlavu pred očakávaným
úderom, ak by nebola už skôr fyzicky napadnutá alebo jej takýto útok priamo nehrozil. Rovnako je
nelogické, aby po tzv. „drgnutí“ do poškodenej, ako to obžalovaný označuje, tento opustil kúpeľňu tak
rýchlo, aby nestihol vidieť následky tohto „drgnutia“ - pád poškodenej hlavou o záchodovú misu, ku
ktorému muselo dôjsť v bezprostrednej časovej následnosti po fyzickom kontakte.

Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že zranenia poškodenej vznikli práve a len v dôsledku
fyzického útoku obžalovaného a nie iným spôsobom (ktorej eventuality sa odvolateľ dovoláva).

Do vyššie natieňovaného obrazu skutkového deja popísaného poškodenou potom už len bezo zvyšku
zapadajú sklony obžalovaného k agresívnym prejavom práve voči poškodenej, ktoré sa u neho prejavili
i v minulosti.

Ich podkladom je právoplatný postih za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu z 03.06.2016
skutkovo za to, že poškodenú „lakťom udrel do oblasti hrudníka“, ako i fakt, že poškodená bola
oznamovateľkou obdobného priestupku už 09.04.2014, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný tým, že ju
fyzicky napadol spôsobom, že “ju rukou silno chytil za sánku a túto jej vykrúcal “ (hoci toto priestupkové
konanie bolo zastavené, tak len z dôvodu nemožnosti prejednať priestupok po dvoch rokoch od jeho

spáchania).

Súd I. stupňa tak v kontexte najmä vyššie uvedených dôkazov (ale i ďalších v podrobnostiach
analyzovaných a vyhodnotených v odôvodnení napadnutého rozsudku) dospel k správnemu
skutkovému i právnemu záveru o vine obžalovaného zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania

v jednočinnom súbehu s (úmyselným) prečinom ublíženia na zdraví.

V súlade s kritériami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona následne obžalovanému
uložil, a to aj za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia (§ 39 odsek 1 Trestného zákona)
výchovný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu

s probačným dohľadom spojeným s povinnosťami, ktoré majú svoju oporu vo vykonanom dokazovaní.

S konkrétnymi úvahami a závermi k otázke trestu sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku na stranách 11 až 13, bez potreby jeho opakovania. Nad rámec
toho odvolací súd doplnil dokazovanie v odvolacom konaní oboznámením aktuálnej správy probačného

a mediačného úradníka o bezproblémovom priebehu probačného dohľadu nad obžalovaným v tomto
konaní (ako dôsledku náhrady väzby uvedeným inštitútom), čo len umocňuje dôvodnosť záveru súdu I.
stupňa o tom, že na obžalovaného nebolo potrebné pôsobiť priamym výkonom trestu odňatia slobody.

Ako správny hodnotí odvolací súd i výrok o náhrade škody obom poškodeným v rozsahu ich riadne a

včas uplatnených nárokov na náhradu škody.

Hoci sa súd I. stupňa vo výroku napadnutého rozsudku dopustil pochybenia v dátume narodenia
obžalovaného (nesprávne „13.09.1972“), keď správnym dátumom je „23.09.1972“ (v čom súd I. stupňa
len zopakoval nesprávnosť uvedenú už v obžalobe) - odvolací súd hodnotiac toto pochybenie ako

výlučne formálne, nespôsobujúce pochybnosť o osobe, na ktorú sa napadnutý rozsudok vzťahuje, len
z toho dôvodu napadnutý rozsudok nekorigoval.

Na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa
vyššie rozvedenými úvahami, nezistiac pochybenia napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech

obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.